Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200668
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316200668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloletého Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym úradníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, dieťa rodičov: matky A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX M., zastúpenej
JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so sídlom 935 22 Kozárovce 632, a otca Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Šebom, advokátom so sídlom
Mlynská 2238, 934 01 Levice, o návrhu otca na zmenu úpravy styku a iné a o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 10P/10/2016-150 zo dňa

31.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku, o zvýšení výživného a o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzmenilsvojpredchádzajúcirozsudokč.k.12C/11/2014-46
zo dňa 17.06.2014 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Y. vždy v prvý
pondelok v mesiaci od 8,00 hod. do 12,00 hod. a každú párnu nedeľu od 8,30 hod. do 12,30 hod. s

tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, a rodičia sú navzájom oprávnení a povinní
mal. dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky. Druhým výrokom rozhodol, že
obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Tretím výrokom súd návrh
matky na zvýšenie výživného zamietol a napokon štvrtým výrokom konanie v časti uloženia oprávnenia
otcovi zastavil. O trovách konania rozhodol piatym výrokom tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že uvedeným predchádzajúcim rozsudkom
bola schválená dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností tak, že mal. Y. bol zverený do

osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na výživné vo výške 60 eur mesačne, ktoré bol povinný
platiť k rukám matky, pričom bolo rozhodnuté aj o zročnom výživnom a o tom, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci od 9,00 hod. do 15,00 hod. - za prítomnosti matky.
V súčasnosti súd rozhodoval o návrhu otca, ktorý žiadal pôvodný rozsudok zmeniť a rozhodnúť o úprave
styku v každý prvý pondelok v mesiaci od 8,00 hod. do 12,00 hod. a každú nedeľu párneho týždňa
kalendárneho roka od 13,00 hod. do 17,00 hod. - bez prítomnosti matky; zároveň žiadal vysloviť, že je
oprávnenýzabezpečiťmaloletémustarostlivosťovýchovu,zdravie,výživumaloletého,dieťazastupovať,

zabezpečiť maloletému lekársku starostlivosť a vo veci zdravotnej starostlivosti ho zastupovať aj bez
prítomnosti matky. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože nebola preukázaná
zmena pomerov od posledného rozhodnutia. Poukázal na to, matka skresľuje svoje skutočné príjmy,
naďalej vykonáva masérsku činnosť za poplatok, má pohyby na účte, svedčiace o tom, že spolu svýživným je schopná zabezpečiť potreby dieťaťa. Čo sa týka návrhu na zmenu úpravy styku, uvádzal,
že od posledného rozhodnutia ubehlo už 2,5 roka a on si vytvoril podmienky pre ďalšie stretávanie sa
so synom, s ktorým majú dobré vzťahy a o ktorého sa vie postarať aj bez prítomnosti matky. Matka so

zmenou úpravy styku nesúhlasila, pretože aj keď je syn spoločenský a je rád medzi ľuďmi, musí to byť
len za jej prítomnosti. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu otca na zmenu úpravy styku, lebo
je to dieťaťu na prospech a otec by sa o dieťa vedel postarať. S ohľadom na zvýšenie nákladov na
ošatenie a stravovanie dieťaťa navrhol výživné zvýšiť na sumu 80 eur mesačne na základe návrhu, ktorý
v priebehu konania podala matka z dôvodu, že 07.09.2016 jej zanikne nárok na rodičovský príspevok a

výdavky na syna rastú. Dieťaťu totiž podáva vegetariánsku stravu, zabezpečuje bio výrobky a náklady
na stravovanie sú vyššie. V súčasnosti matka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 146,60 eura
mesačne a prídavky na dieťa 23,52 eura mesačne.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 25 ods. 1, § 26, § 62
ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3, Zákona o rodine a § 29 ods. 1,2,3 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 CMP.
Konštatoval, že mal. Marek fyzicky vyspel, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností uplynulo 2,5 roka. Otec príjem z podnikania preukázal v dostatočnej miere (daňovým
priznaním) a matka nákladný život otca nijako nepreukázala. Otec dobrovoľne uhrádzal dieťaťu
aj stavebné sporenie. Od novembra 2016 matka už nemá nárok na rodičovský príspevok, ale je

poberateľkou dávky v hmotnej núdzi; z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že má aj ďalšie finančné
prostriedky, a to z predaja raw sladkostí ako aj výživového doplnku. Navyše poskytuje aj naďalej
masérske služby. Od posledného rozhodnutia na strane mal. Mareka a rodičov nenastala taká zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Vo veci úpravy styku otca s mal. Y. súd návrhu
otca vyhovel s ohľadom na to, že dieťa má citovú väzbu k obom rodičom a neboli zistené žiadne

dôvody zakladajúce nevyhnutnosť prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom, ktorá už pôsobí rušivo,
v dôsledku čoho sa dieťa prirodzene dožaduje jej pozornosti a starostlivosti, na ktorú je zvyknuté.
Vzhľadom na vek mal. Y. je pre jeho všestranný vývoj dôležitý a nezastupiteľný mužský vzor, najmä keď
otec od narodenia dieťaťa má snahu byť súčasťou života svojho syna a podieľať sa na jeho výchove.
Súd okrem toho rozhodol aj o tom, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať

jeho majetok, lebo v predchádzajúcom rozhodnutí o úprave práv a povinností tento výrok absentoval,
pričom ani jeden z rodičov nebol pozbavený a ani obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností.
Zastavenie časti konania v súvislosti s nezhodami rodičov súd odôvodnil tým, že otec vzal svoj návrh
čiastočne späť v zmysle § 29 ods. 1, 2, 3 CMP a matka aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu
súhlasili.

3. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy styku a zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného podala
v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá namietala najmä nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci. Preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla,
že jej príjem klesol zo sumy 225,82 eura na sumu 169,92 eura a o dieťa sa stále stará, pričom návštevy

otca sú sporadické a on sa osobne na výchove dieťaťa nepodieľa. Ona kupuje pre dieťa zdravotne
vyhovujúcu obuv a bez akéhokoľvek príspevku otca sa snaží zabezpečiť pre dieťa kvalitné potraviny,
ovocie a zeleninu, ktoré sú finančne náročnejšie. Trvala na tom, že nikdy neposkytovala masérske
služby bezodplatne, ale za určitú protihodnotu. Súd podľa nej nebral do úvahy, že pri poslednej úprave
výživného boli zohľadnené potreby 9-mesačného dieťaťa, a nie 3,5 ročného dieťaťa, pričom otec hradí

svojej staršej dcére výživné zvýšené o 40 eur mesačne. Otec vída dieťa len sporadicky, a preto mal. Y.
nie je pripravený na styk s ním bez jej prítomnosti. Násilné odobratie dieťaťa od matky na styk s otcom
môže spôsobiť narušenie jeho zdravého psychického vývoja.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že z jeho strany je vyvíjaná maximálna snaha o stretávanie sa so synom,
a on nerozumie, prečo matka napadla napadnutý rozsudok vo výroku o zmene úpravy styku. Matka
podľa neho účelovo zakrýva svoje príjmy. Pohyby na jej bežnom účte totiž preukazujú nákupy a predaj
tovaru, s ktorým podniká. Na druhej strane jeho príjem bol riadne preukázaný. Je pravda, že má aj ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene

pomerov a on sa snaží zapojiť do starostlivosti o syna.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky vo vzťahu k výživnému vyjadril tak, že
dieťa podrástlo a má iné potreby ako v čase poslednej úpravy výživného. Preto navrhol výživné zvýšiťzo sumy 60 eur na sumu 80 eur. K úprave styku dieťaťa s otcom uviedol, že je bežné, aby dieťa vo
veku 3 rokov bolo aj celý deň v starostlivosti druhého rodiča. V tejto časti navrhol rozsudok odvolanie
matky zamietnuť.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, §

66 CMP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie v bode II. a IV. o
oprávnení oboch rodičov zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok a o zastavení konania v časti
uloženia oprávnenia otcovi nadobudli v dôsledku absencie odvolania (§ 226 CSP). Odvolací súd zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v súlade so zisteným skutkovým stavom rešpektoval právo
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadol na jeho citové väzby, vývinové potreby
a stabilitu výchovného prostredia, pričom zároveň rešpektoval právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany oboch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto smere

akceptoval aj stanovisko kolízneho opatrovníka. Práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v
medziach stanovených zákonom a v prípade zmeny pomerov na strane niektorého z rodičov alebo
na strane dieťaťa oproti stavu, kedy sa vo veci rozhodovalo naposledy, súd vo všeobecnosti môže
zmeniť (§ 121 CMP), ako to bolo aj v tomto prípade. Je zrejmé, že dieťa má vybudovaný vzťah k
obom rodičom. V záujme zachovania jeho zdravého vývinu je potrebné rozšíriť styk s otcom, zachovať

a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri jeho ďalšom fyzickom
i psychickom vývoji. Úprava styku, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie, rešpektuje denný režim mal.
dieťaťa. Zároveň ohľadom na vzťah k otcovi, ktorý o dieťa prejavuje neustály záujem, je do budúcna
vhodné, aby k stretnutiam otca a syna už prítomnosť matky nebola potrebná. Odvolací súd v tomto
smere odvolanie matky nepovažoval za opodstatnené.

8. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo

všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace
so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia
a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných
voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je
povinný poskytovať výživné, a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež

starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného na mal.
dieťa zamietol, pretože mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného dieťa
nedošlo k podstatnej zmene pomerov či už na strane dieťaťa alebo niektorého z rodičov. Odvolací súd sa
s týmto záverom súdu stotožnil, pretože v konaní neboli preukázané zvýšené náklady na výživu dieťaťa
a neboli preukázané ani zmenené pomery na strane otca.

9. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie s cieľom zistenia
aktuálnych pomerov na strane rodičov aj dieťaťa, po vykonanom dokazovaní zistil správne skutkový stav
a následne prijal správny právny záver o tom, že doterajší rozsah styku otca s mal. Y. nie je postačujúcia navyše prítomnosť matky nie je potrebná. Zároveň prijal správny aj záver zodpovedajúci výsledkom
vykonaného dokazovania v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného, pričom rozhodnutie aj
správne odôvodnil.

10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie matky nepovažoval za opodstatnené, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje
na jeho odôvodnenie. V časti právneho odôvodnenia rozhodnutia v tejto veci odvolací súd poukazuje
na ustanovenia Zákona o rodine citované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. V prípade

preukázateľnej zmeny pomerov, či už na strane niektorého z rodičov alebo maloletého dieťaťa, môže
súd na návrh alebo aj bez návrhu znovu rozhodnúť o zmene výživného v súlade s ustanovením § 121
CMP a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a
§ 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).