Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/101/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010514
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010514.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Q. X., nar. X.X.XXXX
v X., trvale bytom L., O. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, e/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. a pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. v spojení s ustanovením § 138 písm.
a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2016, prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/120/2016 zo dňa
8. novembra 2016 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/120/2016 zo dňa 8. novembra 2016 obžalovaný Q.
X. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, e/ Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
b/ Tr.zák. v spojení s ustanovením § 138 písm. a/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, dňa 14.6.2016 v
čase okolo 12,20 hodine v L. na O. ulici pri hoteli T. vykrikoval všade naokolo, že všetkých zabije, na čo
poškodený P. G. povedal, aby prestal kričať, na čo mu obvinený odpovedal so slovami „Buď ticho, lebo
dopichám aj Teba.“, a následne sa presunul na trhovisko, kde vybral nôž a opakovane na všetkých tam
prítomných, ktorých bolo približne desať osôb, vykrikoval, že všetkých zabije, vyhrážky smeroval aj na
tam prítomnú poškodenú P. K., pričom jeho konanie vzbudilo u poškodených P. G. a u P. K. obavu, že
uvedené vyhrážky môže obvinený naplniť, nakoľko pôsobil rozrušene.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. l/, n/ Tr.zák.,
§ 37 písm. h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. k trestu prepadnutia
veci - 1 ks nôž zn. GINSU 2000 STAINLESS, ktorý sa ako doličná vec nachádza na Okresnom súde v
Prievidzi v Zozname vecí vzatých do úschovy podľa č. 20/2016. Podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor
podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti výrokom napadnutého rozsudku o uloženom treste s
tým, že správnosť konania nenamieta. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že výrok
o vine považuje za zákonný, za nezákonný považuje výrok o treste odňatia slobody. Podľa názoru
prokurátora došlo k nesprávnej aplikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom boli použité
ustanovenia § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Tr. zák. a mali byť použité § 38 ods. 4,
§ 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Tr. zák. Súd v napadnutom rozsudku priznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. v podstate zovšeobecnil tak, že na jej priznanie stačí jediné vyhláseniepodľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného „zákona“ na začiatku hlavného pojednávania, bez zohľadnenia
akejkoľvek aktivity obžalovaného a výpovedí a aktivity obžalovaných v iných štádiách trestného konania.
Podľa názoru prokurátora najpodstatnejšou okolnosťou v tejto konkrétnej veci je, že súd mal hodnotiť
význam tejto poľahčujúcej okolnosti predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa,
mali orgány činné v trestnom konaní a aj súd na objasnenie trestného činu a následné odsúdenie.
Obžalovaný bol predsa usvedčovaný výpoveďami viacerých svedkov. Iné by bolo, keby bez výpovede a
priznania páchateľa existoval stav tzv. dôkaznej núdze a k vzneseniu obvinenia, k podaniu obžaloby a
ani k odsúdeniu by zjavne bez jeho pomoci nemohlo dôjsť. V tomto prípade tu existovali ďalšie zákonné
možnosti a dôkazy. Podľa názoru prokurátora zákonodarca mal zavedením ustanovenia § 36 písm. n) Tr.
zák. na mysli úplne inú formu aktivity a napomáhania páchateľa príslušným orgánom, než ako vykladá
súd v napadnutom rozsudku a priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti by malo zohľadňovať celú dôkaznú
situáciu (prípadne aktivitu v inej trestnej veci. Vzhľadom na uvedené prichádzalo do úvahy ukladať trest
v rámci upravenej trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm.
h), m) Tr. zák., to je v rámci sadzby od 16 mesiacov do 36 mesiacov. Z uvedených dôvodov prokurátor
považuje výrok o treste za nesprávny a nezákonný. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výrokoch o uloženom treste z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. a sám vo veci
rozhodol tak, že uloží obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 360 ods. 2,
§ 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Tr. zák. a na výkon trestu ho zaradí podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora a jeho dôvodom sa vyjadril obžalovaný na verejnom zasadnutí tak, že navrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov o treste rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom
rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému v neprospech obžalovaného. Preto
prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného
súdu o uloženom treste. Z dôvodov podaného odvolania ďalej vyplýva, že prokurátor namietal správnosť
aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. a z toho dôvodu uloženie neprimerane nízkeho trestu
obžalovanému.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por. vyhlásenie o svojej vine zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že v procese uvedeného vyhlásenia obžalovaného a
rozhodovania okresného súdu o prijatí tohto vyhlásenia bol obžalovaný poučený v súlade s ustanovením
§257Tr.por.,vrátaneosobitnéhopoučeniapodľa§257ods.5Tr.por.otom,žesúdomprijatévyhlásenie
o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (z dôvodu porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom).
Podľa § 36 písm. n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom.Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V súvislosti s názorom prokurátora v úvode dôvodov odvolania, podľa ktorého názoru nesprávna
aplikácia § 36 písm. n) Tr. zák. okresným súdom v konečnom dôsledku mala viesť k aplikovaniu § 38
ods. 2 Tr. zák. namiesto aplikovania § 38 ods. 4 Tr. zák., odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že ustanovenie § 36 ods. 2 Tr. zák. je vzhľadom na jeho znenie nevyhnutné vždy aplikovať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery, a to bez ohľadu na to, či prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, alebo je tento pomer vyrovnaný, alebo či prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad
poľahčujúcimi.Zuvedenéhodôvodutedaajpreprípadaplikácieustanovenia§38ods.4Tr.zák.,ktorého
aplikácie sa prokurátor v rámci podaného odvolania domáha, by súd bol povinný zároveň aplikovať aj
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.
V súvislosti s preskúmavaním správnosti postupu okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 36 písm.
n) Tr.zák., v dôsledku ktorého postupu okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému zistil existenciu
poľahčujúcejokolnostiuobžalovanéhopodľauvedenéhoustanovenia,senátodvolaciehosúdupovažuje
za potrebné uviesť, v zmysle svojej ustálenej súdnej praxe v otázke aplikácie uvedeného ustanovenia sa
naďalej stotožňuje s názorom iného odvolacieho senátu tunajšieho súdu, prezentovaným už v uznesení
zodňa4.3.2013,sp.zn.23To/8/2013.Vcitovanejvecisenátodvolaciehosúduzaujalprávnynázor,podľa
ktorého možno síce prisvedčiť názoru, že poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo
však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú
príslušné na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Aj podľa názoru senátu
odvolacieho súdu, konajúceho v tejto veci, platná právna úprava, rešpektujúca zásadu kontradiktórnosti
a nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kladie
ťažisko dokazovania v trestnom stíhaní na konanie pred súdom, pričom prípravné konanie v zásade
slúži len na prípravu dôkazov, ktoré majú byť vykonané v konaní pred súdom, teda na prípravu dôkazov,
o ktoré chce prokurátor v konaní pred súdom oprieť svoje skutkové tvrdenia v obžalobe. Ak obžalovaný
v konaní pred súdom prizná spáchanie skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a súd podľa § 257 ods.
7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu priznaného
skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní tým,
že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania
pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní
už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne
názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo
63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Z uvedených dôvodov
argumentáciu prokurátora v dôvodoch odvolania nepovažoval odvolací súd za rozhodnú pre posúdenie
správnosti aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák. v prejednávanom prípade
Na základe preskúmania veci odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 317
ods. 1 Tr. por. nezistil ani skutočnosti, zakladajúce dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutých výrokov
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., keďže prokurátor opieral tento dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku len o nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.