Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200310
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a

členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: CEDR GROUP, s. r.
o. - organizačná zložka, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 36 696 731, právne zastúpený: JUDr.
VáclavJaroščiak,advokát,sosídlomM.Rázusa14,Žilina,protižalovanému:Národnýinšpektorátpráce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/206-2.1
O-526/2014 z 18. decembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/47/2015-42 z 21. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/47/2015-42 z 21. apríla

2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2014/206-2.1 O-526/2014 z 18. decembra
2014 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 246/2014/SE z 29. septembra 2014 z r u š u j e
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy 140,- eur
zaplatenej titulom súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia v sume 780,14 eura, všetko na účet
jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/47/2015-42 z 21. apríla 2016 zamietol podľa ust. §
250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/206-2.1
O-526/2014 zo dňa 18. decembra 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R 246/2014/SE zo dňa 29. septembra 2014,
ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení

zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii
práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. tým, že žalobca využíval
závislú prácu fyzickej osoby p. U. P. (nar. XX.X.XXXX), ktorá vykonávala pre žalobcu závislú prácu, mal
s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2013 a nesplnil si
prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b)

zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.461/2003
Z. z.“), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“ alebo „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní“).

Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia
predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie boli vydané
v súlade so zákonom na základe náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky obsahové, ako
i formálne náležitosti v súlade s ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok) a sú vecne správne.

Argumentáciu žalobcu ohľadne plynulého prechodu pracovnoprávneho vzťahu zamestnankyne p. P.
založeného na základe dohody o vykonaní práce (do 30.11.2013) do pracovnoprávneho vzťahu
založeného na základe pracovnej zmluvy (od 01.12.2013) bez potreby oznámenia tejto skutočnosti
Sociálnej poisťovni, ako i tvrdenia, že vlastne došlo iba k zmene jej statusu zamestnanca a táto zmena
nie je dôvodom na odhlásenie z registra a jej následne prihlásenie, krajský súd vyhodnotil ako

nedôvodnú.

Krajskýsúduviedol,ževovýrokurozhodnutiapopísanýskutokmožnovzmysle rozhodnutianajvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžo/28/2007 považovať za dostatočný, nakoľko delikt je špecifikovaný tak, že ho nie je
možné zameniť s iným. Nesplnenie si prihlasovacej povinnosti, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie

podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho
zamestnávania, podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení konkrétne ust. § 231
ods. 1 písm. b) citovaného zákona postačuje na to, aby mohol správny orgán vo výroku rozhodnutia
konštatovať porušenie príslušných ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ktorý v podstate naň odkazuje.

Protiprávne konanie žalobcu spočívalo v porušení ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm.
b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby
p. P., ktorá pre neho vykonávala závislú prácu, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2013 a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa

osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení). Uvedenú skutočnosť
žalobca v rámci správneho konania a ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nespochybnil
ani žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil. V podstate namietal iba právny záver prijatý správnymi
orgánmi a aj v rámci žalobných dôvodov na tomto tvrdení zotrval.

Krajský súd uviedol, že je nesporné, že prvostupňové rozhodnutie odkazuje okrem vyššie citovaných
zákonných ustanovení zo strany žalobcu aj na porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených
v ust. § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zák. č. 125/2006 Z. z., z ktorého žalobcovi nevyplývajú
žiadne povinnosti, keďže tento upravuje iba rozsah inšpekcie prác, avšak podľa názoru súdu táto vada
nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že výrok rozhodnutia tvorí

s odôvodnením jeden koherentný celok, ktorý si v danom prípade navzájom neodporuje, a preto sa
nemohol stotožniť s námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd sa taktiež stotožnil s právnym záverom žalovaného, že nelegálnym zamestnávaním je
využívanie závislej práce fyzickej osoby založenej pracovnoprávnym vzťahom a nesplnenie si povinnosti

vo vzťahu k Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. Pracovnoprávnym vzťahom sa rozumie
nielen vzťah založený pracovnou zmluvou, ale výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku
práce aj v inom pracovnom vzťahu, napr. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru. Pokiaľ mal teda žalobca s p. P. uzatvorenú dohodu o vykonaní práce (od 05.11.2013
do 30.11.2013) vykonávala pre neho závislú prácu (registračnú povinnosť si žalobca voči Sociálnej

poisťovni splnil). Ako náhle však došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a vznikol pracovnoprávny vzťah
medzi žalobcom a p. P. (od 01.12.2013), na základe ktorého vykonávala prácu predavačky, vykonávala
pre neho taktiež závislú prácu, a teda mu vznikla registračná povinnosť vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.
Túto si však titulom uzatvorenej pracovnej zmluvy splnil až 16.12.2013. Preto argumentácia žalobcu o
plynulom prechode a absencii úpravy oznámenia Sociálnej poisťovni v takomto prípade neobstojí. Zo

zákona o sociálnom poistení vyplýva, že túto registračnú povinnosť si musel žalobca splniť najneskôr
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, čo sa v danom prípade preukázateľne nestalo.Žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú zákonom včas a za tento správny delikt, zákon jednoznačne
prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih podľa
ust. § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. S poukazom na to, že uvedené ustanovenie stanovuje

finančný postih v rozpätí od 2 000,- eur do 200 000, eur podľa závažnosti, žalovaný správny orgán uložil
žalobcovi postih na dolnej hranici, čo i náležite zdôvodnil.

Podľa názoru súdu záver oboch správnych orgánov zodpovedá zásadám logického myslenia a je v
súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami citovaných zákonov, pričom nezistil také vady konania, na

ktoré by podľa § 250i ods. 3 O. s. p. musel prihliadnuť, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p.
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa názoru žalobcu sa prvostupňový súd riadne nevysporiadal so skutkovým a právnym stavom
opísaným v žalobnom návrhu a v ňom uvedenou právnou argumentáciou. Uviedol tiež, že odôvodnenie
rozsudku je nedostatočné a tým je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žalobca uviedol, že pracovníčku p. P. prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou pred začiatkom výkonu závislej práce, a to
podľa pracovnoprávneho vzťahu založeného uzavretou dohodou o vykonaní práce s počiatkom od
05.11.2013.Dohodaovykonaníprácenebolauzavretánadobuurčitú-do30.11.2013aaniprihlasovanie
do registra nebolo prihlasovaním na dobu do 30.11.2013.

Po uzavretí pracovnej zmluvy (po 01.12.2013) sa zodpovedná pracovníčka žalobcu dostavila do
príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a chcela - žiadala, aby u pracovníčky P. v registri Sociálnej
poisťovne bola vykonaná zmena typu pracovnoprávneho vzťahu. Sociálna poisťovňa také oznámenie
odmietlastým,žetakázmenasamárealizovaťpostupomukončeniaexistujúcehopoisteniavzniknutého
na základe dohody a následnou novou registráciou na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný ďalej

postupoval podľa pokynov Sociálnej poisťovne, čo znamená, že dňa 16.12.2013 vykonal súčasne
odhlášku poistenia p. P. ku dňu 30.11.2013, registrovanej na základe dohody o vykonaní práce a urobil
novú prihlášku-registráciu poistenia p. P. podľa pracovnej zmluvy odo dňa 01.12.2013. Po takomto
postupe vykonanom nie z vôle žalobcu, ale iba na základe pokynov Sociálnej poisťovne, je obsah
administratívneho spisu u p. P. taký, ako keby najskôr bola p. P. registrovaná na základe dohody o

vykonaní práce od 05.11.2013 do 30.11.2013 a týmto dňom bola aj odhlásená. Potom žalobca uzavrel
s p. P. pracovnú zmluvu s počiatkom výkonu závislej práce dňa 01.12.2016, ale do registra Sociálnej
poisťovne ju prihlásil až 16.12.2013.

Žalobca zastával názor, že Sociálnou poisťovňou vyžadovaný opísaný postup nemá oporu v platnej

právnej úprave. Žalobca v existujúcej platnej úprave nenašiel taký všeobecný záväzný právny predpis,
z ktorého by vyplývalo, že:
- zmena statusu zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi založeného na základe
dohody o vykonaní práce na zamestnanca s pracovnoprávnym vzťahom na základe pracovnej zmluvy
(ďalej len „zmena“) je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa na odhlásenie zamestnanca z registrácie

poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“),
- takúto zmenu má zamestnávateľ v registri poistencov Sociálnej poisťovne riešiť ukončením
predchádzajúceho poistenia a novým prihlásením do registra poistenca.Žalobca ďalej poukázal na skutkové a právne skutočnosti, ktoré majú (môžu mať) na rozhodnutie vo
veci samej zásadný význam, a to, že :

- zamestnankyňa U. P. bola do registra poistencov ako zamestnanec riadne prihlásená s účinnosťou od
dňa 05.11.2013 na základe pracovnoprávneho vzťahu dohody o vykonaní práce, pracovnoprávny vzťah
dohody o vykonaní práce podľa Zákonníka práce (do 30.11.2013) prešiel plynule bez prerušenia statusu
zamestnanca podľa predpisov zákona o sociálnom poistení do pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca
na základe pracovnej zmluvy (od 01.12.2013) podľa ustanovení Zákonníka práce,

- z dikcie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení je nesporné, že zákon o
sociálnom poistení pri úprave povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov
nerozlišuje medzi zamestnancom so vznikom pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi na základe
dohody o vykonaní práce a na základe pracovnej zmluvy,
- zmenou statusu zamestnanca (typu poistenej FO) sa postavenie poistenca a sporiteľa starobného
dôchodkového poistenia v zmysle zákona o sociálnom postavení nijako nezmenilo,

- zámerom zákonodarcu nie je a nemôže byť postup aby zamestnávateľ pri zmene statusu zamestnanca
dohodára na zamestnanca s TPP, „dnes“ podával u Sociálnej poisťovne registráciu zamestnanca so
statusom TPP s účinnosťou registrácie „zajtra“, a na ďalší deň podal odhlášku toho istého zamestnanca
- dohodára s účinnosťou odhlásenia z poistenia „včera“,
- že jeden a ten istý zamestnanec (či podľa už dohody o vykonaní práce alebo pracovnej zmluvy) je v

takýchto prípadoch registrovaný v Sociálnej poisťovni v jej registri poistencov včera, dnes aj zajtra ako
ten istý poistenec podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení - a teda došlo iba k
zmene statusu tohto zamestnanca z hľadiska „typu poistenej FO“, preto pri aplikácii na prerokovávaný
prípad v podstate nedochádza a ani nedošlo k odhláseniu a prihláseniu za podmienok § 231 ods. 1
písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení,

- zamestnankyňa U. P. ani na jednu sekundu medzi 30.11.2013 a 01.12.2013 neprestala byť
zamestnancom, ktorý je prihlásený - evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia,
- z tohto faktu vyplýva záver, že zamestnankyňa U. P. bola žalobcom od 05.11.2013 riadne prihlásená do
registrapoistencovasporiteľovstarobnéhodôchodkovéhoposteniaSociálnejpoisťovne,atospôsobom,

ktorý predpokladá zákon pre prihlásenie aj pre zamestnancov v pracovnom pomere založenom
pracovnou zmluvou,
- vzhľadom na uvedené, zamestnankyňa U. P. bola riadne prihlásená v registri poistencov aj ku dňu
01.12.2013, kedy vznikol pracovný pomer podľa uzavretej pracovnej zmluvy a žalobca aj ku dňu
01.02.2014 mal splnenú povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný argumentoval, že: „menovaná v čase výkonu inšpekcie práce
vykonávala pre účastníka konania práce predavačky na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej
dňa 01.12.2013, nebola však prihlásená do registra Sociálnej poisťovne ako zamestnanec vykonávajúci
prácu v pracovnom pomere“ táto argumentácia nemôže obstáť s poukazom na dikciu ustanovenia §

231 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré nevyžaduje osobitnú
registráciu zamestnanca vykonávajúceho prácu v pracovnom pomere, ale iba zamestnanca podľa § 4
ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

S poukazom na znenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1) zákona o sociálnom poistení, jeho

záveru cit.: ,,....a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)“, žalobca zastával
názor, že pri plynulom prechode z jedného typu pracovnoprávneho vzťahu (dohoda o vykonaní práce) do
iného (pracovná zmluva) sa má postupovať podľa ustanovení § 232 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom
poistení - oznámením zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. c), v tomto prípade oznámením
Sociálnej poisťovni, že dňa 01.12.2013 vznikol so zamestnankyňou U. P. pracovný pomer, a dňom

30.11.2013 skončil právny vzťah k zamestnávateľovi založený dohodou o vykonaní práce. Toto žalobca
vo vzťahu k Sociálnej poisťovni urobil, táto to však odmietla.

Žalobca uviedol, že ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení obsahuje
ustanovenia pod označením 1 až 7, v ktorých definuje najmenej 7 skutkových podstát kedy a

koho má povinný subjekt prihlásiť. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo výrokoch svojich
rozhodnutí neuvádzajú, podľa ktorého z bodov 1 až 7 ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o
sociálnom poistení mal žalobca zamestnanca prihlásiť do registra poistencov. Týmto je rozhodnutieprvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné, a tým že túto vadu rozhodnutia neodstránil
žalovaný, je nepreskúmateľné aj rozhodnutie žalovaného.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal s právnou argumentáciou uvedenou
v žalobe a s niektorými skutočnosťami právnej argumentácie sa nezaoberal vôbec, žalobca žiadal,
aby odvolací súd ako odvolacie dôvody primerane vzal do úvahy aj skutočnosti právnej argumentácie
opísané v podanej žalobe.

Písomné odôvodnenie prvostupňového rozsudku bolo pre žalobcu prekvapením, pretože bolo v
diametrálnom rozpore s obsahom ústneho odôvodnenia výroku rozsudku po jeho vyhlásení. Súd
vyhlásený rozsudok ústne odôvodnil predovšetkým tým, že rozhodujúcim dôvodom zamietnutia žaloby
je súdom prijatý záver, že pracovníčka U. na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 05.11.2013
nevykonávala pre zamestnávateľa závislú prácu, ale práca, ktorú vykonávala na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.12.2013, už bola výkonom závislej práce. Preto žalobcovi po uzavretí pracovnej

zmluvy vznikla registračná povinnosť. Túto si žalobca nesplnil a tým sa dopustil správneho deliktu, ktorý
bol predmetom rozhodnutia žalovaného.

Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu č. OPS/BEZ/2014/206-2.1 O-526/2014 zo dňa 18.12.2014 zrušil a vec mu vrátil na

nové konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby mu žalovaný uhradil trovy konania na účet jeho právneho
zástupcu číslo vo formáte IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod VS XXXXX do troch dní od
právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom, ktorý považoval za vecne správny a zákonný.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.
p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať,
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť rozhodnutia
žalovaného č. OPS/BEZ/2014/206-2.1 O-526/2014 zo dňa 18. decembra 2014, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R
246/2014/SE zo dňa 29. septembra 2014, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006

Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. tým, že žalobca využíval
závislú prácu fyzickej osoby p. U. P. (nar. XX.X.XXXX), ktorá vykonávala pre žalobcu závislú prácu,
mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2013 a nesplnil
si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu § 231 ods. 1 písm. b)

zákona č. 461/2003 Z. z., čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z. z.

Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov

štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu
a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania;

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa
§ 19, 20 a osobitného predpisu,

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce uloží pokutu

a/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur;

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/,

§ 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o
správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto
zákona.

Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz
vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného
orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 1).

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového

rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.
Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.
2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu

kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu
(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
nímurčenejdohodypodľa§227a,nadôchodkovépoisteniepredvznikomtýchtopoistení,najneskôrpred
začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení
okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §

20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, ktorý mu zakladá
právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného

podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti
poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca
do ôsmich dní od zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a

sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, ktorý mu zakladá
právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa

§ 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto
dohodypresiaholsumupodľa§4ods.5,zrušiťprihláseniedoregistrapoistencovasporiteľovstarobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až ),

4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo
na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa
§ 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto
dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca,

5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a na účely úrazového
poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu
práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do ôsmich dní od skončenia skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a

oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),

6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia
pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím
výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia skončení pracovného pomeru alebo
štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť
zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),

7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa §
20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačnýpríjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm.
c) pred vznikom tohto poistenia,

8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. a povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej
vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v

ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,

9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného
podľa § 143 ods. 1 druhej vety.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Úlohou najvyššieho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či v posudzovanom prípade boli splnené
zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125/2006 Z.z.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zcitovanejústavnejúpravyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych
orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt
pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej

normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce, ako aj Inšpektorátu práce

Trnava v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s
§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu.

Inšpektorát práce Trnava a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho

zamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu
uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a
nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. považuje
za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také
zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a
zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, anesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna
úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti

zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho
zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca.

Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vrátane

prvostupňového správneho orgánu boli zistené nasledujúce skutočnosti:

Dňa 29. mája 2014 bola u žalobcu ako kontrolovaného subjektu na prevádzke: obchod Bublina (OC
AUPARK), Nitrianska ulica, Piešťany, vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z.

Fyzická osoba U. P. v čase výkonu inšpekcie práce, t. j. dňa 29. mája 2014 pre kontrolovaný
subjekt (žalobcu) vykonávala prácu predavačky. Kontrolovaný subjekt mal s uvedenou fyzickou osobou
založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy z 1. decembra 2013.

Pani U. P. vykonávala u žalobcu najskôr závislú prácu na základe uzavretej dohody o vykonaní práce

od 5. novembra 2013, kedy ju aj žalobca prihlásil do evidencie poistencov Sociálnej poisťovne.

Dohoda o vykonaní práce podľa tvrdenia žalobcu nebola uzavretá na dobu určitú - do 30. novembra
2013 a ani prihlasovanie do registra Sociálnej poisťovne nebolo prihlasovaním na dobu do 30. novembra
2013.

Od 1. decembra 2013 vykonávala pani P. závislú prácu pre žalobcu už na základe uzavretej pracovnej
zmluvy, pričom žalobca ju z evidencie poistencov Sociálnej poisťovne neodhlásil. Registračnú povinnosť
vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, titulom uzavretej pracovnej zmluvy žalobca realizoval až 16. decembra
2013, kedy vykonal súčasne odhlášku poistenia p. P. ku dňu 30. novembra 2013, registrovanej na

základe dohody o vykonaní práce a urobil novú prihlášku - registráciu poistenia p. P. podľa pracovnej
zmluvy odo dňa 01. decembra 2013.

Treba zdôrazniť, že v posudzovanej veci išlo stále o toho istého zamestnávateľa, u ktorého bola
žalobkyňa zamestnaná nepretržite, a to aj v čase kontroly.

Predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez
ďalšieho považuje odvolací súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní
žalobcom ako zamestnávateľom, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovná zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu bezprostredne nadväzovala na dohodu, ktorá sa v

predloženom administratívnom spise nenachádzala, ale podľa tvrdenia žalobcu nebola uzatvorená na
dobu určitú, t. j. do 30. novembra 2013.

Z podkladov spisu správneho orgánu je ale zrejmé, že zamestnankyňa P. pracovala u žalobcu
nepretržite, najskôr na základe dohody, neskôr na základe pracovnej zmluvy. Neuniklo pozornosti

najvyššieho súdu, že pani P. bola zamestnankyňou žalobcu aj v čase kontroly, skutočnosť ktorá je
zrejmá z Protokolu o kontrole z 23. júna 2014.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu bolo potrebné vec posudzovať v súlade s účelom zákona o
nelegálnom zamestnávaní.

Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2
v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom.
Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi
formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení

s § 2 ods. 2 pri skúmaní včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni, nezohľadnili skutočnosť, že došlo
k plynulému prechodu do pracovného pomeru a vec neposúdili v súlade s účelom zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou anelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a
nie formálny.

Neuniklo tiež pozornosti najvyššieho súdu, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, dôsledne nevysporiadal.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa §
250ja ods. 3 O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O. s. p. je viazaný
právnym názorom súdu.

V ďalšomkonaníbudepovinnosťousprávnychorgánovpostupovaťpodľaprávnejúpravy, ustanovujúcej
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z. z. - ktorým
bol s účinnosťou od 01.01.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z. - podľa ktorého sa porušenie

právnej povinnosti posudzuje pre zamestnávateľov priaznivejšie (§ 2 ods. 2 písm. b/).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c veta
prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania. Náhrada trov konania spočíva v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140,- eur (za žalobu

a za odvolanie) ako i v trovách právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní, ktoré boli
právnymzástupcomžalobcuvyčíslenévsúladesovyhláškou č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov za 4 úkony právnej služby (2x
úkon á 139,83 eura - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x úkon á 143,- eur - účasť na
pojednávaní krajského súdu dňa 21.04.2016, podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu podľa

§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c), g), 2x rež. paušál á 8,39 eura pre rok 2015, 2x rež.
paušál á 8,58 eura pre rok 2016, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + 20 % DPH
(nakoľko právny zástupca žalobcu je platcom DPH).

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 780,14 eura.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.