Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706208532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5706208532.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: D. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E., M. S. XXXX/XX, zastúpeného D.. D. Kizivatom, advokátom so sídlom E., P.. F. X
proti žalovanému: Milan Michalík AUTO ALLES, so sídlom Turany, Trusalová 1002/22, IČO: 14 186
209, zastúpenému JUDr. Jiřím Zátopkom, advokátom so sídlom E., P. X, o zaplatenie 7 966,54 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/171/2006-641 zo
dňa 24. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu
7 966,54 eur s 9 % úrokom z omeškania od 07. 09. 2004 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 7 966,54 eur (240 000,- Sk) s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by osobné motorové vozidlo, ktoré mu bolo zadržané
orgánmi polície a neskôr vydané inému subjektu, bolo tým vozidlom, ktoré mu bolo odpredané žalobcom
a teda, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy toto vozidlo malo vady. Žalobca tak nepreukázal absolútnu
neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy spočívajúcu v tom, že kupoval vozidlo od nevlastníka. Predmetom

kúpy a predaja bolo osobné motorové vozidlo Audi A3 1,8i Quatro, rok výroby 1997, ktoré v čase predaja
malo ŠPZ BN 676 AL. Zaplatená bola kúpna cena 240 000,- Sk. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 597 ods. 2 OZ, § 39 OZ, resp. § 457 OZ. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil
na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods.
3 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie

žalobca. Konštatoval, že prvoinštančný súd v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak dospel k
nesprávnymskutkovýmzáverom,ktorénáslednenesprávneprávneposúdil.Takétozáverysúvpriamom
rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je dostatočne zrejmé,
ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s už vykonanými dôkazmi, ktoré skutočnosti a na základe ktorých
dôkazov mal za preukázané, čo podľa neho vedie k nespreskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolateľ mal
za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zároveň sa odchyľuje od právnych názorov odvolacieho súdu,

ktoré boli vyjadrené v rámci viacerých uznesení, ktorý zakaždým zrušil predchádzajúce rozhodnutie
súdu o veci. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej veci
má dôkaznú povinnosť výlučne žalobca, a to z dôvodu, že v danej veci sa jedná o sporové konanie,v rámci ktorého dochádza k uplatňovaniu zásady kontradiktórnosti. Účastníci konania sú povinní nimi
tvrdené skutočnosti preukázať jednotlivými dôkazmi, ktoré predložia, resp. vykonanie ktorých navrhnú.
Žalobca je toho názoru, že zo strany žalovaného nedošlo k predĺženiu žiadnych relevantných dôkazov

preukazujúcich neexistenciu nároku, pričom žalovaný sa obmedzil výlučne na popieranie tvrdení, ktoré
urobil žalobca a ktoré podľa jeho názoru aj riadne preukázal. Žalobca súhlasil s tým, že predmetný nárok,
ktorý si uplatňuje, je potrebné posudzovať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, avšak nestotožnil
sa s tým, že v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo posudzované to, či medzi žalobcom
a žalovaným došlo dňa 06. 09. 2004 k platnému uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, predmetom ktorej

bolo osobné motorové vozidlo Audi A3 1,8i Quatro, nakoľko prvoinštančný súd posudzoval nároky z
titulu odstúpenia od zmluvy. Podľa odvolateľa jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, tento
nemohol byť vlastníkom vyššie uvedeného motorového vozidla, nakoľko toto vozidlo bolo odcudzené
dňa 25. 08. 2003 obchodnej spoločnosti BPT Leasing, s.r.o. Takáto kúpna zmluva je potom absolútne
neplatná v súlade s ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. absolútne neplatným právnym

úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mal byť
viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 2 O. s. p. tým, že uznesením OR PZ v Banskej Bystrici zo dňa
26. 06. 2006 ČVS: OUJP-537/20-BB-2003, ktorým ako príslušný orgán Okresné riaditeľstvo Banská
Bystrica konštatoval, že motorové vozidlo zn. Audi A3 1,8i Quatro bolo predmetom trestného činu
krádeže a toto bolo odcudzené obchodnej spoločnosti BPT Leasing, a.s. Bratislava dňa 24. 08. 2003.

Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil dôkazy označené žalovaným o tom, že vozidlo bolo totožné s
tým, ktoré bolo deklarované aj v dokladoch a poukazoval pritom na rozhodnutie colných orgánov o
prepustení motorového vozidla do colného režimu voľného obehu, resp. na rozhodnutie Okresného
úradu Bánovce nad Bebravou z 05. 11. 2003, ako aj odborného posudku o overení pôvodnosti vozidla
spoločnosťouTRANSHOLDINGGROUPSlovakia,overovaciastanicaIng.P.,Zvolen,mápochybnostio

hodnovernosti týchto dôkazov k preukázaniu totožnosti motorového vozidla s tým, ktoré podľa dokladov
predával žalobca žalovanému. Poukazoval na to, že Colný úrad v Nitre, ani Okresný úrad Bánovce nad
Bebravou nevykonávali fyzickú prehliadku dovezeného motorového vozidla, resp. spochybnil odborný
posudok, ktorý bol vyhotovený obchodnou spoločnosťou TRANS HOLDING GROUP Slovakia a nie
príslušným štátnym orgánom. Tento posudok spochybnil tiež z dôvodov, že dňa 16. 07. 2004 bola

vykonaná prehliadka STK vozidla v Prešove a v ten istý deň mal byť vydaný odborný posudok na
pracovisku overovacej stanice Ing. P. vo Zvolene. Totožnosť predaného a zaisteného vozidla odvodzoval
odvolateľ tiež zo zistenia polície SRN, kde z listu zo dňa 01. 02. 2006 je zrejmé, že zadržané vozidlo malo
posledných päť čísiel zo série čísiel VIN prerazených. Z uvedeného vyplýva, že k prerazeniu VIN čísla
karosériepredmetnéhomotorovéhovozidlamuselodôjsťeštevčasepredjehozadržanímorgánmiSRN.

Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti, z akého právneho dôvodu alebo za akým
účelom by malo z jeho strany dôjsť k pozmeňovaniu identifikačného čísla VIN u predmetného vozidla,
nakoľko bolo kúpené na základe uzatvorenej kúpnopredajnej zmluvy a kúpna cena bola zo strany
žalovaného žalobcovi riadne vyplatená. To, že sa jednalo o totožné vozidlo, ktoré bolo dovezené na
územie Slovenskej republiky D. C., a tým, ktoré bolo skúmané Kriminalistickým a expertíznym ústavom

PZ Košice, dosvedčuje aj nájdenie typovej nálepky na vozidle, kde bolo možné pozorovať identifikačné
číslo VIN: WAUZZZ8LZVA090034. Podľa názoru žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal
svoje tvrdenie o tom, že motorové vozidlo Audi A3 zaistené dňa 24. 04. 2006 OR PZ v Michalovciach je
odlišné od motorového vozidla, ktoré žalovaný ako predávajúci na základe kúpnopredajnej zmluvy 06.
09. 2004 mal odpredať žalobcovi. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie,

žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
na nové konanie a rozhodnutie.

3. Odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/729/2015-668 zo dňa 17. 12. 2015 rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. V odôvodnení skonštatoval, že v tomto prípade bolo na žalobcovi, aby preukázal totožnosť

motorových vozidiel, teda toho, ktoré mu bolo predané žalovaným a toho, ktoré bolo zaistené orgánmi
polícievMichalovciach.Návrhtedabolzamietnutýzdôvoduneuneseniadôkaznéhobremenažalobcom,
s čím sa odvolací súd stotožnil. Žalobca proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie, pričom
uznesením sp. zn. 7Cdo/124/2016 zo dňa 19. 04. 2017 bol rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.
12. 2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Dovolací súd vychádzajúc v podstate zo zhodného

zisteného skutkového stavu vo svojom uznesení uviedol, že za takejto situácie a za stavu trvania
žalobcom na držaní ním v rozhodnom období len jediného motorového vozidla (práve toho zakúpeného
od žalovaného), dovolací súd nielenže považoval za pravdepodobnejšiu verziu totožnosti vozidla
predaného žalobcovi žalovaným s tým vozidlom, ktoré neskôr príslušné policajné orgány zadržali a vrátilipôvodnému vlastníkovi, ale mu uniklo, akú by mohol mať kupujúci nadobúdajúci za nie zanedbateľnú
cenu vozidlo s identifikačnými znakmi nemeniacimi sa už od prepustenia vozidla do voľného režimu
motiváciu takýmito znakmi opatriť iné vozidlo. Nemôže preto inak, než súhlasiť s dovolateľom, že ak sa

tu ponúka tiež iná verzia (tá o nezhodnosti vozidiel), dôkazné bremeno má v prípade jej preukazovania,
je v súlade s princípom presúvania (plávania) dôkazného bremena ten, komu je preukázanie tejto
verzie na prospech (rozumej žalovaný, ktorý sa inak podľa doterajšieho obsahu spisu takéhoto bremena
nezhostil).

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP
a po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
intenciách ustanovení uznesenia Najvyššieho súdu SR podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

5. Ako vyplynulo z podanej žaloby, žalobca a žalovaný dňa 06. 09. 2004 uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu

č. 4903/04/V, na základe ktorej žalobca zakúpil motorové vozidlo Audi A3, 1,8i Quatro, rok výroby 1997,
ŠPZ BN 676 AL za kúpnu cenu 240 000,- Sk (7 966,54 eur). Kúpna cena bola zaplatená predávajúcemu
v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalobca tvrdil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a žiadal v zmysle § 451 OZ vydať bezdôvodné obohatenie (§ 457 OZ).
Kúpnopredajnúzmluvupovažovalzaneplatnúztohodôvodu,žedňa28.09.2005boloosobnémotorové

vozidlo, ktoré užíval, zadržané policajnými orgánmi SRN pre podozrenie z falšovania identifikačného
čísla karosérie vozidla VIN. Po vrátení vozidla mu bolo doporučené, aby požiadal o vygenerovanie iného
čísla VIN vzhľadom k tomu, že v SRN bolo číslo vozidla VIN v evidencii zrušené. Žalobca požiadal o
pridelenie nového čísla VIN Ministerstvo DPaT SR, pričom následne mu bolo orgánmi polície Okresného
riaditeľstvaPZMichalovcevozidlozaistenéapovykonaníexpertízykriminalisticko-expertíznymústavom

policajného zboru po potvrdení, že vykazuje znaky pozmeňovania VIN čísla a čísla motora, vydané
pôvodnému majiteľovi (BPT Leasing s.r.o.). Pri posudzovaní skutkového stavu odvolací súd vychádzal
z listinných dôkazov, ktorých obsah strany sporu nenamietali, pričom sa jednalo najmä o kúpnopredajnú
zmluvu zo dňa 06. 09. 2004, fotokópiu odborného posudku o overovaní pôvodnosti vozidla, fotokópie
správ polície SRN o zaistení vozidla z 28. 09. 2005, potvrdenie o odovzdaní vozidla, úradný záznam

o predbežnom zaistení veci, list OR PZ Michalovce zo dňa 06. 06. 2006, zapožičaného spisu OR PZ
BanskáBystricaČVS:OUJP-537/20-BB-2003,oznámenímGrenzpolizeiinspektionWaidhauszodňa01.
02. 2006, oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 09. 01. 2006, oznámenie
Colného úradu Nitra zo dňa 27. 07. 2010, ako aj fotokópia spisu, rozhodnutie Okresného úradu v
Bánovciach nad Bebravou zo dňa 05. 11. 2003, list Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Trenčíne zo dňa 01. 12. 2010. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca dňa
06. 09. 2004 so žalovaným uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu a zakúpil ojazdené vozidlo A3 1,8i Quatro,
rok výroby 1997, evidenčné číslo BN 676 AL za kúpnu cenu 240 000,- Sk. Uvedené motorové vozidlo
malo výrobné číslo karosérie VIN: WAUZZZ8LZVA090034 a číslo motora AJQ044609. Toto motorové
vozidlo bolo pôvodne prihlásené v evidencii orgánov Spolkovej republiky Nemecko, kde po ťažkej

autohavárii bolo vyradené z evidencie a následne odpredané do zahraničia. Podľa oznámenia Colného
úradu v Nitre takéto motorové vozidlo bolo privezené na územie Slovenskej republiky cez PCÚ Štúrovo
a bolo prepustené do colného režimu voľného obehu, pričom následne rozhodnutím Okresného úradu
v Bánovciach nad Bebravou bola schválená spôsobilosť vozidla na premávku a orgánmi polície vozidlo
bolo prihlásené a pridelené ŠPZ BN 676 AL. Dňa 16. 07. 2004 bol na predmetné vozidlo medzinárodnou

overovacousieťouvydanýoverovacíposudoksplatnosťounadobu14dní,pričomposudokmalpotvrdiť,
že sa jedná o pôvodné motorové vozidlo zo správnym VIN číslom a číslom motora. Dňa 28. 09. 2005
bol žalobca s osobným motorovým vozidlom zadržaný policajnými orgánmi SRN s podozrením, že na
vozidle sú falšované identifikačné čísla karosérie VIN. Po zadržaní mu vozidlo bolo vydané späť s tým,
že má požiadať o pridelenie iného čísla VIN, nakoľko orgány SRN nestotožnili vozidlo nejakého iného

majiteľa, a preto ho vydali žalobcovi. Následne po požiadaní pridelenia VIN na Ministerstve dopravy, pôšt
atelekomunikáciíSRakoužbolovyššieuvedené,bolovozidlozadržanépolicajnýmiorgánmiOkresného
riaditeľstva Michalovce a po vykonaní expertízy bolo potvrdené, že vykazuje znaky pozmeňovania VIN
čísla karosérie a čísla motora. Stotožnené bolo ako vozidlo odcudzené v Banskej Bystrici dňa 24.
08. 2003 pôvodnému majiteľovi BPT Leasing s.r.o., ktorému vozidlo rozhodnutím policajných orgánov

bolo ako pôvodnému majiteľovi vydané. Žalobca v tomto prípade aj na pojednávaní pred odvolacím
súdom poukázal najmä na skutočnosť, že vozidlo dovezené zo Spolkovej republiky Nemecko bolo po
ťažkej autohavárii, pričom na colnici bolo deklarované s počtom najazdených kilometrov 326 425. Podľa
posudku THG spoločnosti však na vozidle neboli zistené zmeny hrúbky laku, čo by muselo byť zrejménajmä po vykonanej oprave ťažko havarovaného vozidla. Podľa záznamu o technickom stave vozidla,
ktorý bol vyplnený v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou, malo vozidlo predané žalobcovi najazdené
54 460 km. Navyše, tak ako na to poukázal aj najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení, nie je

zrejmé, aký motív by mal žalobca pozmeniť na zakúpenom motorovom vozidle (alebo na inom vozidle)
identifikačné číslo VIN karosérie alebo motora.

6. Vychádzajúc z dôvodov uznesenia NS SR, pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušené a zo záverov, že v tomto prípade bremeno tvrdenia a preukázania rozhodujúcich

skutočností, že auto odpredávané na základe kúpnopredajnej zmluvy žalovaným žalobcovi nebolo
totožné s vozidlom, ktoré bolo zaistené orgánmi policajného zboru a vydané pôvodnému vlastníkovi BPT
Leasing s.r.o., je na žalovanom, dospel odvolací súd k záveru, že takéto tvrdenie žalovaný nepreukázal.
Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov,
ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka a ani o
tom, že by bolo nepravdivé. V zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu SR v tomto prípade je na

žalovanom, aby preukázal, že osobné motorové vozidlo, ktoré bolo odpredané žalobcovi dňa 06. 09.
2004, nie je totožné s tým vozidlom, ktoré mu bolo odňaté z dôvodu pozmeňovania znakov čísla VIN a
motora a odovzdané pôvodnému vlastníkovi BPT Leasing, s.r.o.

7. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade žalovaný

nepreukázal, že bol riadnym vlastníkom osobného motorového vozidla Audi A3 1,8 Quatro, ktoré získal
od D. C., ale jednalo sa o vozidlo BPT Leasing, ktoré bolo odcudzené v Banskej Bystrici dňa 24. 08.
2003. V tomto prípade potom súd vyhodnotil uzatvorenú kúpnopredajnú zmluvu ako absolútne neplatnú
v zmysle § 39 a nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny v súlade s ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

8. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. To znamená, že nárok účastníka zmluvy
na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť
druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu. V prípade nemožnosti vydania zakúpenej veci z

dôvodu, že odcudzená vec, v tomto prípade osobné motorové vozidlo, bola odňatá orgánmi polície za
účelom vydania tejto veci pôvodnému vlastníkovi, je potom potrebné vychádzať z toho, že účastník
neplatnejzmluvy,ktorýkúpilkradnutúvec,splnípovinnosťvrátiťplnenieprijatézneplatnejkúpnejzmluvy
tak, že vec vydá poškodenému. V tomto prípade to za žalobcu vykonali orgány polície.

9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a zaviazal žalovaného k vráteniu sumy 7 966,54 eur, čo predstavuje zaplatenú kúpnu cenu pôvodne v
sume 240 000,- Sk (použitý kurz eur a Sk 30,126). Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po vykonaní neplatného právneho úkonu
a odovzdaní kúpnej ceny žalovanému (06. 09. 2004), kedy prvýkrát mohol svoje právo žalobca voči

žalovanému uplatniť a kedy bol žalovaný s plnením v omeškaní. Výška úroku bola priznaná v súlade s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa § 3 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Výška úroku v zmysle tohto ustanovenia predstavovala od 01. 07. 2004 do 28. 11. 2004 9 %.

10. O trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 CSP, keď podľa odseku 1 uvedeného zákonného ustanovenia súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade mal plný úspech vo veci žalobca, a preto
mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).