Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220500
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111220500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobkyne: U. U. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXXX/X, XXX XX P. X, I. E., proti žalovanému: E. M., bytom U. O. XX, XXX XX
P., právne zastúpenému: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 29, Prešov,
o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/170/2011-113
zo dňa 23.01.2015 jendohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 38,27 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 121,26 eura na účet právneho zástupcu
žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou podanou 20.07.2011 domáhala toho,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.000 Kč + tzv. obvyklý úrok od 09.07.2010 do

zaplatenia dôvodiac, že žalovaný v októbri 2000 jej a jej manželovi ponúkol riešenie ich zložitej životnej
situácie prácou v H., mal im tvrdiť, že v H. by zo začiatku mohli bývať s ním, zaistil by im ubytovanie aj
prácu. V súvislosti s prípravami na cestu im radil, že bolo by dobré, keby najprv priletela do H. ona a
až neskôr zvyšok rodiny. Žalovaný im mal takto radiť počas cesty autom, keď ho viezli ako stopára. So
žalovaným sa dohodli na letisku v P., žalovaný sa k nim však nehlásil a koncom roku 2001 jej napísal
list o tom, aký je život v H. ťažký, nevie si vysvetliť, čo spôsobilo zmenu v jeho prístupe. Jednanie
žalovaného bolo podľa žalobkyne podvodné, z toho dôvodu žiadala, aby mu súd uložil zaplatiť sumu

10.000 Kč, ktorá predstavuje pôžičku na platby za vybavovanie víz a cestu do P. ako náhradu škody,
ktorá jej mala vzniknúť.

Vykonaným dokazovaním - výsluchom žalovaného, mal súd za zistené, že je pravdou, že žalobkyňa a
jej manžel ho viezli autom, žalovaný potvrdil, že komunikovali o tom, že pracuje v H. a že ho oslovili,
či by im nevedel vybaviť nejakú prácu. Sám im však nič neponúkal, nebolo to tak, aby to nejakým
spôsobom inicioval. Len na základe iniciatívy žalobkyne bol ochotný pomôcť jej v začiatkoch pokiaľ by do

H. vycestovala. Je samozrejmé, že vybavenie víz niečo stojí, že je potrebné vycestovať do P., žalobkyňa
si to s prácou v H. asi rozmyslela, keďže mala nejaké náklady a keďže vedela, že on pracuje v H.,
predpokladala, že jej to môže uhradiť.Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na pojednávanie, na ktorom bola vec
prejednaná, neustanovila napriek tomu, že bola riadne predvolaná, žalobu zamietol majúc za to,
že žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j.

porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Nepreukázala taktiež existenciu škody, v žalobe síce tvrdila, že jej vznikla škoda
10.000 Kč z titulu pôžičky na vybavenie víz a zaplatenie cestovného do P., túto škodu nepreukázala
žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ jej mal žalovaný sľúbiť, že jej pomôže v začiatkoch pri sprostredkovaní práce
v H., takýto prísľub nie je porušením právnej povinnosti, navyše žalobkyňa do H. ani nevycestovala a

nežiadala žalovaného o pomoc pri sprostredkovaní akejkoľvek práce. Súd prvého stupňa žalobu pre
neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol; v rozhodnutí citoval ustanovenie § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom zopakovala
tvrdenia, ktoré boli obsahom samotnej žaloby, argumentujúc, že keď podávala žalobu, verila že jej bude
poskytnutá pomoc, že súd v právnom štáte bude ctiť nielen zákon, ale aj to, aby jeho verdikt bol v súlade
so spravodlivosťou, je zaskočená nielen tým, že bol vydaný rozsudok bez toho, aby jej bolo umožnené
dodať potrebné listiny, prípadne vyjadrenia a nimi vyvrátiť nepravdivé tvrdenia žalovaného. Žalovaný

ponúkal svoju pomoc z vlastnej iniciatívy, ani ona a ani jej manžel nie sú osobami, ktoré by sa odhodlali
k riziku vycestovať do neznáma bez ponúkanej pomoci. Požičali si čiastku 10.000 Kč, v okamihu, kedy
im žalovaný sľúbenú pomoc odmietol, záležitosť ohľadne vycestovania do H. uzavreli s tým, že sami
na vlastnú päsť by sa na cestu nevydali. Od žalovaného bolo nefér ponúkať im niečo, o čom vedel,
že nemôže alebo nechce splniť. Svojim konaním im spôsobil zbytočné náklady. Žalobkyňa v odvolaní

taktiežuviedla,žejepotrebnéprehodnotiťzáveryOkresnéhosúduPrešovavziaťdoúvahyto,ženemala
možnosť brániť svoje záujmy, ako aj to, že nebola informovaná o konečnom výsledku konania ohľadne
jej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenie advokáta.

Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní sú právne irelevantné, navrhuje,

aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal rozsudok v
rozsahu, v akom bol napadnutý ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 212 O.s.p bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p.,
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 13.11.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne dôvodným nebolo.

Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní argumentovala tým, že nemala možnosť „hájiť svoje záujmy“
poukazujúc taktiež na to, že údajne nebola informovaná o tom, aký bol výsledok konania o jej žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta, zaoberal sa odvolací súd prioritne
vyhodnotením tohto tvrdenia žalobkyne, či bola alebo nebola jej odňatá možnosť konania pred súdom.

Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola uznesením zo 17.04.2012 (č.l. 26 spisu) poučená o právach a
povinnostiach účastníkov v konaní pred súdom. Napriek poučeniu o povinnosti tvrdenia a povinnosti
dôkaznej neoznačila ani nepredložila súdu žiadne dôkazy ani návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými by
preukázala relevantnosť tvrdení, uvedených v žalobe. Na pojednávania, ktoré súd na prejednanie vecinariadil, sa neustanovila, ospravedlňujúc svoju neúčasť buď zdravotnými dôvodmi alebo tým, že čaká,
ako bude posúdená jej žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu Centrom právnej pomoci Bratislava.
Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 23.01.2015, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol, neospravedlnila

a na pojednávanie sa neustanovila.

Procesná aktivita účastníka nie je zásadne nevyhnutná pre to, aby súd mohol pokračovať v začatom
konaní, procesná pasivita účastníka konania nemôže mať za následok zásah do práva druhého
účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti, musí účastník, ktorý tvrdí
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, predložiť k tvrdeným skutočnostiam
dôkazy, inak úspešným byť nemôže.

Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa len tvrdila existenciu dôvodov, pre ktoré by mal súd uložiť žalovanému
zaplatiť jej sumu, zaplatenie ktorej žiadala. Dôvodnosť svojho nároku však nijak nedokázala. Konaním

pred súdom prvého stupňa nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ opakovane
argumentovala tým, že jedným z dôvodov jej neprítomnosti je aj to, že nebolo Centrom právnej pomoci
rozhodnuté o jej požiadavke o ustanovenie právneho zástupcu, jej tvrdenie nebolo pravdivé. Zo spisu
vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Sp/36/2013-49 zo dňa 10.06.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 27.08.2014, potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 171/13 (6Nc/4314/12), ev.

č.: 4083/2013 z 05.02.2013, ktorým Centrum právne pomoci nepriznalo žalobkyni nárok na poskytnutie
právnej pomoci; vzhľadom na to, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.08.2014 (č.l. 88 spisu),
je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne uvedené v odvolaní o tom, že nebola informovaná o výsledku konania
ohľadne jej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, sa nezakladalo na pravde.

Odvolací súd stotožniac sa s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolaním
napadnutý rozsudok postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

Čo sa týka trov odvolacieho konania, žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo
na náhradu trov odvolacieho konania, aj keby si ich bola uplatnila. Úspešný žalovaný, právne zastúpený,
žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu.
Súd mal tieto trovy žalovaného za účelné, ich výšku kvantifikoval v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.
z., keď hodnota jedného úkonu právnej služby poskytnutého právnym zástupcom žalovaného bola vo

výške 29,88 eura, spolu s režijným paušálom 8,39 eura predstavuje jeden úkon právnej pomoci čiastku
38,27 eura a zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania v tejto výške uložil súd žalobkyni v lehote a s
miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.