Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202175
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116202175.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: C.. W. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX G., adresa na doručovanie: O. XXX, XXX XX O., právne zastúpená
JUDr. Igorom Šafrankom, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený

Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/34/2016-56 zo dňa 14.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy/iných príjmov dlžníka č. 8300033105 zo dňa 23.12.2010, k zmluve o revolvingovom
úvere č. 8300033105 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.12.2010. Priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených dôkazov, najmä zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 23.12.2010 č.

8300033105 o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, citoval ust. § 43a ods. 1, 2, § 43c
ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 457, § 39, § 357 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 23.12.2010 úverovú zmluvu, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy
č. 8300033105, z ktorej okrem iného z bodu 5 vyplývajú údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, a to predpokladaná výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN)
vo výške 70,01 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 64,19 %. Z bodu 6

vyplývajú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a to údaj o RPMN za úver
vo výške 66,21 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,19 %. Z listiny
označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere vyplýva, že
žalobkyňa v rámci návrhu na uzavretie zmluvy uviedla parametre, ktoré má mať predmetná zmluva,
pričom tento návrh nekorešponduje s návrhom, ktorý prijal žalovaný, a preto je prijatie návrhu potrebné
hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobkyňa neakceptovala, a teda v danom prípade

nemohla byť uvedená úverová zmluva platne uzavretá a zmluva je neplatná. Podstatnou okolnosťou
je, že v návrhu zmluvy je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % a predpokladaná
RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 64,19 % a v akceptácii návrhu je už vo výške 66,21 %, dokonca
menej ako ročná úroková sadzba, ktorá je vo výške 70,01 %, resp. 60,19 % čo má za následok, že
zmluva nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu, čo je možné považovať za nový návrh, ktorý
ale žalobkyňou nebol akceptovaný, a preto je zmluva neplatná. Vzhľadom na neplatnosť základného

právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej úverovej zmluve.Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
predmetnej dohody, nakoľko pri závere o neplatnosti zmluvy si strany majú vrátiť to, čo si navzájom
plnili, pričom z čl. 1 dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že pohľadávky žalovaného voči žalobkyni

zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), prípadne zosplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe, alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Z uvedeného extenzívneho textu je zrejmé, že žalovaný

by na základe tejto dohody mohol žiadať zamestnávateľa žalobkyne aj o vykonávanie zrážok, ktoré sa
môžu týkať nárokov, na ktoré žalovaný nemá právo, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázal
na dôsledok neplatnosti zmluvy s tým, že uviedol, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom
plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti,
teda minimálne RPMN a predpoklady použité na jej výpočet (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z.), pričom vzhľadom na už uvedené, RPMN nepochybne nebola zmluvne dojednaná, ale aj údaj o

konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže tento údaj má byť uvedený
v samotnej zmluve ako obligatórna náležitosť, nie v zmluvných dojednaniach, ktoré majú iba bližšie
špecifikovať pojmy a skutočnosti uvedené v zmluve, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a poplatkov, keďže slovenská právna úprava obsahuje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., čo predstavuje základné obligatórne náležitosti zmluvy. Z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a

bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je v rozpore
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, a preto by
bola aj z toho dôvodu neplatná, a preto je namieste uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia
predmetnej dohody. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262
v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strany, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právna zástupkyňa
žalovaného poukázala na nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie platnosti zmluvy o úvere
vzhľadom na nesprávne posúdenie otázky „dohodnutiteľnosti" RPMN ako údaju, ktorý sa v zmluve
uvádza. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá, ani zákon č. 129/2010 Z.z., ani

iný právny predpis neurčujú, že sa jedná o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Súd prvej
inštancie sa mylne domnieval, ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o
RPMN. Ak tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani ust. § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Navyše závery súdu prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberali tým, či sa jedná o
dohodnuteľný údaj alebo nie. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých

mal súd za preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, pričom až na základe takého konštatovania by
mohol pristúpiť k aplikácii ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj únijné právo jednoznačne určuje
okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/EHS, čl. 10 ods. 2
písm. g) uvádza, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy. Záver súdu o tom, že by sa údaj RPMN
ako údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť, odporuje únijnému právu a ide o
porušenie čl. 22 ods. 1 smernice. Na základe toho, právna zástupkyňa žalovaného ďalej namietala, že
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku platnosti úverovej zmluvy ako hlavného záväzkového
vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že súd

prvej inštancie preferoval neplatnosť hlavného právneho úkonu úverovej zmluvy pred jej platnosťou a
dôsledkom vyplývajúcim z ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. - bezúročnosť a bezpoplatkovovosť úveru
v prípade absencie niektorej z náležitosti vymenovaných zákonom. V nadväznosti na to, ani posúdenie
zmluvného vzťahu ako neplatného nie je správne, pretože súd mal úverovú zmluvu považovať za platná
a zároveň bezúročnú, lebo platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako formy zabezpečenia ohľadne

úveru je zrejmá a nespochybniteľná. Napadnuté rozhodnutie považovala za vydané predčasne z dôvodu
nesprávnych záverov o neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila
si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských a práv a základných slobôd, vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného ústavou

(čl. 46 a nasl.)

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skutkovými zisteniami,
ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami,
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v sporovom konaní viazanom skutkovými okolnosťami

žaloby porušil svojim postupom procesné práva strán sporu, čo malo za následok porušenie práva
na spravodlivý proces. Z obsahu žaloby je nesporné, že predmetom konania bola žaloba o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z dôvodu, že žalobkyňa v žalobe
tvrdila, že až od svojho zamestnávateľa - Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov,
Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577 sa dozvedela, že dňa 23.12.2010 uzatvorila dohodu o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300033105. Poukázala na to, že uzatvorila zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8300022105 z 23.12.2010, kde v bode 8 je dojednaná služba spočívajúca v
možnosti odkladu splátok úveru. O neprijateľnosti poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu
splátok úveru požadovaného žalovaným bolo už rozhodované súdom, pričom poukázala na rozhodnutie
iného všeobecného súdu. Ďalej poukázala na to, že v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) dlžníka jej nebolo žalovaným nič vysvetlené. Predmetná dohoda bola uzavretá na typický
formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej stránke, ako aj formulárovej
stránke. Bola uzavretá v osobitnej listine, nebola o jej dôsledkoch poučená a nemala možnosť ju
odmietnuť, ak si chcela úver získať. Ďalej poukázala na to, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o
vykonávanie zrážok zo mzdy. Zdôraznila, že i napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,

ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný zrážky z jej mzdy vykonávať a nemá
možnosť ich priamo zastaviť. Navyše veriteľ výšku dlhu sám jednostranne určil bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. V tejto súvislosti ďalej poukázala aj na to, že posúdenie dohody o zrážkach
zo mzdy bez súdnej kontroly považuje za neprijateľné z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje povinné náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. f), k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Z dôvodunedostatku náležitosti zmluvy preto poukázala žalobkyňa v žalobe na to, že v zmysle ust. § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej
inštancie i napriek týmto skutkovým okolnostiam, na ktoré žalobkyňa poukázala v žalobe a navrhovanom

petite žaloby, posudzoval platnosť zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej uzavretia vzhľadom na
rozdielnu výšku RPMN uvedenú v zmluve - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8300033105
(č.l. 5 spisu) bod 5, kde sú uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere a následne v bode
6, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere s tým, že RPMN je v bode 5 uvedená
vo výške 70,01 %, v bode 6 je RPMN vo výške 66,21 %. Na základe tohto posúdenia zmluvy o

revolvingovom úvere súd uzavrel, že zmluva nevznikla, a preto vyslovil, že ani dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, ktorá má akcesorický charakter k základnej úverovej zmluve preto
nemôže byť platná. Odvolací súd súhlasí s názorom právnej zástupkyne žalovaného, že postup súdu
prvej inštancie nebol správny. Predmetom konanie nebolo posúdenie vzniku právneho vzťahu medzi
stranami sporu, ale otázka dojednaných zmluvných podmienok, čo zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Vo vzťahu k dojednaným neprijateľným podmienkam zase

ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatnosťou dojednaných neprijateľných podmienok upravených
v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom
úvere, ale určenia neprijateľnosti dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z
dôvodu, že sa jedná o štandardnú, typizovanú dohodu obsiahnutú v zmluvných podmienkach v súvislosti
s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej obsah ona ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť.

Navyše tvrdila, že s obsahom tejto dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka nebola žalovaným
oboznámená.

7. RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky,
lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok

z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom, alebo
pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorázové, alebo poplatky pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou
úveru v mesačnej, štvrťročnej periodicite. Výšku RPMN zo zákona je povinný uvádzať veriteľ pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktorého výška je ovplyvnená výškou poskytnutého úveru obdobím,
na ktoré sa úver poskytuje, výškou nákladov (splátok a poplatkov), ktoré súvisia s poskytnutím úveru,

informácie o výške splátok úveru a ďalších platieb, o lehotách splatnosti každej splátky. Z uvedeného
vyplýva, že ide o údaj, ktorý do návrhu zmluvy stanovuje veriteľ na základe zohľadnenia všetkých
rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho výšku. Podľa názoru odvolacieho súdu, údaj o RPMN nie
je údajom, ktorý je predmetom vzájomnej dohody medzi stranami zmluvného vzťahu, ale je výsledkom
jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich jeho výšku. Pokiaľ v bode 5 je uvedená výška predpokladanej

RPMN a následne v bode 6 výška schválenej RPMN, túto výšku a údaje vyplývajúce z bodu 6, pokiaľ
boli stranou zmluvy prijaté, možno považovať za akceptáciu návrhu, teda za riadne uzavretie zmluvy.
Žalobkyňa v konaní nespochybňovala uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z tohto dôvodu odvolací
súd považoval odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vo vzťahu k posúdeniu
vzniku hlavného záväzku medzi stranami sporu z dôvodu nesprávneho údaja RPMN v zmluve o

revolvingovom úvere za nesprávne, vrátane nesprávneho právneho posúdenia vzniku právneho vzťahu
medzi stranami sporu. Posúdenie súdu prvej inštancie vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu
nad rámec skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe, vrátane navrhovaného petitu malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a tým porušenie procesných práv strany v spore.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby z hľadiska
skutkových tvrdení žalobkyňou tvrdených v žalobe, ako aj v rámci vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie s tým, že je potrebné sa zaoberať namietanou neprijateľnosťou dojednanej dohody o

zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá ako štandardná, formulárová zmluva, v rámci uzatvorenej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu dňa 23.12.2010 s tým, že je potrebné dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300033105 z 23.12.2010, podrobiť súdnej kontrole dojednaných
zmluvných podmienok v zmysle ust. § 52, § 54, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka v zneníúčinnom ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka z hľadiska toho, či bola
táto dohoda individuálne dojednaná, alebo len uzavretá ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bez náležitého oboznámenia sa žalobkyne s obsahom zmluvy, ktoré skutočnosti je povinný preukázať

žalovaný. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že sa nejedná o individuálne dojednanú
dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka je potrebné skúmať neprijateľnosť dojednaných
zmluvných podmienok v tejto dohode a obsah zmluvných podmienok posúdiť z hľadiska neprijateľnosti,
hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore
vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.