Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Nora Tomková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/227/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201136
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201136.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. H. F., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom S. J. - R., U. XXX/X, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2015 v spojení so zmenovými
rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. novembra 2015, č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27. januára 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2016 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2015 podľa § 65 ods.
1 a ods. 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 a §
174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 57 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 31. augusta 2015.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasil so
zamietnutím žiadosti na starobný dôchodok, pretože pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I.
pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórii funkcií a po 31. decembri 1999 získal najmenej
25 rokov zamestnania a spĺňa podmienku nároku na dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o
sociálnom zabezpečení, nakoľko dovŕšil 58 rokov veku, odslúžil v I. a II. kategórii funkcií spolu 18 rokov,
6 mesiacov a 12 dní spolu so základnou vojenskou službou, ktorú vykonával v rámci štúdia na Vojenskej
strednej odbornej škole a po jej absolvovaní nastúpil bezprostredne do služobného pomeru vojaka z
povolania do I. kategórie funkcií.
Po podaní opravného prostriedku bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok
a bolo vydané zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 9. novembra 2015, ktorým odporkyňa
podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
§ 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 57 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 31. augusta 2015.
Rozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa27.januára2016bolanavrhovateľovipodľa §65ods.1a
ods. 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 a § 174 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 57 nariadenia (ES) Európskehoparlamentu a Rady č. 883/2004 odporkyňou opätovne zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok zo dňa 31. augusta 2015. Týmto rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie odporkyne zo dňa
9. novembra 2015 po dodatočnom zhodnotení obdobia výkonu základnej vojenskej služby v I. pracovnej
kategórii, správnom zhodnotení doby zamestnania v roku 1992 a doplnení obdobia dôchodkového
poistenia v období od 1. júla 2013 do 19. marca 2014.
Následne odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2016 podľa § 65 ods. 1
a ods. 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 a §
174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 57 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 31. augusta 2015. Týmto rozhodnutím odporkyňa zmenila
rozhodnutie zo dňa 27. januára 2016 po správnom zhodnotení obdobia výkonu základnej vojenskej
služby v I. pracovnej kategórii.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku, nesúhlasil ani s
posledným rozhodnutím odporkyne zo dňa 19. apríla 2016. Podľa jeho názoru odporkyňa rozhodla
nesprávne.
Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala písomných vyjadrení odporkyne vo veci a
poukázala na § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom
k tomu navrhla všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne z 5. októbra 2015, zmenové rozhodnutie z 9.
novembra 2015, ďalšie zmenové rozhodnutie z 27. januára 2016, ako aj posledné zmenové rozhodnutie
zo dňa 19. apríla 2016 potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
To znamená, že podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení má poistenec nárok na starobný dôchodok
aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b)
Zákona o sociálnom zabezpečení, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) alebo
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až
h) alebo
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).
Podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý
vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II.
kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaníuvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo
II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba
I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i
náhradnédobyadobyuvedenév§5ods.1av§6ods.1nariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickej
republiky č. 117/1988 Zb..
Podľa § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnane zaradené do I. pracovnej kategórie
sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. kategórie funkcií.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). V zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h)
Zákona o sociálnom zabezpečení získal navrhovateľ iba 2 968 dní, t. j. 8,1315 rokov.
Ani v zmysle ust. § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. nie je možné vyhovieť nároku navrhovateľa.
Podmienky stanovené ods. 1, 2 musia byť splnené kumulatívne, t. j. nielen odpracovaná doba služby
zaradená do I. kategórie funkcií, ale zároveň táto služba musí trvať k 31. 12. 1999. Služobný pomer
navrhovateľa skončil v roku 1985, je preto nesporné, že netrval do 31. 12. 1999. Tieto zákonné
ustanovenia je potrebné vykladať s ohľadom na ich gramatické a logické znenie tak, že posudzovaný
služobný pomer musel trvať určité obdobie a musel zároveň trvať aj v čase ku dňu 31. 12. 1999, t. j. nie
kedykoľvek pred týmto dňom, ale k tomuto dňu.
Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa týkajúcej sa zhodnotenia štúdia na Vojenskej strednej odbornej
škole v kategórii funkcií, súd uvádza: Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať
za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu,
nebola výkonom vojenskej služby. Žiaci VSOŠ počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do
služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Do vojenskej činnej služby mohol
byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Doba štúdia sa do doby zamestnania môže započítať
zásadne až od 18. roku veku. Žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu
vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia
v treťom a v štvrtom ročníku VSOŠ.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 5. októbra 2015 v spojení
so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 9. novembra 2015, 27. januára 2016 a 19. apríla 2016 sú vydané v
súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutia
ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov konania a podľa výsledku konania
navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia(navrhovateľovináhradutrovkonanianepriznáva)vsúlade
s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatkya datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.