Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221999
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712221999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: R.. S.. J. T. , trvale
bytom K., K. č. 3, zastúpený JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou v Pezinku, Malacká č. 2/B, proti
žalovanej: S.. R. H. , trvale bytom P., L. č. XX, zastúpená spoločnosťou Advokáti Heinrich s.r.o. Nitra,
Skautská č. 12, IČO: 36 865 966, za ktorú koná JUDr. Roman Heinrich, o ochranu osobnosti, s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. apríla 2017,
č.k. 4 C 349/2012-260, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 4 C 349/2012-260, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 20.4.2017, č.k. 4 C 349/2012-260, žalobu zamietol a
žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca
domáhal ochrany osobnosti a navrhol uložiť žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku doručiť Okresnému súdu Pezinok k sp. zn. 5 C 305/2008 list nasledovného znenia „Týmto sa
ospravedlňujem, že obsahom listov zo dňa 29.12.2011 a zo dňa 24.01.2012 som opakovane Okresnému
súduPezinokdokonaniač.k.:5C305/2008uviedlanepravdivéapravduskresľujúceinformácie,týkajúce

sa R.. S.. J. T., K. 3, K. (odporcu v tomto konaní) o tom, že mi neumožnil vykonať obhliadku jeho
nehnuteľnosti v dvoch stanovených termínoch a to dňa 13.12.2011 a dňa 13.01.2012“. Mal za to, že
vinou žalovanej je v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5
C 305/2008 a v správnom konaní vedenom pod Spr. 2026/2012 šikanovaný, hrozí mu iná ťažká
ujma zo strany súdu (peňažný trest) v príčinnej súvislosti s bezbrehým preberaním opakovaných
nepravdivých tvrdení žalovanej na jeho adresu. Opakované difamujúce skutkové tvrdenia žalovanej
o ňom súdu a ich opätovné zneužitie súdom voči nemu považuje za marenie jeho základného práva

ako účastníka konania, neprípustnej vyhrážky súdom o uložení pokuty do sumy 1.640,-- Sk, ktoré
zavinila žalovaná konaním odporujúcim dobrým mravom a etike výkonu súdneho znalca. O termíne
ohliadok nariadených žalovanou na deň 13.12.2011, 13.1.2012, nemal v primeranej lehote vedomosť,
a tak nemohol neumožniť ohliadku nehnuteľností. Bezbrehé tvrdenie následne zneužil voči nemu aj
advokát J.. B. Y., ktorý ho osočoval nepravdivým tvrdením, že neposkytuje súčinnosť súdnej
znalkyni a opakovane neumožnil vykonať ohliadku. Žalovaná v konečnom dôsledku zapríčinila prieťahy
v označenom konaní neefektívnym konaním, do svojho konania zatiahla aj súd a advokáta Y., čo v

konečnom dôsledku zasiahlo neoprávnene do jeho práva na česť a dôstojnosť a tento stav trvá aj v čase
podania tejto žaloby. Nepravdivé a pravdu skresľujúce podania žalovanej uviedli súd do omylu, zákonná
sudkyňa, aj podpredseda Okresného súdu Pezinok, tieto voči nemu neustále zneužívajú, v ich dôsledku
je súdom ako účastník konania šikanovaný.1.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5 C
305/2008 (. proti S.. J. T.) o zaplatenie sumy XX.XXX,XX € spolu s príslušenstvom bola ustanovená
súdom za znalca. V označenom konaní jej žalobca dlhodobo bránil vykonať obhliadku nehnuteľností,

čím maril výkon povinností znalca a odďaľoval rozhodnutie súdu vo veci. D. súdny znalec žalovaného
(v predmetnej právnej veci žalobcu) riadne vyzvala, aby sa dostavil na miestne zisťovanie dňa
XX.XX.XXXX a keďže sa nedostavil, opakovane sa malo uskutočniť dňa XX.X.XXXX. Y. mu zaslala
doporučene poštou na adresu jeho trvalého pobytu v K. uvedenú v súdnom spise. Pozvánky si žalobca
vyzdvihol na pošte zrejme až v posledný deň lehoty určenej poštou na prevzatie zásielky, teda po

uplynutí 18 dní po dni uloženia. V každej pozvánke uviedla telefónne číslo a e-mailovú adresu znalca,
žalobca ju mohol kontaktovať a dohodnúť iný vhodný termín obhliadky, nakoľko bez vykonania obhliadky
nehnuteľností nebolo možné posudok urobiť. Ako znalec nemá pochybnosť o svojej nezaujatosti, vždy
sa vyjadrovala iba k priebehu znaleckého dokazovania v súdnom konaní, nikdy k osobe žalobcu, a to
ani mimo súdneho konania.

2. Súd prvej inštancie právne dôvodil ustanovením § 11, § 13 ods. l Občianskeho zákonníka, §
216 ods. l C.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu
osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak že tento zásah bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Obe tieto náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať

sa ochrany podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.
Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom.

Neoprávneným zásahom je každé také konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom sa dotýka
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené
práva narušiť, prípadne ohroziť. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný prípad aplikovaná.
Odtiaľtiežvyplýva,ktojenositeľomdôkaznéhobremena,t.j.ktozúčastníkovjepovinnýstanovenýokruh

skutočností preukázať. Sporové súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou strán sporu. Strana, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

3. V prejednávanej veci bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať samotnú existenciu ním v

žalobe označených listov žalovanej, obsahom ktorých (tvrdení v nich uvedených) mu mala spôsobiť
zásah do jeho osobnostných práv. Žalobca mal, odhliadnuc od skutočnosti, že sám bol stranou sporu,
v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5 C 305/2008, dostatočný časový priestor
na to, aby prípadnú nesprávnosť v dátumoch v žalobnom petite označených listov žalovanej odstránil
procesným návrhom na pripustenie zmeny žaloby, čo sa nestalo. Súd nevykonal dokazovanie na návrh

žalobcuvýsluchomsvedkovzdôvodunadbytočnosti,keďžežalobcažalobunezmenilsosúhlasomsúdu,
a základné listinné dôkazy nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutkovom tvrdení, že
práve listami žalovanej mu mal byť spôsobený zásah do jeho osobnostných práv, z dôvodu ktorého
bolo potrebné žalobu zamietnuť, a teda vykonanie ďalších dôkazov bolo za tejto situácie nadbytočné a
nehospodárne. Za situácie, žeby žalobca žalobný petit zmenil, súd poukázal na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.1.1997, sp.zn. I. ÚS 6/1997, keď do osobnostných
práv žalobcu malo podľa jeho tvrdenia byť zasiahnuté žalovanou, znalkyňou poverenou podaním
znaleckého posudku v občianskoprávnom konaní. Podľa daného uznesenia „Postup súdneho orgánu,
ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej
alebo trestnoprávnej veci, nie je možné považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky. Súhlas s argumentáciou navrhovateľa by viedol k absurdnému záveru,
a to, že rešpektovaniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zodpovedá
taký postup súdov, ktorý nie je v súlade s platnou právnou úpravou ich konania a rozhodovania.
Z uvedených dôvodov bol podnet v časti namietajúcej porušenie základných práv právnickej osobypodľa čl. 2 ods. 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odmietnutý
ako zjavne neopodstatnený pre neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi označenými postupmi a
rozhodnutiami najvyššieho súdu a základnými právami navrhovateľa“. Výrok o náhrade trov konania súd

prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, ods. 2 C.s.p. so zdôraznením, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§
262 ods. 2 C.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365

ods.lpísm.a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/C.s.p.(nebolisplnenéprocesnépodmienky;súdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Rozsudok považuje za svojvoľný, arbitrárny, bola
mu odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
právo vyjadriť sa v primeranej lehote k vyjadreniu žalovanej zo dňa 13.4.2017 doručené mu dňa
19.4.2017 obsahujúce nové právne skutočnosti zásadného významu. Tvrdenie súdu, ako vyplýva zo

zápisnice o pojednávaní dňa 20.4.2017, že vyjadrenie žalovanej mu bolo doručené v čitateľnej podobe,
je neudržateľné, pretože súd v ods. 4 bez preverenia kvality výstupu v jeho počítači tvrdí, že si túto
informáciu preveril, zákonný sudca si sám vytlačil toto podanie zo systému, skonštatoval, že je čitateľné
a z tohto dôvodu nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Táto skutočnosť ale neznamená,
že náležite a presvedčivo zistil skutkový stav veci, teda či toto podanie mu došlo riadne a úplne, v

čitateľnej podobe. Až na pojednávaní dňa 20.4.2017 mu súd doručil 7-stranové vyjadrenie žalovanej
obsahujúce nové tvrdenia a právne skutočnosti. Súd ho mal podľa § 167 ods. 3 C.s.p. vyzvať, aby sa
vyjadril k vyjadreniu žalovanej v primeranej lehote, poučiť ho o jeho procesných právach, čo sa nestalo.
Nemohol preto riadne a plnohodnotne realizovať svoje procesné práva a v primeranej lehote sa vyjadriť k
novým tvrdeniam žalovanej obsiahnutých v jej vyjadrení. Okrem toho súd pochybil, keď riadne nevypočul

svedka J.. Q. Y., o ktorého zbavenie mlčanlivosti nepožiadal súd ani jeho (žalobcu) v konaní vedenom
na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5 C 305/2008, pričom z povahy veci vyplýva, žeby svedok
nemohol porušiť povinnosť mlčanlivosti ani po skončení zastupovania, resp. „pro futuro“, keďže merito
súdenej veci sa netýka jeho (žalobcu) vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok
pod sp.zn. 5 C 305/2008, ale sa výhradne týka útokov voči nemu opakovaným šírením nepravdivých

a pravdu skresľujúcich informácií zo strany žalovanej o ňom, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do
jeho výsostných práv a na ktorých sa svedok aktívne spolupodieľal. Súd mu do rozhodnutia neumožnil
realizovať právo procesného útoku, k realizácii tohto práva ho nevyzval, neumožnil mu reagovať na novú
právnu a skutkovú argumentáciu žalovanej. Okrem toho dôvodil, že rozsudok nie je
riadne a presvedčivo odôvodnený, a teda je nepreskúmateľný. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celosti a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôvodila, že žalobca síce odvolanie odôvodňuje
všetkými písmenami § 365 ods. l C.s.p., avšak ich obsahovo neodôvodňuje, nie je možné zistiť, čo
konkrétne pri jednotlivých odvolacích dôvodoch žalobca namieta, a teda nie je možné prihliadať na

všetky odvolacie dôvody. Žalobca namieta, že mu jej vyjadrenie bolo doručené v nečitateľnej podobe,
avšakžalobcadôkazonečitateľnostijejvyjadrenianepredložilvodpovedinamailzostranysúduaanina
pojednávaní dňa 20.4.2017. Zdôraznila, že účastník konania musí preukázať okolnosť, že podanie mu
bolo doručené nečitateľne. Súd nemá možnosť navštíviť účastníka konania, nazerať do jeho počítača.
Opätovne bol žalobca oboznámený s jej podaním priamo na pojednávaní dňa 20.4.2017, pričom sám

prehlásil, že sa k nemu nechce teraz vyjadril (ale neskôr), hoci bol upozornený, že z tohto dôvodu sa
pojednávanie odročovať nebude. Nepovažuje za správny ani názor žalobcu na § 167 ods. 3 C.s.p.
a jeho údajné porušenie, pretože žalobca podal žalobu dňa 10.12.2012, k žalobe sa vyjadrila dňa
25.3.2013 a toto podanie mal k dispozícii, vo veci sa uskutočnili pojednávania a žalobca mal možnosť
naštudovať si spis vrátane priloženého spisu sp.zn. 5 C 305/2008, žalobca nevyužil možnosť vyjadriť k

jej podaniu ani na pojednávaní dňa 20.4.2017, hoci mu táto možnosť bola reálne poskytnutá. V závere
vyjadrenia dôvodila, že nie každé porušenie procesných práv strany sporu znamená odvolací dôvod;
musí ísť o porušenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces.
Z napadnutého rozsudku vyplýva, že základným dôvodom na zamietnutie žaloby bola okolnosť, žežalobca označil v žalobe dokumenty, ktoré mali byť dôvodom neoprávneného zásahu do jeho osobnosti,
dátumami, pričom však takéto listiny nepredložil, a teda nepreukázal ich existenciu, existenciu zásahu
do jeho osobnosti. Jej vyjadrenie zo dňa 13.4.2017 túto okolnosť neriešilo, súd neodkazoval na dôvody

uvedené v jej vyjadrení zo dňa 13.4.2017. Nedošlo teda k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Súd rovnako odôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov J.. Q. Y., S.. Z. R..
J.. Q. Y. nemohol vypovedať pre prekážku povinnosti zachovania mlčanlivosti. Žalobca na pojednávaní
dňa 20.4.2017 do zápisnice uviedol, že otázky na svedka sa majú týkať jeho výkonu advokácie pri
zastupovaní strany sporu vo veci vedenej pod sp.zn. 5 C 305/2008 a keďže klient svedka neoslobodil

od povinnosti mlčanlivosti, nemohol svedok vo veci vypovedať. Napokon žalobca predložil písomný
dokument podpísaný svedkom J.. Q. Y., ktorý sa mal týkať danej veci a údajného neoprávneného zásahu
do osobnosti žalobcu zo strany žalovanej. Účelom výsluchu svedka S.. Z. R. mali byť okolnosti ohľadne
ujmy žalobcu, ktorú tento pociťoval. Keďže nebol v konaní preukázaný dokument (dokumenty), ktorými
malo prísť k zásahu do osobnosti žalobcu, nebol dôvod preukazovať ujmu, ktorú mal údajne žalobca
pociťovať. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje nepreskúmateľnosť rozsudku, neuvádza, v čom

vidí údajnú nepreskúmateľnosť, ktoré okolnosti považuje za neodôvodnené, a teda tvrdenie odvolateľa
považuje za účelové. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne aj vo výroku o
náhrade trov konania. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdiť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu dôvodil, že vyjadrenie žalovanej
považuje za zmätočné. Zopakoval, že doručenie vyjadrenia žalovanej na jeho e-mailovú adresu dňa
19.4.2017 bolo nečitateľné a môže mať iba informatívnu povahu. Doručenie by mohlo byť považované
za riadne doručenie, ak by mu bolo doručované do elektronickej schránky, ktorou ale on nedisponuje.
Súd prvej inštancie pochybil, keď mu vyjadrenie žalovanej doručoval vadne, doručil mu ho iba na

mail dňa 19.4.2017 v nečitateľnej podobe. Konanie zákonnej sudkyne vníma ako neprípustnú šikanu
zneužitím práva a vedomým porušením Civilného sporového poriadku. Nie je povinný preukazovať to,
čo nie je riadne súdom preukázané, stačí iba namietať a tvrdiť, že mu zásielka nebola riadne doručená
súdom do vlastných rúk. Okrem toho mu bolo vyjadrenie doručené deň pred pojednávaním, a tak nemal
ani možnosť sa dôsledne s vyjadrením, ani s judikatúrou, oboznámiť. Na pojednávaní dňa 20.4.2017

žiadal doručiť vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.4.2017, doručené súdu dňa 18.4.2017 a jemu doručené
dňa 19.4.2017, čo sa nestalo, súd mu neumožnil riadne uplatnenie jeho procesných práv, teda práva
oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia a práva na vyjadrenie sa k nemu v primeranej lehote, čím došlo
k porušeniu § 167 C.s.p. Má za to, že právny zástupca žalovanej konal v rozpore s dobrými mravmi,
so zákonom o advokácii, keď súdu doručil vyjadrenie krátko pred pojednávaním. Má za to, že konajúca

sudkyňa konala takto z pomsty k nemu, keďže podal v predmetnej veci ústavnú sťažnosť na prieťahy.
Na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu, žiada náhradu trov konania. Je invalidným dôchodcom, a
tak trvá aj na tom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu o trovách konania a právneho
zastupovania.Uviedolďalej,žešikanóznyvýkonprávanemôževprávnomštátepožívaťprávnuochranu,
žalovanej a advokátovi nie je možné priznať nárok na trovy konania a právneho zastupovania. Napokon

právnemu zástupcovi žalovanej ani nevznikol nárok na náhradu trov konania, keďže konal v rozpore so
zákonom o advokácii.

7. Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný
od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
(Občiansky súdny poriadok; O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. júna 2018; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,
§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
potvrdil v celom rozsahu ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia ako

správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).
Pre úplnosť považuje ale za potrebné uviesť ešte nasledovné.9. Žalobca dôvodí, že zásah do jeho osobnosti žalovaná vykonala dvomi listami zo dňa 29.12.2011, zo
dňa 24.1.2012 a ich obsahom, avšak v žalobe a ani neskôr v konaní pred súdom prvej inštancie (do
skončenia dokazovania) obsah týchto dvoch listov neuviedol a osobitne ako konkrétne, podrobne, sa ich

obsah dotkol jeho osobnosti a akú ujmu, kde, na čom, kedy, mu spôsobili, akú ujmu pociťoval. Súd prvej
inštancie potom správne uzavrel, že žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia a následne
dôkaznú povinnosť do rozhodnutia napadnutým rozsudkom (čl. 8 C.s.p.). Nadväzne na nesplnenie si
povinnosti tvrdenia bolo by nehospodárne, a neprinieslo by žiaden iný výsledok rozhodnutia, výsluch
žalobcom navrhnutých svedkov, prípadne vykonanie dokazovania iným spôsobom. Na tomto mieste

odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolaní ani spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej nenamietal.

10.1. Odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť ani z ďalších, ďalej uvedených, dôvodov. Žalobca
odvolacie dôvody odvíja od ustanovenia § 365 ods. l písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. Nie je dostatočným
dôvodom uviesť (len) dôvody vymedzené zákonom, citované zákonné ustanovenie ktoré odvolateľ

aplikuje v každej občianskoprávnej veci. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie dal stranám sporu
podrobné poučenie o čase, mieste podania odvolania, jeho náležitostiach. Žalobcom citované zákonné
ustanovenie sa vzťahuje na všetky sporové občianskoprávne veci (všeobecnej povahy), nepodoprel
ním vymedzené zákonné dôvody odvolania konkrétnymi, rozhodujúcimi, právnymi skutočnosťami
vzťahujúcimi sa len k predmetnej právnej veci. Je notorietou, že všeobecné náležitosti odvolania

ako procesného úkonu musia byť doplnené osobitnými náležitosťami a vymedzením tých odvolacích
dôvodov, ktoré zákon uvádza exemplifikatívne. Odvolanie musí obsahovať proti ktorému rozhodnutiu
smeruje (označenie spisovou značkou alebo číslom konania, dátumom, súdom, ktorý rozhodnutie vydal,
kedy bolo rozhodnutie doručené), rozsah napadnutia rozhodnutia, ktoré bolo rozhodujúce pre rozsah
prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu, odvolací dôvod, teda v čom vidí odvolateľ nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolateľ domáhal. Zákonodarca v snahe
posilniť neúplný apelačný systém v sporovej agende ustanovil odvolacie dôvody taxatívne
(... „len“ ...). Odvolateľ tieto zákonom vymedzené odvolacie dôvody bol povinný podoprieť rozhodujúcimi
právnymi skutočnosťami konkrétnymi, danými len v tej-ktorej právnej veci, čo sa v prejednávanej veci
nestalo, pričom tak odvolateľ mohol a mal urobiť najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.

Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na podrobné zákonné poučenie strán sporu
v napadnutom rozsudku, že odvolanie spĺňalo (formálne) všetky predpísané náležitosti, nebol daný
zákonný dôvod na ďalšie (rovnaké) poučenie zo strany súdu. Napokon toto by bolo možné len v prípade,
ak by odvolanie nemalo náležitosti odvolania (za účelom odstránenia vád odvolania), o čo ale nejde v
prejednávanej veci.

10.2. Povinnosť uviesť v odvolaní dôvody [zákonné (ktoré zákonodarca použiť dovoľoval každému
odvolateľovi v každej občianskoprávnej veci) a následne podrobne odôvodnené konkrétnymi skutkovými
dôvodmi], podľa ktorých odvolateľ považoval postup súdu, napádané rozhodnutie, za nesprávne, možno
chápať ako modifikáciu povinnosti tvrdenia pre odvolacie konanie. Odvolací súd bol a je viazaný
rozsahom a (len) dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie

odvolania, čo znamená, že prítomnosť iných (ďalších) odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol,
odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v
odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. S výnimkou vád konania pred súdom prvej
inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré musel odvolací súd prihliadať
vždy; takéto vady konania pred súdom prvej inštancie z obsahu spisu ale nevyplývajú.

10.3. Podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní a posudzujúc ho podľa obsahu (§ 124 ods. l, § 378 ods.
l C.s.p.) žalobca skutkovými dôvodmi odôvodnil len odvolací dôvod daný ustanovením § 365 ods. l
písm. b/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces). Ostatné
žalobcom vymedzené zákonné odvolacie dôvody (§ 365 ods. l písm. a/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p.) dané

nie sú už len z toho dôvodu, že do konca lehoty na podanie odvolania tieto neodôvodnil žiadnymi
konkrétnymi len pre túto prejednávanú vec rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami. Uplynutím lehoty na
podanie odvolania zanikla možnosť dopĺňať odvolacie dôvody. Tie odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ v
odvolaní včas podanom uviedol, boli veľmi všeobecné, neodôvodňovali pochybenie súdu prvej inštancie
v predmetnej právnej veci, a ako také teda neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v odvolacom

konaní.

11. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. l písm. b/ C.s.p. podľa odvolateľa spočíva v tom, že
súd prvej inštancie mu, podľa jeho názoru, nedoručil vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.4.2017, doručenésúdu prvej inštancie dňa 18.4.2017, jemu na e-mailovú adresu dňa 19.4.2017, zákonným spôsobom
do vlastných rúk a v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa mal možnosť dostatočným spôsobom
pripraviť,svyjadrenímsaoboznámiť,keďžeobsahovalonovéprávneskutočnosti,naštudovaťjudikatúru,

nepoučil ho súd možnosti použiť prostriedky procesného útoku; okrem toho mu e-mailom doručil
vyjadrenie v nečitateľnej podobe a až na pojednávaní dňa 20.4.2017 mu vyjadrenie opätovne doručil a
natomtopojednávaníajrozhodol.Žalobcaopätovnebolpovinnýsvojetvrdeniepreukázať,čosanestalo.
Mal na pojednávaní preukázať, čo neurobil, že vyjadrenie žalovanej mu bolo doručené v nečitateľnej
podobe; ani len netvrdil, aké nové právne skutočnosti vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.4.2017 obsahuje,

a aký vzťah má vyjadrenie k podstate jeho nároku, keďže žaloba bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia si
základnejpovinnostitvrdeniažalobcuorozhodujúcichprávnychskutočnostiachvzťahujúcichsakudvom
podaniam žalovanej a z nich vyplývajúcich následkoch, na ktorých svoju ochranu založil, a následne
dôkaznú povinnosť, keď dané listy nepredložil. Tieto skutočnosti (len) boli dôvodom na zamietnutie
žaloby a nie skutočnosti uvádzané žalovanou v podaní zo dňa 13.4.2017.
11.1. Žalobca teda potvrdil doručenie vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.4.2017 zo strany súdu dňa

19.4.2017 na jeho e-mailovú adresu, avšak nepreukázal jeho nečitateľnosť; má sa tak za to, že
vyjadrenie mu bolo doručené v dobrom, čitateľnom, stave. Vo svojom odvolaní sa venuje len doručeniu
vyjadrenia na e-mail dňa 19.4.2017, deň pred pojednávaním, ale súčasne s odvolaním (lehota na
podanie odvolania proti rozsudku je 15-dňová) nepredložil vyjadrenie k danému podaniu žalovanej. V
podstate aj v tejto lehote mal možnosť namietať skutočnosti uvádzané žalovanou, vznášať procesné

návrhy, prednášať prostriedky procesnej obrany, procesného útoku, čo ale nevyužil.
11.2. Zákonodarca ukladá súdu doručiť žalobu a vyjadrenia stranám sporu do vlastných rúk (§ 167
C.s.p.), nevylučuje ale náhradné doručenie. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi, že doručenie
vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.4.2017 žalobcovi na e-mailovú adresu malo len informatívny charakter.
Žalovaná mala možnosť vyjadriť sa k žalobe ešte v roku 2013, čo aj využila (č.l. 21 a nasl. spisu),

na pojednávaniach vo veci samej obe strany sporu mali reálnu možnosť vyjadrovať sa, prednášať
prostriedky procesnej obrany, procesného útoku. Ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vo
veci samej nezohľadniť vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.4.2017, neporušil zákonné ustanovenie (§
167 ods. 4 veta druhá za bodkočiarkou C.s.p.). Za tohto skutkového stavu potom súd prvej inštancie
rovnako nekonal v rozpore so zákonom, keď žalobcovi neposkytol ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k

danému podaniu žalovanej. So zdôraznením, že žalobca mal ešte ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k
nemu (odvolaciu lehotu), ktorú možnosť nevyužil, že súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nesplnenie
si povinnosti (žalobcom) tvrdenia, dôkaznej povinnosti vo vzťahu k dôkazom, na ktorých žalobca svoj
nárok založil. To v konečnom dôsledku znamená, že súd prvej inštancie neznemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces.
11.3. Obom stranám sporu dal súd prvej inštancie rovnaké zákonné poučenie a ak by dal žalobcovi aj
ďalšie, rozsiahlejšie poučenie, nepochybne by nebola zachovaná, zabezpečená, spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, bola by porušená rovnosť zbraní, rovnaké postavenie
(čl. 6 ods. l C.s.p.), neprimeraným a nedovoleným spôsobom by žalobca oproti žalovanej požíval výhody.

Vo vzťahu ku zmene procesného právneho predpisu odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 15 zákona
č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za
to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
11.4. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla vada týkajúca sa procesných podmienok, ktorá

by mala za následok nesprávne rozhodnutie, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať, a takú ani
odvolateľ netvrdil (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Neposkytnutie lehoty žalobcovi na oboznámenie sa s vyjadrením
žalovanej zo dňa 13.4.2017 takouto vadou nie je. Pre úplnosť a aj na tomto mieste odvolací súd dôvodí,
že aj v prípade, ak by takouto vadou bolo neposkytnutie lehoty žalobcovi oboznámiť sa s vyjadrením
žalovanej zo dňa 13.4.2017 pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o veci samej, v prejednávanej veci

ju v prospech žalobcu nemožno zohľadniť, pretože žalobca si absolútne nesplnil základnú povinnosť
tvrdenia a nepredložil listinné dôkazy, na ktorých svoj nárok založil. Z toho vyplýva všeobecný záver, že
akbyajodvolacísúdpovažovalkonaniesúduprvejinštanciezapochybenie,potomtrebamaťnapamäti,
že zrušenie rozhodnutia pri pochybení, ktoré nemá vplyv na zákonnosť postupu, alebo rozhodnutia
súdu, nemá za cieľ, aby sa odstránili formálne vady, aby sa formálne zopakoval postup, ktorý by viedol

k takému istému meritórnemu rozhodnutiu, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
odvolateľa (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.8.2008, sp. zn. 6 Sžo
15/2008). Prevzatím výkladu ustanovenia § 167 C.s.p. zo strany žalobcu odvolací súd by sa dopustil
prísne formálneho výkladu, ktorý by bol nepochybne v rozpore s čl. 3 C.s.p.11.5. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá zakotvené v § 220 C.s.p.

12. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania

nie je správny, že je invalidným dôchodcom, a z tohto dôvodu by nemal súd priznať žalovanej náhradu
trov konania. Ak by mal odvolací dôvod vymedzený ustanovením § 365 ods. l písm. h/ C.s.p. (§ 124
ods. l C.s.p.) spočívať v tom, že súd mal postupovať podľa ustanovenia § 257 C.s.p., je potrebné
uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca navrhol pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.) a ani sám odvolateľ netvrdil, žeby súdu

pri rozhodovaní o náhrade trov konania navrhol dôvody hodné osobitného zreteľa v jeho prospech
zohľadniť. Zodpovednosť za svoju procesnú pasivitu nemôžu prenášať na súd. Citované zákonné
ustanovenie nevytvára nekontrolovanú voľnú úvahu súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nemožno
ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania

o trovách konania. Hoci súd pri rozhodovaní o trovách konania nespomína § 257 C.s.p., nemožno
uzavrieť, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemožno zohľadniť ani to, že žalovaná
predložila súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 13.4.2017 krátko pred pojednávaním, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok. Zákonodarca jej takéto obmedzenie neukladá; tým sa vystavila len riziku, že súd
na jej podanie prihliadať nebude. Takýto postup žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu

nemožno považovať za chovanie, ktoré by žalobcovi prinieslo úspech pri rozhodovaní o náhrade trov
konania.

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

14. Žalovaná mala úspech aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a tak jej odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396
ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho
úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre postup podľa ustanovenia § 257
C.s.p. (§ 396 ods. l C.s.p.).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).