Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113011423
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113011423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného Y. P., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovaniasnimipodľa§172ods.1písm.b),písm.c)Trestnéhozákonaainé,oodvolaníprokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod č. k. 2T/76/2013-545 zo dňa 19.06.2017, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 19.04.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Y. P., nar. XX.XX.XXXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1, § 41 odsek 2, § 37 písmeno h/, §
37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným

rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatný dňa 04.02.2012
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava pod č. k. 2T/76/2013-545 zo dňa 19.06.2017 uznal Y.
P., za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona a zo zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode 1)dňa 25.07.2011 v čase od 01.00 hod. do 05.15 hod. v I. na ul. I. č. X v pohostinstve A. nezisteným
spôsobom rozbil výkladové okno, následne vylomil a ohol 2 ks mreží, cez ktoré sa dostal do pohostinstva

A. do časti, kde sa nachádzajú 4 výherné automaty, ktoré nezisteným spôsobom vypáčil a následne
z nich vybral finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur, čím spôsobil poškodenej spoločnosti DIVUS
GAME, s.r.o. ako vlastníkovi výherných automatov škodu krádežou hotovosti vo výške 70,- Eur, škodu
poškodením výherných automatov vo výške 120,- Eur a B. Z., nar.: XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D.,
v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom B. Z. - A., s miestom podnikania D., W. č. XXX/

XX, IČO: 30 755 506 škodu poškodením zariadenia vo výške 100,- Eur, pričom skutku sa dopustil
napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 0T/17/2011 zo dňa 10.02.2011,
právoplatným dňa 11.02.2011 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia,,

v bode 2)
od presne nezistenej doby do 00.30 hod. dňa 03.02.2012 prechovával papierovú skladačku z alobalu
obsahujúcu svetlohnedý práškový materiál, pričom v uvedenom čase bol zadržaný príslušníkmi
Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Odboru kriminálnej polície Trnava, bezprostredne pri pokuse vykonať
krádež vlámaním do objektu v I. na ul. A. G. č. X a skladačku následne po predchádzajúcej výzve

povereného príslušníka PZ v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal v kancelárii
v budove Krajského riaditeľstva PZ Trnava na Kollárovej ul. č. 31 v Trnave, pričom táto obsahovala
svetlohnedý práškový materiál s hmotnosťou 977 mg a s priemernou koncentráciou 8,4% hmotnostného
heroínu (vyjadrené ako voľná báza), t. j. 82 mg absolútneho heroínu, čo zodpovedá 4-8 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, pričom heroín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných
látok

v bode 3)
v presne nezistenej dobe a na neznámom mieste si zadovážil omamné a psychotropné látky a tieto vo

forme dvoch alobalových skladačiek s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou
128 mg a s obsahom viac ako 20 mg účinnej látky metamfetamínu zodpovedajúce minimálne dvom
obvykle jednorazovým dávkam drogy, prilepil zozadu na skladaciu pohľadnicu, ktorú vložil do listovej
obálky s uvedením adresáta „kamarát Q. B., Ps-X/X J., V. XXX XX a dňa 25.01.2012 v I., na pošte I. 1
podal na prepravu, listová obálka bola dňa 27.01.2012 doručená do Ústavu na výkon trestu a Ústavu

na výkon väzby Leopoldov, kde bola zadržaná, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do II. skupiny psychotropných látok,

Za to obžalovanému Y. P. okresný súd uložil :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému - B. Z.,
nar.: XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. škodu vo výške 100,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému -
spoločnosti DIVUS GAME, s.r.o. so sídlom Zavarská 10/H/8023, Trnava, IČO: 36 239 488 škodu vo
výške 190,- Eur.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatný dňa
04.02.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Predseda senátu okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 545-553
spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavných pojednávaniach konaných dňa
20.10.2016 a 19.06.2017 obžalovaný Y. P. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe uznesením prijal a vyhlásil,
že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, sa

nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Okresný súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keď poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, teda že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval obžalovanému nepriznal z dôvodu, že táto poľahčujúca okolnosť by musela byť zistená pri
všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch, čo v prípade prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1k§212ods.2písm.a),ods.3písm.b)Trestnéhozákona,zaspáchaniektoréhobolobžalovanýuznaný

vinnýmtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.:0T/31/2012zodňa04.02.2012právoplatným
dňa 04.02.2012 zistené nebolo, ako aj z dôvodu, že priznanie obžalovaného k spáchaniu ďalších troch
trestných činov (t. j. tých, pre ktoré sa vedie toto konanie) a ich úprimné oľutovanie okresný súd nemal
za preukázané vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného

zákona, keď vyhlásenie o vine k tomuto zločinu obžalovaný urobil až na hlavnom pojednávaní dňa
19.06.2017 zjavne pod vplyvom výsledkov dokazovania, keď jednotlivé dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní preukazovali spáchanie aj tohto trestného činu obžalovaným.

Okresný súd tiež nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného

zákona, podľa ktorého je poľahčujúcou okolnosťou to, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom, pretože jednak vyhlásenie obžalovaného o jeho vine nebolo urobené vo
vzťahu ku všetkým štyrom trestným činom a súčasne takéto vyhlásenie obžalovaného okresný súd za
napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti nepovažoval, a to v prípade obžalovaného o to viac, že
pokiaľ ide u skutok v bode 3/ výroku tohto rozsudku, súd musel dokazovanie vykonávať aj vo vzťahu k

vine obžalovaného, ktorý až na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2017 vo vzťahu k tomuto skutku urobil
vyhlásenie, že je vinný.

Okresný súd v konaní zistil len jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
(bol už za trestný čin odsúdený). Z odpisu z registra trestov obžalovaného podľa názoru okresného

súdu vyplynulo, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, pričom povaha jeho predchádzajúcich
odsúdení neumožňovala na také jeho predchádzajúce odsúdenia neprihliadať, keď tento bol odsúdený
prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, je priťažujúcou okolnosťou

to, ak páchateľ spáchal viac trestných činov, túto priťažujúcu okolnosť okresný súd nepriznal, nakoľko
podľa jeho názoru, by to bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného
zákona. Poukázal pritom na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Tr. zák. v otázke pojmu „viac“ trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009,
prijaté 14. júna 2010 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 1/2011).

Okresný súd zistiac jednu priťažujúcu okolnosť a nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť by tak v súlade
s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona aplikujúcu ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného zákona
mal zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, čím sa dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby zvýšila z troch rokov na 5 rokov a 4 mesiace.Okresný súd je toho názoru, že aj napriek tomu, že obžalovanému ukladal trest za celkom štyri trestné
činy, by aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2
Trestného zákona bola pre obžalovaného neprimerane prísna.

Z opisu skutku v bode 3/ rozsudku, ku ktorému obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, podľa názoru
okresného súdu vyplýva nielen to, že si psychotropnú látku zadovážil nie pre vlastnú potrebu, ale najmä
to, že v danom prípade išlo o množstvo látky zodpovedajúce minimálne dvom obvykle jednorazovým
dávkam drogy. Vychádzajúc tak z množstva psychotropnej látky, ako aj z toho, že z opisu skutku

nevyplýva, že by obžalovaný mal byť tzv. dílerom drog, sa potom upravená dolná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody v rozpätí 5 rokov a 4 javí byť podľa názoru okresného súdu neprimerane prísna.

Z uvedených dôvodov, preto okresný súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadby trestu odňatia slobody nezvyšoval, ale ju ponechal
na výmere 3 (troch) rokov.

Vzhľadom na to, že okresný súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody rozhodol
zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatným dňa
04.02.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody
okresný súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin).

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol :

Obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému B. Z. škodu vo výške 100,- Eur, a to z dôvodu, že v opise
skutku v bode 1/ výroku tohto rozsudku je spôsobenie škody v tejto výške uvedené v obžalobe a súčasne

obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania tohto skutku, pričom toto jeho vyhlásenie zahŕňa
aj výšku spôsobenej škody.

Taktiež zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti DIVUS GAME, s.r.o. škodu vo výške
190,- Eur, nakoľko bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že tejto spoločnosti bola spôsobená

škoda krádežou hotovosti vo výške 70,- Eur a škoda poškodením výherných automatov vo výške 120,-
Eur, pričom výška tejto škody je súčasťou popisu skutku v bode 1/ výroku tohto rozsudku a obžalovaný
urobilvyhlásenieotom,žejevinnýzospáchaniatohtoskutkuazároveňpopredneseníobžalobyuviedol,
že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, s týmto súhlasí.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie prokurátor (č. l. 544 spisu) do výroku o treste v
neprospech obžalovaného, ktoré aj písomne odôvodnil (č. l. 557 spisu).

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania zhrnul obsah odvolaním napadnutého rozsudku. Uviedol,
že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste sa nestotožňuje. Okresným súdom uložený trest

odňatia slobody na dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby bez aplikácie § 38 ods. 4 Trestného zákona
považuje za nezákonný a neprimeraný. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS
zo dňa 28.11.2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona
slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stráca účinnosť. Rozhodnutie

NS SR na ktoré poukazuje okresný súd vo svojom rozhodnutí malo opodstatnenie len do prijatia
vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR. Taktiež sa nestotožňuje s názorom okresného súdu,
že aplikácia § 38 ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona by
pre obžalovaného bola neprimerane prísna. Automatické odmietanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37písm. h/ Trestného zákona pri viacčinnom súbehu trestných činov, z ktorých najmenej jeden napĺňa
znaky zločinu a nepoužitie ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, z dôvodu formálneho poukázania
na postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, je nepochybne v rozpore s legislatívnym zámerom a

zásadamiukladaniatrestov.Záverompoukázalnaosobuobžalovaného,ktorýboldoposiaľ14krátsúdne
trestaný pre majetkovú trestnú činnosť.

Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil vo ýroku o treste a sám
vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 41

ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov a 4 mesiacov so zaradením obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/31/2012 zo
dňa 04.02.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Kodvolaniuprokurátorasavyjadrilobhajcaobžalovaného (č.l.562spisu),ktorýuviedol,žeuloženýtrest
považuje za primeraný, spravodlivý, ako aj za vecne správny. Stotožňuje sa s argumentáciou okresného
súdu, že aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2
Trestného zákona by bola pre obžalovaného neprimerane prísna. Poukázal pritom na to, že dve obvykle

jednorazové dávky drogy týkajúce sa skutku v bode 3 rozsudku boli určené pre jeho vlastnú potrebu. Z
týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry a
obžalovaný Y. P., ako aj obhajca obžalovaného.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal dôvodov odvolania a navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil
rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám v intenciách jeho dovolania.

Obhajca uviedol, že sa pridržiava písomne podaného písomného vyjadrenie a navrhuje, aby odvolací

súd zamietol odvolanie prokurátora z dôvodu, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a
zákonný.

Obžalovaný sa nevyjadril.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to
oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je

dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 21.08.2013 obžalobu č.

2Pv 397/11-52 zo dňa 16.08.2013 na Y. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm.
c) Trestného zákona a iné.

- Zo zápisníc o hlavných pojednávaniach konaných dňa 20.10.2016 (č. l. 464-472) a 19.06.2017 (č. l.

537-540) vyplýva, že obžalovaný Y. P. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe, na čo súd prvého stupňa postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného Y. P., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie,v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov uvedených v obžalobe sa nevykoná a vykonajú
sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.

- Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný a vo všetkých
prípadoch pre majetkovú trestnú činnosť.

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto

rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného
výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal

z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona : Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 odsek 7 Trestného zákona: Ustanovenia odsek 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasne použitie
týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky

konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že
primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na

zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu okolnosť, keď ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, kedy obžalovaný na hlavných pojednávaniach konaných dňa 20.10.2016 a 19.06.2017 urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe nepriznal. Správne je konštatovanie
okresného súdu, že nemohol priznať túto poľahčujúcu okolnosť jednak z dôvodu, že by táto musela byť
zistená pri všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch, čo v prípade prečinu krádeže v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za spáchanie ktoréhobol obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/31/2012 zo dňa
04.02.2012právoplatnýmdňa04.02.2012zistenénebolo,ajednakzdôvodu,žepriznanieobžalovaného
k spáchaniu ďalších troch trestných činov (t. j. tých, pre ktoré sa vedie toto konanie) a ich úprimné

oľutovanie nemal za preukázané vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného zákona, keď vyhlásenie o vine k tomuto zločinu obžalovaný urobil až na hlavnom pojednávaní
dňa 19.06.2017, teda zjavne pod vplyvom výsledkov dokazovania, keď jednotlivé vykonané dôkazy
preukazovali spáchanie aj tohto trestného činu obžalovaným. S touto konštatáciou súdu I. stupňa sa

odvolací súd v plnej miere stotožňuje, rovnako ako s nepriznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n/ Trestného zákona, kedy vyhlásenie obžalovaného § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku
nebolo urobené vo vzťahu ku všetkým štyrom trestným činom.

Nesprávne však v dôvodoch rozsudku vyhodnotil priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm.
h/ Trestného zákona, ktorú obžalovanému nepriznal. S argumentáciou súdu I. stupňa, kedy nemožno

túto priťažujúcu okolnosť priznať z dôvodu, že by bola v rozpore so zásadou ne bis in idem s poukazom
na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu
§ 37 písm. h/ Trestného zákona v otázke pojmu „viac“ trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14.
júna 2010, sa nemožno stotožniť. Predmetné stanovisko o nemožnosti súčasného použitia § 37 písm.
h/ a § 41 ods. 2 Trestného zákona malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. PL.ÚS zo dňa 28.11.2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2
Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stráca účinnosť.
Podľa dovtedy účinnej právnej úpravy použitie tzv. „asperačnej zásady“ malo za následok zvýšenie tak
hornej ako aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Avšak podľa súčasnej platnej právnej

úpravy § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto
neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej hranice trestnej sadzby, tak ako má na mysli predmetné
Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd preto vo
svojom rozhodnutí priznal priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Trestného zákona
obžalovanému.

Správne potom postupoval súd I. stupňa, keď priznal priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), čo vyplýva z registra trestov, keď obžalovaný bol
14 krát právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a hľadí sa na neho ako na špeciálneho
recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.

S vyššie uvedeného dôvodu, keď sa na obžalovaného hľadí ako na špeciálneho recidivistu, sa však
potom odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou súdu I. stupňa, že aj napriek tomu, že
obžalovanému ukladal trest za celkom štyri trestné činy, by aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného
zákona v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona bola pre obžalovaného neprimerane

prísna.

Súd I. stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie o neprimeranosti trestu pre obžalovaného opisom skutku, ku
ktorému obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný skutku kladený mu za vinu a z ktorého vyplýva nielen
to, že si psychotropnú látku zadovážil nie pre vlastnú potrebu, ale najmä to, že v danom prípade išlo o

množstvo látky zodpovedajúce minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy. Vychádzajúc tak
z množstva psychotropnej látky ako aj z toho, že z opisu skutku nevyplýva, že by obžalovaný mal byť
tzv. dílerom drog, sa potom upravená dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí 5
(päť) rokov a 4 (štyri) javí súdu I. stupňa byť neprimerane prísna.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý
bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o

dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijaťvinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako
ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Z vyššie uvedeného citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku sa súd I. stupňa nemal
zaoberať právnou kvalifikáciou skutkov kladených obžalovanému za vinu. Inštitút uznania viny svojou
povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou
určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku, preto je bezpredmetná úvaha súdu I. stupňa o tom či obžalovaný bol alebo nebol tzv. dílerom
drog.

Súd I. stupňa v prípade, že sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, alebo skutkov kladených
obžalovanému za vinu, mohol v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijať vyhlásenie
obžalovaného a vykonať dokazovanie.

Najviac je potrebné v danej veci uviesť, že súd I. stupňa ukladal súhrnný trest nielen za drogovú
trestnú činnosť obžalovaného, ale aj za majetkovú trestnú činnosť a celkovo tak za štyri trestné činy,
čo v kontexte už uvedeného, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k majetkovej trestnej
činnosti, nemožno považovať ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 41

ods. 2 Trestného zákona pre obžalovaného ako neprimerane prísne.

Z vyššie uvedených dôvod krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1, §
41 odsek 2, § 37 písmeno h/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného

zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiace (na spodnej hranici trestnej sadzby)
a obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (keďže v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin).

Vzhľadom na to, že odvolací súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody zároveň, podľa §
42 ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava č. k.: 0T/31/2012-51 zo dňa 04.02.2012, právoplatným dňa 04.02.2012, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal a to vzhľadom na to, že tento nebol napadnutý
odvolaním.

Podľa názoru krajského súdu vyššie uložený trest (aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúci spôsob
života) dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i
generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.