Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200899
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617200899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Petra Kvietka, v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo
Fiľakovo, Kalinčiakova 8, 986 01 Lučenec, IČO: 30 229 014, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Bánošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Fiľakovo, Parková č. 1287/4 proti žalovaným
1/ N. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. C. XXXX/XX, 2/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. C.
XXXX/XX, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 21C/3/2017-29 zo dňa 06. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt č. XX na 1. poschodí

obytného domu č. súpisné stavby XXXX, vchod č. p. XX na ulici N. C., N., vedený Okresným úradom C.,
Katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. N., a to v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca - Stavebné bytové družstvo
Fiľakovo domáhal vypratania bytu č. XX na 1. poschodí obytného domu č. súpisné stavby XXXX, vchod
č. p. XX, na ulici N. C., N., vedený Okresným úradom C., Katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú.
N. (ďalej v texte „predmetný byt“), ktorý žalovaní 1/ a 2/ užívali ako nájomcovia na základe Zmluvy

o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretej v zmysle Občianskeho zákonníka a stanov
Stavebného bytového družstva vo Fiľakove zo dňa 01. 10. 1999.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobu zamietol z dôvodu,
že ide o žalobu podanú predčasne. Žalovaní 1/ a 2/ v období od mája 2016 do augusta 2016 dlhovali na
službách spojených s užívaním bytu, preto im žalobca ako prenajímateľ doručil výpoveď z nájmu bytu
zo dňa 22. 09. 2016 z dôvodu § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Obaja žalovaní výpoveď z

nájmu bytu prevzali, a to dňa 23. 09. 2016. Vzhľadom k tomu, že výpovedná lehota bola podľa žalobcu
tri mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená, výpovedná lehota začala plynúť 01. 10. 2016 a uplynula 31. 12. 2016. Žalobca preto doručil
žalovanýmdňa03.01.2017výzvunavyprataniebytu,ktorúobajažalovaníprevzali05.01.2017,napriek
tomu byt nevypratali. Žalovaní sa bránili tým, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, kedy sa
na nich vzťahuje ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka a výpovedná lehota sa predlžuje o
ochrannú lehotu, v rámci ktorej chceli zaplatiť prenajímateľovi dlžné nájomné, čím by dôvod výpovede

nájmu z bytu zanikol.

3. Okresný súd preto na základe zákonného imperatívu, ktorý súdu ukladá skúmať existenciu ochrannej
lehoty, zistil, že výpovedná lehota u žalovaných sa predĺžila o ochrannú lehotu, a preto v čase podaniažaloby nie sú dané zákonné dôvody na vypratanie bytu. V tejto súvislosti súd zistil, že obaja žalovaní
spoločne poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 132,30 EUR, pričom žalovaný 1/ má priznaný
aj invalidný dôchodok vo výške 138,60 EUR a príjem vo výške 63,- EUR z práce v jasliach. V tom

čase žalovaní sa starali o vnučku L. G., študentku Strednej odbornej školy vo N., ktorá im bola
zverená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/165/2005-26. So žalovanými ďalej v tom čase
býval ich syn N. F., ktorý poberal sociálne dávky. Na základe uvedeného preto okresný súd dospel k
záveru, že žalovaní sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, preto trojmesačná výpovedná lehota
sa u žalovaných predĺžila o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov, a ktorá uplynie 30. 06. 2017.

Keďže okresný súd rozhodoval dňa 06. 02. 2017, teda v čase, kedy výpovedná lehota bola predĺžená
o ochrannú lehotu a do tej doby bola daná žalovaným zákonná možnosť uhradiť dlžné nájomné s
následkom zániku dôvodu výpovede nájmu z bytu, žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že zo
strany žalovaných 1/ a 2/ ide dlhodobo o nájomcov, ktorí nehradia nájomné a v čase výpovede nájmu
z bytu predstavovala výška nedoplatkov u nich sumu 2.009,16 EUR, ktorý nedoplatok na nájomnom
v plnom rozsahu uznali i žalovaní 1/ a 2/. Napriek tomu byt žalovaní nevypratali. Trval na tom, že
žalovaní nepreukázali, že nájomné nezaplatili z dôvodu hmotnej núdze, ktorý musia preukázať a v tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/133/2009. Naďalej zotrval na
tom, že žalovaní nie sú sociálne prípady, nakoľko žalovaný 1/ poberá invalidný dôchodok a sociálnu
podporu, a to, že žalovaná 2/ má zverené dieťa do výchovy a poberá za to opakované dávky, prídavok,
súd nevyžiadal a ani tieto skutočnosti neboli žalovanou 2/ preukázané. Na záver poukázal i na to, že
nájomníci ostatných družstevných bytov sú pobúrení, nakoľko za žalovaných 1/ a 2/ platia všetky služby

od elektriky, vody, plynu a pod., ktorí nájomné hradiť musia a taktiež sú invalidi. Keďže výpoveď, ktorá
bola žalovaným 1/ a 2/ riadne doručená nebola v súdnom konaní napadnutá, táto je platná, naďalej
zotrváva na vyprataní bytu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaným 1/
a 2/ uloží povinnosť predmetný byt vypratať.

6. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že momentálne v byte žijú štyri
osoby, nielen žalovaní 1/ a 2/, ale aj ich vnučka L. G. a ich syn N. F. s tým, že príjmy ich rodiny sú
veľmi nízke a spolu dostávajú približne 450,- EUR mesačne. Naviac ich syn zo svojho príjmu platí
pôžičku a žalovaná 2/ dostáva len 129,30 EUR a žalovaný 1/ invalidný dôchodok vo výške 138,60 EUR.
Doplnili, že uznávajú dlh voči žalobcovi, ale z uvedených príjmov ho nie je možné uhradiť naraz. Nežijú

nadštandardne a nie je pravdou ani to, že ostatní nájomcovia za nich hradia elektriku, plyn a iné služby
a ich vzťahy so susedmi sú dobré. Poukázali na to, že aj v minulosti sa stalo, že im vznikol nedoplatok,
ale vždy ho vyrovnali podľa toho, ako im to finančná situácia dovolila.

7. Žalobca podaním, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 23. 08. 2017 poukázal na stav konta

žalovaných 1/ a 2/ k 31. 07. 2017, podľa ktorého žalovaní 1/ a 2/ dlhujú na nájomnom a na službách
sumu 2.638,79 EUR bez úroku z omeškania.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte
„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v zmysle § 379 CSP z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods.
1 CSP a na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, nakoľko mal
za to, že je potrebné zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom a zároveň je nevyhnutné
dokazovanie doplniť vzhľadom na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

Keďže odvolací súd preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nielen po stránke právnej,
ale i po stránke skutkovej, musí mať možnosť sám dokazovanie zopakovať, ako i doplniť. Zmysel
dokazovania v odvolacom konaní je daný charakterom preskúmavacieho odvolacieho konania, keď
odvolací súd, ako súd apelačný, je zároveň súdom skutkovým. Právo odvolacieho súdu vykonávaťdokazovanie slúži odvolaciemu súdu na to, aby mohol preveriť správnosti skutkových zistení a
skutkového záveru súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd tak svojou činnosťou nadväzuje na
konanie pred súdom prvej inštancie a v prípade, že opakuje, alebo dopĺňa dokazovanie, nie je viazaný

skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom a môže sám zistiť skutkový podklad pre svoje
rozhodnutie. Odvolací súd je pri svojom rozhodovaní vždy povinný vychádzať z dvoch typov poznatkov,
a to jednak z poznatkov skutkových a jednak z poznatkov právnych. Obidva sú pre rozhodnutie
odvolacieho súdu rovnako podstatné a možnú chybu prvoinštančného súdu v skutkových zisteniach a
úvahách, alebo v nekorektnosti právneho vyhodnotenia situácie, vo väčšine prípadov je možné napraviť

práve odvolacím súdom na nariadenom pojednávaní. Táto povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z
princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie sám len prehodnotiť.

11. Okresný súd založil svoje napadnuté rozhodnutie na tom právnom závere, že žalovaným 1/ a 2/
bola doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorú súd považoval za platnú, avšak žaloba o vypratanie bytu

bola podaná zo strany žalobcu predčasne, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie plynula
žalovaným 1/ a 2/ ochranná výpovedná lehota, o ktorú bola trojmesačná výpovedná lehota predĺžená v
zmysle § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ktorá mala uplynúť až dňa 30. 06. 2017, keď súd prvej
inštancie vo veci rozhodol skôr, a to dňa 06. 02. 2017.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, v zmysle ktorého
žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcom predmetného bytu bola dôvodne doručená výpoveď z nájmu bytu,
ktorú prevzali dňa 23. 09. 2016. Súčasne odvolací súd sa stotožňuje i s tým právnym záverom, v
zmysle ktorého súd prvej inštancie ustálil, že u žalovaných 1/ a 2/ ide o osoby, ktoré sú v hmotnej
núdzi z objektívnych dôvodov, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

a preto im výpovedná lehota bola dôvodne predĺžená o ochrannú lehotu, v rámci ktorej mienili zaplatiť
prenajímateľovi, teda žalobcovi nájomné, čím by dôvod výpovede z nájmu bytu zanikol.

13. Keďže k uplynutiu ochrannej lehoty malo dôjsť v priebehu odvolacieho konania (dňa 30. 06. 2017),
odvolací súd v uvedenej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul tak žalobcu, ako aj žalovaných 1/

a 2/. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcom
bolaplatnedoručenávýpoveďznájmubytudňa23.09.2016zdôvodu§711ods.1písm.d/Občianskeho
zákonníka, nakoľko mali opakovane po dlhšiu dobu dlh na nájomnom, ktorú skutočnosť žalovaní 1/ a
2/ ani nerozporovali, dlh voči žalobcovi uznávali. Zároveň mal súd za preukázané, že v čase, kedy bola
žalovaným 1/ a 2/ doručená výpoveď z nájmu bytu, títo boli dôvodne už okresným súdom považovaní

za osoby v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje i na
rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/82/2014-28 zo dňa 14. 07. 2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1267/2014-55 zo dňa 18. 06. 2015, v ktorom rozhodnutí
bolo konštatované, že u žalovaných 1/ a 2/ išlo o osoby, ktoré boli v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, a preto im taktiež v tom čase bola výpovedná lehota predĺžená o ochrannú lehotu. Odvolací

súd v súčasnej dobe doplnil dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že žalovaný 1/ poberá
invalidný dôchodok vo výške 138,60 EUR, ktorý mu bol zvýšený o 5,80 EUR. Spolu so žalovanou 2/
poberajú dávky sociálnej pomoci vo výške 5,80 EUR mesačne. V súčasnej dobe už s nimi nebýva
vnučka, bývajú však s nimi obaja synovia, a to N. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorý t. č. navštevuje denné
bakalárske štúdium Univerzity J. P. v B. a zároveň s nimi žije i ďalší syn A. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je

zamestnaný a má uzavretú pracovnú zmluvu od 07. 01. 2018. Spolu s ním žije v spoločnej domácnosti
aj jeho manželka V. F., ktorá je t. č. na materskej dovolenke s maloletým A. X. F., nar. XX. XX. XXXX.
Žalovaný1/pracujevMaterskejškolevoN.,kdepracujena4hodinyapoberápríjem63,-EURmesačne.
Žalovaná 2/ je nezamestnaná. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ sú osobami v hmotnej
núdzi z objektívnych dôvodov, ktoré kritériá boli splnené v čase, kedy im výpoveď zo strany žalobcu bola

doručená, a to i v čase rozhodnutia okresného a odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd zároveň zopakoval a doplnil dokazovanie aj vo vzťahu k nedoplatku na nájomnom
zo strany žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k 31.
08. 2016 mali žalovaní 1/ a 2/ nedoplatok na nájomnom vo výške 1.049,62 EUR, k 31. 12. 2016 vo

výške 2.009,16 EUR, k 31. 07. 2017 vo výške 2.638,79 EUR a ku dňu 30. 04. 2018 vo výške 4.314,18
EUR. Keďže odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie považoval žalovaných 1/ a 2/ za osoby v
hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov v zmysle § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo k predĺženiu
výpovednej lehoty na základe výpovede z nájmu bytu, ktorú žalovaní 1/ a 2/ prevzali 23. 09. 2016 oochrannú lehotu 6 mesiacov, ktorá uplynula dňa 30. 06. 2017. Uvedená skutočnosť v konaní nebola
spornou. Napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ pred súdom prvej inštancie prejavili záujem v čase plynutia
ochrannej lehoty zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné, čím by dôvod výpovede z nájmu z bytu zanikol,

odvolací súd skúmal, či v čase, kedy ochranná výpovedná lehota uplynula, teda ku dňu 30. 06. 2017 bol
dlh žalobcu zo strany žalovaných 1/ a 2/ uhradený. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé a nedošlo
ani k rozporovaniu týchto skutočností zo strany žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 17. 05. 2018, že
ku dňu 31. 07. 2017, teda po uplynutí ochrannej výpovednej lehoty naďalej dlh žalovaných 1/ a 2/ voči
žalobcovi pretrvával, a to v podstatne vyššej výške, než v čase, kedy bola žaloba podaná. K uvedenému

dňu, teda k 31. 07. 2017 dlh na nájomnom zo strany žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi predstavoval sumu
mínus 2.638,79 EUR, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ dlh voči žalobcovi v priebehu
plynutia ochrannej výpovednej lehoty, teda do 30. 06. 2017 nezaplatili, čím dôvod výpovede z nájmu
bytu nezanikol.

15. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/133/2009, ak

nájomca, ktorý bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatil
prenajímateľovi dlžné nájomné, alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady,
má sa za to, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (§ 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka). K zaplateniu
dlžného nájomného, ani k uzavretiu dohody medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcom o spôsobe jeho
úhrady nedošlo. V uvedenom rozhodnutí bolo výslovne konštatované, že predpokladom zániku dôvodu

výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je splnenie dvoch zákonom stanovených
podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Jednak nájomca musí po doručení výpovede podľa
§ 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka pre neplatenie nájomného preukázať žalobcovi -
prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, teda stav hmotnej núdze musí preukázať v určitom časovom

limite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty. Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom
limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní
ďalších 6 mesiacov. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd za to, že do konca
výpovednej lehoty, a to do konca trojmesačnej výpovednej lehoty bolo v konaní pred okresným, ako aj
odvolacím súdom preukázané, že neboli žalovaní 1/ a 2/ schopní uhradiť dlžné nájomné z objektívnych

dôvodov, teda že išlo u nich o stav hmotnej núdze. Nedošlo však k naplneniu druhej kumulatívnej
podmienky preto, aby dôvod výpovede zanikol, pretože touto podmienkou je, aby nájomca zaplatil dlžné
nájomné prenajímateľovi pred uplynutím ochrannej lehoty, alebo ak v tomto čase medzi nimi dôjde
k dohode o spôsobe úhrady. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k uhradeniu dlžného
nájomného prenajímateľovi do uplynutia ochrannej lehoty, teda do 30. 06. 2017 nedošlo, naopak dlh v

tomto čase bol vyšší, než v čase, kedy bola žaloba voči nim podaná. Zároveň nebolo preukázané, že
by medzi žalovaným 1/ a 2/ a žalobcom došlo k dohode o spôsobe úhrady tohto dlžného nájomného.
Keďže v prejednávanej veci vyššie uvedené zákonné podmienky zániku výpovedného dôvodu splnené
neboli, výpoveď je naďalej platná, výpovedná ochranná lehota uplynula dňa 30. 06. 2017, preto nie
je možné konštatovať iné, ako to, že od uvedenej doby užívajú žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez

právneho dôvodu. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že na pojednávaní dňa
17. 05. 2018 žalovaní 1/ a 2/ prehlásili, že dlžné nájomné uhradia za pomoci svojich detí, ak k úhrade
dlžnéhonájomnéhosnásledkomzánikudôvoduvýpovede,ktorábolažalovaným1/a2/riadnedoručená
a ktorú je nutné považovať za platnú, nedošlo do uplynutia ochrannej výpovednej lehoty, teda do 30. 06.
2017. Keďže platne doručenou výpoveďou zo strany žalobcu žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcom, ktorá

nebola zo strany žalovaných 1/ a 2/ napadnutá v súdnom konaní, teda je platná, uplynutím ochrannej
výpovednej lehoty dňa 30. 06. 2017 zanikol nájomný vzťah, a tým zanikol žalovaným 1/ a 2/ aj právny
dôvod predmetný byt ďalej užívať.

16. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo vydané v čase

plynutia ochrannej výpovednej lehoty zmeniť a vzhľadom na skutkový stav v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, kedy žalovaným 1/ a 2/ ochranná výpovedná lehota uplynula, napriek tomu nedošlo
k úhrade dlžného nájomného z ich strany voči žalobcovi, v dôsledku čoho nájomný vzťah žalovaných
1/ a 2/ zanikol, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť predmetný byt vypratať, a to v lehote 30 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že rozsudok, ktorým sa ukladá povinnosť plniť

je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je
trojdňová a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd je oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu v odôvodnených
prípadoch, napr. v prípade objektívnej nemožnosti plniť v zákonom stanovenej lehote. O takýto prípad
ide aj v prejednávanej veci, ak súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ vypratať predmetný byt nie v lehote3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale až v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia práve z
dôvodu, aby mali žalovaní 1/ a 2/ dostatočný priestor na zabezpečenie si náhradného ubytovania, ktoré
nie je možné zabezpečiť objektívne v zákonom stanovenej lehote 3 dní.

17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v dôsledku zmeny napadnutého
rozhodnutia došlo i k zmene rozhodnutia o náhrade týchto trov (§ 396 ods. 2 CSP ). Keďže odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom
bol úspešný žalobca, ktorého žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a zároveň odvolací súd vyhovel

i jeho odvolaniu, žalobca ako v celom rozsahu úspešný má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu
trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred súdom odvolacím v celom
rozsahu (100 %), ktorému patrí náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške týchto
trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).