Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7812203218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne Y. L., A..

XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave,
Námestie 1. mája č. 11, proti žalovanej Y. L., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XXX, zastúpenej JUDr.
Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, o zaplatenie 3.000,00
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovanúuhradiťžalobkyni3000,00€s9,00%ročnýmúrokomzomeškaniaod16.10.2008
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 907,27 € v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Hedvigy Gallovej.

Štát n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou zapísanou do konania 6C/36/2009 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 11.385,51 € s 9,00 % ročným úrokom
z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia.

Súd uznesením 6C/36/2009-305 zo dňa 2.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.4.2012, zastavil
konanie čiastočne o zaplatenie 8.385,51 € s 9,00 % úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia
a vylúčil na samostatné konanie rozhodovanie o zaplatení sumy 3.000,00 € s 9,00 % ročným úrokom
z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia, v ktorom konaní rozhodne aj o trovách konania. Vylúčený
nárok bol zapísaný do konania 10C/59/2012.

Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v W. Č.. XX,
zapísaného na LV č. XX k.ú. W.. Vlastnícke právo pre žalovanú bolo určené rozsudkom Okresného
súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.4.2008.
Žalovaná pôvodne získala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX na základe darovacej zmluvy od L. O..
Následne darca jednostranným právnym úkonom - odstúpením od darovacej zmluvy - nehnuteľnosti
získal späť. Odstúpenie od zmluvy bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Následne L. O. darovacou
zmluvou daroval sporné nehnuteľnosti žalobkyni, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa

4.11.2003. Žalobkyňa užívala nehnuteľnosti ako svoje vlastné a vykonávala na nich stavebné práce, čím
nehnuteľnosti zhodnotila. Pôvodne nadobudol nehnuteľnosti L. O. kúpnou zmluvou zo dňa 7.12.1999
za 30.000,00 Sk. Podľa znaleckého posudku Ing. F. D. zo dňa 21.11.1999 mali nehnuteľnosti hodnotu
82.964,00 Sk.Žalobkyňa v čase, keď bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti
patria, zhodnotila nehnuteľnosti tým, že investovala do rekonštrukcie rodinného domu finančné

prostriedky v celkovej výške 343.300,00 Sk o čom svedčí faktúra aj doklad o úhrade ceny za
rekonštrukčné práce pre L. P.. Žalovaná odmietla uhradiť investície, ktoré realizovala žalobkyňa
a nesúhlasila ani s kompenzáciou investícií a kúpnej ceny, za ktorú žalovaná chcela odpredať
nehnuteľnosť.

V priebehu konania po vykonanom znaleckom dokazovaní, ktorým sa zisťovalo zhodnotenie
nehnuteľností žalobkyňou a žalovanou, žalobkyňa zotrvala na vydaní bezdôvodného obohatenia do
sumy 3.000,00 €, nakoľko rešpektovala ocenenie znalcom, pričom na začiatku konania nemohla mať
vedomosť o výške zhodnotenia a preto žalovala zaplatené investície.

Nesúhlasila s námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, nakoľko až právoplatnosťou rozsudku

12C/43/2004 dňa 1.4.2008 sa žalobkyňa sa dozvedela o tom, že stratila vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam a teda, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila rekonštrukčnými prácami
na nehnuteľnostiach, ktoré vykonala žalobkyňa. Ku kompenzačnej námietke na započítanie užívania
nehnuteľností uviedla, že nehnuteľnosti žalobkyňa nikdy neužívala a preto nemohol ani vzniknúť žiaden
záväzok voči žalovanej.

Žalovaná nesúhlasila s pôvodne podanou žalobou a navrhla ju zamietnuť. Po späťvzatí žaloby súhlasila
so zastavením konania ohľadom sumy 8385,51 € istiny s príslušenstvom a v tejto časti si uplatnila trovy
konania z dôvodu, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď podala zjavne neopodstatnenú žalobu
v tejto výške. Ohľadom zvyšku konania žalovaná nesúhlasila s vydaním bezdôvodného obohatenia za

rekonštrukčné práce, nakoľko namietala základ nároku žalobkyne, popierala skutočnosť, že by práce
vykonala žalobkyňa alebo ňou poverené osoby a poukázala na to, že konkrétne práce vykonala sama
žalovaná v období rokov 2002 až 2003, keď žila na spôsob manželstva s L. O.. Poukázala na to, že
vykonala murovanie obvodových stien v roku 2002, vloženie nových okien (kúpeľňa, WC, predsieň),
ktoré boli vložené do novovymurovanej steny, ktorá pôvodne neexistovala (žalobkyňa vymenila iba

predné okná na dome, ktoré však neboli nové a preto neprispeli k zhodnoteniu nehnuteľnosti), vloženie
dverí okrem vchodových, betónovanie podlahy v apríli 2003 a schodov v roku 2002, výmena elektrického
vedenia v apríli 2003 a betónovanie stropu v roku 2003. Žalovaná uznala, že žalobkyňa vykonala
realizáciu žumpy a výmenu vchodových dverí. Žalovaná vzniesla námietku premlčania ohľadom
realizovaných investícií v roku 2002 až 2003 a zároveň vzniesla aj započítaciu námietku v prípade, že by

bol uznaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a to nárokom na zaplatenie náhrady
škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností žalobkyňou.

Žalovaná namietala skutočnosť, že by žalobkyňa zhodnotila sporné nehnuteľnosti a poukázala na to,
že znalec určil celkové zhodnotenie vo výške cca 6000,00 €, avšak nevedel určiť kto a kedy práce

vykonal. Z výpovedí vypočutých svedkov bolo preukázané, že W. O. vykonával práce, keď ešte žalovaná
žila s L. O.. Fakturácia, ktorú predložila žalobkyňa, bola neoprávnená, nakoľko práce neboli vykonané
a ešte aj tlačivo na DIČ neexistovalo v čase, keď to bolo fakturované. Svedok potvrdil murovanie
obvodových stien a otvor vynechaný na okno a založenie dverí, čo sa realizovalo vtedy, keď tam bola
žalovaná. Svedok H. Q. potvrdil, že nerobil kompletnú elektrorekonštrukciu, ale iba v zadnej časti a

nebolo preukázané ani jednanie s elektrárňami. Pri žumpe nebolo preukázané zhodnotenie, nakoľko je
rozdiel, či je žumpa betónová alebo je len vložená nádrž v zemi. Svedok L. O. uviedol, že betónovanie
bolo vykonané svojpomocne a svedok Š. F. potvrdil, že zabezpečil šalak. Pritom svedok L. P., ktorý mal
vykonať stavebné práce uviedol, že do betónu šalak nepoužíva. Z toho vyplýva, že nevykonal práce na
betónovaní stropu. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností

a dôvodnosti žaloby.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

SvedokL.O.,bývalýdruhtakžalobkyne,akoajžalovanejadarcaspornýchnehnuteľnostíuviedol,žemal

problémy s exekútorom a preto daroval nehnuteľnosti žalovanej. Žalovaná do domu nič neinvestovala a
skoro nič neurobila, nakoľko vtedy študovala a robila v realitke v S. a nemala dostatočný príjem. V čase,
keď spolu žili, tak spoločne nič nerobili na nehnuteľnostiach. K jednotlivým tvrdeným prácam svedok
uviedol, že schodisko nie je z betónu, ale je vyložené z betónových dlaždíc, takže sa to nebetónovalo.Práce sa vykonali skôr, ako nehnuteľnosti nadobudla žalovaná. Do predsiene sa nezaviedla elektrina,
nakoľkotambola,lensavymenilaspínaciaskrinka,kdebolipôvodnépoistkyaterazsúnovéautomatické
poistky. Ohľadom okien a dverí uviedol, že robil ich pán Č., na ktorého žalovaná nemala kontakt. Sám

svedok to objednal a založenie okien sa realizovalo vtedy, keď žil so žalobkyňou. Nesúhlasil ani s
tvrdením o betónovaní podlahy, nakoľko dodnes podlaha nie je zabetónovaná v kúpeľni a na WC a ani
strop nie je urobený. Pri betónovaní podlahy na povale a murovaní priečok na povale so žalovanou
už nežil a ledva s ňou komunikoval, takže poprel, že by tieto práce vykonali spolu. Tiež poprel, že
by žalovaná realizovala omietnutie muriva, šopy a murovanie garáže. Svedok poprel, že by sa niečo

pristavilo, len sa zvalil pôvodný múr, ktorý sa opravil. Z pôvodnej špajze sa urobila kúpeľňa a kuchyňa,
elektrina tam bola, len pán Q. vymenil poistky. Tieto práce nerealizovala žalovaná a ešte dodnes nie
sú káble v stene zamurované. Svedok poukázal na to, že so žalovanou sa rozišiel skôr, ako v máji
2003, nakoľko so žalobkyňou začal žiť od mája 2003. Keďže sám nemal čas realizovať rekonštrukciu,
žalobkyňa objednala práce u živnostníka pána P.. Postavila sa žumpa, opravil sa plot, nasadili sa okná.
Urobila sa zadná časť domu, nakoľko bol vyvalený múr, robili sa búracie práce, nakoľko celý plot a zadná

časť domu boli z valkov a bolo to potrebné rozbúrať a odviezť. Poukázal na to, že keď dom daroval
žalobkyni, zadná stena bola ešte vyvalená a preto to nemohla robiť žalovaná. Priečky sa murovali v
zadnej časti, nakoľko pôvodne tam bola stolárska dielňa. Strop bol podložený drevom, aby sa nezvalil.
Tam sa murovali aj priečky a robila to firma. Bolo namontovaných päť kusov dverí, čo tiež urobila firma.
Vykonali sa betonárske práce podláh a schodov a to v kuchyni a dva schody pri východe. Elektrické

vedenie sa vymenilo od rodinného domu k elektrickým hodinám, pričom vo vnútri sa elektrina nerobila.
Objednaná firma omietala dom v časti, kde je kuchyňa a na múre, vykonali omietky v časti, kde sa
montovali dvere, naviac nalakovali plot a naniesli špric na maštaľ. Potvrdil, že na rekonštrukčné práce
dala peniaze žalobkyňa.

Svedok L. P. uviedol, že ho oslovil L. O., že by potreboval zrekonštruovať rodinný dom. Po ohliadke
miesta dostal od žalobkyne zálohu a začal vykonávať rekonštrukčné práce a to murovanie, nakoľko
zozadu bola spadnutá strecha, omietanie a betónovanie. Všetky práce ani neukončil, nakoľko bol tam
nejaký problém s tým, že práce sa ešte mali dokončiť. Pamätal si, že nejaké okno bolo založené opačne.
Svedok potvrdil faktúru aj príjmové doklady, ktoré vystavil za vykonané rekonštrukčné práce. Nepamätal

si, či vystavil príjmový doklad hneď pri platbe, alebo až s časovým odstupom.

SvedokH.Q.uviedol,žeješvagromL.O.,sktorýmžiliúčastníčky.Nevedeluviesťobdobie,možnodesať
rokov spätne, keď robil práce ohľadom elektriny a to osvetlenie v záchode a v nejakej malej miestnosti.
Možno vymenil vypínač, boli to malé práce. Práce vykonával aj vtedy, keď tam bola žalobkyňa, aj vtedy,

keď tam bola žalovaná. Práce vykonával, pretože ho oslovil švagor L. O., robil to pre neho a zadarmo.
Od záchodu ťahal kábel na inštaláciu svetla. Kábel bol na povrchu steny. Nerobil výmenu elektrického
vedenia v dome.

Svedkyňa D. O. uviedla, že asi pred desiatimi rokmi, keď žalovaná žila s L. O., tak ju obaja oslovili, aby

im požičala miešačku. Táto bola u nich asi mesiac.

Svedok W. O., bratranec L. O., s ktorým žili účastníčky na spôsob manželstva uviedol, že bol pomáhať
bratrancovi na stavbe a robil murárske roboty. Robil múr, ktorý aj omietal a vystaval múrik vzadu. Do
steny založil aj zárubňu a nechal otvor v stene na okno, ktoré ešte nebolo hotové. Práce robil vonku a

za práce nepýtal odmenu, nakoľko len bol pomôcť.

Svedok Š. F. uviedol, že asi pred desiatimi rokmi pracoval v Depe a odpad z uhlia, ktorý sa volá šalak,
zabezpečil pre švagra L. O.. Používalo sa to na betónovanie.

Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z rozsudku 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.4.2008 vyplýva, že súd
určil, že žalovaná (v uvedenom konaní v postavení žalobkyne) je vlastníčkou rodinného domu súpisné
číslo XX na parcele č. 95/1 - zastavané plochy o výmere 87 m2, parcely č. 95/2 - zastavané plochy o

výmere 89 m2 a parcely č. 96 - záhrady o výmere 445 m2, zapísaných na LV č. XX k.ú. W..Z Darovacej zmluvy zo dňa 28.10.2002, ktorej vklad bol povolený 31.10.2002, uzavretej medzi L. O. a
žalovanou vyplýva, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. W. a to rodinný dom
súpisné číslo XX a priľahlé pozemky.

Z listu z 29.7.2003 odosielateľa L. O. adresovaného žalovanej vyplýva, že ju vyzval na vrátenie daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka. L. O. dňa 8.8.2003 odstúpil od Darovacej zmluvy, čo bolo
evidované v katastri nehnuteľností pod Q. XXXX/XXXX a následne uzavrel dňa 29.9.2003 Darovaciu
zmluvu so žalobkyňou na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. W., ktorej vklad vlastníckeho práva

bol povolený pod Q. XXXX/XX.

Z faktúry č. 33/2003 zo dňa 15.12.2003, ktorú vystavil Drevo - Milko, L. P., Gemerská Hôrka, vyplýva,
že žalobkyni fakturoval 343.300,00 Sk za vykonané stavebné práce na rodinnom dome W. č. XX v
mesiacoch september až december 2003 podľa súpisu. Zo súpisu vykonaných prác zo dňa 10.12.2003
vyplýva, že boli vykonané búracie práce a odvoz sute - 101.500,00 Sk, murovanie obvodových stien

- 20.400,00 Sk, murovanie priečok - 12.000,00 Sk, vloženie 7 kusov okien - 8.400,00 Sk, vloženie 5
kusov dverí - 7.500,00 Sk, betónovanie podlahy a schodov - 36.000,00 Sk, výmena elektrického vedenia
- 25.000,00 Sk, omietanie - 52.500,00 Sk a žumpa - 80.000,00 Sk.

Z príjmového dokladu z 3.9.2003 vyplýva, že L. P. prijal od žalobkyne zálohu na stavebné práce vo výške

100.000,00 Sk. Z príjmového dokladu z 15.12.2003 vyplýva, že L. P. prijal do žalobkyne 243.300,00 Sk
ako úhradu za faktúru.

Z LV č. XX k.ú. W. vyplýva, že vlastnícke právo k parcelám č. 95/1, č. 95/2 a č. 96 a k rodinnému domu
s.č. XX svedčí v prospech žalovanej na základe rozsudku 12C/43/2004-162.

Zo znaleckého posudku č. 78/2010 od Ing. W. S., ktorým boli ocenené nehnuteľnosti, ako aj
zhodnotenie nehnuteľností stavebnou činnosťou žalobkyne a žalovanej vyplýva, že celkové zhodnotenie
nehnuteľnosti pri porovnaní stavu k 28.9.2002 a ku dňu 24.11.2010 predstavuje 5908,66 € (porovnaním
údajov v znaleckom posudku č. 84/2002 vypracovanom Ing. Š. W. ku dňu 28.9.2002 a technickým

stavom ku dňu ohliadky 24.11.2010 pri zreteli na predložené fotografie znalec konštatoval, že práce,
ktoré majú vplyv na hodnotu nehnuteľností, udávané účastníčkami - murovanie obvodových stien,
vloženie okien, vloženie dverí, betónovanie podlahy a schodov, výmena elektrického vedenia, žumpa a
betónovanie stropu, boli prevedené a zhodnotili nehnuteľnosti 13.316,66 € - 7.408,00 € = 5908,66 €).

Znalec na otázku zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou od 22.9.2003 uviedol, že ak žalobkyňa
zrealizovalavšetkytvrdenérekonštrukčnépráce,zhodnotilanehnuteľnosťo5908,66€.Znalecnaotázku
zhodnotenia nehnuteľností žalovanou od 28.10.2002 do 29.7.2003 s poukazom na ňou tvrdené práce
uviedol, že ak žalovaná zrealizovala ňou tvrdené práce, nehnuteľnosť zhodnotila o 2585,43 €.

Znalec ďalej skonštatoval pri otázke, či došlo k zhodnoteniu nehnuteľností žalobkyňou o 11.385,51 €,
resp. v akej výške s porovnaním hodnoty nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác 28.10.2002
až k decembru 2003, že k zhodnoteniu nehnuteľností došlo, no výška zhodnotenia sa jednoznačne určiť
nedá, nakoľko žalobkyňa aj žalovaná uvádzali skoro rovnaké práce, ktoré vykonali na nehnuteľnostiach.
Žalobkyňa má naviac práce pri vybudovaní žumpy a výmene okien s izolačným dvojsklom. Ostatné

práce uvádza žalobkyňa aj žalovaná, len ich realizácia mala byť v inom časovom období. Práce
realizované boli, no určiť časové obdobie, kedy boli realizované nebolo možné, nakoľko sa jedná o malé
časové rozdiely. Zároveň znalec ku každej tvrdenej rekonštrukčnej práci uviedol, či práca mala vplyv na
zhodnotenie nehnuteľností alebo nie.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy
3000,00 € s príslušenstvom je dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel v celom rozsahu.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej a
to tým, že do nehnuteľností žalovanej žalobkyňa investovala a tým zhodnotila nehnuteľnosti v čase, keď

bola ich vlastníčkou. Keďže žalovaná jej odmietla uhradiť investície, resp. odmietla započítať investície
s kúpnou cenou nehnuteľností, čo vyplýva z mimosúdnej korešpondencie, žalobkyňa vyzvala žalovanú
na úhradu investícií najprv v sume 250.000,00 Sk a následne sumou 343.300,00 Sk podľa rozpisu
vykonaných prác.Žalovaná nesúhlasila s úhradou žalovanej sumy, nakoľko okrem vyhotovenia žumpy a založenia okien
popierala vykonanie rekonštrukčných prác žalobkyňou a namietala aj výšku ňou uplatnenej sumy.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného §-u bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri bezdôvodnom obohatení vzniká záväzkový
vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a
medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia,
pričom v prejednávanej veci došlo na strane žalovanej k získaniu majetkového prospechu plnením
z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol. Vyplýva to z tej
skutočnosti, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. W. na
základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.9.2003 a ako vlastníčka bola až do 1.4.2008, keď

nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005, keď súd určil, že žalovaná
je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. W.. V období, keď svedčilo vlastnícke
právo žalobkyni, vykonala rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach, ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania z výpovedí L. O., L. P. a okrajovo aj ostatných vypočutých svedkov, ktorí vykonali
rekonštrukciu, avšak nevedeli uviesť presné obdobie, resp. práce, ktoré vykonávali. Súd prihliadol

najmä na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré najobjektívnejšie zodpovedali mieru zhodnotenia
sporných nehnuteľností. Je zrejmé, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná sa podieľali na rekonštrukcii
nehnuteľností v čase, keď trvalo ich vlastnícke právo a užívali nehnuteľnosti. Spornou otázkou bol
rozsah rekonštrukčných prác vykonaných žalobkyňou a žalovanou. Preto súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku, ktorý porovnal hodnotu nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác, ako

boli ocenené posudkom č. 84/2002 a po vykonaní rekonštrukčných prác zistených ku dňu ohliadky v
rámci súdneho konania. Znalec určil celkové zhodnotenie nehnuteľností na sumu 5908,66 €. Zároveň
vypočítal zhodnotenie nehnuteľností prácami, ktoré označila žalobkyňa aj žalovaná, pričom zhodnotenie
u žalobkyne by predstavovalo takú istú sumu, ak by vykonala všetky ňou tvrdené práce a u žalovanej by
došlo k zhodnoteniu nehnuteľností vo výške 2585,43 €. Rozdiel by predstavoval 3323,23 € (zhodnotenie

žalobkyňou 5908,66 €, resp. celkové zhodnotenie nehnuteľností - 2585,43 € zhodnotenie nehnuteľností
žalovanou podľa označeného rozsahu prác).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak je celkové zhodnotenie nehnuteľností 5908,66 € pri stavebnej
činnosti oboch účastníčok konania a popísané stavebné činnosti žalovanou nehnuteľnosti zhodnocujú

o 2585,43 €, žalobkyňa musela zhodnotiť nehnuteľnosti najmenej o 3323,23 €. Ak teda žiadala vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej z titulu vykonaných rekonštrukčných
prác vo výške 3000,00 €, bolo potrebné žalobe vyhovieť, nakoľko žalovaná sa najmenej o 3000,00 €
bezdôvodne obohatila tým, že stavebnou činnosťou žalobkyne stúpla hodnota nehnuteľností, ktoré sú
vo vlastníctve žalovanej.

Súd neprihliadol na námietku premlčania nároku žalobkyne, nakoľko najskôr sa žalobkyňa dozvedela
o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dňa 1.4.2008, keď nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Rožňava o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej ohľadom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. W., pričom žalobu na súd podala 1.4.2009.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 citovaného §-u najneskôr sa právo na vydanieplnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov do dňa, keď k nemu došlo. Podľa odseku 3 citovaného §-u ak sú účastníci neplatnej
alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku

premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa jedná o prípad, keď žalobkyňa
stratila vlastnícke právo vyslovením určujúceho výroku vlastníckeho práva v prospech žalovanej a teda
jej zhodnotenie nehnuteľností bolo len jednostranné, pričom vlastnícke právo pre žalovanú sa nemohlo

premlčať.

Súd tiež neprihliadol na námietku započítania, nakoľko žalovaná len uviedla, že do výšky nároku
žalobkyne si započítala náhradu škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností
žalobkyňou. Svoj nárok nevyčíslila a neuviedla ani obdobie, za ktoré si uplatňuje náhradu škody
a neuviedla ani podstatné zložky zodpovednosti žalobkyne za náhradu škody, ako je to uvedené

v ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 Občianskeho zákonníka. Nepreukázala protiprávne konanie
žalobkyne, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú ani nevyčíslila. Preto nebolo
možné neexistujúcu tvrdenú pohľadávku žalovanej započítať v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho
zákonníka. Navyše žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť neužívala len vykonala na nej rekonštrukčné
práce a v tej dobe bola vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ich nadobudla riadnou darovacou zmluvou.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia po tom, ako ju žalobkyňa písomne vyzvala na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.
Keďže ju vyzvala na vrátenie skôr, ako si uplatnila úrok z omeškania, bolo jej možné tento úrok priznať

od 16.10.2008 do zaplatenia.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa
bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaná bola vo väčšom rozsahu úspešná
a preto jej súd neuložil povinnosť nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu vyplatením znalečného na základe

uznesenia 6C/36/2009-268 zo dňa 17.1.2011 vo výške 341,17 €.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na zaplatenie sumy 11.385,51 €. Počas konania zobrala žalobu
späť čo do sumy 8.385,51 €. V tejto časti by bola povinná uhradiť žalovanej trovy konania v súlade
s ustanovením § 146 ods. 2, prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k späťvzatiu žaloby
nedošlo pre správanie sa žalovanej a teda žalobkyňa zavinila, že sa konanie zastavilo. Vo zvyšnej
časti bola žalobkyňa úspešná ohľadom sumy 3.000,00 € s príslušenstvom. Vo veci teda súd rozhodol o

trovách podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a pomerne priznal trovy konania úspešnejšej
žalovanej, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná do zaplatenia 3.000,00 €, čo predstavuje úspech
vo výške cca 26 % a neúspešná bola na cca 74 %, nakoľko v tejto časti zobrala žalobu späť a zodpovedá
za zastavenie konania. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné priznať trovy konania žalovanej, ktorá
bola v konaní úspešnejšia a jej pomerný úspech predstavuje 48 % (úspech žalobkyne 26 % a úspech

žalovanej 74 %).

Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
2.443,22 €. Hodnotu jedného úkonu určila vo výške 268,22 € z konania o 11.385,51 € a 111,61 €
z konania o 3.000,00 € (súd zistil, že v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.z. by hodnota jedného úkonu

predstavovala 270,54 €, resp. 121,17 €). Keďže si uplatnila nárok na jeden úkon v nižšej výške ako jej
patrí podľa vyhlášky, súd vychádzal z jej návrhu.

Súd priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:

1. prevzatie zastúpenia 04.06.2010 268,22 € + 7,21 € RP
2. účasť na pojednávaní 04.06.2010 268,22 € + 7,21 € RP
3. účasť na ohliadke 11.06.2010 268,22 € + 7,21 € RP
4. písomné podanie na súd 05.05.2011 268,22 € + 7,41 € RP5. účasť na pojednávaní 02.04.2012 268,22 € + 7,63 € RP
6. účasť na pojednávaní 09.05.2012 111,61 € + 7,63 € RP
7. písomné podanie na súd 01.06.2012 111,61 € + 7,63 € RP

8. účasť na pojednávaní 09.11.2012 111,61 € + 7,63 € RP
9. účasť na pojednávaní 26.11.2012 111,61 € + 7,63 € RP
10. cestovné a náhrada
za stratu času pri ohliadke 11.06.2010 35,41 €
( Rožňava - W. a späť, 40 km x 8 l/100 km x 1,266 € /1 l phm = 4,05 € + 40 km x 0,183 € / 1 km = 7,32

€; spolu cestovné 11,37 €. Náhrada za stratu času 2 x 12,02 €, spolu 24,04 € strata času. )
SPOLU trovy právneho zastúpenia, cestovné a strata času: 1890,14 €.

Žalovaná si navyše uplatňovala náhradu za cestovné vo výške 38,25 €, nakoľko uviedla vzdialenosť
Rožňava - W. a späť vo výške 80 km a pri výpočte uviedla 50 km, pričom správna vzdialenosť je 40
km tam aj späť.

Ďalej si uplatňovala náhradu za konzultáciu s klientkou dňa 4.5.2011 a 30.3.2012 za obe úkony v plnej
výške, teda 268,22 € + 7,41 € RP. Tento úkon žiadnym spôsobom nezdokladovala a navyše podľa § 14
ods. 2 písm. a) patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu odmena
vo výške 2/3 základnej sadzby a podľa § 14 ods. 4 písm. a) za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom

ak nepresiahne jednu hodinu patrí odmena vo výške 1/3 základnej sadzby. Preto súd nepriznal za tieto
úkony náhradu.

Trovy právneho zastúpenia, ako boli určené súdom, boli v súlade s Vyhláškou 655/2004 Z.z. Súd
priznal žalovanej náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 48 % vzhľadom na

pomerný úspech v konaní, čo predstavuje 907,27 €.

Trovy konania si uplatnila aj žalobkyňa a to trovy súdneho poplatku aj trov právneho zastúpenia, avšak
vzhľadom na výsledok sporu jej nevzniklo právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.