Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812203218
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812203218.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne : Y. L., W. Q. Č. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou
Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája 11, proti žalovanej : Y. L., W. Q. Č.
XXX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45,
v konaní o 3.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 10C/59/2012-49 zo dňa 26. novembra 2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom č.k. 10C/59/2012-49 zo dňa 26.
novembra 2012 zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 3.000 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
16.10.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanej
trovy konania vo výške 907,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právnej zástupkyne

žalovanej JUDr. Hedvigy Gallovej. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 11.385,51 € s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že v čase, keď bola zapísaná
ako vlastníčka nehnuteľností na LV č. XX O. Ú. W., vynaložila investície na tieto nehnuteľnosti, ktorých
náhrady sa domáha v tomto konaní od vlastníčky - žalovanej. Uznesením č.k. 6C/36/2009-35 zo dňa

2.4 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2012, súd konanie v časti o zaplatenie 8.385,51 €
s 9 % úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto
časti žalobkyňou a v prevyšujúcej časti návrh vylúčil na samostatné konanie, t.j. pokiaľ ide o zaplatenie
sumy 3.000 € s 9 % úrokom z omeškania.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.10.2002,

ktorej vklad bol povolený dňa 31.10.2002, uzavretej medzi darcom L. O. a žalovanou Y. L., žalovaná
nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. 20, katastrálne územie Bohúňovo, a to rodinný dom súpisné
č. 28 a priľahlé pozemky. Listom zo dňa 29.7.2003 L. O. vyzval žalovanú na vrátenie daru podľa §
630 Obč. zák. a dňa 8.8.2003 odstúpil od darovacej zmluvy, čo bolo evidované v katastri nehnuteľností
pod V 1592/2003. Následne L. O. uzavrel dňa 29.9.2003 darovaciu zmluvu ohľadne nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX O. Ú. W. so žalobkyňou a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V1813/03

dňom 4.11.2003. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2008, bolo určené, že vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV
č. XX O. Ú. W. je žalovaná Y. L.. Z faktúry č. 33/2003 zo dňa 15.12.2003 vzal súd za preukázané,
že L. P. žalobkyni fakturoval sumu 343.300,- Sk za vykonané stavebné práce na rodinnom dome v
Bohúňove č. 28 v mesiacoch september až december 2003 podľa súpisu. Zo súpisu vykonaných prác
zo dňa 10.12.2003 vyplýva, že boli vykonané búracie práce a odvoz sute v hodnote 101.500,- Sk,

murovanie obvodových stien v hodnote 20.400,- Sk, murovanie priečok v hodnote 12.000,- Sk, vloženie
7 kusov okien v hodnote 8.400,- Sk, vloženie 5 kusov dverí v hodnote 7.500,- Sk, betónovanie podlahya schodov v hodnote 36.000,- Sk, výmena elektrického vedenia v hodnote 25.000,- Sk, omietanie v
hodnote52.500,-Skavybudovaniežumpyvhodnote80.000,-Sk.Zpríjmovéhodokladuzodňa3.9.2003
vzal súd za preukázané, že L. P. prijal od žalobkyne zálohu na stavebné práce vo výške 100.000,-

Sk. Z príjmového dokladu z 15.12.2003 vzal súd za preukázané, že L. P. prijal od žalobkyne 243.300,-
Sk ako úhradu za vyššie uvedenú faktúru. Zo znaleckého posudku č. 78/2010 G.. W. S. vzal súd za
preukázané, že celkové zhodnotenie nehnuteľností pri porovnaní stavu k 28.9.2002 a ku dňu 24.11.2010
predstavuje 5.908,66 €. Znalec uviedol, že ak žalobkyňa zrealizovala všetky tvrdené rekonštrukčné
práce, zhodnotila nehnuteľnosť o sumu 5.908,66 €. Ak žalovaná zrealizovala ňou tvrdené rekonštrukčné

práce od 28.10.2002 do 29.7.2003, podľa záverov znalca zhodnotila nehnuteľnosť o 2.585,43 €.
Nakoľko žalobkyňa aj žalovaná uvádzali takmer rovnaké práce, ktoré vykonali na nehnuteľnostiach,
podľa záverov znaleckého posudku nie je možné jednoznačne určiť výšku zhodnotenia nehnuteľností
žalobkyňou. Žalobkyňa naviac uvádzala práce pri vybudovaní žumpy a výmene okien s izolačným
dvojsklom, ostatné práce uvádza tak žalobkyňa aj žalovaná, len ich realizácia mala byť v inom časovom
období. Práce podľa znalca realizované boli, ale nebolo možné určiť časové obdobie, kedy k realizácii

došlo, nakoľko sa jedná o malé časové rozdiely. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že ak celkové zhodnotenie nehnuteľností pri stavebnej činnosti oboch účastníčok konania
predstavuje5.908,66€astavebnéčinnostižalovanouzhodnocujúnehnuteľnosťo2.585,43€,žalobkyňa
musela zhodnotiť nehnuteľnosti najmenej o 3.323,23 € (5.908,66 € - 2.585,43 €). Ak teda žiadala vydať
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovanej z titulu vykonaných rekonštrukčných prác

vo výške 3.000 €, jej žalobe vyhovel, nakoľko žalovaná sa bezdôvodne obohatila najmenej o 3.000 €
tým, že stavebnou činnosťou žalobkyne stúpla hodnota nehnuteľností, ktoré sú v jej vlastníctve. Právne
pritom posudzoval vec podľa ust. §§ 451 ods. 1,2, 456 a 457 Obč. zák.. Konštatoval, že v prejednávanej
veci došlo na strane žalovanej k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý
tu síce spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol. Vyplýva to z tej skutočnosti, že žalobkyňa sa stala

vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálne územie W.E. na základe darovacej
zmluvy zo dňa 29.9.2003 a vlastníčkou bola až do 1.4.2008, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005, ktorým bolo určené, že žalovaná
je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálne územie W.. V období, keď svedčilo
vlastnícke právo žalobkyni, vykonala rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach, ako to vyplynulo z

vykonaného dokazovania, pričom pokiaľ ide o výšku tohto zhodnotenia, vychádzal súd zo záverov
znaleckého posudku po zohľadnení zhodnotenia nehnuteľností žalovanou vo výške 2.585,43 €. Rozdiel
celkového zhodnotenia nehnuteľností a zhodnotenia nehnuteľností žalovanou 3.323,23 € predstavuje
zhodnotenie nehnuteľností žalobkyňou. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou,
nakoľko najskôr sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dňa

1.4.2008, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Rožňava o určení vlastníckeho
práva v prospech žalovanej, pričom žalobu podala na súd dňa 1.4.2009. Námietku premlčania pritom
posudzovalpodľaust.§107Obč.zák.akonštatoval,ževzhľadomnaust.§107ods.3Obč.zák.sajedná
o prípad, keď žalobkyňa stratila vlastnícke právo vyslovením určujúceho výroku v prospech žalovanej,
a teda jej zhodnotenie nehnuteľností bolo len jednostranné, pričom vlastnícke právo pre žalovanú sa

nemohlo premlčať. Neprihliadol taktiež na námietku započítania, nakoľko žalovaná len uviedla, že do
výšky nároku žalobkyne si započítala náhradu škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie
nehnuteľností žalobkyňou, pričom svoj nárok nevyčíslila a ani neuviedla obdobie, za ktoré si uplatňuje
náhradu škody a neuviedla ani podstatné zložky zodpovednosti žalobkyne za škodu, ako sú tieto
uvedené v ust. § 420 ods. 1 a § 442 Obč. zák.. Zároveň nepreukázala ani protiprávne konanie žalobkyne,

ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú ani nevyčíslila.

O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.. Žalovaná sa dostala do
omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia po tom, ako ju žalobkyňa písomne vyzvala na vydanie
bezdôvodného obohatenia a keďže ju vyzvala na vrátenie skôr, ako si uplatnila úrok z omeškania, bolo

jej možné tento úrok priznať od 16.10.2008 do zaplatenia.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená
od platenia súdnych poplatkov a žalovaná bola vo väčšom rozsahu úspešná, preto súd účastníčkam
neuložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu vyplatením znalečného.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods.
2 O.s.p..Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 11.385,51 €. Žalobkyňa počas konania zobrala
žalobu čo do sumy 8.385,51 € späť a v tejto časti by bola povinná nahradiť žalovanej trovy konania
v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa

žalovanej, a teda žalobkyňa zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa
úspešná ohľadom sumy 3.000 € s príslušenstvom. Takto žalobkyňa bola v konaní úspešná vo výške
26 % a neúspešná v rozsahu 74 %, a teda celkový úspech žalovanej takto predstavuje 48 % a v tomto
rozsahu súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe účastníčky konania.

Žalobkyňa napadla výrok rozsudku, ktorým bola zaviazaná na náhradu trov konania žalovanej a navrhla
napadnutý výrok rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia žalovanou záviselo od znaleckého
posudku a žalobkyňa upravila svoj návrh potom, ako jej boli známe závery znaleckého posudku tak, že

žalobu nad sumu 3.000 € s príslušenstvom vzala späť. Po späťvzatí žaloby už žalovaná úspech v konaní
vôbec nemala, a preto je nespravodlivé priznať úspešnosť z hľadiska priznania trov konania žalovanej.
Po späťvzatí žaloby bola žalobkyňa už v plnom rozsahu úspešná, a preto by mala mať nárok na náhradu
všetkých vynaložených trov konania. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná podala odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku, ako aj proti výroku o trovách konania
a rozsudok navrhla v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej
náhradu trov celého konania. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,
t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to,

že k darovaniu nehnuteľností žalobkyni darcom došlo napriek tomu, že žalovaná listom vyslovila svoj
nesúhlas s jednostranným odstúpením od darovacej zmluvy a upozornila darcu, že danú vec bude riešiť
aj súdnou cestou, za ktorého stavu je nelogické, aby žalobkyňa do týchto nehnuteľností investovala
vysoké finančné obnosy, s ktorými v skutočnosti ani nedisponovala. Nesúhlasila ani so spôsobom
vyčíslenia bezdôvodného obohatenia tak, ako bolo realizované súdom prvého stupňa. Zo znaleckého

posudku vyplynulo celkové zhodnotenie nehnuteľností sumou 5.908,66 € pri stavebnej činnosti oboch
účastníčok, pričom súdny znalec nevedel jednoznačne určiť, v ktorom období boli jednotlivé stavebné
práce vykonávané, a tak porovnával hodnotu nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác a
hodnotu nehnuteľností ku dňu ohliadky predmetných nehnuteľností. Zároveň vypočítal zhodnotenie
nehnuteľností prácami, ktoré označila žalobkyňa aj žalovaná a tieto práce vyčíslil tak, že u žalovanej

určil sumu stavebných prác sumou 2.585,43 €, a tak hodnotu stavebných prác žalobkyňou vyčíslil
sumou 3.323,23 €. Spochybnila výpoveď svedka Gejzu Milka vzhľadom na nezrovnalosti v ( jeho) ním
predložených daňových dokladoch a namietala aj nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania
v otázke vykonania stavebných prác, keďže súd napriek výpovediam svedkov uznal stavebné práce,
ktoré v podstate nikdy na nehnuteľnosti vykonané neboli. Nakoniec namietala, že súd sa nevyporiadal

ani s jej započítacou námietkou na zaplatenie náhrady škody titulom ušlého obvyklého nájomného za
užívanie nehnuteľností žalobkyňou, a to vo výške priznaného bezdôvodného obohatenia, t.j. 3.000 €.
Jednoznačne bolo preukázané, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, obývala
ich a zároveň do dnešného dňa je v nich zriadené sídlo jej spoločnosti Safari tour s.r.o., Bohúňovo č.
28. Nakoniec namietala aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré jej boli priznané iba v rozsahu 48 %.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok vo vyhovujúcom výroku potvrdiť ako
vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalovaná na
preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne relevantné dôkazy, pričom na druhej strane žalobkyňa
predložila listinné dôkazy preukazujúce vykonanie stavebných prác. Pokiaľ ide o svojpomocne

vykonávané práce žalobkyňou, za tieto nepožadovala náhradu a neboli predmetom žaloby.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrvala na stanovisku, ktoré písomne prezentovala vo
svojom odvolaní voči rozsudku.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne i žalovanej ako podané včas
a oprávnenými osobami bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p..

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a je daný dôvod pre jeho zrušenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia sumy 3.000 € titulom investícií do nehnuteľností vo

vlastníctve žalovanej ako účelne vynaložených nákladov po dobu, keď bola ich „vlastníčkou“ (správne
oprávnenou držiteľkou - poznámka odvolacieho súdu), a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu
veci (nehnuteľnosti) ku dňu jej vrátenia žalovanej , t.j. ku dňu 1.4.2008, keď nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa 28.9.2005 o určení vlastníckeho práva
žalovanej k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX O. Ú. W..

Účastníčkami vyššie uvedeného konania sp. zn. 12C/43/2004 na Okresnom súde Rožňava boli tak
žalobkyňa,akoižalovanávtomtokonaní,alevopačnomprocesnompostavení.Akoprejudiciálnuotázku
súd v tomto vyššie uvedenom konaní riešil otázku platnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 28.10.2002
medzi L. O. a žalovanou, ako aj platnosť odstúpenia L. O. od tejto darovacej zmluvy uzavretej so
žalovanou Y. L. a dospel k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 28.10.2002 medzi L. O. a žalovanou bola

uzavretá platne a zákonné dôvody pre odstúpenie od darovacej zmluvy neboli naplnené, odstúpenie
bolo preto neplatné a následne došlo k uzavretiu absolútne neplatnej darovacej zmluvy medzi L. O. a
žalobkyňou Y. L. dňa 29.9.2003.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností (a

žalovaná ňou nikdy neprestala byť), nepochybne však vzhľadom na okolnosti preukázané vykonaným
dokazovaním bola žalobkyňa v období, v ktorom tvrdí svoje vlastníctvo (od 4.11.2003 do 1.4.2008) ich
oprávnenou držiteľkou v zmysle ust. § 130 ods. 1 Obč. zák..

Na základe darovacej zmluvy uzavretej s L. O. dňa 29.9.2003, ktorej vklad bol povolený dňa 4.11.2003 a

od ktorého dňa bola žalobkyňa v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností,
sa totiž žalobkyňa oprávnene domnievala, že je ich vlastníčkou a nakladala s nimi ako s vlastnou vecou.
Tieto nehnuteľnosti teda zhodnotila oprávnene sa domnievajúc, že je ich vlastníčkou. Ku strate dobrej
viery došlo právoplatným rozhodnutím súdu o určení, že vlastníkom veci je žalovaná (1.4.2008).

Za tejto situácie súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, ak žalobou uplatnený nárok neposúdil
podľa ust. § 130 ods. 3 Obč. zák. ako nárok oprávneného držiteľa na náhradu nákladov účelne
vynaložených na vec počas oprávnenej držby, ale podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák. ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku. Povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie vzniká, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci
konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny
pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu.

Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká len v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny
vzťah, v ktorého rámci zvláštna právna norma ukladá povinnosť smerujúcu k rovnakému cieľu. O
bezdôvodné obohatenie teda nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona,
akým je napríklad aj ust. § 130 ods. 3 Obč. zák..

Okrem skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a § 454 obsahuje Občiansky
zákonník aj ďalšie špecifické skutkové podstaty, upravené v súvislosti s rôznymi právnymi inštitútmi,
napríklad aj v súvislosti s riešením vzťahu medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom ohľadne investícií
do (oprávnene) držanej veci.

Špeciálna úprava jednotlivých prípadov bezdôvodného obohatenia má vždy prednosť pred všeobecnou
úpravou.Ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Obč.
zák..

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby (§ 130 ods. 2 Obč. zák.).

Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu

oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady
súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú (§ 130 ods. 3 Obč. zák.).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok
na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu
zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (vlastníkovi). Výšku nároku oprávneného držiteľa

nie je možné určiť skôr, než je vec vrátená vlastníkovi, lebo až od tohto okamihu je zrejmá výška
držiteľovho nároku. Právo držiteľa teda možno uplatniť až v okamihu vrátenia veci. Premlčacia doba
ohľadne práva oprávneného držiteľa na náhradu nákladov začína plynúť deň po vydaní predmetu držby.
Oprávnený držiteľ, na rozdiel od držiteľa neoprávneného, nemôže však žiadať náhradu obvyklých
nákladov súvisiacich s (bežnou) údržbou a prevádzkou veci. V prípade, že by v dôsledku údržby došlo k

podstatnejšiemu zhodnoteniu veci, má však právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v rozsahu
zhodnotenia veci.

V prejednávanej veci vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia bude preto úlohou súdu
v ďalšom konaní v prvom rade ustáliť okamih, ku ktorému došlo k vráteniu nehnuteľností žalobkyňou

žalovanej (tento okamih nemusí byť zhodný s okamihom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 12C/43/2004, ak v tom čase fakticky užívala nehnuteľnosti ešte žalobkyňa), keďže
tvrdenia oboch účastníčok v tomto smere sú rozporné a ani predložené listinné dôkazy nedávajú
jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Žalovaná listami zo dňa 1.7.2008 a ešte aj 17.9.2008 vyzývala
žalobkyňu na sprístupnenie nehnuteľností a aj na pojednávaní dňa 4.10.2010 tvrdila, že je jej bránené

v užívaní nehnuteľností, čo však žalobkyňa popierala a poukazovala na svoj list z 10.7.2008, ktorým
žalovanej oznamuje, že nehnuteľnosti neužíva a od právoplatnosti rozsudku s nimi nedisponuje. Po
ustálení okamihu, ku ktorému došlo k vráteniu nehnuteľností žalovanej, bude úlohou súdu určiť rozsah
zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou k tomuto okamihu. Znalec G.. W. S. v znaleckom posudku
78/2010 určil zhodnotenie nehnuteľností ku dňu 24.11.2010, preto ak súd ustáli iný rozhodujúci okamih

vrátenia veci žalovanej (iný dátum než 24.11.2010), bude potrebné v tomto smere vypočuť znalca,
prípadne doplniť znalecké dokazovanie na určenie zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou ku dňu
vrátenia veci.

Až po doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere bude možné posúdiť, v akom rozsahu je

žaloba dôvodná a vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania účastníkov i štátu, vrátane trov
tohto odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov je súd povinný ex offo
skúmať aj (ne)splnenie podmienok pre prípadné nepriznanie, resp. iba čiastočné priznanie náhrady trov

konaniapodľa§150ods.1O.s.p.vprípade,akpovinnosťnáhradytrovkonaniabudepostihovaťniektorú
z účastníčok.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.