Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216124
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814216124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: P. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom N., A. XXX/X, proti žalovanému Mesto Nováky, zast. primátorom mesta RNDr. Daniel
Daniš, zast. JUDr. Martin Lukačovič, advokát so sídlom Prievidza, F. Madvu 330/27 v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou súdu 2.9.2014 domáhal určenia, že je spoluvlastníkom pozemkových
nehnuteľností PK N parcelné číslo XX, XX zapísané v pzkn.XX pre katastrálne územie N. a na pozemku
parcelné číslo XX postavenom dome - mlyne. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, respektíve

jeho právny predchodca MsNV Nováky nadobudol podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17. 2. 1971 uzatvorenej
s právnym predchodcom žalobcu, jeho otcom Q. B., dnes už nebohým, pozemok vyznačený ako
pzkn.parc.č.XX, XX, zapísané v pzkn vl.č.XX pre katastrálne územie N. a na pozemku parcelné číslo XX
postavenej budovy mlyna so zariadením a prispôsobeým na obývanie rodinou (dvojizbový byt) za kúpnu
cenu 39 663 Kčs. Tieto skutočnosti preukazoval výpisom z pzkn vl. Č.XX pre k.ú. N., kúpnou zmluvou zo
dňa 18. 3. 1971, znaleckým posudkom číslo XX /XX z 18. 6. 1992. Právni predchodcovia žalobcu v roku
1971 v čase prípravy realizácie rekonštrukcie potoka R., ako vyvolanej investície z titulu banskej činnosti

NUB k.p. (bane Nováky) boli vyzvaní k zmene vlastníckych práv v držbe vlastníckych vzťahov k vyššie
špecifikovaným pozemkom ako aj k objektu vodného mlyna. Dňom účinnosti zákona číslo 229/1991
zbierky o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, vznikol nárok
podľa názoru žalobcu, vzťah zo zákona, rovnako ako k iným pozemkom, ktoré užívali podľa dovtedajších
predpisov a uplatniť si nárok na vrátenie nehnuteľností, či náhradnom pridelení pozemku. Preto žalobca
podal žiadosť o vrátenie pozemku podľa tohto zákona na základe toho, že kúpna zmluva bola uzavretá v
tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Dôvodom uplatňovaného nároku na žalovanom zo strany

žalobcu je, že žalovaný - mesto N. i napriek legislatívnej možnosti o navrátení pozemkov , prípadne ich
reálnej finančnej náhrade, respektíve pridelenie náhradného pozemku, predmetné pozemky odpredalo
a v súčasnosti sú na nich vybudované nové rodinné domy. Hoci žalovaný vedel od tejto reštitúcii,
napriek tomu pozemok nevrátil a vyjadril sa, že pozemok nevráti pokiaľ o tom nerozhodne súd. Žalobca
sa domnieva, že žalovaný mal ním uplatnené požiadavky z dôvodu nízkeho ohodnotenia pozemkovej
nehnuteľnosti a samotnej budovy mlyna s príslušenstvom a súčasťami ( ktoré jeho právny predchodca
pod hrozbou, že sa budova mlyna aj bez jeho zvolenia zasanuje a ani nedostane zaplatené) mať

realizovanéanímuplatnenýnárokmalbyťošetrený minimálnepridelenímnáhradnéhopozemku.Keďže
sa tak nestalo, žalovaný sa cíti byť na svojich právach poškodený a okrem uvedeného ho k podaniu
žaloby viedlo i preukázanie dôvodu hodného osobitného zreteľa. Žalobca sa s takýmto postupom a
konaním mesta N. nestotožňuje. Žalobca dospel k názoru že štátne a stranícke orgány v období prevoduvlastníckych práv na štát v zastúpení MSNV Nováky v snahe uplatnenia hesla, že účel svätí prostriedky
poškodil vlastnícke záujmy svojich občanov a vlastníkov pozemkov a títo boli finančne poškodení bez
spravodlivej náhrady. Žalobca postupne od roku 1991 si ako právny nástupca po poručiteľoch svojich

rodičoch začal v dobrej viere v súlade s reštitučnými zákonmi uplatňovať od žalovaného pozemky,
ktoré bolo boli odňaté jeho právnym predchodcom ak ktoré začalo využívať mesto. Primátor mesta N.
tak porušil základné vlastnícke práva. Keďže žalovaní sú vedení v evidencii nehnuteľnosti ako výluční
vlastníci sporných nehnuteľností , má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní bol žalobca poučený, že petit nie je správne
formulovaný a nie sú preukázané základné skutočnosti o ktoré by sa mal petit opierať a to právne
nástupníctvo a ani to, že zmluva bola uzavretá na základe nevýhodných podmienok. Žalobca žalobu
nezmenil, doplnil ako dôkaz zmluvu - kúpnu zmluvu, ktorou jeho brat za nehnuteľnosť na základe
zmluvy z 18.1.2006 zaplatil za m2 205 Sk, a nie 6 Kčs, ako platili im. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi
navrhnutými žalobcom.

3. Z prípisu mesta N. z 2. 9. 2014 vyplýva, že mesto N. reagovalo na list žalobcu z 10. 6. 2011 vo
veci pridelenia náhradnej pozemkové nehnuteľnosti takto: mesto zistilo, že jeho právni predchodcovia
uzavreli 17. 2. 1970 jednak kúpnu zmluvu ktorou československému štátu V. N. odpredali nehnuteľnosti
v katastrálnom území N. zapísané vo vl. XX parc. č. XX,XX za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu 39

663 Kčs. Preto mesto nepovažuje vlastníctvo žalobcu zo zachované a nemá dôvod poskytovať náhradný
pozemok. Kúpna cena musela byť cenou aj za stavbu, pretože v tom čase bola v platnosti vyhláška
47/1969 zbierky o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.
Podľa § 14 vyhlášky bola cena za 1 meter štvorcový pozemku v zastavanej časti obce od 110 000
obyvateľov určená na sumu najviac 6 Kčs čo by pri pozemku parcelné číslo XX vo výmere XXX metrov

štvorcových predstavovalo sumu 4120 Kčs. Zvyšok kúpnej ceny bola cena stavby, čo môže zodpovedať
cene roľníckej usadlosti podľa § 2 vyhlášky najmä s poukazom na ods. 3 tohto ustanovenia podľa
ktorého sa cena rodinného domu primerane zníži o jeho opotrebenie toto zníženie je spravidla pri bežnej
údržbe 1 % za každý rok veku stavby. Ako vyplýva z listu žalobcu z 19. 3. 2003 adresovaného mestu, v
spojení s listom Okresného úradu z 13. 10. 1992, asi od roku 1952 mlyn neslúži svojmu účelu a v čase

uzavretia kúpnej zmluvy už bol neobývaný a osamotený. Zo zápisu v pozemnoknižnej vložke číslo 66
pre katastrálne územie N. podB r.č. vyplýva že pôvodný zápis stavby bol urobený už pred rokom 1900.
Teda v čase odkúpenia československým štátom bola amortizácia viac ako 70 %. Právni predchodcovia
žalobcu užívali budovu mlyna viac ako 20 rokov, mali dispozícii jeho vybavenia a vnútorné zariadenie.
Ako z nevynaložili mestu nie je známe. Toto však nebolo predmetom výkupu mestským úradom.

4. Z listu mesta N. žalobcovi zo dňa 20. apríla 2010 vyplýva že žalobca 20. 9. 9992 požiadal mesto N. o
poskytnutiepozemkučísloXXX/Xvovýmere800metrovštvorcovýchakonáhradyzapozemok,ktorýbol
spolu so stavbou mlynu vyvlastnený jeho rodičom. Listom zo 16. 10. 1992 lesov oznámilo, že vzhľadom
k tomu že vyvlastnenie pozemku a mlyna považuje žalobca za nespravodlivé bolo mu oznámené že

boli prijaté zákony na zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989.
Bolo mu oznámené, že zákon číslo 87/91 zbierky o mimosúdnych rehabilitáciách umožnil prihlásiť sa o
zmiernenie majetkovej krivdy príslušnému orgánu. Preto mesto nemôže poskytnúť pozemok parcelné
číslo XXX/X ako náhradu.

5. Zo znaleckého posudku číslo XX/XX zo 14. 9. 1992 vyplýva ocenenie strojno technologického
zariadenia podľa čestného prehlásenia P. B. - zariadenia mlyna na sumu 176 200 korún
československých. Podľa informácie z 13. 8. 2003 mesto oznámilo žalobcovi že listom Okresného úradu
MŠS v Prievidzi mu bolo vysvetlené čo je a čo nie je predmetom reštitučného nároku. V liste Okresného
úradu MŠS v Prievidzi č.H. SM XXX/XXXX zo dňa 13.10.19912 bolo uvedené, že list bol zaslaný na

vedomie dotknutým účastníkom.

6. Podľa listu Okresného úradu miestnej štátnej správy Prievidza zo dňa 13. 10. 1992 bolo žalobcovi
oznámené že 13. 10. 1992 jeho žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady zaslali na Ministerstvo
financií, reštitučné oddelenie Bratislava. Jeho žiadosť doručovali v tej časti, kde žiadal mlyn ako budovu.

Pozemok parc. č. XX vo výmere XXX m2 je podľa identifikácie parciel vedený na LV o užívaní obce
ako súčasť EN parcely , verejná zeleň o výmere XX a XX m2 čo znamená, že vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti je zachované a je potrebné majetkovoprávne vysporiadanie s Mestským úradom N.. V
tomto prípade nejde o reštitučný nárok.7. Podľa znaleckého posudku číslo XX/XX znalca P. S. znalca z oboru ekonomika ceny a odhady
nehnuteľností boli ohodnotené mlyn na 83849 Kčs, vedľajšia sa stavba na 2988 Kčs za hosp. objekt
a šopa 1350 Kčs, a pozemok pasr. Č. XX o výmere XXX štv.siah teda XXX mX na 61180 Kčs. Spolu

149 367 Kčs.

8. Podľa kúpnej zmluvy zo 17.2.1971 boli odpredané Q. B. v 7/16 -in, K. B. rod H. v 1/16-in, dedičmi
poneb. Q. B. a to X. B. bytom A. A. X v 1 zo 7/16-in, P. B. N. ban.kolónia č.XXX v 1 zo 7/16-in dedičia
po neb. P. B. rod W. a toX. B. v 2/3 z 1/16-iny P. B. v 1/3 zo 1/16 -in ako odpredávatelia a čsl. M. V. N. v

zast. stav.S. zmluvu o predaji nehnuteľnosti vo vl. XX parc.XX,XX a tieto boli odpredané za dohodnutú
kúpnu cenu 39 663 korún. Listina bola účastníkmi vlastnoručne podpísaná. Bola schválená finančným
odborom v Prievidzi ONV podľa § 30 vyhl. Č.104/1966.

9. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Ako podľa 80 O.s.p. tak aj podľa § 137 Civilného sporového poriadku je predpokladom určovacej žaloby

preukázanie aktívnej vecnej legitimácie a naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov,
o ktorých zákon ustanovuje inak. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinností, ktoré smrťou fyzickej

osoby nezanikajú a ktoré ani neprechádzajú na iné subjekty na základe osobitných zákonných
ustanovení. Predmetom dedenia sú predovšetkým hnuteľné veci a nehnuteľné, ostatné vecné práva,
osobno-majetkové práva a záväzkové práva - pohľadávky a dlhy poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda
okamihom poručiteľovej smrti.

12. Kto je vecne legitimovaný vymedzuje hmotné právo. Pre účinnosť rozsudku o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je nutná účasť všetkých pozemkovo knižných podielových spoluvlastníkov
prípadne ich právnych nástupcov. Práve oni sú subjektami práv a povinností, ktoré sú predmetom
konania o určenie vlastníckeho práva. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je konaním, ktorým
sa poskytuje rovnaká ochrana všetkým domnelým vlastníkom nehnuteľnosti. Účastníkmi musia byť tí

spoluvlastníci, vo vzťahu ktorým sa konanie o určenie vlastníckeho práva týka.

13. Žalobca sa domáhal určenia, že je spoluvlastníkom pozemkových nehnuteľností PK N parcelné číslo
XX, XX zapísané v pzkn.XX pre katastrálne územie N. a na pozemku parcelné číslo XX postavenom
dome - mlyne. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, respektíve jeho právny predchodca V. N.

nadobudol podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17. 2. 1971 uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu, jeho
otcom Q. B., dnes už nebohým, pozemok vyznačený ako pzkn.parc.č.XX, XX, zapísané v pzkn vl.č.XX
pre katastrálne územie N. a na pozemku parcelné číslo XX postavenej budovy mlyna so zariadením
a prispôsobeným na obývanie rodinou (dvojizbový byt) za kúpnu cenu 39 663 Kčs. Tieto skutočnosti
preukazoval výpisom z pzkn vl. Č.. pre k.ú. N., kúpnou zmluvou zo dňa XX. 3. 1971, znaleckým

posudkom číslo XX /92 z 18. 6. 1992. Právni predchodcovia žalobcu v roku 1971 v čase prípravy
realizácie rekonštrukcie potoka R., ako vyvolanej investície z titulu banskej činnosti N. k.p. (bane N.)
boli podľa jeho tvrdení vyzvaní k zmene vlastníckych práv v držbe vlastníckych vzťahov k vyššie
špecifikovaným pozemkom ako aj k objektu vodného mlyna. V ďalšom žalobu odôvodnil tým, že jehoprávny predchodca jeho otec Q. B. previedol kúpnou zmluvou na právneho predchodcu žalovaného
pozemky a budovu mlyna za kúpnu cenu na základe nízkeho ohodnotenia, preto mu vznikol nárok podľa
zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

14. Predpokladom aktívnej legitimácie žalobcu v danej veci na podanie návrhu na určenie vlastníctva
je meritórne posúdenie vlastníctva jeho právneho predchodcu a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva
žalobcu v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom
konaní o určenie vlastníctva. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu

pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom
prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína súd aj bez návrhu a v konaní musí byť
prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa
takéhoto rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo
vyporiadania právoplatným rozhodnutím súdu tu nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o

dedičstve skončí a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi
viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi dedia viacerí dedičia. Preto nie je v danom prípade prípustný
petit o určenie vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Bez právoplatného dedičského
rozhodnutia totiž nemožno vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť nadobudnuté
dedením).Tento záver potvrdzuje aj judikatúra keď napríklad Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí

30Cdo 51/2007 konštatuje, že ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že
je vlastníkom, veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a
ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené vlastníctvo. Za daného stavu neprichádza do úvahy petit o
určenie vlastníckeho práva. ( viď rozhodovaciu prax podľa judikatúry: rozsudok NS SR 3Cdo 154/2010).
Práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu k nehnuteľnostiam

môže zmeniť právne postavenie žalobcu, preto že len konanie o učenie, že sporné nehnuteľnosti
patrili do dedičstva po jeho otcovi, mu umožní uplatnenie prípadných nárokov voči subjektom vedeným
ako vlastníci v katastri nehnuteľností a teda len na takomto určení je daný naliehavý právny záujem.
Zo samotnej kúpnej zmluvy, platnosť ktorej žalobca podľa obsahu žaloby namieta vyplýva, že ako
predávajúci vystupovali okrem Q. B. a jeho manželky aj „ X. B. bytom A. A. X v 1 zo 7/16-in, P. B.

N. ban.kolónia č.XXX v 1 zo 7/16-in dedičia po neb. P. B.ovej rod W. a to X. B. v 2/3 z 1/16-iny P.
B.k v 1/3 zo 1/16 -in ako odpredávatelia “ Tomuto zodpovedá aj formulácia žaloby žalobcu, ktorý sa
domáha určenia že je spoluvlastník pozemkových nehnuteľností uvedených v žalobe. S ohľadom na
takto uplatnený petit súd musí konštatovať že na určení vlastníckeho práva žalobcu z vyššie uvedených
dôvodov nie je daný ani naliehavý právny záujem pretože by malo byť výlučne vlastnícke právo žalobcu,

hoci je zrejmé z vykonaných dôkazov, že by bol len spoluvlastníkom, a pre takéto konanie nie sú v spore
ani vecne legitimovaní účastníci ( v konaní o určenie vlastníctva je nutná účasť všetkých pozemkovo
knižných podielových spoluvlastníkov poprípade ich právnych nástupcov). Práve oni sú subjektami
práv a povinností, ktoré sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva. Určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je konaním, ktorým sa poskytuje rovnaká ochrana všetkým domnelým vlastníkom

nehnuteľnosti. Účastníkmi musia byť tí spoluvlastníci, vo vzťahu ku ktorým sa konanie o určenie
vlastníckeho práva týka, čo by tiež nebolo v tomto konaní splnené. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol
pre nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu v celom rozsahu.

15. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, preto mu

súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.