Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815200193.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/

F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, v rade 2/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, obaja
právne zastúpení: U.. F. Q., advokát so sídlom T. O., ul. J. V. 20XX/X, proti žalovaným: v rade 1/ P. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XX, v rade 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, zastúpená:
O. & F. advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom A.. X. č. XX, XXX XX W. W., G.: XX XXX XXX (pobočka
S., S. nám. XXX), v rade 3/ P. Chromeková, nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, v rade 4/ Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, v rade 5/ P.. B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, v rade 6/
N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. č. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, takto

r o z h o d o l :

I. X. žalobu z a m i e t a .

II. N. v rade 1/ a 2/s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanej v rade 2/ trovy konania do rúk jej právneho
zástupcu vo výške XXX,XX B. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

G.. N. v rade X/, 3/ až 6/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

N. sa podanou žalobou na súde dňa XX.XX.XXXX domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku vytvoreného geometrickým plánom vyhotoveným XX.XX.XXXX G.. U. H., A..

A. W. XXX/X, A., úradne overeným X. katastra A. XX.XX.XXXX pod č. XX/XXXX ako pozemok parc. č.
XXXX/X - orná pôda o výmere XXX mX a pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E.
F. ako parc. č. KN-C XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda
o výmere XXX mX v celosti (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).

X. žalobu odôvodnili tým, že v roku XXXX nadobudli neplatnými kúpnymi zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX
od F. L. a XX.XX.XXXX od U. D. časti pozemkov PK parc. č. XXX a PK parc. č. XXX, pričom prevody

neboli zaznamenané v evidencii nehnuteľnosti. F. kupovali pod stavbu rodinného domu a vytvorenie
záhrady, pričom ohraničenie vykonali osobne v teréne po ohliadke podľa obsahu dohody. F. poriadok
platný a účinný v roku XXXX neumožňoval nadobúdať vlastníctvo k pozemkov od iných ako príbuzných
osôb kúpou ani darom a stavať bolo možné len na pozemku štátu, ku ktorému štát zriaďoval právo
osobného užívania, ktoré bolo limitované výmerou. Q. reprezentovaný vtedajším P. mohol odkúpiť od
vlastníka za účelom výstavby len limitovanú výmeru, hoci bežne sa v praxi postupovalo nimi uvedeným
spôsobom a teda tak, že zaplatili vlastníkovi dohodnutú sumu a potom od neho časť z nich odkúpil

(ešte raz) štát a k „dovolenej výmere „ zriadil právo osobného užívania, na ktorom pozemku následne
postavili rodinný dom. E. časť kúpených pozemkov zostala právne nevysporiadaná. V užívaní im až do
roku XXXX nebránil a ani si riadne neuvedomovali potrebu zosúladiť skutočný stav so stavom v katastri
nehnuteľnosti, keďže boli v domnení, že k zosúladenie dôjde v rámci vykonania H.. Po smrti manželkyU. D., ktorá bola tiež účastníčkou kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.R. sa rozhodli zosúladiť skutočný stav,
za ktorým účelom si dali vyhotoviť geometrický plán so zameraním pozemkov, ktoré kúpili, a ktoré do
roku XXXX užívali nerušene. F. realizácie ich zámeru v lete roku XXXX začala žalovaná 2/ tvrdiť, že

pozemok, ktorý užívajú na základe kúpy od U. D. jej patrí a začala ovplyvňovať spoluvlastníkov v ich
neprospech, preto sa notárskym osvedčením o vydržaní predmetných pozemkov podarilo vysporiadať
iba podiel XXX/XXX z celku pozemkov vedených na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX a parc. č.
XXXX/X s tým, že pozemok zobrazený ako parc. č. XXXX/X je zakreslený v katastrálnej mape a je naň
založený hluchý LV.

N. 1/ v písomnom vyjadrení poukázala na to, že v čase žalobcami tvrdenej kúpy v roku XXXX časti
pozemkov PK parc. č. XXX a XXX mala iba XX rokov, a preto sa ku kúpe nevie vyjadriť. Od svojich
rodičov má vedomosť, že žalobcovia kúpili nejaké časti pozemkov, ale ktoré a v akej výmere jej nie je
známe. X. podiel na LV č. XXXX o veľkosti XX/XX-tín nadobudla titulom dedenia sp. zn. D XXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX a osvedčenia o držbe vydaného A. úradom U.. P. N. č. Z XXXX/XX, N XXX/XX zo dňa

XX.XX.XXXX. N. uvádzala aj vo výpovedi s tým, že žalobcovia ju oslovili až v roku XXXX, že si chcú
pozemky vysporiadať.

N. 2/ v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že žalobcovia nepreukázali žiadny
právnytitul,odktoréhobyodvodzovalivlastníckeprávokpozemkomtvoriacimzáhradu.N.odrokuXXXX

majú vedomosť o tom, že si vysporiadala nehnuteľnosť - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX mX a parc. č. XXXX - orná pôda
o výmere XXX m2, ktoré tvoria predmet sporu a to na základe špecifikovaných notárskych zápisníc. F.
pozemno-knižný vlastník U. D. v minulosti pred svojou smrťou ponúkal na predaj svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam, ktoré si ona neskôr majetkovoprávne usporiadala, avšak žalobcovia odmietli

ponuku z dôvodu, ktorý jej je známy a to „že také drahé kupovať nebudú“. N. tvrdila aj vo výpovedi,
keď doplnila, že brat jej otca - U. D. predával len pod rodinný dom, nič iné žalobcovi nepredával a títo
sa domáhajú väčšieho rozsahu pozemkov ako mali kúpiť. E. im neberie to, čo majú pod domom, ale
nesúhlasí s určením vlastníctva v prospech žalobcov u ostatných nehnuteľností, ktoré nekúpili. U. D.
(brat jej otca) mal syna U., ktorého volali Q. a ten povedal, že P. kúpil pozemok iba pod rodinný dom nič

viac. N. so zisteniami ohliadky popísala priebeh parciel tvoriacich sporné nehnuteľnosti a nehnuteľnosti,
na ktorých majú žalobcovia postavený rodinný dom a hospodárske budovy.

N. 3/ v písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasila s podanou žalobou a svoj podiel si chce ponechať,
keďže ho získala po matke. Vo výpovedi doplnila, že pozemky vedľa užívali D. o čom jej hovorila matka,

ktorá presne vedela, ktorý D. to užívali. O. vedel, ktorý kúsok užíval, lebo to mali podelené.

N. 4/ a 5/ poukázali na to, že spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísanom na LV č. XXXX k.ú.
E. F. nadobudli kúpnou zmluvou V XXXX/XX v podiele X/XX účasti a nie sú im známe podrobnosti
o tvrdenom nadobudnutí sporných nehnuteľností. Vo výpovedi doplnili, že nevedia, kde sa sporné

pozemky nachádzajú. Na sporných nehnuteľnostiach majú mali podiel, ktorí sú ochotní previesť v
prospech žalobcov.

N. 6/ v písomnom vyjadrení potvrdila, že časť parcely jej L. daroval k pozemkom, čo jej právom patrí
titulom listiny pod D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. W. taká dohoda, že žalobca ju od nej odkúpi s čím

nesúhlasil, pretože ju už odkúpil.

Vo výpovedi žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a doplnili, že pozemky kupovali od U. (Q.) D., ktorý
nemal deti, a preto sa im predal pozemok o XXX m dĺžky od hlavnej cesty až po tzv. zárihu (medzu,
ktorá oddeľovala pozemky a bolo to miesto, kde sa otáčal kôň). F. sa nevymeriavali, ale predtým ako

išlo kupovať boli na mieste. F. boli od seba oddelené len brázdou. Q. pozemky užíval do roku XXXX,
kedy žalovaná 2/ nezačala robiť problémy. O tom, že to užíval vedia všetci naokolo. F. užívania ich nikto
v užívaní nerušil a neupozornil na to, že napriek tomu, že pozemky užívajú, nie sú právne vysporiadané
a patria iným osobám.

X.nazákladevykonanéhodokazovanialistinnýmidôkazmi,ktorésúsúčasťouspisu,ohliadkounamieste
samom a výsluchom svedkov ustálil nasledovný skutkový stav:N. 1/ ako kupujúci a predávajúci F. L. za prítomnosti svedkyne N. P. uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v dĺžke XX m pod stavbu rodinného domu za X XXX O.
(čl.X). T. XX.XX.XXXX bola uzavretá druhá kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca 1/ ako kupujúci a U.

(nazývaný Q.) D. spolu s manželkou, ktorej podpis na zmluve absentuje, ako predávajúci za prítomnosti
svedka Y. Q. odpredali žalobcovi svoju čiastku zeme pod stavbu rodinného domu, ktorú im dal U. D. a
táto sa nachádza popri parcele F. L. a jej dĺžka je XXX m za X XXX O.. Z jej obsahu vyplýva, že účastníci
zmluvy sa dohodli, že „keď bude odkupovať P. Or. F. túto stavebnú parcelu a keď peniaze budú odoslané
na meno D. a on ich obdŕžal, ich čestne vráti F. P.“ - žalobcovi X/.

X. nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. pod B5 v prospech
žalobcov 1/ a 2/ v podiele XXX/XXX - účasti k celku, pod B1 v prospech žalovanej 1/ v podiele XX/
XX - účasti k celku, pod B2 v prospech žalovanej 2/ v podiele X -ina účasti k celku, pod B4 v prospech
žalovanej 3/ v XX/XXX účasti k celku, a pod B6 v prospech žalovaných 5/ a 6/ v podiele X/XX účasti
k celku. X. nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XX vyhotoveným G.. U. H. dňa

XX.XX.XXXX (ďalej len „GP“) a to ako C KN parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX
mX a C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX od pozemno-knižnej parcely č. XXX (teraz
evidovaných na LV č. XXXX) a C KN parc. č. XXXX/X - o výmere XXX mX od PK parc. č. XXX zapísanej
v protokole XXX k.ú. E. Polhora (v súčasnosti hluchý LV č. XXX k.ú. a obec E. F. odkazujúci na PK
protokol č. XXX).

Z PK protokolu č. XXX k.ú. E. F. bolo zistené, že posledný zápis na PK parcela č. XXX bez uvedenia
výmery svedčil pod W v prospech F. L. a jeho manželky v X-ici účasti a pod W na meno F. L. v X-ici
účasti, spolu v celku.

PK parcela č. XXX bola zapísaná v PK protokole č. XXX k.ú. E. F. a to pod B9 v prospech U. D. v podiele
X/XX-tiny -účasti, pod W v prospech Y. D. v podiele X/XX účasti a pod W v prospech Q. D. v podiele
X/XX-tín účasti. P. nehnuteľnosti nadobudli po neb. G. M. zapísanej pod W ktorej podiel predstavoval
X-inu účasti k celku.
Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že v smere od hlavnej cesty nahor sa za sebou nachádza rodinný

dom žalobcov súp. č. XXX, ktorý je situovaný na pozemku zobrazenom C KN parcela č. XXXX/X (aj
podľa kópie katastrálnej mapy čl.X), má pozdĺžny tvar, za ktorým je časť predstavujúca malú okrasnú
záhradku, na ktorú nadväzujú hospodárske budovy sčasti murované sčasti drevené (parc. č. XXXX/
X), pričom približne v ich strede je situované oplotenie, za ktorým sa nachádza ohradená časť dvora
určeného na chov drobnej hydiny a za ním nasleduje záhrada (parc. č. XXXX/X a časť parc. č. XXXX/X)

oddelená z pravej, ľavej a protiľahlej (hornej) strany plotom pozostávajúca z pletiva pripevneného na
betónových stĺpikoch, slúžiaca na pestovanie zeleniny a ovocia a z hornej strany je oddelená pletivom s
otvorom umožňujúcim vstup na neohradený nadväzujúci pozemok, ktorý podľa GP predstavuje parcelu
č. XXXX/XXX a časť parcely XXXX/X a má charakter ornej pôdy.

Y.vyplývazkúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,menovanýpozemno-knižnýspoluvlastníkF.L.odpredal
žalobcovi 1/ len časť pozemku a to pod stavbu rodinného domu, t.j. časť pozemku vymedzeného v
zmluve ako „pozemok v dĺžke XX m“, čo nebolo ani sporné, keďže všetci svedkovia tvrdili, že žalobca
1/ kúpil pozemok len pod dom. E. aj obsah kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX preukazuje, že žalobca
1/ kúpil od U. (Q.) D. (syna pozemno-knižného vlastníka U. D. vlastniaceho podiel o veľkosti X/XX-tiny)

časť pozemku pod výstavbu rodinného domu, vymedzeného v zmluve ako „čiastku zeme, ktorú im dal
otec U. D. a táto čiastka zeme sa nachádza popri parcele F. L. a jej dĺžka je XXX m“.

N. 1/ teda odkúpil pozemok ako stavebnú parcelu a nie aj sporné nehnuteľnosti - parcely zobrazené ako
parc. č XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XXX. F. to aj výpovede svedkov a to jednak výpoveď svedka Y.

D. (syna Y. D. st., ktorý bol bratom U. D.), ktorý uviedol, že žalobca kúpil pozemok pod stavbu od U. D.,
ktorého volali Q.. O. pozemok len pod dom napriek tomu, že chce viac. F. rodinný dom, začal užívať ale
nezaplatil za všetko. E. mu hovoril, že žalobca 1/ kúpil pozemky len pod stavbu takých slabých XX m
dĺžky od hlavnej cesty a X m šírky. On spolu s otcom skoro XX rokov užívali časť pozemku nachádzajúcu
sa za plotom - neohradené zorané pole (parc. č. XXXX/XXX a časť XXXX/X). E. vypovedal aj svedok Y.

Q. - syn N. P., ktorý potvrdil, že keď bol malý chlapec chodil na pozemky (zorané pole parc. č. XXXX/X)
nachádzajúce sa za ohradenou záhradou pomáhať pánovi L., lebo nemal deti. W. to mamin bratranec, a
preto matka po ňom dedila. Tá mu rozprávala, že žalobcovia kúpili pozemok približne ako končia zadné
stavy, časť záhrady si len ohradili, lebo ju užívali ako záhumienok, keďže pracovali na družstve a potomsi ohradili aj ďalšiu časť. N. sa domáha aj toho, čo nekúpil a nezaplatil. M. výpovedi tohto svedka a
to aj ohľadom tých skutočností, ktoré mal získať od svojej matky potvrdzuje fakt, že jeho matka - bola
svedkom pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX (čl.X), teda mala priamu vedomosť o

tom, čo bolo predmetom kúpy, teda čo žalobca 1/ kupoval. X. P. D. zhodne potvrdila, že časť pozemkov
parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XXX, ktoré v teréne predstavujú pooranú pôdu za oplotením užívali
viac ako XX rokov kosením a potom ju predali žalovanej X/. Aj svedkyňa N. N. uviedla, že žalobcovia
chceli kúpiť len toľko, koľko im patrilo pod rodinný dom, a hoci uviedla, že D. im mal povedať, že nebude
pre dva batohy trávy chodiť po pozemku a predal im to celé, toto jej tvrdenie sa javí ako nevierohodné,

pretože na výslovné otázky koľko metrov žalobca 1/ kúpil a od koho odpovedať/konkretizovať nevedela,
vypovedala vyhýbavo a nejednoznačne s tým, že doklad o kúpe sporných nehnuteľností, ktorý podľa jej
tvrdení mala mať aj ona, už nemá. X. P. D. hoci sa vyjadroval stroho skôr s cieľom vyhnúť sa sporom
medzi účastníkmi, resp. nepoškodiť ani jednej zo sporových strán, potvrdil, že časť pozemku za plotom,
t.j. časť predstavujúca parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XXX, užíval vlastník Q. (U.) D.. X. B. W. sa
nevedela vyjadriť k tomu, čo žalobcovia kúpili a kedy. F. len, že žalobcovia pozemky užívajú a to aj tú

časť, ktorá sa nachádza za plotom (poorané pole) s tým, že to kosili aj D. hoci nevedela uviesť, v
ktorých miestach (odkiaľ - pokiaľ).

F. § 132 ods. XOZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

F. § XX9 ods. 1 a 2 E. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. T. možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

F. § 1X0 ods. 1, X a3 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. F. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. E. držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu
veci ku dňu jej vrátenia. E. náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

F. § X3X ods. 1 až 4 E. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. S.
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ X25). Do doby

podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. F. začiatok
a trvanie doby podľa odseku X sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

A. sa súd zaoberal tým, či žalobcovia majú na žiadanom určení naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c/ O.s.p a dospel k záveru, že tento je daný, pretože vyhovením žalobe by žalobcovia dosiahli

zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ svedčí žalovaným. V ďalšom sa zaoberal právnym
posúdením veci podľa citovaných ustanovení zákona, na základe ktorého súd žalobu zamietol.

N. sa domáhali určenia vlastníctva nadobudnutého vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
A. vlastníckeho práva vydržaním odvodzovali od právne neperfektných kúpnych zmlúv uzatvorených

dňa XX.XX.XXXX s predávajúcim F. L. a dňa XX.XX.XXXX s predávajúcim U. Labudom. Y. už bolo
vyššie konštatované žalobca 1/ ako kupujúci na základe oboch kúpnych zmlúv odkúpil len časť pozemku
vlastnícky patriaceho pôvodným pozemno-knižným vlastníkom a to pod stavbu rodinného domu, čiže
stavebný pozemok vymedzený ako „pozemok v dĺžke XX m“ a „čiastka zeme pod stavbu rodinného
domu nachádzajúce sa popri parcele F. L. v dĺžke XXX m, čo v teréne predstavuje dva súbežne vedľa

seba idúce pásy pozemkov v smere od hlavnej cesty, čo napokon v konaní ani sporné nebolo. S. pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (C KN parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a
parc. č. XXXX/XXX), teda nad rámec predmetu kúpy vykonaným dokazovaním však preukázané nebolo.

N. zo svedkov nepotvrdil nadobudnutie vlastníctva žalobcami nad rozsah predmetu kúpy, teda existenciu

právneho titulu, od ktorého by mohli žalobcovia odvodzovať svoju dobromyseľnosť aj vo vzťahu k
ďalším za ich domom sa nachádzajúcimi nehnuteľnosťami, ktoré sú podmienkami oprávnenej držby. X.
naopak, viacerí v konaní vypočutí svedkovia popreli tvrdenia žalobcov o užívaní sporných nehnuteľnosti,
resp. niektorí len potvrdili užívanie ich časti za súčasnej vedomosti žalobcu o tom, že nekúpil toľko,koľko žiada a hodnovernosť ich výpovedi potvrdzujú aj právne neperfektné zmluvy svedčiace o tom, že
žalobcovia takýmto spôsobom nadobudli len časť pozemku a to pod výstavbu rodinného domu, čo v
súčasnosti predstavuje aj časť jeho okolia a hospodársky dvor s postavenými hospodárskymi budovami

a nie aj sporné nehnuteľnosti. X. pritom vypovedali zhodne ako žalovaná X/. M. zmluvy nedostatočným
spôsobom identifikovali predmet prevodu, v konaní nebolo sporné, že žalobca kúpili len pozemok o
maximálnej dĺžke XXX m od hlavnej cesty, čo potvrdili aj svedkovia. A. z GP ale aj voľným okom v
teréne (bez jeho merania) je možné zistiť, že XXX m dĺžky od hlavnej cesty nesiaha a ani nemôže
zasahovať do sporných nehnuteľnosti, čo v konečnom dôsledku opäť potvrdili svedkovia - Y. D., Y. Q. a

P. D. zhodne vypovedajúci o tom, že ich predkovia (pôvodní pozemno-knižní vlastníci) a neskôr oni sami
spolu s rodičmi užívali časť zo sporných nehnuteľností - parc. č. XXXX/XXX a časť parc. č. XXXX/X (z
nej tú časť, ktorá predstavuje poorané pole nachádzajúce sa za ohradenou časťou záhrady žalobcov).
F. takéto okolnosti nemôžu svedčiť na dobromyseľnú držbu žalobcov ohľadom sporných nehnuteľností.

M. žalobcovia tvrdili a nepopreli to ani ostatní účastníci a svedkovia, že užívali aj časť pozemku, ktorý

v teréne predstavuje záhradku, na ktorej sú vysadené ovocné stromy a plodová zelenina a viditeľne
ohraničenej pletivom staršieho dáta, v teréne predstavujúca časť C KN parc. č. XXXX/X, samotná táto
skutočnosť - užívanie a ohradenie, pre vydržanie vlastníckeho práva nestačí. Je potrebné uviesť, že
ak sa osoba chová spôsobom, ktorý by naplňoval držbu nehnuteľnosti, neznamená, že je držiteľom
oprávneným. X. držba nehnuteľnosti po zákonom určenú dobu nemá za následok nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním, pokiaľ osoba nie je dobromyseľná, že jej vec patrí. K vydržaniu môže
viesť totiž len držba oprávnená, pri ktorej je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí. A. len subjektívna predstava držiteľa, dobrá viera sa musí vzťahovať i k
okolnostiam, za ktorých mohlo vlastníckeho právo vzniknúť, najmä k právnemu dôvodu (titulu), ktorý
by mal za následok vznik tohto práva. F. dobrej viery je pritom potrebné hodnotiť vždy objektívne,

pričom je potrebné prihliadať k tomu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti, že mu vec patrí. U žalobcov absentuje práve dobrá viera opierajúca o právny
dôvod a poctivosť nadobudnutia veci. N. spôsobilý titul nad rozsah výmery pozemku o dĺžke XXX m
nepreukázali,žalovaníavkonanívypočutísvedkoviatitul(kúpuspornýchnehnuteľnostínadprevádzanú
výmeru XXX dĺžky) popreli a za týchto okolností (užívanie sporných nehnuteľností, resp. ich časti aj

právnymi nástupcami) znamená, že vlastnícke právo k nim vydržať nemohli.

X. sa javí za potrebné uviesť, že dobromyseľnosť žalobcov je narušená aj tým, že v zmluvách označení
„odpredávatelia“ F. L. a U. D. neboli výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, F. L. v podiele X/X-ín, z toho X-
tinu vlastnila jeho manželka a U. (Q.) D. ako jeden z detí U. D. - pozemnoknižného vlastníka (výpoveď

žalovanej 2) mohol nadobudnúť len časť z podielu X/XX-tín. F. nemohli právne neperfektnými kúpnymi
zmluvami previesť na žalobcu 1/ väčší podiel (dosiaľ na nich nezapísanú časť), pretože takýto úkon by
bol neplatný podľa § 39 E. zákonníka. S. určuje, že neplatným je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. N. (za predpokladu,
že by išlo o právne perfektnú) by totiž svojim obsahom odporovala zásade, že nikto nemôže previesť

na iného viac práv než má sám.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcu 1/ k sporným
nehnuteľnostiam v roku XXXX na základe právne neperfektnej kúpnej zmluvy uzatvorenej s pôvodnými
pozemno-knižnými spolu/vlastníkmiplatilXXrokovprizmluvnomprevodevlastníctvaknehnuteľnostiam

princíp,ženanadobudnutievlastníckehoprávajepotrebnánielenpísomnázmluva prevodenehnuteľnej
veci (§ 46 ods. X E. zákonníka) ale aj registrácia zmluvy štátnym notárstvom spôsobujúca účinnosť
zmluvy a tým nadobudnutie vlastníckeho práva (§ 134 ods. X E. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení
účinnom do XX.XX.XXXX), resp. XXX ods. X E. zákonníka účinného od XX.XX.XXXX). V § 40 ods. X E.
zákonník určuje, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon je absolútne neplatný.

F. ak žalobcovia mali vlastnícke právo nadobudnúť na základe právne neperfektných písomných zmlúv
(zo dňa XX.XX.XXXX od F. L. a zo dňa XX.XX.XXXX od Q. (U.) D.) v čase, kedy právna úprava
jednoznačne podmieňovala prevod vlastníctva k nehnuteľnosti nielen písomnou formou prevodnej
zmluvy ale aj jej registráciou štátnym notárstvom, resp. v neskoršom období vkladom do katastra

nehnuteľností, nemohli byť z objektívneho hľadiska dobromyseľnými a tým ani oprávnenými držiteľmi.
A. potom nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, lebo im chýba dobrá viera a tiež titul ako základný
predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k sporným nehnuteľnostiam podľa § X34
ods. 1 E. zákonníka. S. právny omyl je neospravedlniteľný, a preto nemôže mať za následok vydržanieveci. F. založenie dobrej viery nestačí iba užívanie a ohradenie nehnuteľností a ani právne neperfektná
písomná zmluva v čase kedy zákon jednoznačne vyžadoval pre platnosť takéhoto právneho úkonu jej
registráciu štátnym notárskom bolo už judikované viackrát (napr. rozsudok A. súdu SR sp. zn. XCdo

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

X. sa nestotožnil ani s tvrdením strany žalobcov o nadobúdaní obmedzenej výmery nehnuteľnosti (v roku
XXXX) pod stavbu rodinného domu. X. nehnuteľnosti ale nepredstavujú a ani nepredstavovali stavebný
pozemok ale ornú pôdu, ktorú žalobcovi začali užívať ako záhradku za domom. A. mohla byť predmetom

scudzenia, o čom svedčí nespočetné množstvo zmlúv registrovaných príslušnými štátnymi notárstvami
(ide o vedomosť súdu známu z jeho úradnej činnosti). V roku XXXX bola limitovaná (obmedzená)
scudzovaná výmera pozemku pod výstavbu rodinného domu a nie samotné nadobúdanie nehnuteľnosti.

Q. na doteraz uvedené je súd názoru, že žalobcovia nenadobudli vydržaním vlastnícke právo z dôvodu,
že im chýbal titul, na základe ktorého by mohli s prihliadnutím na všetky okolnosti založil dobrú vieru

(dobromyseľnosť) ohľadom sporných nehnuteľností. F. žalobu zamietol.

O trovách konania v pomere medzi žalobcami a žalovanou 2/ súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. a
ako úspešnej účastníčke jej priznal náhradu trov konania vo výške XXX,XX B.. S. konania pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej pomoci, pričom hodnota jedeného úkonu bola určená

podľa § X1 ods. 1 písm. a) Q. MS SR č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - ďalej len „vyhláška“ za nasledovné úkony právnej pomoci: 1/ príprava
a prevzatie zastúpenia v roku XXXX 2/ vyjadrenie žalovanej k návrhu XX.XX.XXXX, 3/ účasť na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, X/ účasť na právnom úkone - ohliadka na mieste samom, 5/ účasť na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, z toho 4 x XX,XX € + X x XX € = XXX,XX €. K odmene právnej pomoci

súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu X x X,XX € + X x X,XX € = XX,XX
€, náhradu cestovných nákladov XX,XX € a náhradu za stratu času spolu za XXX,XX € = ( X x XX,XX
€ + X x XX,XX € + X x XX,XX € - z toho X x účasť na pojednávaní po dve polhodiny a X polhodiny
účasť na ohliadke). K odmene súd priznal uplatnenú XX % T. sumou XXX,XX €. F. rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia súd postupoval podľa § XX ods. X písm. a), § 1Xa ods. 1 písm. a), c) a d), § 15-16,

§ 17 ods. 1 a XX ods. 3 vyhlášky. F. trovy právneho zastúpenia sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanej
2/ do rúk jej právneho zástupcu, na jeho účet č.ú.: G.:X XXXX XXXX XXXX XXXX, X.: S..

V pomere medzi žalobcami a žalovaným X/, 3/ až 6/ súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. tak, že ako
úspešným účastníkom ich náhradu trov nepriznal, keďže si žiadnu náhradu trov neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).