Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203989
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617203989.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa M. U., bytom U., N.
XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. T. F., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2017, č.k.
1Pc/16/2017-54, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh a druhým výrokom rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa
svojím návrhom domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, stanovenej naposledy
rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2P/2/2013-60 zo dňa 05.08.2013, s účinnosťou od
02.08.2017. Návrh odôvodnil tým, že oprávnená podľa priloženého Rozhodnutia riaditeľa školy zo
dňa 03.07.2017 prerušila štúdium na Strednej odbornej škole v U. na obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Podľa jeho názoru je oprávnená od doby prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú
preto splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zrušená. Po
zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že na žiadosť matky oprávnenej bolo prerušené štúdium oprávnenej na Strednej
odbornej škole v U. ako žiačky II. ročníka učebného odboru čašník, servírka zo zdravotných dôvodov.
Prerušenie štúdia začalo od 02.08.2017 a bude trvať do 31.08.2018. Po uplynutí času prerušenia štúdia
môže oprávnená pokračovať v štúdiu od 01.09.2018 na základe písomnej žiadosti. Z lekárskej správy
MUDr. L., ošetrujúcej lekárky oprávnenej, mal súd za preukázané, že v súčasnosti nie je zdravotný
stav maloletej dobrý, teda súd zistil, že v súčasnosti oprávnená nemá schopnosť sama sa živiť bez
pomoci svojich rodičov. Súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania o výsluch
ošetrujúcej lekárky oprávnenej zamietol, nakoľko skutočnosti o zdravotnom stave oprávnenej vyplývajú
zo správy ošetrujúcej lekárky. Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol ako nedôvodný. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť
sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné
okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu proti prvému výroku. Uviedol, že je toho názoru, že oprávnená nadobudla schopnosť
samostatne sa živiť. Oprávnená je od doby prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú preto splnenévšetky podmienky na to, aby bola vyživovacia povinnosť voči nej rozsudkom súdu zrušená. Zdôraznil, že
existujú tu dôvodné pochybnosti o úmysle oprávnenej pripravovať sa na budúce povolanie štúdiom na
strednej škole. Tieto pochybnosti vyplývajú nielen z opakovaných prerušení, resp. zanechaní štúdia, ale
aj z dosahovaného prospechu a tiež z celkovej dochádzky oprávnenej do školy počas celého štúdia, čo
vyplýva z obsahu katalógového listu žiaka strednej školy. Oprávená nemá žiadne také vážne zdravotné
obmedzenie, ktoré by spôsobovalo jej úplnú neschopnosť živiť sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu. Zdravotné problémy, ktoré sa snaží preukázať, nie sú takého rázu a charakteru, aby spôsobili jej
úplné vyradenie zo zárobkového procesu. Je toho názoru, že je bez akýchkoľvek problémov schopná
zamestnať sa vo výrobnej sfére. Oprávnená v súvislosti s proklamovanými zdravotnými problémami
nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku. V tejto súvislosti poukázal na to, že MUDr. L. nie
je oprávnená posudzovať a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, ale toto oprávnenie je v kompetencii posudkového lekára P.. Je nesporné,
že oprávnená sa v súčasnosti nepripravuje na výkon budúceho povolania a neschopnosť sama sa živiť
by mohla podľa konkrétnych okolností prípadu preukázať napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, neschopnosti vykonávať prácu na základe
lekárskeho posudku. Oprávnenou predložené lekárske potvrdenie nepreukazuje jej neschopnosť sa
samostatne živiť a taktiež nepreukázala žiadnym spôsobom nemožnosť zaobstarať si primerané
zamestnanie. Vzhľadom na to, že oprávnená má prerušené štúdium, uviedol, že jeho vyživovacia
povinnosť voči oprávnenej trvala do dňa 02.08.2017, kedy dobrovoľne a bez relevantných dôvodov
prerušila štúdium na strednej škole. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok vo výroku I.
zmenil tak, že zruší jeho vyživovaciu povinnosť, a to s účinnosťou od dňa 02.08.2017.
3. K podanému odvolaniu sa oprávnená písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, v prvom výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa a
tiež v závislom výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.
7. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť je upravená len v zákone o rodine.
8. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy
nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa
nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako
nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti.
10. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne
uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej
invaliditydieťaťa.Rozhodnevšakpovinnosťrodičovživiťsvojedieťanetrvá,akdieťaužukončiloprípravu
na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá
záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje.Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života
subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie
sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samé sa živiť - môže sa, ak
dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť (elasticita).
11. Odvolacia námietka navrhovateľa upozorňujúca na to, že oprávnená (jeho dcéra) je od doby
prerušenia štúdia schopná sama sa živiť, a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho
vyživovacia povinnosť zrušená, nemôže na základe vyššie uvedeného obstáť, nakoľko oprávnená
preukázateľne nenadobudla schopnosť sama sa živiť v dôsledku zdravotných problémov.
12. Ďalšia odvolacia námietka navrhovateľa sa vzťahovala k tomu, že jestvujú dôvodné pochybnosti
o úmysle oprávnenej pripravovať sa na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Tu odvolací
súd uvádza, že tieto „dôvodné pochybnosti“ neboli zo strany navrhovateľa nijakým spôsobom v
konaní preukázané, pričom v prospech tohto tvrdenia navrhovateľa v konaní neboli predložené nijaké
dôkazy. Skutočnosť, že oprávnená je obmedzovaná zdravotnými ťažkosťami, bola v konaní podložená
i lekárskou správou, ktorá nebola vecne navrhovateľom spochybnená.
13. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní týkajúce sa toho, že oprávnená nemá žiadne také vážne
zdravotné obmedzenie, ktoré by spôsobovalo jej úplnú neschopnosť živiť sa, sa podľa odvolacieho
súdu nezakladajú na pravde. Z lekárskej správy MUDr. L. je zrejmé, že pokles pracovného potenciálu
u oprávnenej je viac ako 90 %, jej prognóza so zreteľom na vyliečenie je zlá, z čoho treba nepochybne
vyvodiť, že oprávnenej bránia samostatne sa živiť a tiež študovať vážne zdravotné ťažkosti.
14. Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní poukazujúca na to, že MUDr. L. nie je oprávnená
posudzovať a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je podľa odvolacieho
súdu bezpredmetná, nakoľko oprávnená kvôli zdravotným problémom nie je schopná samostatne
uspokojovať svoje potreby, čoho dôsledkom je prijatie záveru, že oprávnená nie je schopná sama sa
živiť. Ak by aj nastala situácia, že oprávnenej by nebol priznaný invalidný dôchodok, avšak oprávnenej
zdravotný stav jej nedovoľuje živiť sa samostatne, neznemená táto skutočnosť zánik vyživovacej
povinnosti navrhovateľa.
15. V odvolaní navrhovateľom tvrdené, že oprávnenou predložené lekárske potvrdenie nepreukazuje
jej neschopnosť samostatne sa živiť a tiež oprávnená nepreukázala žiadnym spôsobom nemožnosť
zaobstarať si primerané zamestnanie, je podľa mienky odvolacieho súdu v rozpore s predloženou
lekárskou správou. Tá preukázateľne v závere vyjadruje pokles pracovného potenciálu o viac ako 90 %,
prognóza quad sanationem, ergo prognóza so zreteľom na vyliečenie pacienta nie je dobrá.
16. Vzhľadom na to, že uvedené odvolacie námietky navrhovateľa neboli dôvodné a po preskúmaní
obsahu spisového materiálu (§ 65 CMP) nezistil žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti, vo výroku prvom, ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh a v závislom výroku (druhom) o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý
z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.