Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616206695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616206695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta
11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885
459, proti žalovanému: R.O.R. s.r.o., SNP 397, Krompachy, IČO: 36 598 844, o zaplatenie 9.297,48 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/62/2016-57
zo 4.4.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
9.297,48 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 17.2.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9.297,48 eur s prísl..
Uviedol, že dňa 14.12.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/12/54605, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 23.550,00 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať

v 36 mesačných splátkach. Vrátenie úveru bolo zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo 14.12.2012, v zmysle ktorej sa žalobca stal vlastníkom
nového osobného motorového vozidla Kia Sorento, vin: B ktorý bol predmetom financovania (čl. III bod
3 zmluvy). Keďže si žalovaný zväzky riadne a včas neplnil, žalobca bol nútený určiť predčasnú splatnosť
spotrebného úveru k 14.4.2014 (čl. VII. ods. 1 pím.b/ Všeobecných zmluvných podmienok (VZP))
a následne predal predmet nájmu. Z výťažku predaja bola uspokojená pohľadávka žalobcu v sume
16.583,33 eur, a teda suma uvedená vo finančnom vyúčtovaní zmluvy č. UZF/12/54605 z 27.1.2015 vo

výške 9.297,48 eur pozostáva z nároku žalobcu z nesplateného zostatku spotrebného úveru vo výške
15.700,00 eur, neuhradených splátok vo výške 8,014,92 eur, náhrady škody podľa čl. VII. ods. 2 VZP
vo výške 1.855,20 eur, úroku zo zostatku úveru vo výške 258,98 eur, rozdielu nesplateného havarijného
poisteniavovýške40,87eurarozdielunesplatenéhopovinnéhozmluvnéhopoisteniavovýške10,67eur
(bod 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a nároku žalovaného, ktorým bol nárok žalobcu ponížený
o sumu z výťažku z predaja vo výške 16.583,33 eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v
lehote do 16.2.2015, avšak žalovaný pohľadávku nezaplatil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako právny
podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca udáva finančné vyúčtovanie č. UZF/12/54605 z
27.1.2015 vo výške 9.297,48 eur, čo je v rozpore s nárokom žalobcu. Žalobca nepredložil daňovýdoklad o predaji vozidla v sume 16.583,33 eur, ani doklad o prijatí platby za predmetné vozidlo, čo
vnáša pochybnosť o predaji vozidla. Žalobcovi bolo na základe dohody z 12.3.2014 dočasne odovzdané
vozidlo, ktoré odpredal bez oznámenia a súhlasu žalovaného. Žalovaný v marci 2014 žiadal vrátenie

vozidla s odôvodnením pokračovania v lízingu. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluva
bola podpísaná 14.12.2013 a vozidlo bolo žalovanému odovzdané 9.1.2013.

4. Z vykonaného dokazovania (písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, Zmluvou o spotrebnom
úvere č. UZF/12/54605, Všeobecnými zmluvnými podmienkami, Dodatkom k zmluve o spotrebnom

úvere, predpisom splátok k zmluve o spotrebnom úvere, Zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, určením predčasnej splatnosti úveru, kúpnou zmluvou, finančným vyúčtovaním
zmluvy, faktúrami, preberacím protokolom, Správou z mimosúdneho riešenia prípadu, znaleckým
posudkom) mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 14.12.2012 uzatvorili platnú Zmluvu
o spotrebnom úvere č. UZF/12/54605, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
23.550,00 eur za účelom nadobudnutia nového osobného motorového vozidla KIA Sorento, VIN:

B Prílohu zmluvy tvoria Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku a predpis splátok.
Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo 14.12.2012 sa žalobca
stal vlastníkom predmetu financovania. Na základe Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal predmet
financovania poistiť proti jeho poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu poistnou zmluvou z 27.12.2012. Ďalej
súd prvej inštancie zistil, že 27.12.2012 došlo k odovzdaniu predmetu financovania dodávateľom a

jeho prevzatiu žalovaným, čo potvrdili obe strany sporu svojim podpisom. Keďže žalovaný riadne a
včas neuhrádzal dohodnuté splátky, žalobca určil predčasnú splatnosť úveru listom zo 14.4.2014 a
žiadal uhradiť 23.175,00 eur, vrátiť predmet financovania aj so všetkým príslušenstvom. Predmetné
motorové vozidlo bolo 12.3.2014 odstavené do PETCAR SERVIS s.r.o. v Košiciach. Žalovaný však
neodovzdal všetko príslušenstvo patriace k predmetu financovania, pričom bol na uvedenú skutočnosť

upozornený pracovníkom tejto spoločnosti. Zároveň bol upozornený, že neodovzdanie kompletného
príslušenstva predmetu financovania negatívne ovplyvňuje výšku predajnej ceny. Následne bol
žalovanému poskytnutý čas na úhradu dlhu. Túto možnosť však žalovaný nevyužil, a preto dňa 1.4.2014
bolo vozidlo prevezené do centrálneho skladu. S poukazom na čl. V. bod 5 zmluvy, bol žalobca
oprávnený predať predmet financovania tretej osobe. K reálnemu predaju predmetu financovania došlo

až po určení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, pričom cena 16.583,33 eur bola stanovená
znaleckým posudkom. Uvedené mal súd preukázané Kúpnou zmluvou z 30.12.2014, faktúrami a
znaleckým posudkom.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 497, § 504, § 273 ods.

1, § 373, § 379 a § 381 Obchodného zákonníka), ako aj s poukazom na Všeobecné zmluvné podmienky
pre dopravnú techniku (čl. VII. ods. 1 písm.b/, čl. VII. ods. 2, čl. IX. bod 3, bod 4, bod 6, bod 7) dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný svojim konaním (nesplácaním dohodnutých splátok riadne a
včas) spôsobil ukončenie zmluvy a žalobcovi týmto konaním vznikla škoda, ktorú vyčíslil v konečnom
finančnomvyúčtovaní.Žalovanývyčíslenénedoplatkyvstanovenejlehoteneuhradil,nepredložildoklady

na spochybnenie ich výšky, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu v plnej výške.

6. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 Obchodného zákonníka a ich výšku určil v súlade s §
1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
navyše rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Totiž súd prvej inštancie sa nezaoberal namietanými skutočnosťami, ktoré žalovaný uviedol v odpore
z 30.9.2016 a to, že vozidlo žalobca odpredal prostredníctvom sprostredkovateľa, za cenu, ktorá
nezodpovedá jeho trhovej hodnote. Vozidlo Kia Sorento bolo 14.12.2012 kupované v cene 31.400,00 eurs DPH a následne 30.12.2014 t.j. po uplynutí dvoch rokov, bolo odpredané spoločnosti AUTO PALACE
PANÓNSKA s.r.o. za cenu 16.583,33 eur s DPH. Spoločnosť AUTO PALACE PANÓNSKA s.r.o. sa
zaoberá ďalším predajom motorových vozidiel, a teda na škodu žalovaného, žalobca odpredal vozidlo

za cenu nižšiu, než bola jeho trhová cena. Uvedená spoločnosť (ako ďalší predajca) toto vozidlo so
ziskom ďalej predala. Zdôraznil, že celá táto transakcia sa teda udiala na škodu žalovaného, keďže je
zrejmé, že vozidlo nebolo odpredané podnikateľovi, resp. fyzickej osobe (ako koncovému odberateľovi),
ale spoločnosti, ktorá sa zaoberá výkupom a ďalším predajom vozidla, a teda predmetné vozidlo bolo
tejto spoločnosti predané pod cenu.

10. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že súčasťou uplatnených nárokov žalobcom boli aj náklady
spojené s prepravou motorového vozidla, pričom je zrejmé, že žalovaný sám na prevádzku spoločnosti
žalobcu vozidlo odovzdal. Taktiež má žalovaný za to, že žalobca sa v celej veci bezdôvodne obohacuje.
Súčasťou vymáhaného nároku sú aj náklady spojené s údržbou a servisom vo výške 236,12 eur, dve
provízie - raz pre agentúru, raz za predaj vozidla vo výške 829,17 eur a 435,00 eur, pričom tieto provízie

a dojednania s tretími osobami neboli predmetom zmluvy o spotrebnom úvere. Logicky teda vyvstáva
otázka, prečo si žalobca neuplatňuje napr. sumu 10.000,00 eur, titulom provízie, keď v zásade v celom
konaní nemusel preukazovať oprávnenosť týchto nákladov.

11. Zároveň žalovaný namieta aj výrok o náhrade trov konania. Je totiž zrejmé, že žalobca ako akciová

spoločnosť, ktorá sa zaoberá podnikaním vo finančnom biznise, má aj vlastné právne oddelenie a
napriek tomu účelovo vec zverí samostatne podnikajúcej advokátskej kancelárii, ktorá si účtuje nemalé
poplatky. Takýmto spôsobom je žalovaný ako osoba, ktorá sa dostala nie vlastnou vinou do finančných
problémov a dobrovoľne odovzdala vozidlo leasingovej spoločnosti, zaťažovaný ďalšími províziami pre
sprostredkovateľov a odmenou advokátov, hoc je zrejmé, že finančná situácia žalovanému nedovoľuje

splácať uvedené splátky.

12. V závere opätovne zdôraznil, že potom čo dobrovoľne odovzdal leasingovú vec, bola táto predaná
pod jej trhovú cenu, o čom svedčí ďalší predaj vozidla ďalšiemu podnikateľovi s autami a titulom náhrady
škody je žalovaný zaťažovaný ďalšími zbytočnými províziami a poplatkami, ktoré nevyplývajú žiadnym

spôsobom zo zmluvy o spotrebnom úvere, a teda sú bezdôvodným obohatením na strane žalobcu a
súd prvej inštancie pri nezohľadnení týchto tvrdení žalovaného a procesnej obrany uvedenej v odpore,
rozhodol v rozpore s právom a elementárnou spravodlivosťou.

13. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením predmetnej veci, ktoré súd

prvejinštancieuvádzavnapadnutomrozsudku.Mázato,žepredmetnérozhodnutiesúduprvejinštancie
je vecne správne, dostatočne odôvodnené a súd sa v danom rozhodnutí vysporiadal so všetkými právne
relevantnými skutočnosťami, ako aj všetkými námietkami žalovaného.

14. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní nakoľko žalovaný

iba opätovne uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal jednak v
samotnom konaní, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Podľa žalobca sa žalovaný iba účelovo snaží oddialiť si splnenie svojich povinností.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného, že predmet zmluvy predal za neprimeranú cenu žalobca
poukázal na vyjadrenie zo 7.12.2016, v ktorom jasne odôvodnil spôsob určenia kúpnej ceny, za
ktorú bol predmet financovania odpredaný tretej osobe, ako aj dôvody zníženia tejto sumy pod
priemernú trhovú hodnotu predmetu financovania. Skutočnosť, že predmet financovania bol predaný
pod jeho priemernú trhovú hodnotu nebola spôsobená konaním žalobcu, ale práve žalovaného, nakoľko

v priebehu odovzdávania predmetu financovania žalobcovi po určení predčasnej splatnosti úveru,
nebolo s predmetom financovania žalobcovi odovzdané všetko príslušenstvo. Žalovaný však bol zo
strany žalobcu upozornený na dôsledok, že neodovzdaním kompletného príslušenstva k predmetu
financovania dôjde k negatívnemu zníženiu jeho kúpnej ceny. Na preukázanie spôsobu určenia kúpnej
ceny, za ktorú bol predmet financovania odpredaný tretej osobe žalobca predložil súdu znalecký

posudok, ako aj výpisy internetových predajcov. Skutočnosť, že k predmetu financovania nebolo zo
strany žalovaného odovzdané kompletné príslušenstvo vyplýva, zo správy z mimosúdneho riešenia
prípadu, a preto konanie žalovaného (neodovzdanie kompletného príslušenstva) nemôže byť na škodu
žalobcu.17. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca sa na úkor žalovaného má bezdôvodne obohacovať
tým, že si uplatnil aj nároky, ktoré neboli predmetom zmluvy o úvere, žalobca citujúc článku I, čl. IV.

bod 1 a 5 Zmluvy o úvere, ust. § 263 ods. 1, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka uviedol, že podpisom zmluvy o úvere žalovaný potvrdil, že si je vedomý
skutočnosti, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku
v zmluve o spotrebnom úvere priamo určujúce obsah zmluvy a že je so znením týchto Všeobecných
zmluvných podmienok oboznámený. Teda potvrdil, že je oboznámený aj s prípadnými nárokmi žalobcu

vyplývajúcimi z uvedených Všeobecných zmluvných podmienok, a to najmä s nárokmi, ktoré žalobcovi
vznikajú v prípade porušenia zmluvy o úvere zo strany žalovaného. Taktiež aj v tejto súvislosti žalobca
poukázal na svoje vyjadrenie zo 7.12.2016, v ktorom podrobne špecifikoval uplatňovaný nárok aj jeho
jednotlivé časti s ich odôvodnením, odkazujúc na konkrétne ustanovenia Všeobecných zmluvných
podmienok s doložením preukazujúcich dôkazov. Vzhľadom na uvedené, je teda zrejmé, že žalobca sa v
predmetnom konaní bezdôvodne neobohacuje na úkor žalovaného, nakoľko si od žalovaného uplatňuje

iba nároky, na ktoré má nárok z jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere a VZP, s ktorými bol žalovaný
ako podnikateľský subjekt oboznámený.

18. K námietke žalovaného týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, žalobca uviedol, že si v
predmetnom konaní neuplatňuje náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia podľa vlastného

uváženia, ale v rozsahu a plne v súlade s platnou právnou úpravou - vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Preto tvrdenia žalovaného o
neúčelnosti právneho zastúpenia žalobcu a nedôvodnej výške náhrady trov konania, nemajú žiadnu
oporu v platnom právnom poriadku a sú bezvýznamné. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na
Nález Ústavného súdu SR sp.zn.: I. ÚS 264/2016 zo 17.8.2016, sp.zn. III. ÚS 457/2014 z 15.10.2014

a uznesenie Najvyššieho súdu R sp.zn. 7Cdo/93/2012 z 19.7.2012.

19. Podľa žalobcu nie je možné prihliadať ani na primárny odvolací dôvod uvádzaný žalovaným podľa
ust. § 365 ods. 1 písm.g/ CSP t.j., že „zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené“ a to

najmä z dôvodu, že v rámci prvoinštančného konania bolo vo veci vytýčené pojednávanie, na ktorom sa
žalovanýbezakéhokoľvekospravedlnenianezúčastnil.Žalobcazdôraznil,ževrámcitohtopojednávania
mohol a mal na svoju obranu práv predložiť súdu všetky dôkazy preukazujúce nedôvodnosť žalobcom
uplatňovaného nároku. Uvedená skutočnosť, t.j. skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil pojednávania,
ako aj skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní iba opakuje tvrdenia uvedené v jeho odpore, s

ktorými sa súd prvej inštancie v celosti vysporiadal, podľa názoru žalobcu potvrdzuje účelovosť podania
odvolania a teda oddialenia zbavenia sa povinnosti zo strany žalovaného.

20. Keďže žalobca má za to, že vyššie uvedenými skutkovými a právnymi tvrdeniami, ako aj
tvrdeniami uvedenými v podanej žalobe a doplňujúcich vyjadreniach dostatočne preukázal dôvodnosť

uplatňovaného nároku, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v
celom rozsahu ako vecne správny a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.6.2017 uviedol, že žalobcovi bol predmet financovania odovzdaný
aj s príslušenstvom tak, ako bol predmet financovania vybavený výrobcom, a na základe leasingovej

zmluvy poskytnutý do užívania spol. R.O.R. S takým istým príslušenstvom a vybavením bol predmet
odovzdaný na základe výzvy a žalovaným pristavený v spoločnosti OZA Finance, Južná trieda 125,
040 01 Košice. Preto opätovne zdôraznil, že žalobca sa predajom predmetu pod cenu vozidla obohatil,
a taktiež je účelové zvyšovanie nákladov, aby sa právnická kancelária nechala zastupovať externým
právnikom. Konanie leasingovej spoločnosti, forma zmlúv a ich obsah sú vo všeobecnosti koncipované

tak, že zmluvná strana nevie takúto zmluvu rokovaním pozmeniť/zrovnoprávniť na úroveň zmluvného
partnera. Sú dopredu pripravené a i keby v tomto danom prípade bol zo strany R.O.R. predložený
návrh na pokračovanie leasingu, leasingová spoločnosť nedala žalovanému žiadnu možnosť rokovať,
či pokračovať v leasingu a vozidlo bez stanoviska žalovaného odpredala. Takéto zmluvy spôsobujú
významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zároveň žalovaný predložil súdu

Protokol o prevzatí predmetu financovania k zmluve - UZF/12/54605, na základe ktorého bolo vozidlo
odovzdané žalovanému s vyznačením výbavy motorového vozidla a Protokol o odovzdaní a prevzatí
vozidla v spoločnosti OZA Finance, Južná trieda 125, Košice, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcu o tom,
že zo strany žalovaného došlo k znehodnoteniu predmetu leasingu a podhodnotenia ceny predmetu pripredaji z dôvodu neodovzdania všetkého príslušenstva financovaného predmetu. Takéto tvrdenie je zo
stranyžalobcuzavádzajúceazámerneuvádzaniesúdudoomylu,zaúčelomznevýhodneniažalovaného
pred súdom. Žalovaný má za to, že vozidlo malo byť predané minimálne v hodnote a výške sumy tak,

ako bola zostatková hodnota leasingových splátok a nie hlboko podhodnotené zostatkovej hodnote a
veľmi rýchlo odpredané.

22. Podaním zo dňa 24.7.2017 žalobca zastáva názor, že žalovaný vo vyššie uvedenom podaní
neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by rozporovali žalobcom uplatňovaný nárok, a preto má za

to, že uplatnený nárok je dôvodný v celom jeho rozsahu.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

24. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

25. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.g/); súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.f/); súd nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/).

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (teda, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že

musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnostialebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP t.j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že súd nie je
povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku

skutkovým okolnostiam, ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení
účastníkov. Avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

29. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že práve žalovaný prestal splácať

leasingové splátky a aj následne bol nečinný.

30. Preto žalobca postupoval v súlade s uzavretou zmluvou a vozidlo odpredal. V tomto prípade je
nepodstatné, či ho odpredal fyzickej osobe alebo spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom áut.

31. Dôvody uvedené v odvolaní len potvrdzujú, že žalovanému ide o predĺženie konania, pričom práve
jeho prístupom vznikol celý problém. Tieto dôvody sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne
bezvýznamné.

32. Treba poznamenať, že aj výrok o náhrade trov konania zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP.

33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.