Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200047
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu:
FABCAR Kft., so sídlom Bartók Béla út. 152. F.ép., 1113 Budapest, Maďarsko, IČO 13805434-2-43,
zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Schwarzom, Dunajská 1, Bratislava, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25. novembra 2015, konajúc
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015.
Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s §
48b ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v
čase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „zákon o DPH“) daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
v sume 7.692,87 €, na úhradu ktorej použil zabezpečenie dane uhradené žalobcom.

1.2 Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že colný úrad postupoval
správne a v súlade so zákonom, keď rozhodnutím vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty, na
úhradu ktorej použil žalobcom zložené zabezpečenie dane, nakoľko nebola potvrdená pravdivosť a
správnosťpredloženýchdokladovoprevzatítovaru,ktorýbolprepustenýdocolnéhorežimuvoľnýobehs
oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu. Takéto rozhodnutie
colného úradu vychádzalo podľa názoru Krajského súdu v Nitre z dostatočne zisteného skutkového
stavu a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

1.3 Krajský súd mal za preukázané, že žalobca ako dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína)
na územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru,
ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí vinom členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok. Podľa listinných
dokladov predložených v priebehu colného konania žalobca dovážal tovar cez Slovenskú republiku do
Maďarska, kde bol osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty a pre uplatnenie oslobodenia od

dane na území Slovenskej republiky by sa musel registrovať za platiteľa dane na príslušnom slovenskom
daňovom úrade alebo sa mohol dať zastúpiť zvoleným zástupcom.

1.4 Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v
colnom konaní priamo zastúpený v súlade s čl. 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra

1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol.
s r. o. (ďalej len „zástupca žalobcu“) ako priamym zástupcom na základe mandátnej zmluvy zo dňa
19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014. Rovnaká spoločnosť zastupovala žalobcu v
daňových veciach v postavení daňového zástupcu, a to na základe plnomocenstva zo dňa 19.10.2012
(splnomocnenie vo veci daňového zastupovania pri dovoze tovaru a splnomocnenie na zastupovanie v

colnom konaní pri dovoze a vývoze a pri podávaní deklarácie o colnej hodnote).

1.5 Krajský súd v Nitre mal v predmetnej veci ďalej za preukázané, že splnomocnený zástupca žalobcu
ako deklaranta v colnom konaní podal dňa 11.04.2014 colné vyhlásenie a žiadal o prepustenie tovaru
dovezeného z územia tretieho štátu do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu prepravy

tohto tovaru do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená (uvedené potvrdzujú aj dokumenty
predložené colnému úradu zástupcom žalobcu dňa 23.04.2014, a to medzinárodný nákladný list zo
dňa 11.04.2014 a faktúra - doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014). Colný úrad prepustil tovar do
navrhovaného režimu voľný obeh a žalobcovi zároveň uložil povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z
pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €, ktorú žalobca zaplatil dňa 11.04.2014.

1.6 Základnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je informácia
potvrdzujúca pravdivosť a správnosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru. Na základe výsledkov
medzinárodného preverovania maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že tovar
nebol dodaný do Maďarska tak, ako bolo deklarované v listinných dokladoch, ktoré colnému úradu

predložil zástupca žalobcu (konateľ žalobcu jednoznačne poprel skutočnosť, že tovar vstúpil, resp. mal
vstúpiť na územie Maďarska tvrdiac, že dodanie tovaru na územie Maďarska nikdy nedeklaroval) a teda
nebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

1.7 Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca ako deklarant v colnom konaní bol priamo zastúpený

podľa čl. 5 ods. 2 Colného kódexu spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o., a preto sa považujú
úkony tohto zástupcu priamo za úkony žalobcu. Konanie zástupcu v rozpore s vôľou alebo záujmami
zastúpeného, prípadne také konanie, z ktorého by zastúpenému vznikla ujma, zakladá zodpovednostný
vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému, v tomto prípade žalobcovi. Uvedené však nemá žiadny
vplyv na účinky týchto úkonov, preto všetky úkony zástupcu je nutné naďalej považovať za úkony

účastníka colného konania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že všetky
čiastkové procesné úkony realizované priamym zástupcom deklaranta na dosiahnutie účelu colného
konania, a to vrátane úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a údajov v ňom uvedených, je
možné interpretovať ako úkony deklaranta na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku a udelených
plných mocí na zastupovanie v colnom konaní.

1.8 Na základe vyššie uvedených záverov sa podľa názoru krajského súdu žalobca nemôže úspešne
dovolávať toho, že nebolo jeho úmyslom doviezť tovar do Maďarska, resp. že sa jedná o chybu,
omyl alebo zanedbanie povinností zo strany jeho zástupcu v colnom konaní. Pre účely vyrubenia
dane z pridanej hodnoty bolo potom podľa názoru krajského súdu bezpredmetné i predloženie

medzinárodného nákladného listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol
napokon dodaný do Talianska. Krajský súd preto považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu
v podanej žalobe spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom
navrhovaného dokazovania (napr. výsluchom zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o.).

1.9 Úlohou colného úradu ako správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale
overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Colné orgány si urobili správny záver,
že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane
z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich odrážajú uvedenú skutočnosť,teda že tovar bol i reálne dodaný do Maďarska. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej
hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný
odberateľovivinomčlenskomštáteažetentohoprevzalanadobudolprávonímdisponovaťakovlastník.

2.

2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu
v Nitre na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.

2.2 Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces konaním správneho

orgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v rámci ktorého sa
nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca namieta, že správny orgán prvého a ani
druhého stupňa napriek jeho žiadostiam nevytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca žiadal vykonať
ním navrhované dôkazné prostriedky, okrem iného aj výsluch svedka - zástupcu DELTA-NZTRANS
spol. s r.o., ktorý uviedol v sporných dokumentoch bez vedomia žalobcu, že deklarovaný tovar mal

skončiť v Maďarsku, čo žalobca nikdy nedeklaroval. Tvrdenia prvostupňového súdu, že nebolo potrebné
zabezpečiť doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní a vykonanie dôkazov by nemalo vplyv na
danú právnu vec sú podľa názoru žalobcu nesprávne a tieto skutočnosti neboli právne konformným
spôsobom odôvodnené.

2.3 Žalobca ďalej namietal, že krajský súd sa nestotožnil s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania,
zabezpečením listinného dôkazu v podobe medzinárodného nákladného listu (CMR) zo dňa 11. apríla
2014 od spoločnosti Alsovig SRL, z ktorého obsahu podľa tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že
predmetný tovar, ktorý mal byť prepustený do režimu voľného obehu, mal skončiť v Taliansku, teda v
členskom štáte Európskej únie. Žalobca deklaruje, že CMR spĺňa náležitosti na oslobodenie od dane z

pridanej hodnoty v zmysle § 48b ods. 3 písm. a/ až e/ zákona o DPH. V tejto súvislosti žalobca predložil
kasačnému súdu vyššie špecifikované CMR, ktoré získal vykonaním vlastného šetrenia.

2.4 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti konštatoval, že po oboznámení sa s príslušnými zákonnými
ustanoveniami je zrejmé, že výklad na základe ktorého dospel prvostupňový súd ku svojim záverom,

je výkladom „subjektívnym“ a nemajúcim oporu v platných zákonných ustanoveniach. Z tohto dôvodu
má žalobca za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
3.

3.1 Dňa 26.10.2016 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej
sťažnosti, v ktorom žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu
ako neodôvodnenú zamietol v súlade s § 461 SSP.

3.2 Žalovaný vo svojom vyjadrení konštatoval, že s námietkami žalobcu obsiahnutými v kasačnej

sťažnosti, ktoré sú v zásade rovnaké, ako námietky, ktoré uviedol v žalobe, resp. predchádzajúcom
administratívnom a súdnom konaní, sa podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, ako aj v
stanovisku ku žalobe.

3.3 K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že tieto sú

neopodstatnené z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že v prípade preukazovania splnenia
podmienok colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH pri jeho dodaní do iného
členského štátu zákon presne určuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje. Druhým
dôvodom je skutočnosť, že v prípade colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od DPH
pri jeho dodaní do iného členského štátu je nutné skúmať skutočnosti na území iného členského štátu

než je ten členský štát, na ktorého územie bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde bol do daného
colného režimu prepustený.3.4 Žalovaný naďalej zastáva názor, že je zásadne vecou žalobcu a na jeho zodpovednosti, s kým
uzatvára obchodné kontrakty a v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie od DPH pri tovare, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava skončí v inom členskom

štáte, musí predložiť písomné vyhlásenie o prevzatí tovaru príjemcom, ktoré môže byť predmetom
preverenia v inom členskom štáte. Tento doklad o prevzatí tovaru príjemcom je základnou podmienkou
pre uvoľnenie zabezpečenia dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty. Znenie § 48b ods. 4 zákona o DPH je hmotnoprávnej povahy a preverovaním
nepotvrdená správnosť a pravdivosť dokladu predloženého podľa § 48b ods. 3 zákona č.222/2004 Z. z.

má za následok vyrubenie dane z pridanej hodnoty, pričom zákon nepripúšťa žiadnu liberáciu.

3.5 Žalovaný k námietke žalobcu zároveň dodal, že deklarant ani iná osoba nemôžu svojvoľne, bez
akýchkoľvek právnych následkov, meniť údaje uvedené v colnom konaní po tom, čo bol tovar na ich
základe prepustený do navrhnutého colného režimu, ani nemôžu bez právnych následkov a bez toho,
abytopríslušnécolné,čidaňovépredpisyumožňovali,nerešpektovaťpodmienky,zaktorýchboltovardo

určeného colného režimu prepustený. Ak bola určitá osoba označená ako príjemca tovaru, nie je možné
bez toho, aby to malo vplyv na riadne vykonávanie daného colného režimu, dodať tento tovar úplne
inej osobe do úplne iného štátu. Zmeny a nedodržanie určených podmienok sú možné len v prípadoch
upravených príslušnými colnými predpismi.

3.5 Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do colného
režimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, bude dodaný
deklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi má za následok nemožnosť
uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od DPH. Poskytnutie údajov v colnom konaní a zodpovednosť
deklaranta, resp. jeho zástupcu za správnosť a pravdivosť nimi uvádzaných údajov má zásadný význam

aj pre výkon colného dohľadu, či následnej kontroly po prepustení tovaru a najmä pre overenie a
prípadné vyvodenie právnej zodpovednosti v prípadoch, keď bol tovar prepustený do colného režimu s
podmienečným oslobodením od dovozných platieb.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§
440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

4.2 V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, preskúmal
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2016-71 zo dňa 23.11.2016, ktorý podľa § 190 SSP zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým

žalovanýzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieColnéhoúraduNitra,Pobočkacolnéhoúradu
Nové Zámky NS č. 1280134/2015 zo dňa 11.08.2015. Prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi v
zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 48b ods. 4 zákona o DPH daň z pridanej hodnoty
v sume 7.692,87 €.
4.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.4 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.5 Z predloženého administratívneho spisu zistil kasačný súd nasledovný skutkový stav. Žalobca ako

dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína) na územie Európskej únie. Miestom dovozu tovaru
bola Spolková republika Nemecko, nakoľko na jej území sa tovar nachádzal v čase, keď vstúpil na
územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej hodnoty, pričom dovoz tovaru, ktorýje odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom
členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených podmienok.

4.6 Žalobca ako deklarant zastúpený spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. na základe
mandátnej zmluvy zo dňa 19.10.2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014 a taktiež na
základe plnomocenstiev zo dňa 19.10.2012 (formou priameho zastúpenia) podal dňa 11.04.2014 na
Colnom úrade Nitra, Pobočka colného úradu Nové zámky NS colné vyhlásenie, zaevidované pod
č. 0615810400974, v ktorom navrhol prepustiť tovar (textil, kovové gombíky, plastové ozdoby na

odevy a odevné doplnky z gumy) pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie do colného režimu
voľný obeh s kódom režimu 42. Ako príjemcu tohto tovaru v kolónke 8 a deklarant v kolónke 14
colného vyhlásenia bola uvedená spoločnosť žalobcu (FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt
Felelősségű Tarsaság, Bartók Béla út. 152, Budapest, Maďarsko). K týmto dokladom bol predložený
medzinárodný nákladný list (CMR) vystavený dňa 11.04.2014, ktorý nebol potvrdený príjemcom tovaru.

4.7 Colný úrad v súlade s ustanovením § 48b ods. 1 zákona o DPH uložil žalobcovi pred prepustením
tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh (uvedeného na prijatom colnom vyhlásení č.
0615810400974) povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 €. Žalobca
zabezpečenie poskytol zložením peňažných prostriedkov na účet.

4.8 Dňa 23.04.2014 predložil zástupca žalobcu colnému úradu medzinárodný nákladný list (CMR) zo
dňa 11.04.2014, v ktorom je v kolónke 15 uvedené meno fyzickej osoby J. O., adresa „U., K.“ a v kolónke
24 je uvedený dátum 12.04.2014, pečiatka spoločnosti žalobcu FABCAR Kft., 1113Bp, Bartók Béla út.
152F a nečitateľný podpis. Spolu s CMR doložil zástupca žalobcu aj doklad označený ako „Faktúra -
doklad o premiestnení zo dňa 11.04.2014 č. 11/04/2014/76“, v ktorom bol ako dodávateľ a odberateľ

tovaru uvedený žalobca, t. j. spoločnosť FABCAR Kft., Bartók Béla út. 152. F. ép. HU1113 Budapest. Na
tejto listine je uvedený sklad na adrese „Budapest III.ker., Csillaghegyi út 13“ s tým, že tovar prevzal J.
O.. Miestom dovozu, t. j. miestom zdaniteľného plnenia malo byť podľa predložených listinných dokladov
Maďarsko, teda členský štát, v ktorom sa mali skončiť colné opatrenia, colne schválené určenie alebo
colný režim, do ktorého bol zahraničný tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu.

4.9 Nakoľko vznikli pochybnosti o pravdivosti a správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru,
colný úrad v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH zabezpečenie neuvoľnil a žiadosťou zo dňa 02.05.2014
žiadal žalovaného v spolupráci s príslušným finančným orgánom Maďarska o preverenie pravdivosti
a správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru a preverenie dodania tovaru deklarovaného na

colnom vyhlásení č. 0615810400974.

4.10 Na základe medzinárodného dožiadania X. A. ako konateľ žalobcu podal vyhlásenie a predložil
príslušné doklady. Uviedol, že v apríli 2014 spoločnosť vykonávala dovozné činnosti, ktoré pozostávali
z redistribúcie tovaru z Číny ďalším spoločnostiam v rámci Európskej únie a tovar bol dovezený letecky

z Číny do Mníchova a potom prepravený nákladnými vozidlami do Nových Zámkov. Ďalej vyhlásil, že v
apríli 2014 nebol do Maďarska prepravený žiadny tovar a tento prijala v Nových Zámkoch osoba menom
J. O. (vedúci predaja u daňovníka) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný. Tovar bol podľa jeho slov colne
prerokovaný 11. 04. 2014 a dodaný spoločnosti Alsovig SRL (Rumunsko), pričom nevstúpil na územie
Maďarska. Maďarské daňové orgány zároveň oznámili, že predmetný tovar nebol skladovaný v sklade

maďarského daňovníka. V súvislosti s týmto tvrdením bola predložená faktúra vystavená žalobcom pre
odberateľa v Rumunsku.
4.11 Vzhľadom na skutočnosť, že informácie, ktoré colný úrad dostal od príslušného finančného orgánu
Maďarska,nepotvrdilipravdivosťasprávnosťdokladovoprevzatítovaru,colnýúradfinančnéprostriedky
zložené na zabezpečenie dane z pridanej hodnoty neuvoľnil a dňa 01.07.2015 začal konanie vo veci

vyrubenia dane z pridanej hodnoty v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH. Colný úrad Nitra, Pobočka
colného úradu Nové Zámky NS vydal dňa 11.08.2015 rozhodnutie č. 1280134/2015, ktorým v zmysle
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 48b ods. 4 zákona o DPH vyrubil žalobcovi
daňzpridanejhodnotyvsume7.692,87€.FinančnériaditeľstvoSRrozhodnutiecolnéhoúradupotvrdilo,
a to rozhodnutím č. 1455057/2015 zo dňa 25.11.2015, konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienku

pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie podmienky právne
relevantným spôsobom nepreukázal.

5.5.1Podľa§12zákonač.222/2004zákonaoDPH,dovozomtovarujevstuptovaruzúzemiatretíchštátov
na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných

predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.2 Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením
tovaru do colného režimu voľný obeh.

5.3 Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia
colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný
dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla
podľa colných predpisov.

5.4 Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

5.5 Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za

podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru
dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné
číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane

podľa § 69a,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru
skončí,
c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do

iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

5.6 Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa

neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa
neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením
peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou alebo zahraničnou
bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým
pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou

alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky bez
výhrad.

5.7 Podľa § 48b ods. 2 zákona o DPH, colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu
na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa

odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie
od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

5.8 Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od
predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4.

Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom
v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať
a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) množstvo a druh tovaru,

c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru
vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ,
d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmoma jej podpis,
e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava
tovaru.

5.9 Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti
predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť
alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy
colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí

pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo
správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije
zabezpečenie dane.

5.10 Podľa § 48b ods. 5 zákona o DPH, ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí
tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu

voľný obeh, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

5.11 Podľa § 69a ods. 1 zákona o DPH, dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa
tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým
zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový

zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným
podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

5.12 Podľa § 69a ods. 2 zákona o DPH, písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať
a) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia

oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,
b) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,
c) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.

5.13 Podľa § 69a ods. 7 zákona o DPH, daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v

rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na
základe udeleného plnomocenstva.

5.14 Podľa § 84 zákona o DPH, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú

colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.15 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

5.16 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie (ďalej len „colný zákon“),
tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území
Slovenskej republiky pod colným dohľadom.

5.17 Podľa § 24 ods. 1 colného zákona, colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je
rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie
Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované
colne schválené určenie alebo použitie.

5.18 Podľa § 24 ods. 2 colného zákona, colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým
sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia
alebo použitia.
5.19 Podľa § 25 colného zákona, priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje
oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy. V prípade

nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa
oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno
zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.5.20 Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010, na žiadosť žiadajúceho orgánu mu
žiadanýorgánoznamujeakékoľvekrelevantnéinformácie,ktorézískaalebomá,rovnakoakoajvýsledky

administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených
kópií alebo výpisov z nich.

5.21 Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex, za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na

základečlánku243odsek2písmenob/,simôžekaždáosobavkonaniachpredcolnýmiorgánmistanoviť
zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

5.22 Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex, zastúpenie môže byť:
- priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo

- nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

6.

6.1 Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k

predmetu kasačných námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského
súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:

6.2 V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, oslobodenie dovozu tovaru, ktorý bol
odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom

členskom štáte, od dane z pridanej hodnoty je podmienené splnením zákonných podmienok. Základnou
hmotnoprávnou podmienkou oslobodenia od DPH v takomto prípade je faktické dodanie tovaru
do členského štátu, ktoré je deklarant povinný colnému orgánu preukázať zákonom ustanoveným
spôsobom (napr. predložením zmluvy o preprave tovaru alebo prepravným dokladom).

6.3 Účelom právnej úpravy oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade dovozu tovaru z tretieho
štátu do tuzemska, kde je tovar prepustený do colného režimu a následne preprava pokračuje a zároveň
končí v inom členskom štáte, je vyhnutie sa dvojitému zdaneniu. Tovar prepravený z tretieho štátu bude
totiž zdanený v inom členskom štáte, do ktorého sa z tuzemska prepraví, a to z titulu intrakomunitárneho
nadobudnutia tovaru.

6.4 Uvedený režim neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty
bez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od platenia
dane z priznanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru do
iného členského štátu. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípade, kedy nebolo u tovaru

prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty
pri jeho dodaní do iného členského štátu preukázané dodanie do iného členského štátu, je priamym
následkom konania, resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej
hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.

6.5 Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na situácie, kedy deklarant, resp. jeho zástupca preukáže dodanie
tovaru do iného členského štátu predložením potrebných dokladov, avšak vzniknú pochybnosti o
pravdivosti a správnosti týchto listín. Pre prípad, že nastane obdobná situácia, dáva zákon colným
orgánomdorúkmožnosťpreveriťsprávnosťapravdivosťtýchtodokumentovakoajvnichdeklarovaných
údajov, a to aj prostredníctvom dožiadania príslušného finančného orgánu iného členského štátu.

6.6 Za účelom eliminácie rizika, že tovar ostane v členskom štáte dovozu bez odvedenia dane alebo
bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte,
zákon umožňuje colnému orgánu žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje
oslobodenieoddane,predprepustenímtovarudocolnéhorežimuvoľnýobeh.Tútomožnosťcolnýorgán

využil a uložil žalobcovi povinnosť zložiť zabezpečenie v stanovenej výške, ktoré podľa predložených
dokladov žalobca zaplatil.
6.7 S cieľom preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu predložil ustanovený zástupca žalobcu
colnému úradu medzinárodný nákladný list a faktúru - doklad o premiestnení. Ako miesto dovozu, t.j. miesto zdaniteľného plnenia oba dokumenty zhodne označujú Maďarsko, pričom ako príjemca je
v nich označený žalobca. Keďže v zákonom stanovenej lehote (§ 48b ods. 5 zákona o DPH) neboli
colnému orgánu doručené žiadne iné doklady preukazujúce prevzatie tovaru v inom členskom, údaje

uvedené vo vyššie zmieňovaných dokumentoch predložených zástupcom žalobcu boli pre colné orgány
pre ďalšie posúdenie splnenia podmienok colného režimu s podmienečným oslobodením od dovoznej
platby rozhodujúce. Colné orgány boli právne záväzným spôsobom informované, že tovar prepustený do
colného režimu s podmienečným oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, mal byť
dodaný deklarovanému príjemcovi (žalobcovi). Nedodanie tovaru tomuto príjemcovi malo v súlade so

zákonom za následok nemožnosť uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

6.8 Vzhľadom na existenciu nezrovnalostí v predložených dokladoch zvolili colné orgány zákonný
postup, keď využili možnosť spolupráce s maďarskými finančnými orgánmi, ktorá vyplýva z ustanovenia
§ 48b ods. 4 zákona o DPH, teda postup podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie“). Čl. 56

predmetného Nariadenia upravuje podmienky využitia informácií získaných pracovníkmi žiadaného
orgánu, a to tak, že vymedzené skutočnosti oznámené žiadajúcemu orgánu možno použiť ako dôkaz zo
strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty,
ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny.

6.9 Na základe výsledkov preverovania vykonaného maďarskými finančnými orgánmi bolo jednoznačne
preukázané, že údaje deklarované v dokladoch tak, ako boli predložené zástupcom žalobcu boli
nepravdivé, a teda že deklarovaný tovar nikdy nebol doručený do Maďarska príjemcovi označenému v
dokladoch (žalobcovi). Žalobca vo svojom vyhlásení urobenom pred maďarskými finančnými orgánmi
poprel skutočnosť, že tovar mal byť prepravený do Maďarska, odvolávajúc sa na uvedenie chybných

údajov zo strany jeho zástupcu.

6.10 Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje v tomto prípade za kľúčové vyriešenie otázky právneho
vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom a z nej vyplývajúcej záväznosti úkonov zástupcu jednak voči
colnému orgánu, ako aj voči žalobcovi. Mantinely právneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom

sú explicitne vymedzené v mandátnej zmluve a plnomocenstvách, ktoré mal finančný orgán k dispozícii
(a ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu). Zo znenia týchto dokumentov - Článku II. mandátnej
zmluvy zo dňa 19.10.2012 v spojení s Dodatkom č.1 zo dňa 10.02.2014 k Mandátnej zmluve podpísanej
dňa 19.10.2012 vyplýva, že vzťah zastúpenia medzi žalobcom a spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s
r. o. možno označiť ako vzťah priameho zastúpenia. V plnomocenstve upravujúcom daňové zastúpenie,

ktoré má všetky zákonom ustanovené náležitosti, je jasne deklarované, že ide o daňové zastúpenie v
mene a na účet dovozcu vo veci oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

6.11 Rozhodnutím dať sa zastupovať v colných a daňových veciach zástupcom, a to formou priameho
zastúpenia, žalobca vkladá do rúk cudzieho subjektu oprávnenie konať v jeho mene a na jeho účet, čím

vzniká žalobcovi povinnosť znášať určitú mieru rizika. Pri priamom zastúpení koná zástupca v mene
a v prospech zastúpeného, z čoho je zrejmé, že právne dôsledky z úkonov zástupcu znáša priamo
zastúpený, akoby tieto úkony urobil sám. Na základe uvedeného je potrebné posudzovať predloženie
dokladov o preprave zo strany zástupcu žalovaného za úkon zaväzujúci priamo žalobcu. V prípade,
keby zástupca konal v rozpore s vôľou alebo záujmami zastúpeného, alebo tak, že by zastúpenému

vznikla ujma, vznikol by tu zodpovednostný vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému (žalobcovi), čo
by však nemalo vplyv na záväznosť a právne účinky týchto úkonov vo vzťahu k tretím osobám, vrátane
colného úradu.

6.12 Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že všetky čiastkové procesné úkony

realizovanépriamymzástupcomžalobcunadosiahnutieúčelucolnéhoadaňovéhokonania,atovrátane
úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a predložením dokladov o preprave a údajov v nich
uvedených, je možné interpretovať ako úkony žalobcu na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku
a udelených plných mocí na zastupovanie v colnom a daňovom konaní.

6.13 Uvoľnenie zabezpečenej dane zákon striktne podmieňuje predložením dôkazu o tom, že preprava
tovaru sa skončila v inom členskom štáte. Nesplnenie tejto podmienky, t. j. nepreukázanie reálneho
dodania tovaru do iného členského štátu, ktorý je označený v predložených dokumentoch, nie je možné
odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov. Naopak, zákonodarca požaduje zdôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby ten, kto si daný nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,
ktoré pre tento nárok stanovil.

6.14 K námietke žalobcu obsiahnutej v kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca namietal porušenie práva
na spravodlivý proces konaním správneho (finančného) orgánu, ktorý podľa jeho názoru nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že napriek skutočnosti, že
k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke spravodlivého konania na súde, ktorú je možné
aplikovať i na konania správnych orgánov, (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa
21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994,
týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci
sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.
ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. 16 8Sžf/63/2011 III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS

260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom (správnym orgánom)
podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne (administratívne) rozhodnutie sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.

6.15 V prejednávanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s názorom finančných

orgánov a krajského súdu, že vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov nemá zásadný význam pre
posúdenie predmetnej otázky, vzhľadom na skutočnosť, že nebola naplnená jedna z hmotnoprávnych
podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

6.16 Opierajúc sa o závery uvedené v tomto odôvodnení sa žalobca nemohol dovolávať svojej

dobromyseľnosti a úmyslu (existujúceho od začiatku colného konania) dopraviť deklarovaný tovar
do iného členského štátu, ako do Maďarska, resp. skutočnosti, že nezrovnalosti v predložených
dokladoch sú výsledkom chybného konania zo strany jeho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
dospel s poukazom na uvedené k záveru, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že pre účely
vyrubenia dane z pridanej hodnoty bolo už bezpredmetné i predloženie medzinárodného nákladného

listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že tovar bol napokon dodaný do Talianska
(potrebné podotknúť, že uvedený medzinárodný nákladný list je datovaný dňom 11.04.2013, pričom
sporný a posudzovaný obchod mal prebehnúť až o rok neskôr, t. j. 11.04.2014).

6.17 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu

spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného
dokazovania. Z obsahu rozsudku krajského súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je
nesporné,žecolnýúradvykonalnáležitédokazovanie,vrámciktoréhopožiadalospoluprácuajfinančné
orgány cudzieho štátu tak, ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje.

6.18 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel s poukazom na uvedené k záveru, že námietky žalobcu
uvedené v kasačnej sťažnosti nie sú opodstatnené, pretože krajský súd (resp. predtým žalovaný a colný
úrad)svojerozhodnutievydalnazákladespoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu,použilsprávnyvýklada
aplikáciu príslušných ustanovení (§ 48, 48b a 69a zákona o DPH), a aj postupoval zákonne, vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného v procese dokazovania.

6.19 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel
kasačnej sťažnosti žalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo realizované v súlade so

zákonom a krajský súd postupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190
SSP. Kasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu
zamietol.

6.20 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé

na zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
kasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.

7.7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.1
SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada

trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení
zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov
nenastali, preto súd žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.