Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. V. XXXX/XX, R. V., občan SR, o zaplatenie
2.816,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 12C/142/2016 - 75 zo dňa 17. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/142/2016 - 75 zo dňa 17. 01. 2017 v

napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.045,16 Eur
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 24. 02. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.).
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.)
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 45,22 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.816,71
eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. 4410121620 zo dňa
30. 10. 2014.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa
30. 10. 2014 Zmluvu o úvere č. 4410121620. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver vo výške

2.600 eur. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať v 84-roch pravidelných mesačných
splátkach vo výške 63,54 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo výške 5.337,36 eur (84
x 63,54 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,09 % ročne. Ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) predstavovala 26 %. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 16,81 %.

4. Žalovaný si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnil, z celkového počtu 84-roch splátok uhradil

9 splátok v celkovej výške 571,86 eur. Tým, že žalovaný riadne svoj dlh nesplácal, dostal sa do
omeškania. Výzvou zo dňa 04. 02. 2016 oznámil žalobca žalovanému, že dlžná suma nebola aj
napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 2.816,71 eur vrátane
príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.5. Okresný súd uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(zák. č. 129/2010 Z. z.), ide o typickú formulárovú zmluvu. Okresný súd posudzoval predmetnú

zmluvu z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30. 10. 2014, t.j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 39. bode, pri ktorom je uvedený počet

mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Okresný súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol
tzv. legálnym výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej
jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu poukázal na záver uvedený
v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: „Vyžaduje sa teda časová (dátumová)

špecifikáciakonečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(týmito
sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).
Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať.“ Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju uviedol žalobca v zmluve nie je v súlade

s vyššie citovanými závermi a preto okresný súd považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Bolo v kompetencii
poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ
pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil
len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí

úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

6. Vzhľadom na uvedené žalobu na zaplatenie 2.816,71 eur považoval okresný súd za dôvodnú
iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého úveru vo výške 2.028,14 eur
a zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur. Od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.600,-

eur okresný súd odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný, a to vo výške 571,86 eur. Rozdiel
týchto súm kvantifikuje oprávnenú výšku žalobcovho nároku. Okresný súd zmluvnú pokutu priznal v
dohodnutej výške 17,- eur. Vo zvyšnej časti preto okresný súd žalobu zamietol, vrátane nároku na
poplatok za upomienku. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku poukazál na to, že podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného ,,náklady spojené

s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov, premietnutá do poplatku za upomienku ( Hlava 11 §
1 ÚZP), preto umožňuje navýšenie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady, a tak sa táto zmluvná
podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali
by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším

ustanovením oproti zákonnému pravidlu a preto ich žalobcovi nepriznal.

7. Okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, avšak len z priznanej sumy
2.045,14 eur, teda z istiny (a zmluvnej pokuty) a to od 24. 02. 2016.

8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Z uplatneného nároku 2.816,71 eur
bolo žalobcovi rozhodnutím priznaných 2.045,14 eur. Úspech žalobcu predstavuje 72,61% a neúspech
27,39%, čistý úspech žalobcu je takto vo výške 45,22% (ako rozdielu medzi pomerom úspechu a
neúspechu) a v tomto rozsahu je aj daný nárok žalobcu na náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku v súlade s § 355 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca v
časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a do výroku o náhrade trov konania, z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené
a priznaná mu náhrada trov konania.

10. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, ak tvrdí, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Z
podmienok zmluvy o úvere môže spotrebiteľ bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termínkonečnej splatnosti úveru, keďže musí len spočítať dobu 48 mesiacov od poskytnutia úveru. V zmysle
záväznej interpretácie Súdneho dvora je takéto určenie termínu dostatočné. Poukázal na Čl. 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej

únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Zákon č. 129/2010 Z. z. bol prijatý v dôsledku
Smernice 2008/48/ES. V danom prípade je potrebné zohľadniť Čl. 10 predmetnej smernice, označený
ako „informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“. V súvislosti s obsahovými náležitosťami Súdny
dvor vyslovil záväzný právny názor s poukazom na absenciu náležitosti v úverovej zmluve, že: „Za týchto
okolností je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice

2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Z výkladu smernice možno
jednoznačne odvodiť záver, že nie je potrebné uvádzať v úverových zmluvách konkrétny dátum, ako
časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Názor súdu prvej inštancie nie je správny, ak má za to, že
veriteľ/dodávateľ má povinnosť uviesť v každej úverovej zmluve konkrétnym dátumom začiatok a koniec

splatnosti úveru, ale postačí zrozumiteľne a stručne uviesť len výšku, počet a frekvenciu splátok, čo
zmluva obsahuje, keď uvádza mesačnú splátku vo výške 63,54 eur a počet splátok 84, pričom sa uvádza
aj splatnosť splátok do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Následne odvolateľ udáva, že z podmienok
zmluvy o úvere môže spotrebiteľ bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti
úveru, keďže musí len spočítať dobu 48 mesiacov od poskytnutia úveru.

11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade

s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

15. Odvolací súd v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu
všetkýchrozhodnýchskutočností,dostatočnezistilskutkovýstavamalspoľahlivéadostatočnépodklady
pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia.

16. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav
subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

18. Je nesporné, že predmetom konania je nárok uplatnený zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
súd prvej inštancie správne posudzoval podľa § 52 a nasl. OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. účinným
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec,
keď mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z. z., a to konečnú splatnosť úveru, pričom poukázal na to, že Súdny dvor v rozhodnutí pod

sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vyslovil záväzný právny názor s poukazom na absenciu náležitosti
v úverovej zmluve s tým, že Čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Z výkladu smernice podľa odvolateľa, potom jednoznačne možno

odvodiť, že nie je potrebné uvádzať v úverových zmluvách konkrétny dátum ako časovú špecifikáciu
konečnejsplatnostiúveru,alepostačízrozumiteľneastručneuviesťlenvýšku,početafrekvenciusplátok
spotrebiteľa.19. Odvolací súd k dôvodom odvolania žalobcu udáva, že z ROZSUDOKU SÚDNEHO DVORA
z 9. novembra 2016 (C - 42/15) , vyplýva, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade,

ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa
bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica bola prijatá v záujme
boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky
podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri

uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo
dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447, bod 57).

20. Zákon č. 129/2010 Z.z. účinný k 30. 10. 2014 v § 9 ods. 2 písm. f/ uvádzal ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvedenie údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve.
V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený v bode 39: ako „84 mesiacov

po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V bode 39 nie je uvedené, kedy bude
úver poskytnutý. Pokiaľ ide o prvú splátku jej splatnosť je podľa zmluvy dohodnutá „po mesiaci od
dátumu poskytnutia úveru“. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí
a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv
na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Správny je potom záver súdu prvej
inštancie, keď posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a zdôraznil, že dodávateľ mal, všeobecné
(tkz. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaju,
ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa
úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise

zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len
k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o termíne konečnej splatnosti. Spôsob určenia konečnej
splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto okresný súd
správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko

neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho
plnenia uzavretej zmluvy, ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, keď
súd prvej inštancie aplikoval vzhľadom na výsledok sporu správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1
CSP) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v konaní.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy,
odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).