Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316205959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: A. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/
XX, N. W., o zaplatenie sumy 924,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 1. decembra 2016, č.k. 30C/147/2016-27 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 924,55 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 924,55
eur od 01.05.2013 do zaplatenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z., §108 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5d zákona č. 250/2007 Z.z.,
§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci
zistené, že dňa 7.12.2010 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, a to na dobu
neurčitú (čl. V. bod 1. zmluvy). Vzhľadom na porušenie zmluvných povinností žalovaným tým, že sa
dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, žalobca previedol dňa 30.4.2013
debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávkový účet. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny
vzťah založený zmluvou o bežnom účte je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže
zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a
zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prejednávanej veci sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 924,55 eur s príslušenstvom, a to titulom nepovoleného prečerpania na
bežnom účte žalovaného. Žalobca súdu dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov
nepredložil. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo uzatvorením zmluvy o bežnom účte dňa 7.12.2010 k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, vrámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovaného ako majiteľa účtu a na
druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby. Žalobca umožnil žalovanému bez
existencie písomnej dohody čerpanie peňažných prostriedkov z účtu nekryté zostatkom na účte (teda

súd posúdil nárok žalobcu ako nepovolené prečerpanie). V súdenom prípade je zrejmé, že žiadna
zmluva o tom, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platbu, aj keď nemá na to potrebné
prostriedkynaúčte,nebolamedzižalobcomažalovanýmuzatvorená.Spoukazomnato,žežalovanému
boli bezpochyby bez existencie platne uzatvorenej zmluvy o debetnom limite poskytnuté peňažné
prostriedky, môže si žalobca uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je

dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením žalobcom žalovanému a
vráteným bezdôvodným obohatením žalovaným žalobcovi. Vzhľadom na to, že od 1.5.2014 je súd
povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie,
aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej
vecijezrejmé,žežalobcadňa30.4.2013previedoldebetnýzostatokzúčtužalovanéhonapohľadávkový
účet, t. j. najneskôr v tento deň mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak
začala plynúť žalobcovi dňa 30.4.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci
pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd
dňa 8.4.2016, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba
uplynula žalobcovi dňa 30.4.2015. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže

tvoria príslušenstvo pohľadávky. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu za
premlčaný, a preto ho zamietol. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods.
1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a
neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v

konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zároveň mu priznať náhradu trov konania. Poukázal na odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že pokiaľ súd

považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp.
§ 43 ods. 1 OSP, ide o obligatórnu povinnosť súdu. Súd v danom prípade žalobcu na doplnenie návrhu
nevyzval, čím mu odňal možnosť uplatňovať si procesné práva a možnosť konať pred súdom.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
a odôvodnenie rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak
žalobu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu, resp. neunesenie dôkazného bremenažalobcom bez toho, že by žalobcu predtým vyzval na odstránenie vád jeho žaloby uznesením podľa §
43 ods. 1 OSP, resp. § 255 ods. 1 CSP.

8. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
a odôvodnenie rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak
žalobu zamietol z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu, resp. neunesenie dôkazného bremena
žalobcom bez toho, že by žalobcu predtým vyzval na odstránenie vád jeho žaloby uznesením podľa §
43 ods. 1 OSP, resp. § 255 ods. 1 CSP.

9. Žalobca totiž vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pred vydaním svojho rozhodnutia
vo veci samej, ktorým žalobu zamietol, nepostupoval procesne správne, keď žalobcu postupom podľa
§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevyzval na doplnenie jeho neúplnej prípadne neurčitej
žaloby, spolu s uvedením spôsobu, ako konkrétne treba opravu alebo doplnenie žaloby vykonať. Tým,
že súd prvej inštancie žalobcu na doplnenie jeho žaloby uznesením podľa § 43 ods. 1 OSP nevyzval

a rozhodol vo veci samej bez úplného a určitého žalobného návrhu, svojím rozsudkom odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, čím svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Žalovaný ako klient a žalobca podpísali 07. decembra 2010 listinu
označenú ako „Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ (č.l. 2). Jej obsahom
v čl. I sú zmluva o zriadení osobného účtu č. XXXXXXXXXX (ods. 1), návrh zmluvy o vydaní a používaní
platobnej karty Maestro (ods. 2) a zmluva o elektronickom bankovníctve (ods. 3). V čl. IV ods. 3 bolo
okreminéhoustanovené,že„vzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstránbližšienešpecifikovanétouto

zmluvou sa riadia... Všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení“.

11. Náležitosti žaloby/návrhu na začatie konania za účinnosti OSP v čase podania žaloby dňa
28.10.2015 upravovali jeho ustanovenia § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3. Návrh na začatie konania/
žaloba v ich zmysle musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti vyžadované zákonom pre akékoľvek

podanie účastníka uvedené v § 42 ods. 3 OSP a jednak osobitné náležitosti stanovené § 79 ods.
1 OSP. Všeobecnými náležitosťami každého podania v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 OSP sú:
1. zrejmosť súdu, ktorému je podanie určené, 2. uvedenie kto podanie robí, 3. uvedenie ktorej veci
sa podanie týka (uvedením spisovej značky konania, alebo aspoň okruhu účastníkov), 4. z podania
musí byť obsahovo zrejmé, čo sa ním sleduje, 5. dátum a podpis, 6. potrebný počet rovnopisov

podania, 7. potrebný počet príloh rovnopisov podania. V prípade podania, ktoré je zároveň
žalobou/návrhom na začatie konania, osobitnými náležitosťami vyžadovanými zákonom sú: 1. presná
identifikácia účastníkov konania (navrhovateľ a odporca resp. žalobca a žalovaný), 2. pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností (tzv. povinnosť tvrdenia), 3. označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva (tzv. dôkazná povinnosť) a 4. žalobná žiadosť (či žalobný petit), keď z návrhu musí byť zrejmé,

čoho sa navrhovateľ domáha. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu/žalobe je prejavom
tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol
vyvodiť, o čom má rozhodovať. Navrhovateľ/žalobca musí v návrhu jasne, stručne a zrozumiteľne
uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní.
Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom

na pripojenú listinu, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke. Ak je skutkový dej zmätočný, či
absentujevôbec,ideovadužalobyodstrániteľnúpostupompodľa§43ods.1OSP.Aksavšakpostupom
podľa § 43 ods. 1 OSP túto vadu žaloby odstrániť nepodarí, nepôjde o taký nedostatok konania, pre
ktorý nemožno v konaní pokračovať, pretože právo substancovať svoje skutkové tvrdenia majú účastníci
až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 OSP.

12. Rozhodujúcimi skutočnosťami v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 veta druhá OSP sa rozumejú také
údaje, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o
vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce

skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 593/2010). Pokiaľ však žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých
možno odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia,
prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadnýneúspech účastníka vo veci samej. V prípade, ak podanie účastníka zákonom ustanovené náležitosti
neobsahuje, ide o vady podania. Vady podania môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti podania,
ak podaniu chýba jedna či viac náležitostí stanovených v OSP pre určité podanie; b) v nesprávnosti

alebo nezrozumiteľnosti podania, čo sú prípady, kedy podanie spĺňa formálne náležitosti stanovené
OSP, avšak obsahové vyjadrenie týchto náležitostí je buď nesprávne alebo nezrozumiteľné. Ne/
zrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je teda nezrozumiteľné, ak
je neurčité, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 41 ods. 2 OSP (každý
úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje. Neurčité

sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii účastníkov konania, alebo ak
sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace
vadami samotného svojho obsahu, napr. keď účastníci od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej
povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže. Napr.
ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

13. Ak potom súd identifikuje v podaní niektorú z vád podľa ust. § 43 ods. 1 OSP, vydá uznesenie, v
ktorom opíše vadu, ktorou podanie účastníka trpí, uvedie účastníkovi zrozumiteľným spôsobom, ako
treba opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne
ako treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví účastníkovi
lehotu v ktorej má takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením. Pri poučení o tom, ako má

účastník nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo opraviť, však súd nesmie
prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa § 5 OSP, účastníka poučuje iba o procesných právach a
povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie § 5 OSP upravuje poučovaciu povinnosť
súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces, avšak so zreteľom na tzv.
rovnosť zbraní. Princíp rovnosti účastníkov v civilnom procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného

postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri
vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní účastníka o oprave alebo doplnení podania z
procesného hľadiska, poučovať účastníka aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré s takouto opravou
súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti
súdu. Ustanovenie § 43 ods. 1 OSP sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa

základné predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie, či podanie konkrétneho druhu ustanovuje.
Ak by však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v
hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa § 43 ods. 1 OSP uviesť, ako treba opravu
alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených právnych záverov, dospel
odvolací súd k záveru, že k odvolateľom tvrdenej procesnej vade v postupe súdu prvej inštancie pred
vydaním napadnutého rozsudku nedošlo a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu
zamietol. Žaloba žalobcu zo dňa 05.04.2016 obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením
§ 42 ods. 3 OSP, teda je v nej uvedený žalobca, je v nej uvedené, že sa jedná o návrh žalobcu

na vydanie platobného rozkazu, je v nej označený žalovaný a z obsahu žaloby je zrejmý predmet
konania, keď žalobca sa domáha uložiť žalovanému splnenie povinnosti zaplatiť mu sumu 924,55
Eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky z nepovoleného prečerpania účtu. Podanie obsahuje dátum,
podpis žalobcu, boli k nemu pripojené označené listinné dôkazy a bolo spolu s prílohami podané
dvojmo. Rovnako žaloba žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 OSP, čiže presnú

identifikáciu žalobcu a žalovaného, opísanie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca po skutkovej
stránkevymedzilpredmetkonania.Žalobcavžalobeoznačiltieždôkazy(listinné),naktorésaodvolávaa
uviedol zreteľne aj svoj žalobný návrh/petit. V danom prípade teda nemožno hovoriť o tom, že by žaloba
žalobcu bola nesprávna, neúplná, alebo nezrozumiteľná, obsahovala totiž všetky náležitosti v zmysle
ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP, jej obsah bol žalobcom vyjadrený zrozumiteľne a určito,

bolo z nej zrejmé, čo žalobca touto žalobou sleduje a čoho sa domáha. Pretože žaloba neobsahovala
žiadnu z vád podľa § 43 ods. 1 OSP, nebol daný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobcu vyzýval
na odstránenie vád žaloby uznesením, s uvedeným postupu, ako treba opravu, alebo doplnenie žaloby
vykonať.

15. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobetakého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí
teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní
jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

16. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú
aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. Neoznačenie
riadnych dôkazov totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby (§ 129 ods. 2 C.s.p.), ale

má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované
nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť
vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť existenciu svojej pohľadávky v tej výške,
v akej ju uplatňoval. Ak na ich preukázanie dôkazy nenavrhol, musí znášať procesné dôsledky v podobe
neunesenia dôkazného bremena.

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu v celom
rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok
vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého bez uvedenia
osobitných odvolacích dôvodov), potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

21. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisaleboiuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).