Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011167.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2018 v trestnej
veci proti obž. J. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/85/2017 zo dňa 19.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného J. Z. vinným zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s
poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.5.2017 v dobe od 21:40 hodiny do 22:15 hodiny na parkovisku pred obchodným centrom Tesco v

Poprade na ulici Teplickej 3, po vystúpení z bielej dodávky Fiat Ducato, nezisteného evidenčného čísla,
patriaceho I. S., obžalovaný J. Z. pristúpil k tam stojacemu poškodenému Q. B. počas dohodnutého
rozhovoru s O. U., kde v blízkosti stáli pri zaparkovanom osobnom motorovom vozidle BMW 535 šedej
metalízy, ev. číslo J., patriacemu poškodenému aj U. F., priateľka poškodeného a X. V., poškodeného
chytil ľavou rukou v oblasti krku, spýtal sa ho, či je Q. B. a po kladnej odpovedi sa ho opýtal, či vie koho
odfotil dňa 13.05.2017, čím myslel pred Tescom zaparkované osobné motorové vozidlo značky Land

Rover Range Rover, tmavo modrej metalízy, evidenčného čísla V a fotografiu zverejnil na facebooku v
skupine „parkujem ako retardovaný debil“ a čím ho takto ponížil, udieral ho otvorenou dlaňou a päsťou
pravej ruky do oblasti hlavy a keď poškodený zakričal na svoju priateľku, aby privolala políciu, tak
ďalšia doposiaľ nezistená osoba sa snažila fyzicky napadnúť U. F., pričom sa do priestoru útoku postavil
X. V. a tak táto osoba ho kopla do oblasti chrbta, výhražne ju upozornila, že ak bude chcieť privolať
políciu, tak uvidí a aj hrozbou bitky F. a V. ho obžalovaný prinútil fotografiu zaparkovaného vozidla z

facebooku vymazať, nútil ho, aby natočil na mobilný telefón obžalovaného ospravedlnenie a aby vyhlásil
o svojej osobe, že je retardovaný debil, čo poškodený odmietal a počas celého konania obžalovaný
držal poškodeného za oblečenie pod krkom a takýmto vyhlásením sa mal sám poškodený ponížiť a
až na požiadavku F. poškodený urobil vyhlásenie, ktorým sa mal ponížiť, pričom toto vyhlásenie bolo
natočené na video v mobilnom telefóne a iná osoba doposiaľ nezistená, obžalovaného podporovala v
jeho konaní kričaním na poškodeného, aby vyjadrenie hovoril hlasnejšie a na záver natáčania videa

obžalovaný udrel poškodeného do oblasti hlavy.

Za to mu podľa 189 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku, a to celému jeho výroku, podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom
prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne
prostredníctvom obhajcu odôvodnil.

V dôvodoch odvolania uvádza, že súd prvého stupňa skutok, ktorý je mu kladený za vinu nesprávne
právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Z doposiaľ
vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by motívom jeho konania mala byť pomsta, práve naopak jeho
snahou bolo odstránenie fotografie predmetného vozidla z facebookovej skupiny s dehonestujúcim

názvom ,,Parkujem ako retardovaný debil“. Absenciu osobitného motívu vo forme pomsty okrem jeho
výpovede potvrdzuje predovšetkým svedok U., ktorý uviedol, že stretnutie s ním vo Svite bolo náhodné
a tiež svedok S., ktorý uviedol, že samotný U. ho požiadal, aby ho odviezol na parkovisko pred
hypermarket. Svedok S. tiež uviedol, že počas presunu autom nebola rozoberaná téma ohľadom
zverejnenia fotografie na internete. Tieto skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané a sú v
ostrom kontraste s odôvodnením rozsudku, v ktorom sa uvádza, že stretnutie jeho a poškodeného

nemalo byť náhodné, ale dôsledne pripravené a načasované, čo úplne vylučuje. Zo žiadneho
vykonaného dôkazu nevyplýva, že by stretnutie plánoval a mal na to využiť svedka U., ako to nesprávne
konštatujesúdprvéhostupňavosvojomrozhodnutí.SvedokU.aniraznespomenul,žebymalvedomosť
ozverejnenívozidlaRangeRovernainternete,resp.žebymuotomhovoril.Ospontánnostijehokonania
svedčí aj skutočnosť, že z dodávky vystúpil až po spozorovaní evidenčného čísla vozidla, ktoré malo

patriť poškodenému a nie okamžite po príchode na miesto incidentu. Pri hodnotení výpovede svedka U.
je potrebné prihliadať aj na to, že ide o svedka nestranného, objektívneho, bez blízkeho vzťahu k nemu
alebopoškodenému.NaopakpoškodenýB.asvedkoviaF.aV.súblízkipriateliaamalidostatokpriestoru
na koordinovanie svojich výpovedí, čo vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Priebeh útoku, ktorý
sa mal odohrať pred natočením videozáznamu tak, ako ho opisujú poškodený B. a svedkovia F. a V.,

kde mal poškodeného údajne sústavne päsťami udierať do tváre sa nezakladá na pravde, čo dokazuje
aj samotný videozáznam, na ktorom nie sú vidieť stopy po údajnom intenzívnom fyzickom násilí a
vyvracia to aj lekárska správa preukazujúca charakter zranenia poškodeného. Nemožno opomenúť fakt,
že poškodený ho svojím arogantným správaním vyprovokoval, čo ho síce neospravedlňuje, avšak súd
musí pri hodnotení okolností za akých bol skutok spáchaný, prihliadnuť aj na túto skutočnosť. Poukazuje

tiež na to, že samotným parkovaním pred vchodom do hypermarketu neporušil žiaden právny predpis,
napriek tomu poškodený toto vozidlo odfotil a fotografiu umiestnil vo facebookovej skupine s hanlivým
označením ,,Parkujem ako retardovaný debil“. Za irelevantné považuje v tejto súvislosti to, či na základe
tejto fotografie bolo alebo nebolo možné identifikovať jeho ako vodiča. Je toho názoru, že pohľad na
neho ako obžalovaného v rámci prebiehajúceho trestného konania bol skresľovaný aj nepochopiteľnou

démonizáciou jeho osoby zo strany médií, kde bol vo viacerých televíznych reportážach a novinových
článkoch založených na klamstvách a domnienkach vykresľovaný ako násilník, syn mafiána a podobne,
čo považuje za absolútne neprijateľné a je nepochybné, že za týmito fabuláciami bola snaha uškodiť mu
a vytvoriť o ňom negatívny obraz v spoločnosti pripisovaním mu vlastností, ktorých nositeľom nie je a
absurdným spájaním jeho osoby s rôznymi udalosťami z minulosti, s ktorými nemá on ani predmetné

trestné konanie nič spoločné. Má za to, že prvostupňový súd ho mal uznať za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, keďže osobitný motív vo forme pomsty nebol vykonaným
dokazovaním preukázaný a pri určení druhu a výmery trestu mal prihliadnuť na fakt, že doposiaľ
nikdy nebol súdne trestaný, teda uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s
podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Navrhol preto, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v
§ 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. poriadku a následne vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu
prejednal a rozhodol, pričom tento návrh na verejnom zasadnutí doplnil o alternatívu, aby po zrušení
napadnutého rozsudku krajský súd na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol
sám, a to tak, že ho uzná za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a uloží mu

trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom
jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak byodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie, potrebné.

Vykonanédôkazyvyhodnotilprvostupňovýsúdspôsobomuvedenýmv§2ods.12Tr.poriadkuatakýmto

postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané,
aké skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, o ktoré konkrétne dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Je z neho v podstate zrejmé, ako
sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i to, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní

skutkového stavu, ku ktorému dospel a ktorý vo výroku napadnutého rozsudku prezentoval.

Dôvody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za vecne správne a úplné, a preto na ne v
podrobnostiach aj odkazuje.

Vzhľadom na obsah odvolacích námietok obžalovaného je napokon potrebné konštatovať, že tie v
podstate nesmerujú k spochybňovaniu správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa, namieta sa
správnosť právnej kvalifikácie a v dôsledku toho aj uloženého trestu.

Podľa tvrdení uvedených v dôvodoch odvolania, ale aj v samotnej výpovedi obžalovaného, nebolo z

vykonaných dôkazov preukázané, že by motívom jeho konania mala byť pomsta, teda pomsta za to,
že poškodený zverejnil fotografiu zaparkovaného motorového vozidla Range Rover, evidenčného čísla
V. pri vchode pred hypermarketom Tesco na facebooku v sekcii ,,Parkujem ako retardovaný debil“, ale
jeho snaha o odstránenie uvedenej fotografie z tejto facebookovej skupiny. Podľa názoru odvolateľa
absenciu uvedeného znaku, teda osobitného motívu potvrdzuje okrem jeho výpovede aj svedok U., ktorý

uvádza, že stretnutie s obžalovaným bolo náhodné a svedok S., ktorý uviedol, že U. ho požiadal, aby
ho odviezol na parkovisko pred hypermarket, pričom z jeho výpovede vyplýva, že počas presunu autom
nebola téma ohľadom zverejnenia fotografie na internete rozoberaná, takže uvádzané skutočnosti sú
v ostrom kontraste s odôvodnením rozsudku, podľa ktorého jeho stretnutie s poškodeným nemalo byť
náhodné, ale dôsledne pripravené a načasované.

Je potrebné súhlasiť s tvrdením, že z výpovede svedka O. U. nevyplýva, že by sa boli počas jazdy
zo Svitu do Popradu rozprávali o fotografii vozidla zverejnenej na internete a svedok I. S. to vo svojej
výpovedi pred súdom priamo vylúčil. No napriek uvedenému sa musí krajský súd so závermi, ku ktorým
prvostupňový súd pri posudzovaní uvedenej otázky, teda otázky či došlo k naplneniu kvalifikačného

znaku uvedeného v odseku 2 pod písm. c/ § 189 Tr. zákona, stotožniť.

Aj posudzovaniu uvedenej otázky sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne venuje.
Uvádza, vzhľadom na existenciu ktorých skutočností a súvislostí medzi nimi, dospel k záveru, že
motívom konania obžalovaného bola pomsta za zverejnenie fotografie vozidla na facebooku vo vyššie

spomínanej skupine.

K tomu krajský súd ešte považuje za potrebné uviesť ďalšie skutočnosti, a to skutočnosti ktoré úvahy
prvostupňového súdu podporujú a plynú z výpovede svedka I. S..

Uvedený svedok totiž mimo iného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v ten deň
pomáhal obžalovanému pri nejakých stavebných úpravách pre jeho priateľku v priestoroch Tesca a keď
cítil, že tam už nie je potrebný, volala mu sestra, že má prísť domov, nakoľko sa otcovi zvýšil krvný tlak.
Odchádzal svojím autom, pričom už počas cesty mu volal Z., aby sa vrátil, že chce ešte niečo doriešiť
na stavebných prácach, no keďže bol už doma, dohodli si stretnutie pred predajňou OBI, kde on stretol

svojich dvoch známych. Tam čakali na Z. a na ich požiadanie ich odviezli do Svitu. Po ich vystúpení sa
stretol Z. so svojím kamarátom, ktorým mal byť U. a ten ho požiadal, či ho nemôžu zobrať pred Tesco
do Popradu. V tom čase mohlo byť asi 21:15 a on už lieky pre otca v lekárni nekúpil.To, že svedok S. mal z domu odchádzať za účelom zakúpenia liekov pre svojho otca, vyplýva aj z
výpovede svedka P. S., otca svedka, ktorý uvádzal, že v deň, keď sa to malo stať, syna videl asi o pol
siedmej, keď mu išiel, a to sám na bielej dodávke, kúpiť lieky.

Je preto prinajmenšom podivné, že svedok, ktorý z priestorov Tesca v Poprade odchádzal aj kvôli tomu,
že sa jeho otcovi zhoršil zdravotný stav a v čase okolo 18.30 mal odchádzať z domu preto, aby otcovi
zabezpečil lieky, namiesto toho, aby sa v prvom rade snažil pomôcť svojmu otcovi, premával medzi
Popradom a Svitom a potom späť do Popradu kvôli požiadavke U. zapožičať 5,- eur a práve vzhľadom

na toto už lieky pre otca podľa svojho tvrdenia ani nekúpil. Naviac vo vzťahu k tvrdeniam uvedeného
svedka, o ktorých podľa názoru obhajoby nemožno mať pochybnosti, rovnako ako aj o výpovedi svedka
U. (ktorý však na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne od svojej výpovede v prípravnom konaní a
rozpory nevedel náležitým spôsobom odôvodniť) je potrebné uviesť ešte ďalšiu skutočnosť. Na otázku,
či v čase, keď prišli na parkovisko pred Tesco mal informácie o nejakej fotografii auta, ktorá mala byť
zverejnená, totiž svedok S. uvádzal, že si pamätá, že mu J. (Z.) hovoril, že niekto mu fotil auto pred

Tescom, nevie kedy mu to povedal a nevie, kedy to bolo fotené. Z výpovede obžalovaného, konkrétne
jeho výpovede v prípravnom konaní, však vyplýva, že dňa 14.05. (teda v ten istý deň) poobede mu mal
práve I. S. povedať, že na facebooku je uvedené vozidlo odfotené.

Aj keby však nemali byť úvahy prvostupňového súdu ani v spojení s úvahami krajského súdu v tom

smere, že stretnutie obžalovaného a poškodeného (meno ktorého si obžalovaný hneď po tom, čo mu
bolo oznámené, že fotografia vozidla je zverejnená na facebooku v predmetnej sekcii, zistil a rozhodol
sa, že ho vyhľadá) nebolo pred spáchaním skutku náhodným, konanie obžalovaného by aj v takom
prípade napĺňalo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a písm.
c/ Tr. zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 140 písm. b/ Tr. zákona.

Ustanovenie § 140 Tr. zákona definuje jeden z osobitných kvalifikačných pojmov kvalifikovaných
skutkových podstát trestných činov, a to konkrétne osobitný motív. Motív trestného činu je vlastne
vnútorný dôvod páchateľa, pre ktorý sa rozhodol trestný čin spáchať.

Pre to, aby uvedený motív bol posúdený ako kvalifikačný znak, teda okolnosť podmieňujúca použitie
vyššej trestnej sadzby, musí ísť o niektorý z motívov uvedených v § 140 Tr. zákona. V danom prípade
sa konanie obžalovaného posudzuje v zmysle ustanovenia § 140 písm. b/ Tr. zákona, teda že trestný
čin bol spáchaný z pomsty.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť (tak, ako na to napokon poukazuje aj súd prvého stupňa), že za
pomstu je potrebné považovať páchateľovu reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu
s obeťou.

V danom prípade niet pochýb o tom, že konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku, bolo jeho reakciou na to, že poškodený zverejnil fotografiu motorového vozidla na facebooku a
uvedená okolnosť už aj vzhľadom na časové súvislosti nepochybne napovedá tomu, že konanie, ktorého
sa obžalovaný vo vzťahu k poškodenému dopustil, bola práve jeho reakcia na túto okolnosť súvisiacu s
poškodeným. Čiže, aj keby bolo stretnutie naozaj náhodným, nič to na správnosti záveru súdu prvého
stupňa v tom smere, že konanie obžalovaného napĺňa aj uvedený osobitný motív, a teda všetky pojmové

znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, nemení.

Vzhľadom na trestnú sadzbu stanovenú v osobitnej časti Trestného zákona za uvedený trestný čin,
keď dolná hranica tejto sadzby predstavuje štyri roky a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol
ukladanýtrestodňatiaslobodynadolnejhranicitrestnejsadzby,ktorývzhľadomnajehovýmerunemohol

byť iný, ako nepodmienečný a žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup uvedený v § 39
ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadby, zistené neboli,
nebolo možné meniť v prospech obžalovaného ani výrok o treste.

Pochybenie nebolo zistené ani pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o spôsobe výkonu trestu odňatia

slobody, pretože v súlade so zákonom bol obžalovaný, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd preto podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného J. Z. ako nedôvodné zamietol.jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.