Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8318010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2018, v
trestnej veci proti obžalovanému D. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Humenné sp. zn. 3 T 68/18 zo dňa 13.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného D. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 238 ods. 3 Tr. por. za použitia § 79 ods. 2 Tr. por.
konštatoval, že dôvody väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obžalovaného D. B., nar.
XX.XX.XXXX trvajú a naďalej ho ponechal vo väzbe. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. písomný

sľub obžalovaného, ako aj návrh na náhradu väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
obžalovaným a ponuku nahradiť väzbu kontrolou technickými prostriedkami neprijal.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o svojom výsluchu,
obžalovaný sťažnosť, ktorú neskôr, prostredníctvom svojho obhajcu, aj odôvodnil. V písomných
dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné,

pretože súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal jeho osobnými pomermi, taktiež dôsledne
neskúmal prejednávanú vec z pohľadu dôkaznej situácie a sily dôkazov, na ktorých je postavená podaná
obžaloba kvalifikujúca jeho konanie ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s ust. § 138 písm. j/ Tr. zák. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, respektíve jeho predchádzajúce odsúdenia

sú jednak iného charakteru a navyše aj zahladené. Vyjadril názor, že dôkazy zabezpečené v prípravnom
konaní neodôvodňujú posúdenie jeho konania podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, sú pochybné,
pretože svedecké výpovede svedkov I. G., V. Q. a Z. H. sú nejednoznačné a neurčité, neobsahujú
konkrétne fakty o mieste a čase údajnej distribúcie drog z jeho (obžalovaného) strany, pritom tvrdenia
týchto svedkov nie sú podporené žiadnymi inými dôkazmi, navyše svedkovia I. G. a Z. H. odmietli
konfrontáciu s ním (obžalovaným), čím vážne spochybnili svoje prvotné svedecké tvrdenia. Obžalobe

podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné na jeho (obžalovaného) osobu vytýkal aj rozpor
s ust. § 234 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 235 písm. c/ Tr. por., pretože obsahuje popis skutku, ktorý je
nejasný a neurčitý, bez konkretizácie miesta, času a spôsobu jeho údajného spáchania bez uvedenia
iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, a aby bolo
odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby. V ďalšom poukázal na prezumpciu neviny vyplývajúcu z ust.
§ 2 Tr. por. a na skutočnosť, že väzba ako procesný zabezpečovací inštitút môže trvať len nevyhnutnú

dobu, pričom pri posudzovaní dôvodnosti jej trvania je potrebné zohľadňovať zásadu primeranosti a
zdržanlivosti zásahov do ústavou zaručeného práva na osobnú slobodu, preto väzba nie je namieste,pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením, aj s prihliadnutím k povahe skutku a trestu, ktorý
prípadne hrozí. Ďalej namietal, že väzba nemôže nahrádzať trest, nemôže plniť odplatný účel a nesmie
byť prostriedkom na získavanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. V podstate z týchto

dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a z väzby ho prepustil na slobodu, alebo
alternatívne, aby väzbu nahradil jeho písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka
za uloženia primeraných povinností a obmedzení vyplývajúcich z ust. § 82 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm.
h/, ods. 4 Tr. por. a následne ho prepustil z väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonanietýmto
výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že na obžalovaného D. B. podal dňa 25.05.2018 prokurátor

Okresnej prokuratúry Humenné obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zák. (zrejme len chybou v
písaní súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol aj odsek 2 písm. c/ Tr. zák. a poukázanie
na § 138 písm. j/ Tr. zák.) v podstate na tom skutkovom základe, že

- si najmenej od mesiaca september 2017 neoprávnene kupoval, ako aj ináč neoprávnene zadovažoval
omamné a psychotropné látky, a to hlavne bielu kryštalickú látku obsahujúcu účinnú psychotropnú látku
metamfetamín,ktorúvrôznych množstváchdovážaldomestaR.,kdejuuseba,akoajnainýchmiestach
neoprávnene prechovával a taktiež za rôzne ceny a v rôznych množstvách neoprávnene predával a ináč

neoprávnene zadovažoval iným spotrebiteľom, okrem iných aj Z. H. z R., I. G. z R. a V. Q. z obce C. pod
D., okres I., a to až do dňa 12.01.2018, kedy pri vykonaní osobnej prehliadky a prehliadky osobného
motorovéhovozidlaboliunehonájdené,odňatéanásledneznaleckyskúmanéKEÚPZY.pod č.p.C.-Y.-
KE-J.-XXXX/XX,okreminýchvecí,ajuzatváracísáčoksbieloukryštalickoulátkouskúmanýakopredmet
č. 3, v ktorom sa nachádzal kryštalický materiál o hmotnosti 17,97 g so stanoveným 79,5% obsahom

metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 357 bežných jednotlivých dávok drogy,
schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, papierová skladačka s bielou kryštalickou látkou skúmaná ako
predmet č. 4, v ktorej sa nachádzal kryštalický materiál o hmotnosti 0,06 g so stanoveným 79,9 %
obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 1 bežnú jednotlivú dávku drogy
schopnú ovplyvniť psychiku užívateľa, injekčná striekačka 3 ml skúmaná ako predmet č. 5, v ktorej sa

nachádzal kryštalicky materiál o hmotnosti 12,4 mg so stanoveným 74,3 % obsahom metamfetamínu,
z ktorého by bolo možné pripraviť 1 jednotlivú dávku drogy s nižším obsahom metamfetamínu schopnú
ovplyvniť psychiku užívateľa, čierna uzatváracia krabička s obsahom uzatváracieho sáčku s bielou
kryštalickou látkou skúmaný ako predmet č. 6, v ktorom sa nachádzal kryštalický materiál o hmotnosti
0,14 g, so stanoveným 79,5 % obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej

3 bežné jednotlivé dávky drogy schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, ako aj sklenená banka skúmaná
ako predmet č. 2, dva kusy digitálne váhy skúmané ako predmety č. 7 a č. 13, plastová uzatvárateľná
gulička so zvyškami bielej kryštalickej látky, znalecky skúmaná ako predmet č. 8 a kinder vajíčko
žltej farby so zvyškami bielej látky, skúmané ako predmet č. 9, v ktorých bola zaistená prítomnosť
stopového množstva metamfetamínu, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok. (Pravdepodobne opäť len v dôsledku zrejmej nesprávnosti súd
prvéhostupňapojaldosvojhorozhodnutiaskutoktak,akobolnaformulovanýeštevuzneseníovznesení
obvinenia, nie v podanej obžalobe, hoci sa na ňu odvoláva. Vzhľadom ale na to, že konanie o väzbe
obžalovaného na prvom a druhom stupni predstavuje konanie jedno, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu

prvého stupňa a krajského súdu predstavujú jeden celok, krajský súd zistený nedostatok napadnutého
rozhodnutia svojim vlastným rozhodnutím napravil.)

Trestné stíhanie je voči obžalovanému D. B. vedené väzobne, pretože rozhodnutím sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 3 Tp 14/2018 zo dňa 15.01.2018 v spojení s uznesením

KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9Tpo3/18zodňa06.02.2018bolobžalovanývzatýdoväzbyzdôvodov
vyplývajúcich z ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba u neho začala plynúť dňom 12.01.2018.V zhode so závermi uvedenými v dôvodoch napadnutého uznesenia aj krajský súd, po preskúmaní
obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že dôvody väzby uvedené v ust. § 71 ods.
1 písm. c/ Tr. por. u obžalovaného trvajú aj naďalej, a preto je potrebné vo väzbe ho ponechať.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. môže byť obvinený vzatý do väzby (prípadne vo väzbe ponechaný) len
vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a
z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v
trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo

ktorým hrozil.

Aj podľa názoru krajského súdu doteraz zistené skutočnosti, opierajúc tento záver najmä o výpovede
svedkov I. G., V. Q. a Z. H., ktorí uviedli, že im obžalovaný opakovane mal predávať alebo dávať pervitín,
ale aj o obsah zápisníc o osobných prehliadkach a prehliadke osobného motorového vozidla, z ktorých
vyplýva aké veci boli počas týchto úkonov zaistené, či vydané a taktiež aj o obsah znaleckého skúmania

KEÚ PZ, z ktorého vyplýva množstvo metamfetamínu v zaistených látkach, ako aj počet jednotlivých
dávok drogy, ktoré by bolo možné zo získaného množstva vyrobiť, aj naďalej nasvedčujú tomu, že
skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, bol spáchaný, pričom je nepochybné, že má
znaky trestného činu a sú tu dôvody na podozrenie, že ho spáchal práve obžalovaný.

Aj naďalej bol teda splnený materiálny predpoklad pre rozhodnutie o väzbe spočívajúci v dôvodnosti
trestného stíhania.

K sťažnostným námietkam obžalovaného spočívajúcim v tom, že dôkazy, najmä výpovede vyššie
spomínaných svedkov, o ktoré obžaloba opiera právnu kvalifikáciu stíhaného skutku v druhom odseku,

sú podľa jeho názoru pochybné, nepresvedčivé, nepodporené ďalšími dôkazmi a že skutok uvedený v
obžalobe nie je dostatočným spôsobom konkretizovaný, je potrebné uviesť, že rozhodovanie o väzbe
nie je rozhodovaním o vine, či nevine obžalovaného. Pre záver o dôvodnosti trestného stíhania ako
predpokladu pre rozhodovanie o väzbe postačí určitý rozumný stupeň pravdepodobnosti, že stíhaný
skutok sa stal, je trestným činom a mal ho spáchať práve obžalovaný, ktorý je, aj podľa názoru krajského

súdu, vyššie naznačenými dôkazmi dostatočne opodstatnený. Úlohou súdov pri rozhodovaní o väzbe
nie je s konečnou platnosťou hodnotiť doposiaľ vykonané dokazovanie, pre rozhodovanie o väzbe
je postačujúce, že skutočnosti vyplývajúce z vyššie naznačených dôkazov dostatočným spôsobom
dôvodnosť trestného stíhania opodstatňujú. Navyše už tým samým faktom, že na obžalovaného bola
podaná obžaloba, došlo k posilneniu dôvodnosti trestného stíhania oproti prípravnému konaniu. S

obhajobou obžalovaného samozrejme sa bude musieť súd prvého stupňa vysporiadať v rámci hlavného
pojednávania. Nateraz námietky obhajoby neoslabujú dôvodnosť trestného stíhania do takej miery, aby
nebolo možné naplnenie dôvodnosti trestného stíhania ako materiálneho predpokladu rozhodovania
o väzbe konštatovať. Rovnako tak krajský súd považuje aj skutok uvedený v obžalobe pre potreby
rozhodovania o väzbe dostatočne konkretizovaný.

V zhode so závermi súdu prvého stupňa aj krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané aj
naďalej dôvody preventívnej väzby, teda dôvody vyplývajúce z ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obavu,
že obžalovaný v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti
odôvodňuje tak povaha stíhanej trestnej činnosti, ako aj samotná osoba obžalovaného. Aj keď sa na

obžalovaného,vychádzajúczodpisuregistratrestov,hľadíakobynebolodsúdený,zhľadiskahodnotenia
jeho osoby sa fikcia neodsúdenia na skutočnosť, že aj v týchto prípadoch sa trestného činu dopustil,
nevzťahuje, čo potom znamená, že obžalovaný sa v minulosti už dvoch trestných činov, aj keď odlišného
charakteru, dopustil. Opakované páchanie trestnej činnosti potom naznačuje, že obžalovaný je náchylný
kjejpáchaniuamáľahostajnýprístupkdodržiavaniuvšeobecnezáväznýchavšeobecneakceptovaných

pravidiel správania sa. Taktiež nie je možné opomenúť, že obžalovaný sa mal stíhanej trestnej činnosti,
podľa vyjadrenia svedkov, dopúšťať opakovane, teda v jeho prípade nemalo ísť o jednorazové zlyhanie,
či jednorazové vybočenie z inak riadneho spôsobu života. Z výpovede obžalovaného v prípravnom
konaní pritom vyplýva, že nemá žiaden čistý príjem a je nemajetný, a preto je naozaj namieste obava,
že práve páchaním trestnej činnosti si zabezpečuje prostriedky na svoju obživu. Aj keď na neverejnom

zasadnutí za účasti strán v konaní sa obžalovaný snažil presvedčiť súd, že príjem mal, jeho odpoveď na
otázku krajskej prokurátorky, aký príjem z podnikateľskej činnosti dosahoval, bola vyhýbavá, popisoval
problémy, ktoré boli s podnikaním spojené a záverom len uviedol, že jeho zisk bol nízky. Aj z takéhoto
jeho vyjadrenia potom vyplýva, že úvaha o tom, že podnikateľská činnosť mu dostatok finančnýchprostriedkov na živobytie nezabezpečovala, je namieste. Taktiež aj množstvo zaistenej drogy, a to viac
ako 350 dávok, skôr svedčí o tom, že obžalovaný drogy ďalej predával, respektíve dával ako odmenu
za protislužbu, než že ide o množstvo, ktoré slúžilo len pre jeho osobnú potrebu. Tieto skutočnosti

potom vo svojom súhrne bezpochyby nasvedčujú tomu, že obava z možného pokračovania v páchaní
trestnej činnosti obžalovaným v prípade jeho prepustenia na slobodu je v prejednávanej veci reálna a
plne namieste.

Závažnosť vyššie spomínaných väzobných dôvodov, závažnosť stíhaného trestného činu, ako aj

skutočnosť, že obžalovaný sa mal stíhaného skutku dopúšťať opakovane, obavu z pokračovania v
páchaní trestnej činnosti obžalovaným zvyšujú do takej miery, že väzbu nie je možné nahradiť inými
inštitútmi predpokladanými trestným poriadkom, a to ani dohľadom probačného a mediačného úradníka
a ani písomným sľubom obžalovaného, ktoré krajský súd nepovažuje za spôsobilé, s ohľadom na už
uvedené, hrozbu z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným účinne eliminovať.

Hlavne ale obžalovaný je naďalej, aj podľa názoru krajského súdu, dôvodne trestne stíhaný pre obzvlášť
závažný zločin, pričom vychádzajúc z ust. § 80 ods. 2 Tr. por., za takejto situácie by bolo možné
väzbu obžalovaného nahradiť inými inštitútmi predpokladanými Trestným poriadkom len za existencie
výnimočných okolností, ktoré ani krajský súd v prejednávanej veci nevzhliadol.

Aj keď v prejednávanej veci nejde, podľa názoru krajského súdu, o právne zložitú vec, vzhľadom na
závažnosť trestného činu, pre ktorý je obžalovaný dôvodne stíhaný, na trest, ktorý obžalovanému v
prípade uznania viny hrozí (minimálne 10 rokov), vzhľadom na skutkovú zložitosť prejednávanej veci,
keďže je s ňou spojený pomerne obsiahly spisový materiál, na dĺžku doposiaľ obžalovaným vykonanej
väzby (ani nie 6 mesiacov), aj keď súd prvého stupňa v prejednávanej veci nekonal celkom urýchlene,

hoci takto postupovať mu ukladá ust. § 2 ods. 6 Tr. por., keďže vychádzajúc z ust. § 76 ods. 3 Tr.
por. a § 72 ods. 3 Tr. por. bol prvostupňový súd povinný celé rozhodnutie aj s odôvodnením pojať do
zápisnice o výsluchu obžalovaného, hoci tak neurobil a spis mal vychádzajúc z ust. § 190 ods. 3 Tr.
por. predložiť krajskému súdu nasledujúci pracovný deň po rozhodnutí, teda už dňa 14.06.2018, hoci k
tomu v skutočnosti došlo až dňa 20.06.2018, nie je možné väzbu obžalovaného ani z hľadiska jej trvania

považovať za neprimeranú, či neproporcionálnu.

Súdu prvého stupňa je nutné ešte vytknúť, že pred výsluchom obžalovaného k väzbe tohto
zákonným spôsobom nepoučil. Tento nedostatok ale krajský súd napravil, a to tým spôsobom, že na
prejednaniesťažnostiobžalovanéhonariadilneverejnézasadnutiezaúčastistránvkonaní,kedyvýsluch

obžalovaného po zákonnom poučení zopakoval.

Napriekvyššieuvedenémujenutnéuviesť,žesúdprvéhostupňadospelksprávnemuzáveru,žedôvody
väzby vyplývajúce z ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obžalovaného D. B. trvajú aj naďalej, a preto je
potrebné ponechať ho vo väzbe.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd, nezistiac dôvod pre zmenu, či zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, sťažnosť obžalovaného D. B. v zmysle ust. § 193 ods.
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.