Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204888
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215204888.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H.. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K.. W. XXX/
XX, P. W., zastúpeného: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18,
Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s. so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava IČO:
31 322 832, o určenie neplatnosti pracovného pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29. novembra 2016, č.k. 12Cpr/1/2015-325, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy, a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu, keď dospel k záveru, že žalovaný so žalobcom skončil pracovný
pomer výpoveďou platne. Vychádzal zo zistenia, že žalobca pre žalovaného pracoval na základe
pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v pracovnej pozícii "špecialista - analytik pre meranie výkonnosti" na
oddelení Plánovanie a optimalizácia útvaru Riadenie dodávateľského reťazca (ďalej len SCM). Druhom
práce v uvedenej pracovnej pozícii podľa pracovnej zmluvy bolo sledovanie a analýza výkonu celého
zásobovacieho reťazca, analýza rozdielu medzi priebežnými a skutočnými plneniami. Dňa 02.09.2014

bola doručená žalobcovi písomná výpoveď z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 odsek 1 písm. b)
Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal touto výpoveďou skončiť ku dňu 31.12.2014. Rozhodnutím
generálneho riaditeľa žalovaného pod č. 9/2014 s názvom "Zmeny vo funkčnej organizácii Slovnaft,
a.s."zo dňa 25.08.2014 došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci ktorých bolo v tomto rozhodnutí
uvedené, že ku dňu 31.08.2014 je zrušená i pracovná pozícia žalobcu. Na základe organizačnej
zmeny generálneho riaditeľa č. 9/2014 došlo na útvare SCM k zrušeniu dvoch pracovných pozícii k

31.08.2014. Teda boli zrušené dve pracovné pozície nasledovne: Jedna pracovná pozícia "špecialista
- analytik pre meranie výkonnosti" HAY - 15 na útvare 52100 čo bola pracovná pozícia žalobcu. Ďalej
bolo zrušené ďalšie jedno miesto v pracovnej pozícii "referent - optimalizácia výroby" HAY - 14 na
útvare 52100. V rámci tejto organizačnej zmeny došlo k vytvoreniu troch pracovných pozícii ku dňu
01.09.2014: jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare 5200, jedna pracovná
pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare 52100 a jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista"

HAY 15, na útvare 52100. Tieto pozície v rámci rozhodnutia generálneho riaditeľa SLOVNAFT, a.s. č.
9/2014 zo dňa 25.08.2014 boli nazvané racionalizačnými opatreniami. Konštatoval, že žalobca v konaní
nepreukázal porušenie ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce zo strany žalovaného a to inzerovaním
pracovnej pozície špecialistu HAY 16 ako i obsadením pracovnej pozície špecialistu HAY 15. Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien zo dňa 02.09.2014 bolo po formálnej
stránke v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, pričom žalovaný v priebehu konania

preukázal, že žalobca sa stal v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene nadbytočným a súčasne
bola splnená ponuková povinnosť a výpoveď bola prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou.Najmä však žalobca nepreukázal, že by na jeho pracovnú pozíciu bol prijatý iný zamestnanec s rovnakou
pracovnou náplňou ako vykonával žalobca pred organizačnou zmenou vykonanou žalovaným. Takto
ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 63 odsek 1 písm. d), § 63 ods. 2

Zákonníka práce, a dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky
platnostivýpovedepracovnéhopomeružalobcu,nakoľkobolopreukázanésplnenievšetkýchformálnych
a obsahových predpokladov platnej výpovede z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 odsek 1
písm. d) Zákonníka práce. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, ktorý namietal, že žalovaný vo
výpovedi dôvod výpovede skutkovo nevymedzil tak, aby ho nebolo možné zmeniť s iným dôvodom

a argumentoval v tejto súvislosti rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 2/2008 zo dňa
28.07.2008. Citovaný rozsudok totiž určuje po hmotnoprávnej stránke iný prípad ako je tento spor,
keďže v danom prípade bola daná zamestnávateľom výpoveď podľa § 63 odsek 1 písm. d) Zákonníka
práce, teda nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
avšak v prejednávanej veci žalovaný pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou aplikoval výpovedný
dôvod podľa § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvod skončenia pracovného pomeru bol pritom

vo výpovedi bol vymedzený dostatočne určito a teda nebolo možné tento zameniť s iným výpovedným
dôvodom. Pokiaľ ide o žalobcom spochybňovanú platnosť organizačnej zmeny, poukázal na to, že
dôvod organizačnej zmeny vo výpovedi bol uvedený (racionalizačné opatrenia), pričom ustanovenie §
61 ods. 2 Zákonníka práce, resp. § 63 Zákonníka práce explicitne neustanovuje, že by zamestnávateľ
v prípade, že zamestnancovi dáva výpoveď podľa § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce, musel vo

výpovedi uviesť samotný dôvod organizačnej zmeny. Organizačná zmena sa v danom prípade týkala
viacerých útvarov a bolo ňou zrušených ako i vytvorených viacero pracovných pozícii v spoločnosti
žalovaného. Konštatoval, že ani rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 3103/2010 zo dňa
18.10.2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/6/2010 zo dňa 22.09.2010 nie je
možné v súvislosti s dôkazným bremenom v prejednávanej veci aplikovať, nakoľko upravujú skutkovo

odlišné prípady. Poukázal na to, že žalobca pôvodne v žalobe tvrdil, že výpoveď je neplatná z dôvodu
porušenia ustanovenia § 61 odsek 3 Zákonníka práce, keď mal podľa jeho tvrdenia žalovaný inzerovať
pozíciu špecialista v HAY 16 na útvare 52100 plánovanie a optimalizácia. Svedkovia Q. Z. U. V. Š. sa
pri svojom výsluchu vyjadrovali v podstate len k tejto otázke. Neskôr keďže si žalobca ustanovil pre
konanie právneho zástupcu, žalobca prišiel s argumentáciou o zhodnosti jeho pozícii s novovytvorenou

pozíciou špecialista v HAY 15 na útvare 52100 plánovanie a optimalizácia. Podľa tvrdení žalovaného
však nebolo jasné, či žalobca mal za to, že ním tvrdená neplatnosť výpovede z dôvodu porušenia
§ 61 ods. 3 Zákonníka práce mala nastať z dôvodu vytvorenia pozície špecialista v HAY 15 alebo
špecialista v HAY 16, prípadne či obe tieto pozície sú identické. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
svedkyňa S. K., ktorá pôsobila na pozícii špecialista v HAY 15 vykonávala tú istú prácu ako žalobca, a

zároveň bolo v konaní preukázané svedeckými výpoveďami svedkov H.. Q. Z. U. H.. V. Š., že pozícia
špecialista v HAY 16 bola odlišná od pozície žalobcu. Bez ohľadu na to, že podľa názoru žalovaného ani
jedna z týchto pozícii nie je zhodná z jeho pôvodnou pracovnou pozíciou, je logicky neudržateľné, aby
žalobca v konaní s úspechom tvrdil, že žalovaný na to, aby nahradil jeho pracovnú pozíciu vytvoril dve
nové pracovné miesta s identickou pracovnou náplňou. Žalobca v žalobe zo dňa 26.02.2015 uviedol,

že si žalovaný splnil ponukovú povinnosť. Na strane dva žaloby výslovne uviedol: "Základná mzda v
ponúkanej pozícii bola o 415 eur nižšia ako moja základná mzda podľa platnej pracovnej zmluvy a druh
práce (operatívne riešenie problémov dodávok a distribúcie) vôbec nevyhovuje môjmu naturelu, preto
som ponuku tejto práce neakceptoval." Zo svedeckej výpovede V. Š.Y. jasne vyplynulo, že žalovaný
ponúkol žalobcovi primeranú prácu a v rovnakom pracovnom prostredí dokonca v rovnakej budove na

rovnakej chodbe. Zároveň svedok H.. V. Š. jednoznačne uviedol, že žalobca bol v dostatočnom časovom
predstihu informovaný o budúcnosti jeho pracovnej pozície a bola mu poskytnutá aj nadštandardná
súčinnosť zo strany nadriadeného pri hľadaní inej práce či už u žalovaného, ako pri príprave na pohovory
v externom prostredí. Svedok H.. V. Š. ako i svedkyňa H.. A. O. dostatočným spôsobom zargumentovali
dôvody mzdového rozdielu. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť pre pozíciu, na ktorú bola prijatá H..

S. K., poukázal na to, že zákon nevyžaduje, aby zamestnancovi boli ponúknuté všetky svoje voľné
a aktuálne disponibilné pracovné miesta. Stačí ak ponúkne pracovníkovi jedno z týchto pracovných
miest. Pokiaľ sa týka dôvodov, pre ktoré žalobca ponúknuté miesto odmietol, a neskôr spochybnil
existenciu ponúknutej práce súd vyhodnotil, že jeho argumentácia je irelevantná, pretože žalovaný v
zmysle platného zákona mu riadne ponúkol náhradnú prácu, ktorú však žalobca odmietol, čo sám

priznal a uviedol vo svojej žalobe. Po výsluchu účastníkov konania, ako i výsluchu svedkov a listinných
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise zistil, že žalobcovi sa v priebehu konania nepodarilo
preukázať, že výpoveď zo strany žalovaného mu bola daná neplatne. Žalobca v konaní nepreukázal
porušenie ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce zo strany žalovaného a to inzerovaním pracovnejpozície špecialistu HAY 16 ako i obsadením pracovnej pozície špecialistu HAY 15. Po vykonanom
dokazovaní mal za to, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien
zo dňa 02.09.2014 bolo po formálnej stránke v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.

Žalovanývpriebehukonaniapreukázal,žežalobcasastalvdôsledkurozhodnutiaoorganizačnejzmene
nadbytočným a súčasne si splnil ponukovú povinnosť prerokovania výpovede s príslušnou odborovou
organizáciou. Žalobca teda nepreukázal, že by na jeho pracovnú pozíciu bol prijatý iný zamestnanec s
rovnakou pracovnou náplňou ako vykonával žalobca pred organizačnou zmenou vykonanou žalovaným.
Preto dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. O nároku na náhradu trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal tento nárok v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu dôvodiac tým, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietal, že k
porušeniu práva na spravodlivý proces došlo vydaním nepreskúmateľného rozsudku, nakoľko z jeho
odôvodnenia nevyplýva, aké dôkazy označil, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž neobsahuje všetky skutkové tvrdenia
a právne argumenty, na základe ktorých v spore tvrdil, že sporná výpoveď je neplatná, avšak ani
to, aké dôkazy strany označili, ktoré dôkazy vykonal, neuvádza ani z ktorých dôkazov vychádzal

a ako ich vyhodnotil, a neuvádza ani prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.04.2016 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhol doplniť dokazovanie predložením pracovných zmlúv zamestnancov prijatých
na novovytvorené pracovné pozície na útvare SCM, ktoré by mohli potvrdiť jeho tvrdenia o zhodnosti
pracovnej náplne novoprijatých zamestnancov s jeho pracovnou náplňou, avšak súd prvej inštancie

uvedený návrh na doplnenie dokazovania neuviedol ani v zápisnici o pojednávaní, no najmä; z dôvodu
ochrany osobných údajov; tento dôkaz nepripustil, čím zmaril jeho možnosť preukázať zhodnosť
pracovných úloh novoprijatých zamestnancov s jeho pracovnými úlohami, ktorá skutočnosť je pre
rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca. Zároveň však súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že vo výpovedi bol dôvod skončenia

pracovného pomeru vymedzený dostatočne určito, a to napriek tomu, že žalovaný vo výpovedi žiadnym
spôsobom nekonkretizuje, z akého dôvodu ho považuje za nadbytočného, nakoľko dôvod nadbytočnosti
nevyplýva ani zo samotného Rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 9/2014. V tejto súvislosti zároveň
zdôraznil, že v konaní preukázal skutočnosť, že sa pre Žalovaného nestal nadbytočným ani z jedného
konkrétneho dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď to vyplýva

z výpovede svedka H.. Q. Z. - vedúceho oddelenia Plánovanie a optimalizácia a svedka H.. Q. Z.,
ako aj z toho, že žalovaný nevie vysvetliť rozdiel medzi jeho pracovnou pozíciou a novovytvorenou
pracovnou pozíciou SCM - Špecialista v HAY 15 na útvare 52100 Plánovanie a optimalizácia. Poukázal
na to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložil mnoho dôkazov o zhodnosti jeho
zrušenej pracovnej pozície a novo vytvorenej pracovnej pozície SCM - Špecialista v HAY 15 na útvare

52100 Plánovanie a optimalizácia s vysvetlením a hodnotením týchto dôkazov vo svojich vyjadreniach
zo dňa 27.05.2016 a 07.10.2016. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení rozsudku s uvedenými
skutočnosťami vôbec nevysporiadal, a to napriek tomu, že žalovaný opäť vytvoril toto isté pracovné
miesto. Neboli teda naplnené a ani žalovaným preukázané konkrétne podmienky ukončenia pracovného
pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a naopak bolo preukázané, že žalovaný v rámci

toho istého rozhodnutia o organizačných zmenách zrušil jeho pracovnú pozíciu a zároveň vytvoril svojou
náplňou práce a stupňom HAY totožnú pracovnú pozíciu, a preto považuje výpoveď zo dňa 02.09.2014
za neplatnú. Napokon poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci vo vzťahu k otázke splnenia ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 písm. b)
Zákonníka práce, keď súd neskúmal, či ponúknutá iná práca bola pre neho aj vhodná. Žalovaný mu totiž

síce ponúkol prácu na inom útvare, ale s neporovnateľne nižším platom z dôvodu, že by bol zaradený
na iný útvar, v rámci ktorého by mal najmenej pracovných skúseností, a preto žalovaný svoju povinnosť
splnil iba formálne, pričom výkon tejto jeho povinnosti nebol v súlade s dobrými mravmi podľa článku
2 Zákonníka práce.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu. Konštatoval, že

rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky formálne požiadavky kladené na obsah súdneho rozhodnutia
uvedené v ustanovení § 220 C.s.p., a zdôraznil v tejto súvislosti, že nie je úlohou súdu prvej inštancie
dať odpoveď na všetky argumenty či skutočnosti tvrdené sporovými stranami. Úlohou súdu je vyporiadať
sa predovšetkým s argumentmi, dôkazmi a dôkaznými návrhmi, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie
vo veci samej a túto úlohu si súd prvej inštancie nepochybne splnil, keď uviedol v odôvodnení rozsudku

žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti výpovede, vrátane žalobcovej argumentácie, rovnako ako dôvody,
pre ktoré žalovaný so žalobou nesúhlasil. V nadväznosti na žalobcom namietané nevykonanie
dokazovania obsahom pracovných zmlúv zamestnancov prijatých na novovytvorené pracovné pozície
na útvare SCM poukázal na to, že vyžiadanie si pracovnej zmluvy akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá nie
je stranou konania, je neodôvodneným zásahom do práva na ochranu osobných údajov a takýto postup
súdov je všeobecne známy, a preto mal žalobca mal skôr požadovať predloženie iného dokumentu,

popisu pracovnej pozície. O existencii takéhoto dokumentu ako prílohy pracovnej zmluvy u žalovaného
preukázateľne žalobca vedel, keďže jeho existenciu pri svojej osobe spomína priamo v žalobe, resp.
ho k nej pripojil. Ak bol návrh na predloženie pracovnej zmluvy súdom zamietnutý, žalobca, zastúpený
v konaní advokátom, mohol na takýto postup súdu náležitým spôsobom reagovať v ďalšom priebehu
konania či už vo svojich písomných podaniach alebo priamo na pojednávaní. Skutočnosť, že ide o

pracovnoprávny spor, nezbavuje žalobcu ako zamestnanca bez ďalšieho zodpovednosti za dôkaznú
iniciatívu a žalobca takúto dôkaznú iniciatívu napriek tomu, že bol v konaní zastúpený advokátom,
nevyvinul. Nie je jeho povinnosťou predkladať dôkazy, na ktoré nebol stranou či súdom vyzvaný. Ako v
priebehukonaniavyplynulo,žalobcaajnapriekukončeniupracovnéhopomeruužalovaného,disponoval
podrobnými informáciami o situácii na jeho pracovisku. Zdôraznil, že výhrady žalobcu voči údajným

formálnym a materiálnym nedostatkom výpovede neobstoja, nakoľko výpoveď spĺňa všetky zákonom
vyžadovanénáležitosti,vrátanetoho,žedôvodskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďoujevymedzený
dostatočne určito. Organizačná zmena, na základe ktorej sa stal žalobca nadbytočným, sa týkala hneď
niekoľkých útvarov a na jej základe boli zrušené či vytvorené viaceré pracovné pozície. Žalobca pritom
hodnotísvedeckévýpovedezjavneúčelovoanezohľadňujevšetkyrelevantnéskutočnosti,keďpracovná

pozícia svedkyne S. K. nebola zhodná s pracovnou pozíciou žalobcu a žalobca aj vlastnou vinou
nepreukázal v konaní opak. Inzerovaná pracovná pozícia rovnako nebola zhodná s pracovnou pozíciou
žalobcu a žalobca sa ani v odvolaní nebol schopný vyporiadať so svojou prechádzajúcou argumentáciou
ohľadne ním tvrdeného porušenia ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Poukázal na to, že si
riadne splnil ponukovú povinnosť a žalobcom až dodatočne (v žalobe žiadne uvedené neboli) uvádzané

dôvody nesplnenia ponukovej povinnosti sú vyslovene účelové, keďže ponúkol žalobcovi pozíciu na tom
istom útvare, v tej istej budove, doslova na tej istej chodbe, len s inou agendou a za iných mzdových
podmienok, pričom však tieto mzdové podmienky súviseli výslovne s daným podútvarom. Odvolanie
žalobcu preto označil za nedôvodné.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie pre účely posúdenia splnenia formálnych a

obsahových náležitostí výpovede, ako aj pokiaľ ide o prerokovanie výpovede s odborovým orgánom a
splnenie ponukovej povinnosti dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou
zo dňa 4.3.2013 z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny vykonanej rozhodnutím
generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014, zhodnotením výsledkov vykonaného

dokazovania v tejto časti dospel k správnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že sporná výpoveď
bola žalobcovi riadne doručená, bola riadne prerokovaná s odborovým orgánom a žalobcovi bolo tiež
ponúknuté iné voľné miesto.

6. Na základe takto ustálených skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery, keď na

vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce, ktoré aj pre účely posúdenia splnenia
uvedených predpokladov správne vyložil a svoje dôvody vedúce ku konštatovaniu, že sporná výpoveď
spĺňa formálne a obsahové predpoklady jej platnosti, aj dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.odôvodnil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými skutočnosťami podstatnými pre posúdenie
splnenia týchto predpokladov.

7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výpovedný dôvod je v spornej
výpovedi vymedzený v súlade s ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce dostatočne, keď odkaz na
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014 v spojitosti s konštatovaním
nadbytočnosti po zrušení pôvodného a neprijatí iného voľného miesta žalovaným, je v tomto prípade v
spojitosti so špecifikáciou zrušených miest postačujúci.

8. Neopodstatnená je v tejto súvislosti argumentácia žalobcu v odvolaní, že obsah výpovede
nezodpovedá ustanoveniu § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko žiadnym spôsobom nekonkretizuje,
z akého dôvodu ho považuje za nadbytočného, keď dôvod nadbytočnosti nevyplýva ani zo samotného
rozhodnutia generálneho riaditeľa č. 9/2014. Z obsahu výpovede totiž nepochybne vyplýva, že
dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu je konkrétna organizačná zmena žalovaného, pričom

nadbytočnosť je odôvodnená tým, že v dôsledku organizačnej zmeny bolo zrušené pôvodné miesto
žalobcu, ktorý ponuku iného voľného miesta neprijal a preto žalovaný nemá možnosť prideľovať mu
prácu.

9. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že ponúknuté voľné miesto nemožno

považovať za vhodné pre jeho osobu z dôvodu horšieho finančného ohodnotenia. Je síce pravdou, že
mzda vyplácaná zamestnancovi na žalobcovi ponúkanom mieste bola nižšia, než na mieste pôvodnom,
avšak táto skutočnosť sama o sebe, keď ostatné náležitosti boli splnené, nemôže viesť k záveru, že
žalobcovi nebolo zo strany žalovaného ponúknuté vhodné miesto. Argumentácia žalobcu v odvolaní tak
v tomto smere nemôže obstáť.

10. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvej inštancie
ohľadne splnenia predpokladov platnosti výpovede z pracovného pomeru pokiaľ ide o dodržanie
formálnych a obsahových náležitostí výpovede, existencie rozhodnutia žalovaného o organizačnej
zmene, prerokovania výpovede s odborovým orgánom a splnenie ponukovej povinnosti v zmysle ust. §

63 ods. 2 Zákonníka práce za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v
celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

11. Odvolací súd však dospel k záveru, že za predčasný a teda nesprávny treba považovať záver

prvoinštančného súdu, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by sa v dôsledku organizačnej zmeny
žalovaného nestal nadbytočný, resp. to, že by na jeho pracovnú pozíciu bol prijatý iný zamestnanec s
rovnakou pracovnou náplňou ako vykonával on pred organizačnou zmenou vykonanou žalovaným.

12. Opodstatnene v tomto smere žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že postupoval

nesprávne, keď odmietol vykonať dokazovanie oboznámením obsahu pracovných zmlúv zamestnancov,
ktorých žalovaný na základe organizačnej zmeny vykonanej Rozhodnutím generálneho riaditeľa
žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014 prijal (o takomto dôkaznom návrhu žalobcu dokonca v
odôvodnení napadnutého rozsudku nie je ani zmienka). Bez vykonania takéhoto dôkazu totiž nie je
možné bez ďalšieho konštatovať, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

svoje tvrdenie o totožnosti náplne práce novoprijatých zamestnancov s jeho náplňou práce, ktorá
skutočnosť je v preskúmavanej veci mimoriadne významná pre posúdenie otázky, či sa žalobca stal
v dôsledku prijatej organizačnej zmeny nadbytočný. Vykonaniu takéhoto dokazovania pritom za stavu,
keď ho žalobca v spore navrhol a skutočnosti ním zistené môžu mať význam pre rozhodnutie v spore,
nebráni žiadna objektívna prekážka. Za takúto prekážku nemožno považovať ani právnu úpravu na

ochranu osobných údajov, prípadne dokonca ani prípadný nesúhlas dotknutých zamestnancov, nakoľko
predmetom dokazovania by mala byť iba ich náplň práce, teda nebudú zisťované žiadne iné skutočnosti
z ich pracovného pomeru, ktoré s prejednávaným sporom vecne nesúvisia.

13. Súd prvej inštancie preto nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil realizáciu jeho

procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. So zreteľom na skutočnosti, pre ktoré súd
prvej inštancie dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, by totiž rozhodnutie vo
veci samej odvolacím súdom za tohto stavu veci nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolostranám odoprené právo namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne
vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel
právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za

významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces,
pričom však dôsledné rešpektovanie princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci
dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor riadne prejedná, doplní dokazovanie
obsahom listín obsahujúcich náplň práce všetkých zamestnancov žalovaného, ktorí boli do zamestnania
prijatí v nadväznosti na rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014,
následne na základe zistených skutočností meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby
z hľadiska splnenia podmienok platnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalovaným žalobcovi

podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to najmä z toho hľadiska, či sa stal žalobca v dôsledku
žalovaným prijatej organizačnej zmeny nadbytočný, a opätovne rozhodne vo veci samej, pričom svoje
rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

15. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).