Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815203050
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815203050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - B., A. XXX/X,
zastúpeného Mgr. V. K., advokátom so sídlom v X., Z. Q. XX, proti žalovaným 1/ A. J. SK, s.r.o., D.: XX
XXX XXX so sídlom Z. - B., A. XXX/XX, 2/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, obaja zastúpení JUDr. P.
A., advokátom so sídlom v X., M. F. I. XXX/XXA, o zaplatenie 6.287,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. septembra 2016, č.k. 14C/82/2015-74,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., IV. p o t v r d z u j e.

Žalovaný 2/ m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie v časti žaloby proti žalovanému
1/. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žalovanému 1/ nepriznal náhradu

trov konania. Vo výroku IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ 100 % trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na
zaplatenie sumy 6.287,43 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalovaný 2/ zapríčinil dňa 09.07.2013 v areáli X. A. v G. republike dopravnú nehodu, ktorou bolo
poškodené motorové vozidlo AUDI A8, vlastníkom ktorého je Pivovar A.. Žalovaný 2/ spôsobil dopravnú

nehodu ako vodič motorového vozidla Citroen Jumper, EČV: PD XXXDY, vlastníkom tohto vozidla je
žalobca. V čase nehody bol k vozidlu pripojený aj príves - kompresor. Podľa záznamu o nehode bol
kompresor vlastníctvom žalovaného 1/ a nehoda bola spôsobená týmto kompresorom. V čase dopravnej
nehody nemal žalobca uzavretú platnú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel k vozidlu Citroen Jumper. Slovenská kancelária
poisťovateľov následne poskytla poškodenému vlastníkovi vozidla AUDI A8 plnenie z garančného fondu
vo výške 5.431,45 eur. Poškodený neskôr dohlásil nové poistné plnenie k dopravnej nehode vo výške

816,21 eur. Žalobca bol vyzvaný, aby uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov celú sumu, ktorá bola
vyplatená vlastníkovi motorového vozidla AUDI A8, vo výške 5.471,22 eur a dodatočne uplatnenú
škodu 816,21 eur, teda v celkovej výške 6.287,43 eur. Žalobca túto sumu uhradil dňa 15.05.2014. V
priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti, v ktorej smerovala proti žalovanému 1/, preto
súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou ako náhradu
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Škodu mu mal spôsobiť žalovaný 2/ porušením právnej

povinnosti, v dôsledku ktorého došlo k dopravnej nehode. Žalobca mal za to, že u žalovaného 2/ sú
naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu a že žalovaný 2/ mu zodpovedá za škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka. Žalobca videl svoju škodu v tom, že mu vznikla na jeho majetku ujma preto, žemusel Slovenskej kancelárii poisťovateľov zaplatiť sumu 6.287,43 eur. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný 2/ ako vodič vozidla Citroen Jumper, ktoré patrí žalobcovi síce porušil právnu povinnosť -
pravidlá cestnej premávky, avšak škodu spôsobil vlastníkovi vozidla AUDI A8 a nie žalobcovi. Táto škoda

mala byť v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. uhradená z povinného zmluvného poistenia.
Na vozidlo Citroen Jumper však v tom čase nebola uzatvorená platná poistná zmluva, preto bola
škoda poškodenému vlastníkovi vozidla AUDI A8 uhradená z garančného fondu. Ujma ktorá vznikla na
majetku žalobcu podľa názoru súdu nie je škodou, ktorú mu spôsobil žalovaný 2/. Preto neexistuje nárok
žalobcu proti žalovanému 2/, ktorý by mal charakter nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho

zákonníka. Žalobca porušil svoju povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre vozidlo Citroen Jumper. To
bola bezprostredná príčina toho, že si Slovenská kancelária poisťovateľov uplatnila voči nemu náhradu
plnenia vyplateného poškodenému vlastníkovi vozidla AUDI A8. Podľa názoru súdu je v tomto prípade
potrebnésazaoberaťotázkou,čiakbyžalobcasplnilsvojupovinnosťamalbyvčasenehodyuzatvorenú
platnú poistnú zmluvu, či by aj v takomto prípade musel nahrádzať Slovenskej kancelárii poisťovateľov

(poistné) plnenie, ktoré bolo vyplatené poškodenému. Je nepochybné, že v prípade platne uzatvorenej
poistnej zmluvy k vozidlu Citroen Jumper by tomu tak nebolo a škoda by bola nahradená z poistenia
žalobcu. Majetkové pomery žalobcu by zostali rovnaké ako pred nehodou spôsobenou žalovaným 2/.
Keďže žalovaný 2/ žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a nemá preto povinnosť mu ju nahradiť, bolo
potrebné ďalej skúmať, či by si žalobca mohol uplatniť žalovaný nárok voči žalovanému 2/ titulom

regresnej náhrady. V prípade náhrady škody upravuje regres (postih) § 440 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie vychádza z myšlienky, že je spravodlivé aby ten, kto zodpovedá za škodu, ktorá
bola spôsobená zavinením inej osoby, neznášal škodu sám zo svojho. Kumulatívnymi predpokladmi
úspešného uplatnenia postihu (regresu) sú: a) vznik škody tretej osobe, za ktorú zodpovedá tak
postihovaný, ako aj postihovateľ, b) postih smeruje voči osobe, ktorej zavinením bola škoda spôsobená,

c) nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá sa domáha postihu (postihovateľ). Podľa
názoru súdu, v prejednávanej veci nie je splnený tretí z uvedených predpokladov. Nárok poškodeného
vlastníka vozidla AUDI A8 na náhradu škody totiž nezanikol v dôsledku plnenia žalobcu. Tento nárok bol
uspokojený plnením Slovenskej kancelárie poisťovateľov z garančného fondu. Nejde preto o situáciu,
že by žalobca bol plnil zo svojho majetku poškodenému a následne by sa mohol domáhať regresu

voči žalovanému 2/, ktorý by za škodu zodpovedal. Preto podľa názoru súdu žalobca nemá právo ani
na postih (regresnú náhradu) voči žalovanému 2/. Súd opakovane zdôraznil, že v prípade dodržania
povinnosti žalobcu mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie by žiadna ujma na jeho majetku v
dôsledku konania žalovaného 2/ nevznikla. Keďže na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru,
že žalobca nemá proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu škody a ani nárok na regresnú náhradu, žalobu

vo zvyšnej časti (v ktorej smerovala voči žalovanému 2/) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1,2 CSP. V konaní bol žalobca
neúspešný. Z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť obom účastníkom účelne vynaložené trovy
konania a to aj žalovanému 1/, keďže žalobu voči nemu zobral späť a procesne tak zavinil zastavenie
konania. Súd však zobral do úvahy že žalovaný 1/ neposkytol žalobcovi potrebné informácie a to ešte

v rámci komunikácie, ktorá medzi nimi prebiehala pred podaním žaloby na súde. Žalobca tak nemohol
poznať právny vzťah medzi žalovanými, nemohol si tak sám bez pochybností vyriešiť otázku pasívnej
legitimácie a preto žaloval aj žalovaného 1/. Súd tieto okolnosti posúdil ako dôvod hodný osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP a žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Vzhľadom na plný úspech žalovaného 2/ v konaní mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a jeho žalobe
voči žalovanému 2/ v celom rozsahu vyhovel. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že jeho nárok uplatnený voči žalovanému 2/ titulom regresnej náhrady je nedôvodný. Poukázal na
to, že v konečnom dôsledku dňa 15.05.2014 zaplatil sumu 6287,43 eur, takže v podstate uhradil
on poškodenému celú náhradu škody a Slovenská kancelária poisťovateľov bola viac-menej len

medzičlánkom pri úhrade škody majiteľovi osobného motorového vozidla Audia A8. Poukázal na ust.
§ 440 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného,
má proti nemu postih. Postih je viazaný na podmienku, že ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú
zavinením iného. Bol toho názoru, že tým, že dňa 15.05.2014 zaplatil sumu 6287,43 eur SKP, uhradilpoškodenému majiteľovi Audi A8 spôsobenú škodu, pretože Kancelária slovenských poisťovateľov
dostala sumu 6287,43 eur späť do garančného fondu, ktorú za neho vyplatila poškodenému a je preto
možné konštatovať, že spôsobenú škodu uhradil v celom rozsahu on. Nepoprel, že nemal uzavretú

poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, avšak na druhej strane žalovaný 2/ zavinil predmetnú dopravnú nehodu, jeho
povinnosťou ako vodiča bolo pri cúvaní zaistiť si druhú osobu, ktorá by mu pomohla pri cúvaní a hlavne
tú skutočnosť, že ako vodič motorového vozidla Citroen Jumper pri jeho prebratí bolo povinnosťou si
skontrolovať kartičku o poistení, ktorá bola v motorovom vozidle a z ktorej by zistil, že dňa 09.07.2013

predmetnémotorovévozidloniejepoistené,pretožeužuplynulalehota,naktorúbolopoistenéuzavretou
poistnou zmluvou. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd určil spoluzavinenie na vzniknutej
škode z jeho strany a zo strany žalovaného 2/. Súd prvej inštancie sa týmto jeho návrhom nezaoberal,
preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že keď
vykonával cestu do cudziny a bolo mu odovzdávané vozidlo, kľúče a jeho doklady, na túto skutočnosť
nebol nikým upozornený a nemohol ani predpokladať, že by vozidlo nemalo zaplatenú poistku z
titulu povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ by o takejto skutočnosti vedel, určite by týmto vozidlom
nevykonal cestu, obzvlášť v prípade, keď ju vykonával do zahraničia. Nespochybnil, že dopravnú

nehodu zavinil, táto bola šetrená políciou Českej republiky a ak sa žalobca domnieva, že škodová
udalosť bola zle vyšetrená v tom smere, že nehoda bola spôsobená prípojným kompresorom, je táto
skutočnosť právne bezvýznamná, pretože nemohol ovplyvniť výsledky vyšetrovania nehody orgánmi
Českej polície. Ak žalobca považoval túto okolnosť za závažnú, mal postupovať proti Slovenskej
kancelárii poisťovateľov tak, že by sa domáhal vrátenia plnenia, ktoré jej poskytol. Mal za to, že žalobca

bolpovinnýposkytnúťSlovenskejkanceláriipoisťovateľovplnenieztituluregresnéhonároku,lebovčase
škodovej udalosti nemal na sporné motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 24 ods. 7 Zákona o ZoPZP). Takže príčinou
plnenia žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov nebol vznik škody na motorovom vozidle tretej
osoby, ale fakt, že žalobca porušil svoje povinnosti a v čase škodovej udalosti nemal na sporné vozidlo

uzavreté PZP a porušenie právnej povinnosti je práve v nezaplatení poistného zo strany žalobcu a medzi
porušením právnej povinnosti a škodou (zaplatený regresný nárok), ktorú si uplatnil žalobca je príčinná
súvislosť. Táto príčinná súvislosť rozhodne nie je medzi jeho konaním a regresným nárokom uplatneným
Slovenskou kanceláriou poisťovateľov voči žalobcovi. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti
rozsudku, vo výrokoch II., IV., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď
nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobca
nemá proti žalovanému 2/ nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a ani nárok
na regresnú náhradu v zmysle § 440 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalovaný 2/ zapríčinil dňa 09.07.2013 dopravnú nehodu, ktorou bolo poškodené
motorové vozidlo Audi A8, vlastníkom ktorého je Pivovar A.. Žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu ako

vodič motorového vozidla Citroen Jumper, EČV: X vlastníkom tohto vozidla je žalobca. V čase dopravnej
nehody nemal žalobca uzavretú platnú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel k vozidlu Citroen Jumper. Slovenská kancelária
poisťovateľov poskytla poškodenému vlastníkovi vozidla Audi A8 plnenie z garančného fondu v celkovej
výške 6.287,43 eur, ktorú sumu následne žalobca dňa 15.05.2014 uhradil Slovenskej kancelárii

poisťovateľov. Súd prvej inštancie konštatoval, že ujma, ktorá vznikla na majetku žalobcu nie je
škodou, ktorú mu spôsobil žalovaný 2/, preto neexistuje nárok žalobcu na náhradu škody podľa §
420 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalovaný 2/ ako vodič vozidla Citroen Jumper, ktoré patrí
žalobcovi, síce porušil právnu povinnosť - pravidlá cestnej premávky, avšak škodu spôsobil vlastníkovi
vozidla Audi A8 a nie žalobcovi. Na vozidlo Citroen Jumper nebola uzatvorená platná poistná zmluvy,

preto bola škoda poškodenému vlastníkovi vozidla Audi A8 uhradená z garančného fondu. Žalobca
porušil svoju povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo bola bezprostredná príčina toho, že Slovenská
kancelária poisťovateľov uplatnila voči nemu náhradu plnenia vyplateného poškodenému vlastníkovivozidlaAudiA8.Vyslovilnázor,ževprípadeplatneuzavretejpoistnejzmluvykvozidluCitroenJumperby
bola škoda nahradená z poistenia žalobcu a majetkové pomery žalobcu by boli zostali rovnaké ako pred
nehodou spôsobenou žalovaným 2/. Podľa názoru súdu, žalobca nemá nárok ani na regresnú náhradu

podľa § 440 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že nárok poškodeného vlastníka vozidla Audi A8 na
náhradu škody nezanikol v dôsledku plnenia žalobcu, tento nárok bol uspokojený plnením Slovenskej
kancelárie poisťovateľov z garančného fondu. Nejde preto o situáciu, že by žalobca bol plnil zo svojho
majetku poškodenému a následne by sa mohol domáhať regresu voči žalovanému 2/, ktorý by za škodu
zodpovedal. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu proti žalovanému 2/ zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému 2/ zaplatenia náhrady

škody predstavujúcej plnenie, ktoré musel žalobca poskytnúť Slovenskej kancelárii poisťovateľov z
titulu regresného nároku, ktorý si táto uplatnila voči žalobcovi. Je potrebné zdôrazniť, že takéto
plnenie bol žalobca povinný poskytnúť Slovenskej kancelárii poisťovateľov preto, lebo v čase škodovej
udalosti nemal na svoje motorové vozidlo Citroen Jumper, ktorým žalovaný 2/ spôsobil pri dopravnej
nehode škodu, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bezprostrednou príčinou plnenia žalobcu
Slovenskej kancelárii poisťovateľov nebol vznik škody na motorovom vozidle tretej osoby (vlastníkovi
vozidla A8), ale skutočnosť, že žalobca porušil svoje povinnosti a v čase škodovej udalosti nemal
na svoje motorové vozidlo Citroen Jumper uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca teda porušil svoju právnu povinnosť tým,

že nezaplatil povinné zmluvné poistenie a medzi porušením právnej povinnosti a škodou (zaplatením
regresného nároku), ktorú si žalobca uplatňuje, je príčinná súvislosť. Táto príčinná súvislosť však nie je
medzi konaním žalovaného 2/ a regresným nárokom uplatneným Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
voči žalobcovi. Z týchto dôvodov bol nárok žalobcu proti žalovanému 2/ na zaplatenie náhrady škody
podľa § 420 Občianskeho zákonníka nedôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom

súdu prvej inštancie, že žalobca nemá proti žalovanému 2/ právo ani na zaplatenie regresnej náhrady
v zmysle § 440 Občianskeho zákonníka. Podmienkou uplatnenia postihu (regresnej náhrady) podľa §
440 Občianskeho zákonníka je nielen to, že niekto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného,
ale aj to, že ten kto takto zodpovedá za škodu, poškodenému škodu aj nahradil. V danom prípade nejde
o situáciu, že by žalobca bol plnil zo svojho majetku poškodenému a následne by sa mohol domáhať

regresu voči žalovanému 2/, ktorý by za škodu zodpovedal. Nárok poškodeného vlastníka vozidla Audi
A8 na náhradu škody bol uspokojený plnením Slovenskej kancelárie poisťovateľov z garančného fondu,
a tento nárok poškodeného na náhradu škody teda nezanikol v dôsledku plnenia žalobcu. Žalobcovi
preto nevznikol nárok na regresnú náhradu proti žalovanému 2/ podľa § 440 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že v prípade dodržania povinnosti

žalobcu, mať uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, by žiadna ujma na jeho majetku v dôsledku konania žalovaného 2/ nevznikla.

8. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní žiadal určiť spoluzavinenie na vzniknutej škode z jeho strany a
zo strany žalovaného 2/ s poukazom na to, že žalovaný 2/ bol povinný pri prevzatí vozidla skontrolovať

kartičku o poistení, odvolací súd konštatuje, že táto námietka žalobcu neobstojí, nakoľko zodpovednosť
žalovaného 2/ za škodu nie je daná, preto nemôže byť určené spoluzavinenie žalovaného 2/.

9. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu neopodstatnené.

10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a IV. podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).