Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209818
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814209818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu A. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. E. J.,
O. XXX/X, proti žalovanej: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. E. J., O. č. XXX/X, o určenie manželského
výživného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/152/2014 -
25 zo dňa 07.04.2015 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol

návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia manželského výživného vo výške 250,00 Eur mesačne.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Okrem iného konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi požadované manželské výživné nemožno priznať, pričom
bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery strán sporu - manželov, ako aj odôvodnené potreby
oprávneného - žalobcu a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - žalovanej. Žalobca
súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku v zmysle zákona o rodine,
neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie spočíva na v
nepravdivom posúdení veci a nepravdivej výpovedi žalovanej. Navrhol dokazovanie výsluchom ďalších
svedkov a zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu odmietla tvrdenie, že vo svojej výpovedi klamala. Poukázala na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu

ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací
súd dopĺňa.

7.Podľa§71ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„zákonorodine“),manželiamajúvzájomnú
vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí

jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Žalovaná

predložila doklady o svojom príjme, ktorý je vo výške 750,00 Eur mesačne. Žalovaná pracuje v zahraničí,
s čím sú spojené ďalšie výdavky na ubytovanie a cestovanie. Žalovaná platí nájom dvojizbového bytu
a podľa svojich možností finančne podporuje aj deti. Rovnako ako žalobca, aj žalovaná má zdravotné
problémy, je diabetička.

10. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu možno požadovať v rámci plnenia vyživovacej
povinnosti. Vo všeobecnosti za opodstatnené potreby z hľadiska vyživovacej povinnosti je možné
považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady
súvisiace s kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Tieto náklady žalobca vyčíslil spolu vo výške

245 - 300 Eur mesačne. Uviedol, že spláca pôžičku vo výške 3 319,39 Eur, ktorú zobrali s manželkou na
nákup spoločných vecí, o ktorých možno usudzovať, že ich v súčasnosti užíva sám, vzhľadom na to, že
žalovaná opustila spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti je ďalej potrebné poukázať na to, že žalobca
býva v byte, ktorý je podľa výpisu z listu vlastníctva vo vlastníctve žalovanej. V konaní nebolo žiadnou
zo strán uvedené, že by žalobca platil žalovanej náhradu za užívanie bytu. Naproti tomu žalovaná si

prenajala dvojizbový byt v G. E. J., za ktorý platí nájom vo výške 260,00 Eur mesačne. Podľa názoru
súdu aj túto skutočnosť možno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že je nezamestnaný, a to hlavne kvôli zdravotným problémom. Žalobca
však v priebehu celého konania súdu bližšie nevysvetlil, ani nepreukázal, o aké zdravotné problémy ide,

a či sú jeho zdravotné problémy natoľko závažné, že bránia žalobcovi vykonávať zárobkovú činnosť.
Súd totiž pri rozhodovaní o manželskom výživnom nemôže vychádzať len z toho, že manžel, ktorý žiada
o výživné, je nezamestnaný, ale musí prihliadať aj na príčiny, prečo nepracuje. Súd lustráciou v Sociálnej
poisťovni zistil, že žalobca nepoberá žiadne nemocenské dávky ani invalidný dôchodok, z čoho možno
vyvodiť, že jeho zdravotný stav nie je natoľko závažný, že by kvôli nemu nemohol vykonávať fyzicky

menej náročnú zárobkovú činnosť.

12. Zákon o rodine vyžaduje, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká. Berúc do úvahy
vyššie uvedené osobné a majetkové pomery každej zo strán, súd nemá za to, že by v životnej úrovni
oboch manželov boli také zásadné rozdiely, ktoré by spravodlivo odôvodňovali uloženie povinnosti platiť

výživné. Žalobca ako nezamestnaný (bližšie dôvody svojej nezamestnanosti neuviedol) má príjem vo
výške289Eurmesačne(zdrojtohtopríjmutaktiežneuviedol),zčohouhrádzabežnévýdavkynabývanie,
ošatenie, stravu, drogériu a spláca pôžičky. Žalovaná napriek svojim zdravotným problémom pracuje
ako opatrovateľka, za prácou dochádza do E.. Rovnako ako žalobca, aj ona uhrádza výdavky spojené
s ubytovaním (v E. i na S.), cestovné, ošatenie, stravu, drogériu, platí ďalšie bežné účty.

13. Odvolací súd sa teda stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
oprávnenosť uplatneného nároku v zmysle zákona o rodine, a neuniesol dôkazné bremeno o svojich
tvrdeniach.14. K návrhu žalobcu na výsluch svedkov uvedeného v odvolaní odvolací súd pre vysvetlenie konštatuje,
že navrhovaných svedkov nevypočul v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do

30.06.2016, podľa ktorého bol žalobca povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, v spojení s § 185 ods. 1 CSP.

15. Záverom odvolací súd dodáva, že zásada rovnakej životnej úrovne manželov sa nemusí uplatniť, ak
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Manželstvo okrem svojej právnej stránky je založené na určitých

morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov
súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako
pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pri určení toho, čo by sa dalo považovať za rozpor s dobrými
mravmi možno vychádzať zo zákona o rodine, ktorý ustanovuje povinnosť manželov žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie. V danom prípade žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach ako aj výpoveďou na

pojednávaní viackrát poukázala na nevhodné správanie sa žalobcu, čo vzbudilo pochybnosti o naplnení
požiadavky súladu s dobrými mravmi.

16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si
odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola
skutočnosť, že žalobca v konaní úspech nemal a úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).