Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011015
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113011015.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.6.2018, v trestnej
veci obžalovaného Z. U. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/,c/ Tr. zák.,
o odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T
75/2013 zo dňa 7.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry SR.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Z. U. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1,2 písm. a/,c/ Tr. zák. za použitia § 138 písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. a/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-spolu s už odsúdenými Z. L., A. C., Z. E., Z. O., A. N., C. S., Z. M., Z. D. a G. N. ako

členovia organizovanej skupiny, po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh
zabezpečili a zrealizovali fyzický útok na poškodeného P.. A. M. S.. a to tým spôsobom, že v lete XXXX si
obvinený Z. L. objednal u obvineného A. C. fyzický útok na poškodeného P.. A. M. S.. z toho dôvodu, že
P.. A. M. S.. ako pracovník daňového úradu zadržiaval doklady o vyplatení nadmerných odpočtov DPH.
Obvinený A. C. s touto požiadavkou oslovil obvineného Z. E., ktorému za tento útok sľúbil vyplatenie
sumy 5.000,- eur a následne obvinený Z. E. za účelom zabezpečenia tohto útoku oslovil prostredníctvom

obvineného Z. U. obvineného A. N.. Keďže koncom septembra XXXX nebol ešte fyzický útok na P..
M. S.. vykonaný, oslovil obvinený Z. L. s požiadavkou na fyzický útok voči poškodenému M. Z. D.,
ktorému za tým účelom vyplatil sumu 8.000,- eur. Z. D. O. a za tým účelom vyplatil Z. D. G. N. sumu
6.500,- eur a tento následne vyplatil obvinenému O. sumu 5.000,- eur. Obvinený Z. O. v presne nezistený
deň v mesiaci október XXXX oslovil obvineného Z. U., aby zabezpečil človeka, ktorý by tento útok na
poškodeného M. vykonal a za tým účelom mu dňa XX.XX.XXXX v bare Z. v Z. vyplatil sumu 2.500,-

eur. Následne obvinený Z. U. oslovil s uvedenou požiadavkou obvineného A. N., ktorému v ten istý
deň v bare Z. v Z. vyplatil sumu 2.000,- eur. Obvinený A. N. v dňoch od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX
monitoroval pohyb poškodeného P.. A. M. S.. v meste S., ako aj v mieste jeho trvalého bydliska vo N.
N., časť E. a na samotný útok proti poškodenému zabezpečil obvineného C. S. a Z. M., ktorým za to
ako odmenu vyplatil každému po 400,- eur. V októbri XXXX Z. D. a G. N. naliehali na obvineného O.,
aby bol útok na P.. A. M. PhD. vykonaný čím skôr, pričom sľúbili z uvedeného dôvodu zvýšenie sumy

za útok o 2.000,- eur. Obvinený C. S. a Z. M. koncom októbra XXXX a začiatkom novembra XXXX
monitorovali pohyb poškodeného P.. A. M. S.. vo N. N., časť E., a následne dňa X.XX.XXXX v čase o
XX.XX hod. obvinený C. S. a Z. M. maskovaní v kuklách, so železnými tyčami napadli na pozemku pri
rodinnom dome v mestskej časti N. N. - E., ul. A. č. XX, poškodeného P.. A. M. S.. a to tým spôsobom, že
po vniknutí na pozemok jeho rodinného domu preskočením oplotenia pozemku ho opakovane udierali
železnými tyčami a po páde poškodeného na zem doňho opakovane kopali a opäť ho udierali železnými

tyčami, čím mu spôsobili zlomeninu strednej časti pravej lakťovej kosti, tržne-zmliaždenú ranu hlavy a
tržne-zmliaždenú ranu pravého predlaktia, pomliaždenie a odreninu III. prsta ľavej ruky a pomliaždeniepravej bedrovej oblasti s predpokladanou dobou liečenia od 8 do 10 týždňov. Vykonanie útoku oznámil
obvinený O. Z. D. sms - správou s textom „môžeš ísť na kávu“ a Z. D. následne oznámil vykonanie útoku
na poškodeného M. obvinenému L. sms - správou s textom: ?

Prvostupňový súd o treste rozhodol podľa § 44 Tr. zák. tak, že upustil od uloženia súhrnného a
ďalšieho trestu, pretože pokladal nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/2005 zo dňa 2.5.2012, ktorým bol obžalovanému
podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a vzhľadom na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 120/04 dňa 5.5.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 68/16 zo dňa 24.6.2016 podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. účinného
od 1.1.2006 vo výmere 12 rokov, na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočné.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní

po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, avšak len, čo do výroku o treste, podal odvolanie prokurátor
Generálnej prokuratúry SR. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie Okresného súdu
Prešov vo výroku o treste je v rozpore so zákonom, pretože náležite neprihliada k ustanoveniam §
34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák., teda k zásadám individuálnej, ako aj generálnej prevencie
z hľadiska ukladania trestu. Konštatoval, že ako to realizoval okresný súd, že od spáchania skutku,

ktorý je predmetom tejto trestnej veci, teda od 7.11.2009, bol obž. Z. U. šesťkrát právoplatne odsúdený
za rôznu trestnú činnosť, naposledy násilného charakteru, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Táto skutočnosť spolu s ďalšími minulými odsúdeniami tohto obžalovaného, podľa názoru
prokurátora, jednoznačne poukazuje na to, že v jeho prípade ide aj o recidívu v páchaní trestnej činnosti,
pričom ani predchádzajúce odsúdenia nemali na neho žiadny výchovný vplyv. Táto skutočnosť výrazne

zvyšuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti obžalovaného, k čomu je potrebné prihliadať aj pri ukladaní
trestu a jeho výmery v tejto trestnej veci. Ďalej namietal, že Okresný súd Prešov dôsledne neprihliadol
ani ku skutočnostiam, voči komu bol predmetný trestný čin spáchaný, z akého motívu a v akej forme
účasti obž. Z. U. a ďalších osôb. Predmetný útok bol spáchaný na objednávku obv. Z. L. a smeroval
proti pracovníkovi daňového úradu P.. A. M., S.., v súvislosti s plnením jeho služobných povinností

(motív spáchaného skutku). Táto okolnosť bola známa aj obž. Z. U. vo forme uzrozumenia, pričom
jeho cieľom bolo hlavne protiprávny útok sprostredkovať a za sprostredkovanie si ponechať finančnú
odmenu. Zároveň tento útok bol dlhodobo plánovaný a spáchaný v organizovanej skupine podľa § 138
písm. i/ Tr. zák. Tieto uvedené skutočnosti si preto, podľa názoru prokurátora, vyžadovali v predmetnej
trestnej veci uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe v

smere zabráneniu v páchaní obdobnej trestnej činnosti inými osobami. Na tomto závere nič nemení ani
doba, ktorá uplynula od spáchania samotného skutku, nakoľko na dĺžke trestného konania sa prejavila
dôkazná náročnosť trestnej veci realizovaná celkovo až proti desiatim páchateľom, sprevádzaná aj
obštrukciami stíhaných a neskôr obžalovaných osôb. V predmetnej trestnej veci bol obž. Z. U. uznaný
vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,2 písm. a/,c/ Tr. zák., za ktorý je možné

uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 5 do 12 rokov, pričom kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto
zločinu podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. obžalovaný naplnil v dvoch alineách. Nakoľko bol naposledy obž.
Z. U. rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/2005 zo dňa 2.5.2012 podľa § 234 ods. 2 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
a rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 120/14 zo dňa 5.5.2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 68/16 zo dňa 24.6.2016 podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. účinného
od 1.1.2006 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, neexistovala, podľa názoru prokurátora, s
poukazom na § 43 Tr. zák., pre Okresný súd Prešov v predmetnej trestnej veci prekážka spočívajúca
v dosiahnutí maximálnej výmery uloženého trestu z hľadiska ukladania tzv. ďalšieho trestu. Obž. Z. U.

mohol byť ukladaný trest odňatia slobody vo výmere, ktorá by s doteraz nevykonanou časťou trestu,
prípadne trestov, celkovo neprevyšovala 25 rokov. Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. d/,e/ Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a aby sám podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. obž. Z. U. uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby so zradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom

stráženia spolu so zrušením rozsudku Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/2005 zo dňa 2.5.2012
ako i týmto rozsudkom zrušených rozhodnutí.Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste, vo vzťahu ku
ktorému však krajský súd ešte doplnil dokazovanie oboznámením rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4T 75/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 12/15 a sp. zn. 1To 48/16, ako aj spisu Okresného
súdu Košice I. sp. zn. 3Pp 88/12 a dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal
na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa. U obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa
k činu priznal a tento oľutoval. Obžalovanému, podľa okresného súdu, priťažovalo, že už bol za trestné
činy v minulosti odsúdený, teda prvostupňový súd zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m/ Tr. zák. Ďalej poukázal na odpis registra trestov, ako aj na ust. § 43 Tr. zák., podľa ktorého ak
súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom
vykonaný a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou
trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento
druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou

doba 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie. Ďalej poukázal na ust. § 44 Tr. zák., podľa
ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá
trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Krajský súd z predloženého spisu, ako aj z pripojených spisov zistil, že na obžalovaných A.. Z. L., A.

C., Z. E., Z. O., A. N., C. S., Z. M. a Z. U. bola pre uvedený skutok podaná na Okresnom súde Prešov
obžaloba dňa 9.5.2012 prokurátorkou GP SR, pracovisko Prešov, pričom vec bola pôvodne vedená pod
sp. zn. 41T 53/12. Na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 7.6.2013 súd podľa § 21
ods. 1 Tr. por. vylúčil konanie voči obž. Z. U. na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp.
zn. 4T 75/2013. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní konanom na

okresnom súde konanom dňa 24.5.2017 obž. Z. U. v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou prokurátorky GP SR a súd toto vyhlásenie
podľa§257ods.7Tr.por.prijal.Následnebolovykonanédokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov.

Krajský súd v Prešove však považoval za potrebné doplniť dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy, a preto

na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.6.2018 prečítal aj podstatný obsah rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41T 53/2012 zo dňa 19.12.2014, ktorým boli z tohto skutku uznaní vinnými A.. Z. L., A.
C., Z. E., Z. O., A. N., C. S. a Z. M., pričom obžalovaní, ako aj prokurátorka GP SR proti tomuto rozsudku
podali odvolanie, následne krajský súd uznesením sp. zn. 1To 12/15 zo dňa 27.10.2016 podľa § 319 Tr.
por. zamietol odvolania obžalovaných A.. Z. L., A. C., Z. E., Z. M. a prokurátorky GP SR. Rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2017 sp. zn. 1To 48/2016, keďže konanie proti obžalovanému
A. N. a Z. O. bolo v konaní o odvolaní na krajskom súde vylúčené na samostatné konanie, podľa §
319 Tr. por. zamietol odvolanie obž. Z. O. a obž. A. N. zmenil výrok o treste a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Rovnako tak obž. A. C., Z. E., Z. O. a Z. M. boli uznaní vinnými zo spáchania zločinu tak,

ako im bol kladený za vinu, pričom im bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon
trestu boli títo obžalovaní zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obž.
A. N. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obž.
C. S. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol
zaradený rovnako do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obž. Z. L. bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.Vo vzťahu k obž. Z. U. okresný súd správne poukázal na odpis registra trestov obžalovaného. Krajský
súd konštatuje, že pred spáchaním tohto trestného činu, teda pred novembrom 2009, bol obž. U.
raz odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 128/00 zo dňa 6.7.2000, a

to pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1,2 písm. d/ Tr. zák. a pre trestný čin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, formou
spolupáchateľstva,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere28mesiacov,prevýkonktorého
bol zaradený do I. NVS. Po spáchaní stíhaného trestného činu, teda po 7.11.2009, bol obžalovaný
ešte päťkrát odsúdený. Správne na to poukázal aj prvostupňový súd, že rozsudkom Okresného súdu

Michalovce zo dňa 15.3.2010 sp. zn. 8T 24/10 bol obž. U. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, formou
spolupáchateľstva podľa § 172 ods. 1 písm. a/,c/ Tr. zák., § 20 Tr. zák. účinného od 1.1.2006, za čo
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 5 rokov, zároveň bol obžalovanému uložený probačný dohľad, a to pre
skutok, ktorý sa stal od presne nezisteného dňa r. 2008 do 13.11.2009. Tento rozsudok bol vo výroku

o treste následne zrušený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6T 27/2010 zo dňa 9.4.2010 bol obžalovaný
U. uznaný vinným z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa
20.11.2006, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so skúšobnou

dobou v trvaní 1 roka a 6 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že aj tento skutok bol spáchaný pred v poradí
druhým odsúdením, a to pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Michalovce vo veci 8T 24/2010. Aj
tento trestný rozkaz bol vo výroku o treste neskôr zrušený.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T 45/10 zo dňa 12.5.2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 69/11 zo dňa 16.1.2012 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý skutok spáchal 26.5.2010, zároveň mu bol
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky, ako aj mu bol uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody v minimálnym stupňom stráženia, pričom týmto rozhodnutím bol zrušený výrok o
treste v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T 24/10 zo dňa 15.3.2010 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6T 27/10 zo dňa 9.4.2010.

Následne rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa 2.5.2012 sp. zn. 7T 10/2005 bol obžalovaný
uznaný vinným pre skutok zo dňa 17.10.2000 z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1,2 písm. b/ Tr.
zák. účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do II. NVS. Uložený trest bol
súhrnný, ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.

zn. 8T 24/10 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T 45/10, ako aj vo výroku o
treste Okresného súdu Košice I. sp. zn. 6T 27/10. Možno teda konštatovať, že v poradí tretím, štvrtým
a piatym rozhodnutím uvedenom v odpise registra trestov bol obž. U. ukladaný súhrnný trest odňatia
slobody vo vzťahu k rozsudku, ktorý bol vyhlásený 15.3.2010 (sp. zn. 8T 24/10), teda vo vzťahu k v
poradí druhému odsúdeniu.

Uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn. 3Pp 88/12 zo dňa 31.1.2013 bol ods. Z. U. podľa § 68 ods. 2
Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/05, pričom mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia
vo výmere 5 rokov, ktorá mu plynula od 31.1.2013 do 31.1.2018. Uznesením Okresného súdu Košice

I. sp. zn. 3Pp 88/12 zo dňa 12.6.2017 okresný súd podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený
Z. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo
výmere 1 roka, 5 mesiacov a 6 dní vykoná so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Tos 82/17 zo dňa 17.8.2017 bola
sťažnosť odsúdeného proti tomuto uzneseniu zamietnutá.

Naposledy bol obž. Z. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 120/14 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3To 120/14, a to pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimipodľa § 172 ods. 1 písm. a/, c/,d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za skutok, že spolu s už ods. A. H. od začiatku
roka 2014 do 31.3.2014 varil obž. Z. U. pervitín, ktorý následne predával konzumentom alebo poskytol
iným osobám za služby, alebo sám skonzumoval, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

12 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní 3 rokov a ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Zo skráteného výpisu obž. Z. U. z ÚVTOS B. Bystrica -Kráľová zo dňa 31.5.2017 plynie, že tento

vykonávatrestodňatiaslobodyvovýmere12rokov,ktorýmáukončiťdňa31.3.2026.Zvyššiecitovaného
uznesenia Okresného súdu Košice I. sp. zn. 3Pp 88/2012 plynie, že obž. Z. má navyše vykonať aj zvyšok
trestu vo výmere 1 roka, 5 mesiacov a 6 dní.

Na základe dokazovania vykonaného k výroku o treste tak súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím
súdom, dospel krajský súd k záverom, že prokurátor GP v podanom odvolaní správne uviedol, že v

osobe obž. Z. U. ide o recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa pomerne závažnej trestnej činnosti.

Na strane druhej však krajský súd konštatuje, že pred spáchaním stíhaného skutku (7.11.2009) bol obž.
U. raz súdne trestaný, a to v roku 2000. Podľa názoru krajského súdu správne okresný súd poukázal
aj na okolnosti tohto prípadu, teda, že obž. U. nebol ani jeho objednávateľom (tým bol ods. L.), ani

jeho vykonávateľom. Správne okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že od jeho spáchania uplynulo
viac ako osem rokov. Krajský súd navyše poukazuje na to, že obžalovaný mal mať zo všetkých členov
organizovanej skupiny vyplatený podiel v sume 500,- eur za účasť na skutku. Správny bol aj záver
okresnéhosúduvtomsmere,ževdanomprípadebolisplnenépodmienkyuvedenév§42ods.1Tr.zák.,
a teda, že obž. U. bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku Okresného

súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/2005 zo dňa 2.5.2012, pričom tento trest mal byť ukladaný za najprísnejšie
trestný a tým bol trest odňatia slobody vo výmere od 5-12 rokov odňatia slobody.

Zároveň však dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý obžalovaný U. vykonáva
vo výmere 12 rokov spolu s doposiaľ nevykonaným zvyškom z trestu uloženého mu rozsudkom

Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T 10/2005, vo vzťahu ku ktorému mal byť ukladaný súhrnný
trest odňatia slobody, je dostatočný a primeraný s prihliadnutím na okolnosti prípadu stíhanej trestnej
činnosti. Obžalovaným vykonávaný trest považuje aj krajský súd za pomerne dlhodobé obmedzenie
osobnej slobody obžalovaného, ktoré bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil
nesprávnosť a závažnosť svojho protispoločenského konania, ktorý spĺňa účel trestu tak, ako to má na

mysli ust. § 34 Tr. zák., t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabráni obžalovanému
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a bude na neho aj výchovne vplývať v tom smere, aby v budúcnosti
viedol riadny život.

Keďže krajský súd nezistil v napadnutom rozsudku porušenie ustanovení Trestného zákona a

nepovažoval trest za neprimeraný, odvolanie prokurátora GP SR ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.