Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michaela Pacherová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209205
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217209205.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci
navrhovateľky - manželky: X. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 2, Bratislava, zastúpená
advokátom JUDr. Petrom Várošim, so sídlom Záhrebská 6, Bratislava, P.O.BOX 75 proti odporcovi -
manželovi: N.. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu: G. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov konania X. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a N.. G. W., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - G., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
II.SúdzverujemaloletúG.W.,nar.XX.XX.XXXXnačasporozvodemanželstva doosobnejstarostlivosti
matke.
III. Otec je povinný platiť na maloletú G. výživné vo výške 250,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva.
IV. Obaja rodičia budú maloletú G. zastupovať a spravovať jej majetok.
V. Styk otca s maloletou G. súd upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny
týždeň od piatku od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod, kedy si dieťa prevezme aj odovzdá v mieste
bydliska matky, každý nepárny týždeň v stredu od 13.00 hod, kedy si dieťa prevezme v škole do štvrtka
do 8.00 hod, kedy dieťa zavedie do školy a každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. od
9.00 hod do 31.7. do 17.00 hod, kedy si dieťa prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že s odporcom
uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - G.. U
navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. Podľa jej názoru manželstvo s
odporcom nebolo nikdy úplne harmonické, od začiatku v ňom chýbal pocit spoluzodpovednosti, pohody,
čomu zabraňoval jediný problém - požívanie alkoholu zo strany manžela, následne jeho agresivita a
nezvládnuté negatívne emócie. Po narodení dieťaťa sa všetky nedostatky prehĺbili a navrhovateľka
zistila, že manželstvo zo strany odporcu nie je založené na láske, ale na alkohole. Pod vplyvom
alkoholu bol vždy agresívnejší, emočne nestály. S ohľadom na ich spoločnú maloletú dcéru malazáujem udržať manželstvo pod podmienkou, že odporca prestane požívať alkoholické nápoje, čo sa
však nestalo. Z uvedeného dôvodu sa rozhodla odporcu vo februári roku 2008 zo spoločnej domácnosti
vysťahovať. Odkedy navrhovateľka pracuje, prispieva jej odporca na výživu maloletej G. sumou 166,-
€ mesačne, ktorú si on svojvoľne znižuje. Navrhovateľka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej
G. aj vyživovaciu povinnosť k synovi U., ktorý študuje na vysokej škole. Vzhľadom na to, že manželia
nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 9 rokov, nie je nádej na obnovenie ich manželského spolužitia.
2/ Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil, mal záujem o jeho zachovanie kvôli ich spoločnému
dieťaťu. Poprel, že by bol závislý na alkoholických nápojoch. V čase od 08.11.2017 do 04.04.2018
bol týždenne periodicky klinicky a laboratórne monitorovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí v
Bratislave a vyšetrenia nepotvrdili jeho závislosť na alkoholických nápojoch. K maloletej G. uviedol, že
od jej narodenia sa jej aktívne venuje, taktiež v rámci možností sa venoval aj navrhovateľkinmu synovi.
V prípade, ak by súd ich manželstvo rozviedol, žiada o zverenie maloletej do svojej starostlivosti a od
navrhovateľky by nežiadal, aby prispievala na výživu maloletej G..
3/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletej G.,
oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako i ďalším
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:
4/ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe
manželstievmatričnéhoúraduBratislava-G..Unavrhovateľkyideoprvé,uodporcuodruhémanželstvo.
Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra G.. Posledné spoločné bydlisko manželov
bolo na ul. W. X, X., čím je podľa § 92 CMP daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava
II.
5/ Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX bolo
vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľky. Táto pri šetrení uviedla, že jej čistý mesačný príjem
predstavuje 830,- €, mesačné výdavky spojené s bývaním sú 280,- €. Otec na maloletú prispieva
sumou 166,- € a tiež jej mesačne platí výdavky spojené s voľnočasovými aktivitami. S odporcom sa na
starostlivostiomaloletúvedelivždydohodnúť,pretojuprekvapuje,ženesúhlasísrozvodommanželstva,
ako aj to, že maloletú žiada zveriť do osobnej starostlivosti. Maloletá pri neformálnom rozhovore úradu
uviedla, že u oboch rodičov má vlastnú izbu. Každý deň pred tréningom je s otcom, pričom víkendy sa
-3-
27P/99/2017
strieda u rodičov. Vyhovuje jej nastavený systém stretávania sa s rodičmi, ale u otca by chcela prespávať
aspoň dva dni v týždni. Najradšej by bola s oboma rodičmi. Podľa jej názoru otec nepije cca 1 rok.
6/ Z lekárskej správy Centra pre liečbu drogových závislostí je zrejmé, že dňa 08.11.2017 sa do
centra dostavil odporca a žiadal o odborné vyšetrenie so zameraním na vylúčenie/potvrdenie prejavov
závislosti od alkoholu. Odborné vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť klinických príznakov, ktoré by v
súčasnosti spĺňali kritéria jeho závislosti od alkoholu.
7/ Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že trvá na podanom návrhu. Manželstvo
s odporcom uzavreli v čase keď bola vo vyššom štádiu tehotenstva. Žili v spoločnej domácnosti od
augusta 2007 do marca 2008, kedy manžela požiadala, aby sa odsťahoval, pretože požíval alkoholické
nápoje a následne dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam. Navrhovateľka mala psychické problémy
a keď sa manžel odsťahoval, uľavilo sa jej a liečbu vysadila. Okrem maloletej G. má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k synovi U. X., nar. XX.X.XXXX, ktorý študuje na STU, jeho otec platí výživné vo výške
100,- € mesačne nepravidelne, a to iba od decembra minulého roka. So svojimi deťmi býva v rodinnom
dome na W. D. X P. X.. S odporcom má dobré vzťahy, v starostlivosti o dcéru sa vždy vedia dohodnúť.
Pravidelne zabezpečuje poobedňajšie aktivity maloletej, vyzdvihne ju v škole, vodí ju na krúžky. Jediný
dôvod rozpadu ich manželstva je požívanie alkoholických nápojov z jeho strany. Odporca je dobrý
človek, starostlivý otec, nemá mu čo vyčítať. Ak by sa v tomto smere snažil niečo podniknúť, bola by
ochotná kvôli dcére v manželstve zotrvať. Každý rodič robí maloletej program osobitne. Navrhovateľka
je vlastníčkou rodinného domu na W. D. v Bratislave, pričom mesačné náklady na bývanie predstavujú
350,- €. Taktiež je vlastníčkou chaty v O., ktorú neprenajíma a tiež vlastní 11 ročné osobné motorové
vozidlo, ktoré spolu s chatou získala z dedičstva po otcovi.
8/ Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, poprel, že by
nadmerne požíval alkoholické nápoje. V spoločnej domácnosti s manželkou skutočne nežijú takmer 10
rokov. V časti o úpravu rodičovských práv a povinností k spoločnej dcére navrhoval, aby bola G. bola
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K svojim osobným a majetkovým pomerom
uviedol, že je vlastníkom dvojizbového bytu nachádzajúceho sa na J. D. v Bratislave, okrem maloletej
G. inú vyživovaciu povinnosť nemá.9/ Svedok U. X., /syn navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu/ pred súdom uviedol, že býva so svojou
matkou a G. v spoločnej domácnosti, keď bol mladší a chodil na futbalové zápasy, odprevádzal ho
odporca a starý otec /navrhovateľkin otec/. Odporca bol celý čas opitý, zaspal tam na toalete, museli sa
o neho starať rodičia jeho spoluhráčov. Niekedy sa stane, že odporca, keď je u nich doma s maloletou
G., je pod vplyvom alkoholu. G. sa mu sťažovala, že v čase, keď bola s otcom na výlete, bol pod
vplyvom alkoholu.
10/ Svedkyňa Z. W., /sestra navrhovateľky/ pred súdom uviedla, že so sestrou majú veľmi blízky vzťah,
spoločne zdieľajú všetky svoje starosti a radosti. Vedela, že s odporcom mala dlhodobo problém, pretože
pil. On svoj problém si nikdy nepriznal, nechcel nastúpiť ani na liečbu. Už predchádzajúce manželstvo
mu stroskotalo kvôli alkoholu. Osobne
-4-
27P/99/2017
bola svedkom, keď bol s G. na Kuchajde, kde ho videla piť a tiež ho videla pred ZUŠ, keď čakal G. a
na tržnici, popíjal víno. Od navrhovateľky vedela, že sa stala taká situácia, že odporca bol s G. v meste,
opil sa do takej miery, že maloletá G. bola nútená volať navrhovateľke, aby prišla po nich.
11/ Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že navrhuje, aby maloletá G. bola zverená do osobnej
starostlivosti matke a styk otca s maloletou upraviť tak, že každý párny víkend s prespaním a tiež jeden
deň v týždni s prespaním.
12/ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
vždy na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13/ Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo
jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto
správanie zo zreteľom na jeho dĺžku (10 rokov) a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných
funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v
odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvod manželstva sa považuje za
nežiaduci jav, ktorý je len výnimočným riešením bez východiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav
narušenia vzťahov medzi manželmi už nemožno prekonať iným vhodnejším spôsobom pri zachovaní
manželstva.Narozvodmanželstvatrebahľadieťakonaposlednúmožnosť,keďvzájomnérozporymedzi
manželmi už dávno nemožno vyriešiť iným spôsobom. V prejednávanej veci došlo medzi manželmi k
nezhodám, ktoré vyústili podaním návrhu na rozvod. Vzťahy medzi manželmi sú natoľko narušené a
trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znovu mohlo plniť svoje základné funkcie.
Napokon manželia od roku 2008 nežijú v spoločnej domácnosti a od uvedenej doby až doposiaľ sa im
manželské spolužitie obnoviť nepodarilo. Navrhovateľka uviedla súdu, že jedinou príčinou rozvratu ich
manželstva bolo nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu, naproti tomu odporca
sa s argumentmi navrhovateľky nestotožnil, žiadal, aby súd ich manželstvo nerozviedol, avšak súdu
neuviedol žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by
-5-27P/99/2017
mali, resp. mohli zvrátiť výsledok rozhodnutia tunajšieho súdu. Súd mal za preukázané, jednak z
výpovede navrhovateľky, ako aj z výpovedí svedkov, že odporca sa správa veľmi nezodpovedne najmä
tým, že požíva alkoholické nápoje v prítomnosti svojej dcéry. Pokiaľ sa aj podroboval testom na alkohol
v Centre pre liečbu drogových závislostí, súd je toho názoru, že išlo o krátke obdobie (08.11.2017
do 04.04.2018), ak aj bol v tom čase bez prítomností známok alkoholizmu nie je možné za tak krátke
obdobie definitívne konštatovať, že nemá sklony k nadmernému požívaniu alkoholu. Odporca mal k
tomuto kroku pristúpiť už skôr, mal možnosť od roku 2008 preukázať svojej manželke, že problém s
alkoholom nemá. V súčasnej dobe, keď manželia žijú oddelene už 10 rokov a za toto obdobie sa im
manželské nezhody vyriešiť nepodarilo, je súd toho názoru, že zotrvanie v takomto - čisto formálnom
zväzku nie je v súlade so Zákonom o rodine, súd preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov
rozviedol.
14/ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komu maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3,4,5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
-6-
27P/99/2017
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15/ Otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. bola v tomto prípade sporná.
Matka žiadala, aby súd zveril maloletú G. do jej osobnej starostlivosti, k čomu sa priklonil aj kolíznyopatrovník, naproti tomu otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. V prejednávanej
veci je nepochybné, že obidvaja rodičia, ako matka, tak aj otec, sú schopní maloletej G. zabezpečiť
osobnú starostlivosť v súlade s jej najlepšími potrebami. Nemožno však neprihliadať na to, že maloletá
od svojho narodenia žije s matkou, ktorá bezprostredne zabezpečuje jej potreby a aj keď sa s otcom
pravidelne stretáva a otec sa aj prostredníctvom týchto stretnutí výrazným spôsobom podieľa na jej
výchove, maloletá preferuje výchovné prostredie matky. Z toho dôvodu, prihladnuc aj na vyjadrenie
samotnej G. rozhodol súd rozhodol tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke. Maloletá je
vo veku, kedy si dobre uvedomuje situáciu, o ktorej sa rozhoduje a sama pri neformálnom výsluchu,
ktorý vykonal ÚPSVaR uviedla, že jej vyhovuje, ako je systém stretávania sa s rodičmi v súčasnosti
nastavený, prejavila však vôľu aspoň 2-krát do týždňa prespávať u svojho otca, s čím sa súd stotožnil.
Navyše navrhovateľka ako aj svedok pred súdom uviedli, že otcovi dieťaťa matka nikdy nebránila
styku s maloletou, vždy sa vedeli dohodnúť. Súd záverom dodáva, že zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matky nie je nezvratný stav a v prípade závažnej zmeny na strane rodičov a maloletej,
je možné podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletej až do dovŕšenia jej plnoletosti. Súd
neprihliadal na námietku odporcu, ktorá spočívala vo vykonaní výsluchu jeho kolegov z práce, a to z
dôvodu, že takýto výsluch nemá opodstatnenie v danom prípade, nakoľko ich výsluch by bol nadbytočný
a nič nové by v danej veci nepriniesol.
16/ O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať a spravovať jej majetok
budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami,
ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať
každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo
patrí obom rodičom.
17/ Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletej G. a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup
hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo materskú
školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole.
Súd pri určení výšky výživného prihliadal na aktuálnu situáciu otca, ohľadom ktorej mal preukázané,
že je v trvalom pracovnom pomere a jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca 1000,- € mesačne.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnených potrieb maloletej
-7-
27P/99/2017
G. dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletú
G. 250,- € mesačne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať
všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú
zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v
plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
18/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti
-8-
27P/99/2017
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.