Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010325
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217010325.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému J. K., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
6.9.2017, sp. zn. 1T/77/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.6.2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda z a
m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa zo dňa 17.10.2017, č. k. 1T/154/2017-91 rozhodol, že
obžalovaný J. K., nar. XX.X.XXXXv B. S., trvale bytom K., G. XXX/XX, okres B. S. je vinný, že
dňa 20. februára 2017 v čase o 12:10 hod. v K., v L. A. na Z. ulici, v okrese B. S. pred rodinným
domom so súpisným číslom XX vo vonkajšom ľavom vrecku kabáta neoprávnene prechovával plastové
vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušený rastlinný materiál, ktorého následným znaleckým
skúmaním vykonaným Krirninalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava bolo
zistené, že ide o konope (marihuana) s hmotnosťou 307 mg a koncentráciou 11,9 % hmotnostných
tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 37 mg THC, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
I. skupiny omamných látok, pričom uvedené množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej
dávke omamnej látky, ďalej v spodnom prádle neoprávnene prechovával veľké plastové vrecko s
tlakovým uzáverom s obsahom piatich malých plastových vreciek obsahujúcich sušený rastlinný
materiál, ktorého následným znaleckým skúmaním vykonaným Krirninalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru Bratislava bolo zistené, že ide o konope (marihuana) s celkovou hmotnosťou 3516
mg a primeranou koncentráciou 11,6 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 408
mg THC, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok, pričom uvedené
množstvo zodpovedá minimálne štrnástim bežným jednotlivým dávkam omamnej látky, ďalej zatavenú
časť oranžovej plastovej slamky, ktorá obsahovala 345 mg bielej kryštalickej látky, ktorej následným
znaleckým skúmaním vykonaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava
bolozistené,žeideometamfetamínsprímesouMSMaprimeranoukoncentráciou59,0%hmotnostných
účinnej látky obsahujúci 204 mg absolútneho metamfetamínu, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, pričom uvedené množstvo zodpovedá minimálne piatim bežne
jednotlivým dávkam psychotropnej látky, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej
agentúry, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra SR predstavuje celkové množstvo zaistených
omamných a psychotropných látok sumu najmenej 50,30 eur,
teda neoprávnene si zadovážil a prechovával omamnú látku a psychotropnú látku,čím spáchalzločin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona a
§ 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3
(tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá a podľa
§ 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba s probačným dohľadom na 3 (tri)
roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor. Obžalovaný sa
vzdal práva podať odvolanie. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že súd pochybil,
keď obžalovanému J. K. s poukazom na jeho osobu uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, v
minulosti za rovnaký trestný čin - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. už súdne
trestaný, pričom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/15/2010 zo dňa 22.2. 2010 mu
bol za označený trestný čin uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov. K právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. v predmetnej trestnej veci však nedošlo
len preto, že na označené odsúdenie sa vzťahovalo rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky č.
1/2013 Z.z. z 2. januára 2013 o amnestii prezidenta republiky, v dôsledku ktorého došlo k zahladeniu
uvedeného odsúdenia u obžalovaného. S poukazom na uvedenú skutočnosť nie je preto možné osobu
obžalovaného, ktorý je v predmetnom trestnom konaní opakovane postihovaný za drogovú trestnú
činnosť s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti daného
prípadu, pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravu postačujúce uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda a aby v zmysle
ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému J. K. uložil nepodmienečný trest, odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v
odvolaní prokurátora nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou
fikciou neodsúdenia, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že
vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej tak
zanikajú nepriaznivé následky spojené s takýmto odsúdením. Preto je toho názoru, že neexistuje
odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti, alebo recidívy trestnej činnosti v jeho prípade.
Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia teda poukazuje na stav svojej bezúhonnosti v zmysle
zákona. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil a zamietol odvolanie prokurátora ako bezdôvodné podľa § 319
Trestného poriadku.
Verejné zasadnutie vykonal odvolací súd V neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o termíne verejného
zasadnutia na odvolacom súde riadne a včas upovedomený a bez ospravedlnenia sa nedostavil.
Prokurátor navrhol k odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý výrok o treste a uložiť obžalovanému
primeraný, nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením pre
jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Na základe odvolania prokurátora bolo predmetom odvolacieho prieskumu rozhodnutie prvostupňového
súdu o treste a spôsobe jeho výkonu. Proti výroku o vine obžalovaného nepodala žiadna z oprávnených
osôb odvolanie a tento výrok sa tak stal právoplatným.
Podstatou odvolacích námietok prokurátora je, že prvostupňový súd nesprávne zhodnotil osobu
obžalovaného, ktorý je v trestnom konaní opakovane postihovaný za takzvanú drogovú trestnú činnosť.
Poukazuje pritom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného v konaní Okresného súdu Dunajská
Streda vedenom pod spisovou značkou 3 T/15/2010. V tomto konaní bol uznaný za spáchanie zločinu
podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Prokurátor sa síce vyjadril aj o skutočnosti, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, na ktoré
vo svojom odvolaní poukazuje, bolo zahladené na základe amnestie prezidenta republiky, avšak
bližšie neuvádza aké právne následky má mať uvedená amnestia vo vzťahu k posudzovaniu osoby
obžalovaného.
Zo zistených skutočností je nepochybné, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, na ktoré
poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní, bolo zahladené v zmysle § 92 ods. 5 Trestného zákona a to
na základe vyššie uvedenej amnestie prezidenta Slovenskej republiky. V zmysle § 93 ods. 1 Trestného
zákona sa teda v tomto prípade na obžalovaného ako páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Podľa názoru odvolacieho súdu právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený
znamená, že odsúdenie, ktorého sa týka táto fikcia, prestalo právne existovať. Na takéto odsúdenie
preto nie je možné prihliadať ani pri právnej kvalifikácii trestného činu (ako to v odvolaní správne uviedol
prokurátor - § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona), ale nie je v možné naň prihliadať ani v súvislosti so
skúmaním podmienky pre uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Trestný zákon neposkytuje
nijaký podklad pre záver, že pri ukladaní trestu za nový trestný čin platia účinky fikcie zahladenia
trestu len vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti recidívy, respektíve vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej
podstate a nie aj vo vzťahu ku všetkým ostatným kritériám, ktoré sú rozhodujúce pre výmere trestu. Nie
je totiž nejaký rozdiel v tom, či sa predchádzajúce odsúdenie zhodnotí v rámci priťažujúcej okolnosti
recidívy, respektíve vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu, alebo či sa zhodnotí
v rámci niektorého iného kritéria rozhodujúceho pri výmere trestu, najmä v rámci zhodnotenia osoby
páchateľa. Na právnu skutočnosť odsúdenia, o ktorom platí uvedená fikcia zahladenia a ktoré teda
právne neexistuje, nemožno preto prihliadať pri výmere trestu v nijakej súvislostí a nemožno ju hodnotiť
v rámci nijakého kritéria rozhodujúceho pre výmeru trestu.
Vychádzajúc z uvedeného záveru odvolacieho súdu ohľadne následkov zahladenia predchádzajúceho
odsúdenia obžalovaného, dospel odvolací súd aj k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o
uložení podmienečného trestu odňatia slobody nie je v rozpore so zákonom, ani v rozpore so zisteným
skutkovým a právnym stavom. Pri ukladaní trestu tak mohol prvostupňový súd vychádzať z toho, že v
prípade obžalovaného ide o tzv. „prvopáchateľa“ trestného činu a uložiť mu tak aj podmienečný trest
odňatiaslobodysprobačnýmdohľadomvminimálnejvýmere,teda3roky.Takýtotrestpovažujeodvolací
súd za primeraný a zákonný, ktorý rešpektuje kritéria uvedené v § 34 Trestného zákona.
Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd nesprávne zohľadnil u obžalovaného tú
priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona), keďže
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného bolo na základe amnestie prezidenta Slovenskej republiky
zahladené. Túto skutočnosť však prokurátor vo svojom odvolaní nenamietal a zároveň táto nemala
priamy vplyv na správnosť napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.Keďžeinéodvolaciedôvodyprokurátorneuplatnilaodvolacísúdnenašielinéchyby,ktorejbybolpovinný
preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku,
odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.