Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Er/50/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708202482
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7708202482.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne Krajské
riaditeľstvo PZ v Košiciach, IČO: 00 735 868, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice) proti povinnému:.
vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša pod sp. zn. EX

201/2008 z a s t a v u j e.

II.Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie v sume
28,88 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením zo dňa 06.03.2008 súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na

základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora dňa 20.02.2008. Exekučným
titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1608395
zo dňa 01.03.2006.
2. Podaním zo dňa 12.03.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v

sume 37,39 Eur.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,

výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 12.03.2018. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný vbudúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd

obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav
a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné
vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad
nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy).

4. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a pripojeného exekučného
spisu sp. zn. EX 201/2008 vychádzal zo šetrení majetku povinného súdnym exekútorom ktorý zistil,
že povinný je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný, nemá zriadený žiadny bankový účet. Lustráciou v
evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla v evidencií
ODI Sobrance, nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, nie je poberateľom dôchodkovej dávky,

dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej dávky. Na povinného je vedených 7 exekučných konaní od
roku 2008. V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne
vykonávať exekúciu.
9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie

a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto

oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa
rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený

súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a
to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať
o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre
toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

10. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným
spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd
poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 12.03.2018 a obsah predloženého exekučného
spisu sp. zn. EX 201/2008 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie.

11. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného
predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý
by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.15. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

16. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

17. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
18. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v celkovej sume 37,39 eur, ktoré pozostávajú
z časovej odmeny vo výške 13,28 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, paušálnej odmeny
za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 13,28 eur a náhrady
hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 4,60 eur a 20% DPH v sume 6,23 Eur.

21. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil
vo výške 13,28 eur za 85 min. exekučnej činnosti, a to za nasledovné úkony: prijatie návrhu na
vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie -15 min., žiadosť o udelenie poverenia - 15
min., upovedomenie o začatí exekúcie - 20 min., žiadosť - dopravný inšpektorát - spracovanie návrhu
na zastavenie exekúcie - 15 min., vrátenie poverenia - 10 min. Súd poukazuje na to, že úkony - prijatie

návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie, vypracovanie návrhu na zastavenie
exekúcie, vrátenie poverenia sú administratívne práce, teda práce spojené s vybavovaním spisovej
agendy, ktoré bezprostredne nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nakoľko náhrada za tieto činnosti je
subsumovaná v odmene za exekučné úkony (§ 25 citovanej vyhlášky). Zohľadňujúc uvedené súd pri
výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 45 min. (každá aj začatá hodina je

odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod). Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 45 min. výkonu
exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur.

22. Súdny exekútor vykonal v rámci exekúcie 4 úkony exekučnej činnosti, za ktoré mu patrí paušálnu
odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 Eur za každý

uskutočnený úkon. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného (sociálna poisťovňa) a
zisťovania majetku povinného (dopravný inšpektorát). Súd teda priznal súdnemu exekútorovi paušálnu
odmenu vo výške 13,28 Eur.

23. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 4,15
eur, pozostávajúcu z náhrad poštovného v sume 1,20 Eur (1x doporučená zásielka do VR), poštovné
za zaslanie návrhu na zastavenie a zaslanie exekučného spisu - 1,70 eur, pretože tento návrh a spis
bol exekučnému súdu aj zaslaný a tiež z náhrad hotových výdavkov spojených s lustráciami (banky
- 0,70 Eur, ISEB, evidencia motorov. vozidiel - 0,25 Eur, register obyvateľov - 0,30 Eur), nakoľko ich

vynaloženie bolo v exekučnom spise riadne preukázané v uvedenom rozsahu.
24. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené budúce výdavky, ktoré pozostávajú z poštovného za
vrátenie poverenia na súd v sume 0,45 Eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa jedná o budúce
výdavky, nie o skutočné hotové výdavky, ktoré exekútorovi v čase rozhodovania o jeho trovách skutočne
vznikli,súdichnepovažujezadôvodnétrovyexekúcieaaniichzuvedenéhodôvodunemôžepriznať.Ide

o predbežný výdavok, ktorý v čase rozhodovania súdu ešte nebol skutočne vynaložený, a teda nemôže
byť ani preukázaný. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len
vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne (§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.).25. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného
poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20% DPH, v sume 4,81 Eur.

26. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných
úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 28,88 Eur.
27. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti

povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Poučenie:

1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.