Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117210149
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117210149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35

831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave,
Mýtna48,P.O.BOX205protižalovanémuK.D.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomX.XX/XX,O.O.,štátnemu
občanovi SR, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.376,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 3.376,25 Eur od 20.6.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,76%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd, aby
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Q. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne
od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
ev. č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX pôžičku v sume X.XXX Q.. L. sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť v
XX mesačných splátkach po XXX,XX Q.. Z. do podania žaloby uhradil len sumu XXX,XX Eur. Žalovaný
svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušil, preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval

žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k
úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca dňa XX.X.XXXX úver zosplatnil. Žalobca zmluvnú pokutu proti
žalovanému neuplatňuje. Dlh žalovaný dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti
IntrumJustitiaSlovakias.r.o.(od17.2.2018podnikajúcejpodobchodnýmmenomIntrum Slovakias.r.o.),
a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 20Csp 93/2017-22

zo dňa 28.8.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalobca v podaní zo dňa XX.X.XXXX trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože žalovaný
neuhradil žiadnu sumu dlhu od podania žaloby. Uviedol, že predložená zmluva o pôžičke obsahuje
všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z..
Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa

9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biroóvej.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu bola aj s výzvou na vyjadrenie doručená.5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť svoju a žalobcu
ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol

na pojednávanie riadne a včas predvolaný, neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX , listu zo dňa XX.X.XXXX - predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky od žalovaného,
prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na

zmenu žalobcu zo dňa X.X.XXXX, prílohy č. X k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia
zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, a zistil nasledujúci skutkový
stav:

7. J. X.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o
pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX Eur žalovanému,

s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi XX mesačných splátok pôžičky po XXX,XX Eur,
teda celkovú čiastku vo výške X.XXX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba XX%, ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 20,44%,
celkové náklady spotrebiteľa vo výške 3.485 Eur. V je termín konečnej splatnosti je vymedzený: 7/2018.
Podľabodu6.1.zmluvnýchpodmienokjeklientpovinnýsplácaťriadneavčaspôžičkuatovpravidelných

mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej
v zmluve a v termíne podľa bodu 6.2. týchto podmienok. V zmysle bodu 6.2. zmluvných podmienok
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3. zmluvných podmienok prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, alebo po dni prevzatia tovaru v prípade ak klient súhlas s

neskorším dodaním tovaru. Podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie
okamžitej splatnosti pôžičky v prípade , ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Podľa
bodu 15.2. veta druhá a tretia zmluvných podmienok oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk
sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom kedy

klient príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo sa príslušné oznámenie zasielané spoločnosťou na
poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade ak sa klient o zaslaní
príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušnú zásielku obdrží , inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti
daná na poštovú prepravu.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu
predpísal žalovanému 9 mesačné splátky po 124,75 Eur zročné od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a dňa
XX.X.XXXX splátku v sume X.XXX,XX Q.. Z. uhradil veriteľovi X x splátku po XXX,XX Q. v dňoch
XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX S. finance holding, a.s., vyzval žalovaného k úhrade
nesplatených splátok pôžičky v sume XXX,XX Q. bezodkladne na označený účet s tým, že ak nebudú
uhradené do X.X.XXXX, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie doručenky vyplýva, že
upomienka bola žalovanému doporučenou poštou odoslaná na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke,

pričom žalovaný zásielku prevzal dňa XX.X.XXXX.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 1.500 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu
s úrokmi, a to zaplatením 60 mesačných splátok po 46,78 Eur.

12. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových zmluvných
podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacejčinnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používal vo
viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ
v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé
aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu a z vyjadrenia žalovaného, ktorý z pôžičky zakúpil veci do domácnosti pre svoju
potrebu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.X.XXXX, čo bolo preukázané z prílohy č. X rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z
oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému

poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

14. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o dobe

trvania zmluvy a údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný
údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený 7/2018. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje
medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v
zmluveuvedené.Zákonodarcapožiadavkunauvádzaniekonkrétnehodátumukonečnejsplatnostiúveru
zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný
údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej
splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín konečnej splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení
zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa
23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom
všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry,
napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017, rozsudku

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 225/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 15.8.2017.

15. V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010

Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj,
pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.
Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť
špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016,

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v
Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na
takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry(napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 245/2017 zo dňa 7.11.2017, sp. zn. 27Co
136/2017 zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 4Co 70/2017 zo dňa 5.10.2017). Pokiaľ tieto náležitosti budú
uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave

splateniaúveručodoistiny,ačodoúrokovapoplatkovkukonkrétnemudátumuvbudúcnosti,kuktorému
by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný
zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. C-42/15 vo veci

Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby

zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto

ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/

Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto

rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda
neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická

osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudliúčinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore

so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení

vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ
na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s.
I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k.
5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017
zo dňa 30.10.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016
sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami

a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súd nemôže
prikloniť k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého
vychádzajúc z právnych záverov vyjadrených v citovanom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné
interpretovať tak , že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného
zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokonformného výkladu contra legem, princípu právnej
istoty, princípu zákazu retroaktivity.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považujezabezúročnýabezpoplatkov,žalobcaodžalovanéhonemôžepožadovaťžiadenúrokažiadne
poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanému boli

poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.000 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok
a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi z tejto sumy pôžičky splátky v sume 623,75 Eur.
Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nijako nerozporoval. Súd ich preto považoval za
nesporné. Preto súd uzavrel, že dlh žalovaného predstavuje 3.376,25 Eur (poskytnutý úver 4.000 Eur
- úhrady 623,75 Eur).

19. Právny predchodca žalobcu úver v súlade s oprávnením zakotveným v bode 12.4. zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zosplatnil ku dňu XX.X.XXXX, a to v dôsledku neuhradenia splátky splatnej
XX.X.XXXX v lehote troch mesiacov, pričom žalovaného predtým predžalobnou zo dňa XX.X.XXXX
vyzval na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ho na možnosť predčasného zosplatnenia

úveru. Žalobca uplatnil proti žalovanému aj zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení spotrebiteľského úveru, t.j. od XX.X.XXXX, kedy bol žalovaný v omeškaní so splnením
celého peňažného dlhu. Žalobca má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu
omeškania žalovaného (XX.X.XXXX) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15

%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,15 % ročne. Preto
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.376,25 Eur
od XX.X.XXXX do zaplatenia.

20.SúdpovyhodnotenívykonanéhodokazovaniavýrokomI.zaviazalžalovaného,abyzaplatilžalobcovi

nesplnený peňažný dlh v sume 3.376,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
3.376,25 Eur od 20.6.2014 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP .21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy X.XXX,XX Eur, čo predstavuje 78,38% zo žalobou
uplatnenej sumy X.XXX,XX Eur, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 931,04 Eur, čo
predstavuje 21,62% zo žalobou uplatnenej sumy 4.307,29 Eur. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 56,76% (78,38% - 21,62%). Preto

súd výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
56,76%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.