Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011899840
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011899840.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci navrhovateľa: S. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B., Q. č. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava,
Blumentálska 22, proti odporkyni: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená JUDr.
Eduardom Jurovatým, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, Regionálne riaditeľstvo,
Coboriho 9, Nitra 1, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Nové Zámky zo dňa 3. mája 2011, č.k. 5C/234/2002-309 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í
takto :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 89.004,39 eura, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradím tretím) súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu52.394,94eurado3dnípoprávoplatnostirozsudku.Vozvyškusúdnávrhzamietol.
Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 3.143,50 euro do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku. V poslednom výroku svojho rozhodnutia uviedol, že súd o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 6. septembra 2011
š.k. 5C/234/2002-337 zmenil výrok rozsudku týkajúci sa poplatkovej povinnosti odporkyne tak,
že odporkyňa je povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 2.619,50 euro, do 3 dní

po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 444 Občianskeho zákonníka ( ďalej
len „OZ“), ust. § 2 ods. 1 , § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal
preukázané, že nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods.
2 vyhl. č. 32/1965 Zb. je dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na
to, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 6.11.2002 domáhal náhrady škody pozostávajúcej z
mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14.455.500,-

Sk.

Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 93/02 mal preukázané,
žeB.I.vodičosobnéhomotorovéhovozidlapočasjazdypomiestnejkomunikáciivobciTrávnicaponúkolspolujazdkyni, odporkyni riadenie tohto motorového vozidla aj napriek vedomosti o tom, že pred jazdou
požila alkoholické nápoje a že nebola držiteľkou vodičského oprávnenia v dôsledku čoho nezvládla
riadenia a zozadu narazila s vozidlom do skupiny po ľavej strane vozovky idúcich chodcov, ktorí utrpeli

zranenia, konkrétne navrhovateľ utrpel zlomeninu pravej kosti kľúčnej a pravého predkolenia, luxačnú
zlomeninu Th9- Th11 s poškodením miechy spojených s dobou liečenia a PN v rozsahu 5 až 7 mesiacov
s trvalými následkami. Takto sa odporkyňa v 1. rade dopustila trestného činu ublíženia na zdraví a
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Podľa záverov súdu prvého stupňa

z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ svojim zavineným konaním výrazne
prispel ku škodnej udalosti, absolútnym nerešpektovaným právnych predpisov upravujúcich pravidlá
cestnej premávky na cestných komunikáciách predovšetkým zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách vystavil svoje zdravie zvýšenému nebezpečenstvu vyplývajúcemu z
povahy premávky na cestných komunikáciách. V čase, keď došlo k dopravnej nehode a vzniku škody
bola zhoršená viditeľnosť, ktorá vyplynula z tmy a hustého dažďa a tieto skutočnosti umocňovali

potrebu zvýšenej opatrnosti, ako aj dodržiavania pravidiel cestnej premávky, predovšetkým zákonom
stanoveného spôsobu pohybu chodcov po vozovke za zníženej viditeľnosti. Ďalej z trestného spisu
a v ňom uvádzaných svedeckých výpovedí vyplynulo, že v momente dopravnej nehody na ceste
navrhovateľ a jeho kamaráti nevenovali prichádzajúcemu motorovému vozidlu dostatočnú pozornosť,
ktorá je pre bezpečnosť cestnej premávky nevyhnutná. Napriek zhoršenej viditeľnosti neboli žiadnym

spôsobom označení. Podľa názoru súdu prvého stupňa dopravné predpisy ukladajú chodcom veľmi
prísnepodmienky,zaktorýchmôžuvstúpiťdovozovky. Zovšetkýchustanoveníjednoznačnevyplýva,že
chodec sa na vozovke nesmie pohybovať a pokiaľ je to nevyhnutné, tak len z výraznými obmedzeniami.
Uviedol, že stavebný charakter vozovky neumožňoval neoznačenej skupine chodcov bez vzniku
nebezpečenstva používať celú šírku ľavého jazdného pruhu vozovky vo smere ich chôdze. Podľa

príslušných ustanovení dopravných predpisov chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Tam
kde chodník nie je, alebo je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam kde nie je krajnica alebo táto
je neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. Z obsahu pripojeného trestného spisu
mal súd bezpečne preukázané, že navrhovateľ svojím konaním porušil ako chodec dopravné predpisy,
pretože sa na ceste nesprával tak, aby dopravnej nehode mohol zabrániť. Súd prvého stupňa vzhľadom

kvyššieuvedenémuavychádzajúcaj zoznaleckéhoposudku určilnavrhovateľovi15%mieruzavinenia
na vzniku dopravnej nehody a v súvislosti s ňou na vzniku škody na zdraví, ktorá navrhovateľovi vznikla.

V dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na obsah znaleckého posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia predloženého navrhovateľom, z ktorého mal súd prvého stupňa

preukázané ohodnotenie bolestnéhovpočtebodov1003,pričomprimárKlinikyúrazovejchirurgieFNsP
L. Dérera v Bratislave navrhovateľovi celkove bolestné zvýšil podľa položky A/1/7 na dvojnásobok , teda
v celkovom počte 2006 bodov. Uviedol, že ten istý lekár hodnotil i sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa v celkovom počte 2812,5 bodu. Vychádzal zo toho, že vedľajší účastník poukázal
navrhovateľovi 240.000,-Sk, z toho titulom bolestného sumu 72.000,-Sk a titulom SSU sumu168.000,-

Sk. Okolnosti prejednávanej veci ako i podiel navrhovateľa a jeho spolu zavinenie na vzniku škody
podľa záverov súdu prvého stupňa odôvodňujú zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia na 12
násobok pôvodného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo predstavuje pri základnom
bodovom ohodnotení 2.812,5 bodu krát 60,- Sk = 168.730 x 12 násobok predstavuje sumu 2.025.000,-
Sk. Po odpočítaní 15 % miery zavinenia t.j. 303.750,-Sk a už poskytnutého plnenia vo výške

168.000,-Sk vedľajším účastníkom, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi sumu 1.553.250 ,-Sk t.j.
52.394,94 eura, pričom návrh na ďalšie zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na 40 násobné zvýšenie bolestného súd prvého stupňa návrh

navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní v tomto smere neuniesol dôkaznú
povinnosť. Poukázal na to, že navrhovateľ súdu nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by oprávňovali
súd priznať navrhovateľovi požadované zvýšenie pôvodného bodového ohodnotenia. Uviedol, že
navrhovateľovi bol už základný počet bodov zvýšený na dvojnásobok, a to pre viacnásobné infúzie a
preväzy.Navrhovateľnepreukázal mimoriadnebolestivýpriebehliečenianazačiatkuapočasliečby,ako

i po ukončení liečby, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že požadované zvýšenie bolestného
o 40 násobok základného bodového ohodnotenia je neodôvodnené a neprimerané vytrpenej bolesti.S poukazom na to, že navrhovateľ v predmetnom konaní je oslobodený od súdnych poplatkov,
poplatková povinnosť podľa § 2 odsek 2 Zákona číslo 71/92 Zb. prešla na odporkyňu, ktorú súd prvého
stupňa zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 3.143,50 eura, ktorú poplatkovú povinnosť

uznesením zo dňa 6. septembra 2011 č.k. 5C/234/2002-337 zmenil na sumu 2.619,50 euro. Napokon
s poukazom na ust. § 151 odsek 3 OSP uviedol, že o trovách právneho zastúpenia rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote proti zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ

domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu.
V dôvodoch písomného odvolania uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový
stav a v dôsledku toho rozhodol nesprávne v zamietajúcej časti návrhu o nepriznaní náhrady za bolesť
a priznaní krátenej a neprimeranej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S ohľadom na
reálny stav potvrdený listinnými dôkazmi a výpoveďami, závažnosť a paraplegický charakter poškodenia
fyzického zdravia a stým spojené psychické následky, komplikovaný priebeh a zložitý spôsob liečenia,

ale najmä závažné trvalé následky úrazu, ktoré výrazne obmedzili a znemožnili realizáciu a uplatnenie
navrhovateľa v ďalšom živote, celková súdom priznaná suma zvýšenia náhrady je podľa názoru
súdu prvého stupňa nedostatočná a neprimeraná. Nezodpovedá skutočnému stavu a mimoriadnosti
tohto zreteľa hodného prípadu, tak ako to pre posúdenia a rozhodovanie súdu o mimoriadnom
zvýšení odškodnenia umožňuje ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení.

Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej
časti a rozhodol o priznaní mimoriadnej náhrady za bolesť a zvýšení priznanej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa upraveného žalobného návrhu z 09.05.2005. Domáhal sa priznania
náhrady za bolesť v celej uplatnenej výške - 2.407.000,- Sk (79.904,40 eura) a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške rozdielu oproti priznanej sume - 6.580.000,-Sk (227.394,94 eura).

Uviedol, že pri výpočte náhrady za SSU vychádzal z upravenej výšky žalovanej sumy podľa úpravy
v podaní z 09.05.2005 - 8.437.500 Sk, od ktorej odrátal súdom priznanú sumu - 1.857.000 Sk, po
odrátaní vyplatenej náhrady (2.025.000 Sk - 168.000 Sk) bez premietnutia krátenia pre spoluzavinenie
navrhovateľa vo výške 15%, ktoré navrhovateľ odmieta.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi
uvedenými navrhovateľom v podanom odvolaní ani s ďalším zvyšovaním odškodnenia za bolesť a SSU.
Poukázal na ust. § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. podľa ktorého, celková výška odškodnenia za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk a za SSU sumu 240.000,- Sk. Podľa názoru vedľajšieho účastníka
súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia

za bolesť, pretože na takéto mimoriadne odškodnenie nezistil dôvody. Uviedol, že aj mimoriadne
zvýšenie odškodnenia SSU na 12- násobok bodového ohodnotenia súdom vedľajší účastník považuje
za primerané okolnostiam daného prípadu a postačujúce kompenzovať následky dopravnej nehody
u navrhovateľa, preto toto mimoriadne zvýšenie SSU aj navrhovateľovi vyplatil. Záverom navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti ( § 212 ods. 2 písm. d/ OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní, po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je treba zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedka- otca
navrhovateľa W. H.. Odvolací súd považoval za nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie, preto
do konania podľa § 127 ods. 1 OSP ustanovil znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia B.. X. M.. Na pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2012 odvolací súd

vykonal dokazovanie oboznámením obsahu písomného znaleckého posudku č. X/XXXX, znalca B..
X. a prečítaním záveru tohto znaleckého posudku. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočuť
znalca, pretože ani jeden z účastníkov konania a ani vedľajší účastník konania po doručení písomného
znaleckéhoposudkuvočinemunemalizásadné námietky.Odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,že
vedľajší účastník konania iné námietky ako nesprávne zvýšenie odškodnenia za bolesť voči znaleckému

posudku ani posudku psychiatra nemal. Odporkyňa nemala voči týmto posudkom žiadne námietky.
Ani navrhovateľ voči znaleckým posudkom nemal námietky. Námietky voči písomnému znaleckému
posudku vzniesol iba vedľajší účastník, a to iba vo vzťahu k spôsobu zvýšenia základného bodového
hodnotenia bolestného, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal nižšie uvedeným spôsobom. Z tohtodôvodu sa odvolací súd uspokojil s písomným posudkom znalca, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že
znalec sa znaleckou úlohou podrobne zaoberal a závery znaleckého posudku dostatočným spôsobom
odôvodnil.

Odvolací súd ďalej vykonal podľa § 129 ods. 1 OSP dokazovanie prečítaním posudku o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.09.2002, a psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa zo
dňa 23.09.2002, oboznámením obsahu prepúšťacej správy a do spisu založených lekárskych správ,
oboznámením obsahu rozhodnutia o ukončení štúdia navrhovateľa. Z obsahu pripojeného trestného

spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 1T/93/2002 odvolací súd vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. a prečítaním jeho záveru,
oboznámením situačného plánu k polohe chodcov, (č.l. 194 trestného spisu) a oboznámením obsahu
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.04.2003 a na základe takto vykonaného dokazovania
dospel k takému skutkovému a právnemu záveru.

Dňa 22. 7. 2001 sa navrhovateľ stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho
zdravia s trvalými následkami. Dopravnú nehodu zavinila odporkyňa, ktorá riadila motorové vozidlo aj
napriek vedomosti o tom, že pred jazdou požila alkoholické nápoje, a že nebola držiteľkou vodičského
oprávnenia. Odporkyňa nezvládla riadenie a zozadu narazila s vozidlom do skupiny po ľavej strane
vozovkyidúcichchodcovktoríutrpelirôzne zranenia.Navrhovateľutrpelzlomeninupravéhopredkolenia

a pravej kosti kľúčnej , fluidotorax obojstranne, trieštivú zlomeninu tela stavca Th10 s luxáciou Th 10/11
s poškodením miechy ( s paraplégiou DK) spojených s dobou liečenia a PN v rozsahu 5 až 7 mesiacov
s trvalými následkami. Týmto skutkom sa odporkyňa dopustila trestného činu ublíženia na zdraví a
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Vyššie uvedené skutočnosti medzi

účastníkmi konania neboli sporné.

Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a po
vykonanom dokazovaní prijal záver, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v marci 2004,
ktorá skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku a medzi účastníkmi konania nebola sporná.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, chodec je povinný
používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je
neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí
sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.

Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým, najmä za zníženej
viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky, neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku ( ods. 2 ).

Odvolací súd savzhľadomkdôvodomuvádzanýmnavrhovateľomvpodanomodvolanízaoberal ajtým,

či je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že škoda na zdraví vznikla aj zavinením poškodeného .
Podľa ust. § 441 ( veta pred bodkočiarkou) OZ , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného ,
znáša škodu pomerene. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či sa na vzniku škody,
ktorá je predmetom tohto konania podieľal aj samotný poškodený. Odvolací súd po vykonanom
odkazovaní z obsahu spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 1T/93/2002 zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. , a tiež zo situačného plánu k polohe chodcov, (č.l. 194
trestného spisu) dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa v tomto smere

správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správny právny záver aj zodpovedajúcu mieru spoluúčasti
poškodeného na vzniku škody v rozsahu 15 %. Z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ
svojim zavineným konaním prispel ku škodnej udalosti a to nerešpektovaným právnych predpisov
upravujúcich pravidlá cestnej premávky na cestných komunikáciách predovšetkým zák. č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vystavil svoje zdravie zvýšenému nebezpečenstvu

vyplývajúcemu z povahy premávky na cestných komunikáciách. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
v čase keď došlo k dopravnej nehode a vzniku škody bola v dôsledku tmy a hustého dažďa zhoršená
viditeľnosť , pričom tieto skutočnosti umocňovali potrebu zvýšenej opatrnosti, ako aj dodržiavania
pravidiel cestnej premávky, predovšetkým zákonom stanoveného spôsobu pohybu chodcov po vozovkeza zníženej viditeľnosti. V momente dopravnej nehody na ceste navrhovateľ a jeho kamaráti nevenovali
prichádzajúcemu motorovému vozidlu dostatočnú pozornosť, ktorá je pre bezpečnosť cestnej premávky
nevyhnutná aj napriek zhoršenej viditeľnosti neboli žiadnym spôsobom označení. Napokon ako vyplýva

zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. , a tiež zo situačného plánu k polohe chodcov,
(č.l. 194 trestného spisu) navrhovateľ a tiež chodec X. A. používali vozovku v rozpore s dopravnými
predpismi, a to z dôvodoch iných ako technických. Navrhovateľ ako chodec bol povinný ísť čo najbližšie
pri ľavom okraji vozovky. V trestnom konaní bolo zistené, že navrhovateľ sa v čase vzniku škodnej
udalosti pohyboval za X.A., ktorý išiel pred navrhovateľom, pričom vedľa X. A. smerom k ľavej

krajnici vozovky išli ešte dvaja chodci. Navrhovateľ teda išiel po vozovke ako v poradí tretia osoba od
ľavej krajnici. Znalec Y.. W. T. v znaleckom posudku taktiež uviedol, z technického hľadiska jediným
bezpečným spôsobom ako zabrániť nehode bola preventívna chôdza chodcov za sebou tesne pri
ľavom okraji vozovky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zohľadnil to, že na vzniku škody mali priamy vplyv aj okolnosti,
za ktorých k dopravnej nehode došlo a teda zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľ sa v čase zlej

viditeľnosti pohyboval na vozovke žiadnym spôsobom neoznačený a zohľadnil tiež polohu navrhovateľa,
ktorý sa pri chôdzi nepohyboval čo možno najbližšie k ľavému okraju vozovky. Aj tieto okolnosti prispeli
k vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa v rozsahu a s dôsledkami už vyššie uvedenými. Keďže
navrhovateľ porušil vyššie citované ust. § 52 ods. 1, 2 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách a to vyššie uvedeným spôsobom a zanedbal aj prevenčné povinnosti účastníka cestnej

premávky , pretože nebol žiadnym spôsobom označený napriek zlej viditeľnosti zodpovedá za škodu v
zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Mieru jeho spoluzodpovednosti na vzniku škody odvolací súd rovnako
ako súd prvého stupňa ustálil v rozsahu 15 %. Z tohto dôvodu navrhovateľ ako poškodený znáša
vzniknutúškodupomernesodporkyňou,ktorejzodpovednosťzavznikškodyjepodstatnevyššia.Otázka
zodpovednosti odporkyne za vznik škody v tomto konaní nebola sporná a bola nad všetky pochybnosti

preukázaná v trestnom konaní. Rozsudkom Okresného súdu v trestnom konaní zo dňa 28. 4. 2003 sp.
zn. 1T/93/02 o tom, že odporkyňa spáchala trestný čin ublíženia na zdraví a trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky je súd podľa § 135 ods. 1 OSP viazaný.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v
znení neskorších zmien (v znení účinnom do 1. 8. 2004) , odškodnenie za bolesť sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa

zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa§4ods.1vyhl.č.32/65Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, výška
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovnea o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o

chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.

Navrhovateľ sa v tomto konaní návrhom podaným dňa 06.11.2002 domáhal zaplatenia sumy
14.455.500 ,- Sk ( t.j. 479.834,69 eura) titulom 50-násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť a SSU
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 zb. (289.110 /120.360+ 168.750/ x 50 ). Písomným podaním

doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 05. 2005 zmenil návrh na začatie konania a domáhal sa titulom
bolestného priznania sumy 79.904,40 eura t.j. 40 násobku základného bodového ohodnotenia (1003
bodov x 60,- Sk /bod x 40 násobok =2.407.200 Sk t.j 79.904.40 eura ). Titulom odškodnenia SSU sa
navrhovateľ domáhal priznania sumy 8.437.500,- Sk ( 280.073,69 eura), t.j. 50- násobku základného
bodového ohodnotenia (2812,5 bodov x 60,- Sk/bod = 168. 750, -Sk t.j. 5.601,47 eura x 50
násobok = 8.437 500 ,- Sk) Spolu žiadal priznať sumu 10.844.700,- Sk (t.j. 359.978,09 eura) a v časti

3.370.800, Sk vzal návrh späť, v dôsledku čoho sú prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. júna 2005,
č.k. 5C/234/2002-121 konanie zastavil.

V priebehu konania vedľajší účastník na strane odporkyne plnil navrhovateľovi titulom bolestného
sumu 72.000,- Sk( 2.389,96 eura) a titulom SSU sumu 168.000,- Sk (5.576,58 eura). Po vyhlásení

napadnutého rozsudku vedľajší účastník konania navrhovateľovi plnil titulom SSU sumu 52.394,94 eura
( po odpočítaní spoluúčasti v rozsahu 15 %). Spolu teda titulom náhrady za bolesť bola navrhovateľovi
vyplatená suma 2.389,96 eura a titulom náhrady SSU suma 57.971,52 eura (5.576,58 eura + 52.394,94
eura ). Predmetom odvolacieho konania potom zostal nárok navrhovateľa až do výšky uplatnenej v
konečnom návrhu zo dňa 11. 05. 2005 avšak v plnej výške t.j. bez odpočítania spoluúčasti v rozsahu

15 %, s ktorým navrhovateľ nesúhlasil.

Odvolací súd posúdil osobitne oba nároky navrhovateľa t.j. nárok na odškodnenie za bolesť podľa §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. aj nárok na odškodnenie SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ,
vychádzajúc z toho, že ku škode na zdraví aj k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo za

účinnosti vyhl. č. 32/1965 Zb. a zaoberal sa tým, či sú splnené zákonné podmienky ich zvýšenia nad
sumu stanovenú v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia.

Vo vzťahu k nároku na náhradu za bolesť odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zistil, že v
danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na zvýšenie

odškodnenia za bolesť prežitú v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
navrhovateľa. Súd prvého stupňa v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav a jeho závery nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Za účelom zistenia, či v danej veci vo vzťahu k nároku na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť exitujú dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považoval
za nevyhnutné ustanoviť do konania znalca na odborné posúdenie tejto otázky, pretože posudok o

bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný dňa 26.09.2002 B.. T. A. okrem hodnotenia
bodov iné závery neobsahuje. Iba z bodového ohodnotenia poranení , ktoré navrhovateľ utrpel nie je
možné prijať záver o tom, či boli v danej veci splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a či teda
navrhovateľ trpel takými bolesťami, ktoré odôvodňujú postup podľa § 7 ods. 3 vyl. č. 32/1965 Zb.

Z obsahu znaleckého posudku č. 7/2012 znalca B.. X. M. odvolací súd zistil, že bolestné ohodnotil
znalec nasumu2.923,75zčohozákladnébolestné je1536,25boduazvýšenépodľaPrílohy kvyhláške
č. 32/1965 Zb. A.I. (6) , a), b), c) je 1387, 5 bodu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že základné zvýšenie
je vysvetlené pri jednotlivých položkách v rozprave a je logické už zo samotnej definície (bolestivejší
spôsob liečby pre opakované transfúzie, infúzie, bolestivé preväzy, sťaženie zdravotnej pohody, fyzické

útrapy a strasti z obmedzenia pohybu a bezvládnosti). Konštatoval, že každá jedna z týchto položiek
vyžadovala bolestivejší spôsob liečby, aj keby nastala samostatne.

Podľa záverov znaleckého posudku najzávažnejšie zranenia boli prerušenie miechy vo výške desiateho
hrudného stavca, trieštivá zlomenina desiateho hrudného stavca, poranenie medzistavcovej platničky

medzi deviatym a desiatym a medzi desiatym a jedenástym hrudným stavcom s koreňovými príznakmi,
ktoré spôsobujú nekontrolovateľné spazmy (v podstate kŕče) svalových skupín dolných končatín. Znalec
uviedol, že bolesti bývajú tak veľké, že zranenému pretínajú dych, máva až pocit dychovej tiesne,
ktorý sa ešte zväčšuje pri pomliaždení pľúc, ktoré bolo prítomné u navrhovateľa. Taktiež krv a vzduchv pohrudnicovej dutine obmedzujú kapacitu pľúc a vedú k dychovej tiesni faktickej, t.j. dokázateľnej
monitormialeipsychickej,vnímanejpacientompritakmernormálnychhodnotáchvnútornéhoprostredia.
Krv mal navrhovateľ v oboch pohrudnicových dutinách, bolo ju potrebné z nich odstrániť, vpravo

operačne, zavedením hrudného drénu s napojením na aktívne odsávanie, vľavo punkciou.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo záverov znaleckého posudku jednoznačne a nad všetky pochybnosti
vyplýva nárok navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za pretrpenú bolesť, pretože vyššie popísanú
bolesť jej intenzitu možno hodnotiť ako dôvod hodný mimoriadneho zreteľa. Znalec popísal bolesti

pretrpené navrhovateľom takej intenzity, že zranenému pretínajú dych a navodzujú pocit dychovej
tiesne, ktorý stav sa ešte zväčšoval v dôsledku pomliaždenia pľúc, ktoré navrhovateľ utrpel. Je
preto možné prijať záver, že navrhovateľ v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode trpel
mimoriadnymi bolesťami .

Vzhľadom k tomuto výsledku vykonaného dokazovania odvolací súd prijal záver, že sú v danej veci

splnené zákonné podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. Bolo totiž preukázané, že navrhovateľ trpel obzvlášť silnými bolesťami , o čom svedčí aj zvýšenie
základného bolestného znalcom podľa Prílohy A.I. (6).

Čo sa týka počtu bodov, z ktorých odvolací súd vychádzal odvolací súd uvádza, že zohľadnil obranu

vedľajšieho účastníka v tom, že za správnu výšku bodového ohodnotenia po zvýšení považoval
2673,125 bodov a nie znalcom vyčíslené bodové ohodnotenie na 2923,75 bodov, pričom sa stotožnil s
tvrdením vedľajšieho účastníka konania, že pri jednotlivých položkách je treba vychádzať pri ich zvýšení
z 3 základného bodového ohodnotenia a nie z plnej výšky pokiaľ žalobcovi patrí iba 3 z celkového
možného počtu bodov. Správne vyčíslené bodové ohodnotenie aj podľa názoru odvolacieho súdu potom

predstavuje sumu 2673,13 bodov.

Odvolací súd do základného počtu bodov pre hodnotenie bolestného 1536,25 zahrnul aj zvýšenie
odškodnenia za bolesť podľa prílohy A .I. (6) a/,b/ a c/, ktoré vypočítal podľa vyššie uvedeného spôsobu
na 1136,88 bodov , spolu potom základné bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 2673,13 bodov.

Takto vyčíslené základné bodové ohodnotenie bolestného je v súlade aj s judikatúrou súdov SR
(RozsudokNSSRsp.zn.3Cdo72/2008zodňa30.júla2008).ZuvedenéhorozhodnutiaNSSRvyplýva,
že ak lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby
bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B bod I. prílohy vyhlášky, a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a
7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (Príloha A. bod I. vyhlášky), hodnotenie základnej sadzby

zvýši, Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné ohodnotenie bolestného, čo
je v danom prípade 2673,13 bodov.

Zo znaleckého posudku (č.l. 397 spisu)) vypláva, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo
v marci 2004, od kedy sa zdravotný stav navrhovateľa v podstatne nemení. Znalec uviedol, že do

hodnotenia bolestného zahrnul aj odstránenie kameňov močového mechúra , čo bolo 16. 03. 2004.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že až do podania znaleckého posudku
znalcom B.. A. M. sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal tým, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa, preto považoval odvolací súd nariadenie znaleckého dokazovania za potrebné.
Súd prvého stupňa v konaní nesprávne postupoval, keď bez vykonania znaleckého dokazovania nárok

navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. bez ďalšieho
zamietol, bez toho, aby znaleckým posudkom, ktorý obsahuje okrem bodového hodnotenia aj slovný
popis pretrpenej bolesti a popis charakteru a intenzity prežitej bolesti vykonal dokazovanie a riadne zistil
skutkový stav.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel
k záveru, že u navrhovateľa je primerané zvýšenie odškodnenia za vytrpenú bolesť podľa § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb. a to 10- násobné základného počtu bodov, pričom odvolací súd vychádzal zo
základného počtu bodov 2673, 13 bodov x 60,- Sk/bod = 160.387,8 Sk x 10 = 1.603.878 ,-Sk. Z tejto
sumy je potrebné odpočítať 15 % spoluúčasť navrhovateľa na vzniku škody, ktoré predstavuje sumu

240.581,70 Sk . Titulom bolestného potom navrhovateľovi patrí suma 1.363.296,3 ( 45.253,15 eura) -
72. 0000 (2.389,96 eura - suma už plnená vedľajším účastníkom) = 1.291.296,3 Sk t.j. 42.863,19 eura.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal mimoriadneho odškodnenia za bolesť v sume 79.904.40eura. Takto vyčíslený nárok odvolací súd nad priznanú sumu 42.863,19 eura považoval za nedôvodný,
a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Odvolací súd pri úvahe o výške násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného
vychádzal zo znaleckého posudku, z charakteru zranení a pretrpenej bolesti. Znalec v znaleckom
posudku (č.l. 382-385 spisu) podrobne uviedol ohodnotil jednotlivé zranenie navrhovateľa, ktoré v
súvislosti z nehodou utrpel a s poukazom na vytrpené bolesti podľa Prílohy A.I. (6) a/,b/ a c/ zvýšil
základné bodové hodnotenie. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením

na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Desaťnásobné zvýšenie základného
bodového ohodnotenia zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu bolesti, ktorú navrhovateľ pretrpel.
Takto zvýšená náhrada za bolesť je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná s ohľadom aj na
doterajšiu súdnu prax (súdne rozhodnutie v obdobnej veci rozsudok KS Nitra zo dňa 6. mája 2010
č.k. 9Co/102/2010 ). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka konania, že v danej
veci navrhovateľovi nepatrí odškodnenie ta bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pretože v

konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ trpel v dôsledku zranení viac ako iní pacienti s obdobnými
zraneniami, a že jeho bolesti preto neboli mimoriadne a teda nejde o prípad hodný osobitného zreteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver vedľajšieho účastníka nie je správy.

Rozhodujúcim pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť v rozsahu 10 násobku

základného bodového ohodnotenia bolo množstvo a charakter zranení a s nimi súvisiaca bolesť, ďalej
skutočnosť, že sám znalec zvyšoval základný počet bodového ohodnotenia z dôvodov uvedených v
Prílohe A.I.(6) a/,b/, a c/ k vyhláške č. 32/1965 Zb. a tiež slovný popis navrhovateľom prežitých bolestí, z
čoho je možné prijať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že nárok na zvýšenie odškodnenia bolesti
podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. u navrhovateľa je daný.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na 50 násobné zvýšenie SSU odvolací súd uvádza, že aj v tejto
časti rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože 12 násobné zvýšenie SSU
je vzhľadom k nenapraviteľným, trvalým a vážnym dôsledkom, ktoré po dopravnej nehode zasiahli
navrhovateľa nepostačujúce.

Zo znaleckého posudku znalca B.. A. M. vypláva, že po úraze je navrhovateľ absolútne neschopný
chôdze a nikdy sa už nepostaví na nohy. Obdobne ako pri chôdzi - nikdy nebude chodiť, nikdy nebude
stáť na vlastných nohách. Je odkázaný len na sedenie v invalidnom vozíku, s pomocou inej osoby si
dokáže sadnúť na stoličku, do kresla, lavicu a pod. Zmeniť predmet sedenia môže len cez invalidný

vozík, t.j. pomocou neho sa presunúť zo stoličky do kresla a pod. Čo sa týka domácich prác - pri nich
môže používať iba pravú hornú končatinu, ľavú má výrazne oslabenú prakticky s nulovou silou. Znalec v
tejto súvislosti uviedol, že osobne si ho nevie dosť dobre predstaviť ako plnohodnotne sám varí, upratuje,
utiera prach, vysáva, umýva podlahu a pod. iba jednou rukou. Má problém si odrezať chlieb, natrieť na
pečivu maslo, syr, nakrájať salámu, klobásu atď. Raňajky mu musí pripraviť matka, sám by to okrem

iného ani časovo nezvládal pred odchodom do práce. Hygienu má čiastočne sprístupnenú špeciálne
zníženým umývadlom a vaňou, do ktorej sa vie s pomocou inej osoby dostať. Zdravý človek však tieto
úkony musí vnímať ako utrpenie. Navrhovateľ môže cestovať špeciálne upraveným autom a dostane sa
miesta prístupné invalidnému vozíku. Navrhovateľ má k dispozícii motorové vozidlo, špeciálne upravené
pre jeho postihnutie, no problém je v tom, že nie je samostatný, pokiaľ ide o jeho rozhodnutie niekam ísť.

Vždy je viazaný na inú osobu, pretože sa musí k vozidlu dopraviť na invalidnom vozíku, z ktorého však sa
do auta sám nedostane a taktiež si vozík nevie naložiť do auta, ako to dokážu paraplegici s postihnutím
len dolných končatín, ktorí majú plne funkčnú horné končatiny. Čo sa týka možnosti vzdelávanie uviedol,
že teoreticky by navrhovateľ mohol študovať, no opäť všetko stojí a padá predovšetkým na jeho mobilite
viazanej na invalidný vozík v spojení s odkázanosťou na inú osobu.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľ je absolútne obmedzený v chôdzi, stoji, športovaní
spojenom s fyzickou aktivitou, turistike, bez stavebných úprav v rodičovskom dome by bol taktiež
absolútne obmedzený pri dodržiavaní osobnej hygieny, sám si nevie naložiť invalidný vozík do špeciálne
upraveného auta, takže je absolútne obmedzený aj pri dochádzaní do zamestnania či akýchkoľvek

presunoch z domu.Pre postihnutie nervovej pletene je vyradená ľavá horná končatina pre stratu nervového zásobenia ruky,
takže nemá v nej úchopovú funkciu, zle je pohyblivý ľavý palec, dôležitý pre tzv. opozíciu proti ostatným
prstom. Nie sú možné najjemnejšie pohyby prstov ľavej ruky, chýba tzv. jemná motorika.

Dolné končatiny sú bez aktívneho pohybu, vôľou ovplyvniteľného, trápia ho spazmy na dolných
končatinách, ktoré sťažujú obliekanie, sám sa nevie obliecť, prsty na pravej nohe sú skrčené, v tzv.
drápovitom postavení, čo mu sťažuje navlečenie ponožiek a obutie topánok. Bez pravidelnej aplikácie
Botulotoxinu by jeho utrpenie bolo ešte väčšie. Poukázal na to, že pri vyšetrení navrhovateľa musel

sám vyzliekať a následne po vyšetrení aj obliecť práve kvôli spazmom ale aj stuhnutej chrbtici. Jeho
močový mechúr je vôľou neovládateľný, pre silnú a náhlu nutkavú potrebu močiť bez prechádzajúceho
varovného signálu, rovnako aj častú potrebu močiť dochádza uňho k úniku moču aj napriek užívaniu
liekov, ktoré túto nadmernú aktivitu močového mechúra majú ovplyvňovať, resp. tlmiť.

Napokon odvolací súd uvádza, že znalec sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa vzhľadom k

vyššie uvedeným záverom ohodnotil na 2775 bodov.

Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedené závery znalca a pri určovaní násobku odškodnenia za SSU
podľa § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. zohľadnil aj skutočnosť, že k poškodenia zdravia navrhovateľa došlo v
20. roku jeho života, teda v mladom veku, kedy sa ešte ako študent vysokej školy pripravoval na budúce

povolanie. Už len skutočnosť, že k poškodeniu zdravia s vyššie uvedenými dôsledkami došlo v tak
mladom veku, ako to bolo v prípade navrhovateľa s ohľadom aj na trvalé a nezvratné poškodenie zdravia
navrhovateľa zakladá nárok navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie následkov úrazu. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že ust. § 7 vyl. č. 32/1965 Zb. nevyžaduje, aby osoba, ktorej sa prizná
zvýšenie odškodnenia za SSU bola vždy osobou verejne činnou, z mimoriadnym nadaním v oblasti

športu, hudby a podobne. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby v danej veci existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa a pri ich zistení súd môže zvýšiť odškodné aj nad sumu uvedenú v ods. 1 a 2 tohto
zákonného ustanovenia. Tieto dôvody odvolací súd videl v tom, že navrhovateľ vo veku 20 rokov v
dôsledkudopravnejnehodyzostalnainvalidnomvozíku,nedokážechodiťanistáťataktiežmávýrazným
spôsobompostihnutúľavúhornúkončatinu,pretonedokážerobiť takéúkony,akéinakmôžerobiťosoba

s postihnutím dolných končatín odkázaná na invalidný vozík ( presadať s auta na invalidný vozík bez
pomoci ďalšej osoby, uloženie invalidného vozíka do auta a pod.) Navyše jeho močový mechúr je vôľou
neovládateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu najmä postihnutie ľavej ruky navrhovateľa súčasne s
nezvratným poškodením chrbtice a znehybnením dolnej časti tela sú dôvodom na priznanie 20 násobku
SSU, pretože pri takomto poškodení chrbtice je človek nútený používať horné končatiny a navrhovateľ

je pri použití ľavej ruky výrazne obmedzený. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa riadne neposúdil,
keď navrhovateľovi priznal náhradu SSU iba v 12 násobku základného bodového ohodnotenia.

V čase poškodenia zdravia navrhovateľ bol zdravý človek, študoval na vysokej škole, mal priateľov,
aktívne trávil voľný čas. Po úraze štúdium kvôli zlému zdravotnému stavu, problémom s bezbariérovým

prístupom v škole nedokončil a nedokončil ani ďalšie štúdiu , na ktoré sa následne prihlásil. Sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia v ďalšom živote považoval odvolací súd za výrazné a to nielen vo vzťahu
k spoločenskému, športovému vyžitiu ale aj z hľadiska voľby životného partnera a založenia rodiny.
Napokon je navrhovateľ výrazne obmedzený aj v pracovnom zaradení. Je pravdou, že navrhovateľ
sa so svojim zdravotným postihnutím dokázal zamestnať, avšak v zamestnaní je odkázaný na svojich

kolegov prípadne švagra, ktorí mu musia pomáhať pri presune z auta na invalidný vozík. Navrhovateľ
v čase úrazu žil s rodičmi a s nimi žije doposiaľ. Životnú partnerku nemá, pretože po úraze sa mu
žiadna známosť nepodarila nadviazať. Rodičia zrealizovali prestavbu rodinného domu a vybudovali
mu bezbariérové bývanie. Priateľov nemá, pretože jeho záujmy a schopnosť tráviť voľný čas sa od
úrazu výrazným spôsobom zmenili. Uvedené skutočnosti potvrdil aj v konaní vypočutý svedok - otec

navrhovateľa W. H..

Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj v tom, že poškodenie zdravia navrhovateľa je
trvalé a nezvratné, nikdy nebude sám chodiť a prognóza uzdravenia je negatívna, pričom k tomuto
poškodeniu zdravia došlo vo veku 20. rokov navrhovateľ, kedy ešte nestihol realizovať svoje životné

ciele ako štúdium, voľba povolania, založenie rodiny a podobne.

Na základe týchto zistení odvolací súd v danom prípade považoval za primerané 20 násobné zvýšenie
odškodnenia za SSU. Znalec v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľavzhľadom k vyššie uvedeným záverom ohodnotil na 2775 bodov. Podľa názoru dovolacieho súdu je
treba pripočítať k tomuto bodovému ohodnoteniu aj sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené
B.. X. O. pri psychiatrickom vyšetrení dňa 23.09.2002, zo záveru ktorého vyplýva, hodnota 600

bodov za vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy. Odvolací súd
vyhádzal z tohto posudku z dôvodu, že bol urobený nasledujúci rok po nehode. Závery tohto znaleckého
posudku účastníci konania nijako nenamietali. Odvolací súd vychádzal pri tom z názoru, že lekár -
psychiater v roku 2002 lepšie vedel posúdiť následky úrazu na psychike navrhovateľa, ktoré zanechala
dopravná nehoda z roku 2001. Z týchto dôvodov odvolací súd neustanovil znalca z odboru psychiatrie

za účelom znaleckého dokazovania. Ako je už vyššie uvedené z posudku psychiatra B.. X. O. vyplýva,
že navrhovateľ trpel vážnymi duševnými poruchami po iných ťažkých poraneniach( okrem poranenia
hlavy), preto titulom SSU mu bolo priznaných 600 bodov. Z týchto 600 bodov zohľadnil odvolací súd
1 t.j. 300 bodov a to v súlade s bodom II. (12) prvé dve vety Prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom
krátenie takto priznaného nároku na 1 odvolací súd urobil aj s ohľadom na návrh právneho zástupcu
navrhovateľa na odvolacom pojednávaní dňa 22. novembra 2012, ktorý poukázal, na to, že podľa

Prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb. je možné započítať iba 1 takto priznaných bodov. Spolu potom bodové
ohodnotenie SSU predstavuje 3075 bodov. Odvolací súd vyčíslil odškodnenie navrhovateľa titulom
SSU tak, že 3075 vynásobil 60,- Sk/bod = 184.500 ,- x 20 násobok = 3.690.000, -Sk mínus 15 %
spoluúčasti navrhovateľa t.j. 553.500 = 3.136.500,- Sk , t.j. 104.112,72 eura.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník v priebehu konania plnil navrhovateľovi titulom SSU sumu
168.000,- Sk (t.j. 5.576,58 ) + 52.394,94 eura, teda spolu 57.971,52 eura. Po odpočítaní už poskytnutého
plnenia potom odvolací súd zaviazal odporkyňu titulom odškodnenia za SSU zaplatiť sumu 46.141,20
eura (104.112,72 - 57.971,52 ).

Vozvyškuuplatnenéhonárokuna50násobnézvýšeniebodovéhoohodnoteniaSSUnávrhnavrhovateľa
ako nedôvodný zamietol. Aj napriek vážnemu a doživotnému postihnutiu navrhovateľa s trvalými
následkami, ktorých závažnosť odvolací súd vzal do úvahy je treba uviesť, že navrhovateľovi zostali
zachovanéintelektuálneschopnosti.Dokážeriadiťmotorovévozidloajkeďzapomociinýchosôbdokáže
presadnúť z invalidného vozíka do vozidla a naopak a nie je úplne sociálne izolovaný, preto na 50

násobné zvýšenie SSU nie sú splnené zákonné podmienky.

Knámietkamvedľajšiehoúčastníka ktorýtvrdí,ževyššieodškodnéako12násobok SSUnavrhovateľovi
nepatrí, pretože aj napriek zdravotnému postihnutiu je pracovne činný odvolací súd uvádza, že
skutočnosť, že navrhovateľovi sa podarilo zamestnať nie je možné posudzovať tak, že zdravotný stav

navrhovateľa je tak dobrý, že mu umožnil zaradiť sa do pracovného pomeru. Je treba zohľadniť to, že
navrhovateľ môže pracovať iba za pomoci druhých ľudí, ktorí mu pomáhajú presadnúť z vozidla do
invalidného vozíka a bez ich pomoci by navrhovateľove pracovné aktivity neboli možné. Jeho zdravotné
postihnutie je teda tak veľké, že pokiaľ chce pracovať je odkázaný na dobrú vôľu iných ľudí. Z tohto
pohľadu je možné konštatovať, že ak by bol navrhovateľ odkázaný iba na vlastné schopnosti a možnosti

jeho pracovné zaradenie by zrejme nebolo vôbec možné alebo mimoriadne obmedzené.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uložil odporkyni povinnosť titulom odškodnenia za bolesť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 42.863,19 euro a titulom odškodnenia SSU sumu 46.141,20 eura
( odškodnenie za SSU) spolu 89.004,39 eura. Uvedenú povinnosť uložil odvolací súd plniť podľa § 160

ods. 1 OSP v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K námietkam vedľajšieho účastníka
konania na strane odporkyne odvolací súd uvádza, že výška priznanej náhrady škody zodpovedá výške
škody, ktorú ustálili súdy poškodeným osobám v obdobných veciach napr. rozsudok NS SR sp. zn.
1Cdo 208/2004 zo dňa 27. júna 2005 ( vec OS Nitra sp. zn. 25C/296/00).

Záverom odvolací súd uvádza, že sa zaoberal aj ust.§ 450 OZ a zisťoval , či v danej veci na strane
odporkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu škody primerane zníži
(moderačné právo súdu). Navrhovateľka sa bránila tým, že vedľajšiemu účastníkovi musí platiť regresnú
náhradu, pričom jej príjem a majetkové pomery nie sú také, aby vysoké odškodné, pokiaľ ho súd
navrhovateľovi prizná mohla splácať. Odvolací súd v danej veci prišiel k záveru, že náhradu škody

nie je možné znížiť. Odvolací súd vzal na zreteľ najmä to , ako ku škode došlo. Odporkyňa škodu na
zdraví spôsobila pri riadení motorového vozidla, pričom nielenže nemala na riadenie motorového vozidla
oprávnenie, ale motorové vozidla viedla pod vplyvom návykovej látky. Odvolací súd v danej veci nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré by mohol postupovať podľa § 450 OZ. Za dôvodhodný osobitného zreteľa pritom nepovažoval súčasné majetkové pomery odporkyne ani prípadnú
povinnosť platenia regresnej náhrady.

Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa bude rozhodovať o trovách celého konania vrátane
tohto odvolacieho konania a tiež o trovách štátu, ktoré v tomto konaní vznikli. Súčasne teda rozhodne o
povinnosti zaplatiť trovy štátu vzniknuté podaním znaleckého posudku znalcom B.. X. M. a o povinnosti
odporkyne doplatiť súdny poplatok.

Toto rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.