Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 15XECdo/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606205310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5606205310.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o.,sosídlomvBratislave,Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protipovinnému:S.K.,
nar. XX. S. XXXX., bytom N., o vymoženie sumy 1 306,51 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 8Er/625/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 29. mája 2014, č. k. 9CoE/48/2014-100, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. júna 2012, č. k. 8Er/625/2006-33 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a následne ju zastavil, oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 171,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, oprávnenému
náhradu trov exekúcie nepriznal a návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodení
uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je
rozhodcovský rozsudok, ktorý z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúcej sa
od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, je materiálne nevykonateľný (nezáväzný). Pre

absenciu vykonateľného exekučného titulu súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Na odvolanie oprávneného, Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zo dňa 29. mája 2014, č. k.
9CoE/48/2014-100, uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdil, návrhy oprávneného
na prerušenie konania zamietol, účastníkom konania a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu
prvého stupňa, ktorý poukázal na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky formou všeobecných
úverových podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemožno
považovať za individuálne dojednané, čo má za následok neplatnosť takejto doložky. Ani podľa
odvolacieho súdu, takáto doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na základe ktorého nie je možné viesť

exekúciu tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v
§ 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a ani nie je potrebné
obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ, preto odvolací súd

oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodné.Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1.
rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 23 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 01. januára 2015,
ďalej len „O. s. p.”), 2. ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.
s. p.), 4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný § 237 písm. e/ O. s. p.), 5.
oprávnenémuodňalimožnosťkonaťpredsúdom(§237písm.f/O.s.p.),6.savkonanídopustiliinejvady
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne
zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie, 7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov
nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie
konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s §243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ
predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd”) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po

zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podal včas oprávnený zastúpený
v súlade s § 241 ods. 1 (veta druhá) O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Vpreskúmavanejvecisúdyvexekučnomkonanísprávnekonštatovalinevykonateľnosťrozhodcovského

rozsudku, lebo rozhodcovský rozsudok nebol riadne doručený povinnému. Dovolací súd sa stotožňuje s
týmito závermi odvolacieho a exekučného súdu a podotýka, že dôvody dovolania oprávneného, takéto
skutkové a právne závery oboch súdov ani nespochybňujú.

V danom prípade, dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte

väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania
podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
2Oboer/165/2013, 2Oboer/200/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/370/2013, 2Oboer/100/2014, 20bocr/
l10/2014, 2Oboer/200/2014, 5Oboer/80/2013, 5Oboer/90/2013, 5Oboer/105/2013, 3ECdo/105/2014,
3ECdo/195/2014, 4Cdo/34/2013, 8ECdo/179/2014, 8ECdo/205/2()14, 7ECdo/266/2014. Dovolací súd

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na
prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224

ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.