Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010289
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217010289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému Q. Y. B., pre zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.02.2018 sp. zn. 1T/67/2017 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Q. Y. B., nar. XX.XX.XXXX vo H., Sierraleonská
republika, trvale bydlisko Sierraleonská
republika, t. č. v Ústave na výkon väzby
Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Q. Y. B. za vinného zo zločinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 30. marca 2017 v čase o 07.13 hod. v Medveďove, okres Dunajská Streda v priestoroch Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov v izbe č. 27, po predchádzajúcom oboznámení sa s tým,

že na základe rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava číslo PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-BA zo
dňa 6.2.2017 o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu má byť eskortovaný do domovskej
krajiny na územie Sierra Leone, začal na policajtov kričať, že izbu neopustí a fyzicky napadol tamprítomného eskortujúceho policajta T. B., a to tým spôsobom, že kovovým krytom radiátora ho chcel
udrieť do hlavy, avšak policajt si hlavu kryl pravou rukou, ktorú mu týmto kovovým krytom zasiahol,
následkom úderu policajt spadol na zem, pričom si narazil temeno hlavy o podlahu, pričom pri útoku

eskortujúci policajt T. B., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom K., V. Q. XX utrpel zranenia a to otras mozgu,
tržnozhmoždenú ranu hlavy v temennozáhlavovej oblasti vpravo, odreninu a pohmoždenie v oblasti
pravej lopatky vzadu, reznú povrchovú ranu na paži, rezné plytké povrchové rany na dolnej časti pravého
predlaktia, bodnoreznú povrchovú ranu na bočnej strane pravého lakťa a rezný povrchovú ranu na
vnútornej strane pravého lakťa, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečbu najmenej

do 15.6.2017, pričom poškodený T. B. bol v dôsledku poranení obmedzovaný v obvyklom spôsobe života
po dobu 5 týždňov.

Za tento zločin bol obžalovanému podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 3
Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba 3 (tri)
roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 odsek 4 písm. a/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa k

poškodenému T. B. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodeného.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému
T. B. titulom bolestného škodu vo výške 1.732,80 Eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých

dôkazov aj spôsob ich vyhodnotenia, ako aj to, ako sa súd I. stupňa vyporiadal s obranou obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obžalovaný ako aj prokurátor.
Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania namietal len správnosť výroku o treste, s tým, že uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom považuje za nesprávne predovšetkým

vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť konania obžalovaného a spôsob vykonania činu, jeho
pohnútku a následok.

Rovnako za nesprávne považuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačnom
dohľadom pri súčasnom uložení trestu vyhostenia s poukazom na povahu probačného dohľadu. Postup

pri vykonaní trestu vyhostenia upravuje ustanovenie § 441 Trestného poriadku tak, že tento trest
má byť vykonaný čo v najkratšej dobe od právoplatnosti rozsudku. Vykonanie trestu vyhostenia z
územia Slovenskej republiky by však úplne znemožnilo príslušnému orgánu sledovanie správania
sa odsúdeného v rámci probačného dohľadu, v dôsledku čoho podmienený trest odňatia slobody s
probačným dohľadom nemôže plniť svoj účel a jeho uloženie popri treste vyhostenia je nelogické

a neúčelné. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ a § 38 odsek 3 Trestného
zákona primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu podľa § 65 odsek 1, odsek
4 Trestného zákona uložiť aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 rokov.

Obžalovaný svojim odvolaní napadol všetky výroky rozsudku súdu I. stupňa. Toto odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Poukázal na to, že nebolo doplnené vyšetrovanie v zmysle jeho návrhu
zo dňa 12.01.2018, ktorým navrhol výsluch svedka - Z.. Jedná sa o osobu, ktorá sa nachádza na
zabezpečenom kamerovom zázname, a ktorá videla, čo sa v predmetný deň odohralo. Tiež navrhoval

výsluch svedka - F. B., ktorej priamo telefonoval Z. z Medveďova. Nezabezpečila sa bunda policajta,
ktorú mal v predmetný deň na sebe, keď podľa kamerového záznamu je zrejmé, že daná bunda
poškodená nebola, avšak podľa lekárskych správ mal mať poškodený reznú ranu na ramene, pričom
pri takomto zranení by muselo dôjsť k poškodeniu odevu. Nebola zabezpečená jeho košeľa, ktorú mal vkritickom čase na sebe pričom by bolo možné znaleckým skúmaním zistiť, že krv na tejto košeli bola jeho
a nie poškodeného. Tiež sa domáhal vykonať rekonštrukciu trestného činu, neboli zadovážené spisy o
vyhostení ani príslušné rozhodnutia NS SR, z ktorých by bolo evidentné, že jeho vyhostenie, pri ktorom

sa mal stať skutok, ktorý mu je kladený za vinu, bolo nezákonné. Okresný súd precenil dôkazy svedčiace
v jeho neprospech, žiadnym spôsobom nezobral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech, čím
došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Uložený trest nespĺňa účel zamýšľaný trestným
zákonom. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 285
písm. a/ resp. písm. c/ Trestného poriadku ho spod obžaloby okresnej prokuratúry oslobodiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomných
dôvodoch odvolania okresného prokurátora a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest vyhostenia.

Rovnako obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí poprel spáchanie žalovaného trestného činu s tým, že všetko bolo
vyfabrikované políciou, v čase keď bol umiestnený do Medveďova bol na území Slovenskej republiky
legálne, rovnako aj v čase skutku, keď mal byť vyhostený. Do Medveďova bol umiestnený 06.02.2017

bez toho, aby existovalo súdne rozhodnutie na takýto postup. V prípade uloženia trestu vyhostenia mu
po návrate do domovskej krajiny - Sierra Leone hrozí trest smrti, takýto rozsudok bol na neho vydaný,
toto hovoril aj v azylovom konaní, ale nebolo to brané do úvahy. Zo Sierra Leone ušiel najskôr do Nigérie,
kde si zmenil identitu, po tom, ako bol krivo obvinený zo zabitia.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to oprávnenými osobami, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného, čo do výroku o vine nie je

dôvodné, uložený trest je neprimeraný a naviac na uloženie trestu vyhostenia v zmysle § 65 odsek 1,
odsek 4 Trestného zákona neboli splnené zákonné podmienky.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky potrebné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel k

skutkovým zisteniam, a tiež akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov ako aj pri
vyhodnotení obrany obžalovaného.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako mu je

kladené za vinu vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným
skutkovým stavom veci.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 30.03.2017 v čase o 07.13 hod. v Medveďove,
po,tom, ako bol obžalovaný v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove

oboznámený s tým, že, na základe rozhodnutia Riaditeľstva úradu hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava č. PPZ-HCP-BA-6-32-008/2017-BA zo dňa 06.02.2017 o administratívnom vyhostení a
uloženie zákazu vstupu, má byť eskortovaný do domovskej krajiny, sa správal spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti rozsudku. Bolo preukázané aj to, že tam prítomného eskortujúceho policajta T. B.napadolkovovýmkrytomradiátoraaspôsobilmuporaneniapopísanévskutkovejvete.Priebehincidentu
je zrejmý nielen z výpovede poškodeného a ďalších svedkov - policajtov, ktorí boli osobne prítomní
pri služobnom zákroku, ale aj zo záznamu z kamerového systému, s ktorým sa oboznámil aj odvolací

súd, tiež listinnými dôkazmi, najmä pripojenou fotodokumentáciou, a lekárskymi správami o zraneniach
poškodeného a znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie chirurgia
a traumatológia MUDr. Igora Vargu, z ktorých je zrejmé, že v kritickom čase zaútočil obžalovaný na
poškodeného krytom radiátora a takto mu spôsobil poranenia, ktoré si vyžiadali aj práceneschopnosť.

Dôkazy, ktoré obžalovaný navrhol vykonať, považuje krajský súd, vzhľadom na zistený skutkový stav,
za nadbytočné. Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a zistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti

Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že poškodený bol v kritickom čase členom policajnej

eskorty, ktorá mala realizovať rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu
zo dňa 06.02.2017 vydaného Prezídiom Policajného zboru, Úradom hraničnej a cudzineckej polície,
riaditeľstvomhraničnejacudzineckejpolícieBratislavasp.zn.PPZ-HCP-BA-6-32-008/2017-BA.Obrana
obžalovaného, že práve poškodený nebol v služobnej uniforme, tohto nemôže ani čiastočne zbaviť
viny. Obžalovaný si bol vedomý toho, že sa jedná o policajnú eskortu a o služobný zákrok, vyššie

uvedené rozhodnutie mu bolo známe, toto mu bolo osobne doručované na oddelení cudzineckej
polície PZ Bratislava dňa 06.02.2017, kde ho odmietol prevziať a ešte v tento deň (aj podľa
vyjadrenia obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu) bol umiestnený v priestoroch
Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Spôsob, akým sa obžalovaný bránil podrobiť
služobnému zákroku a použitie krytu radiátora ako zbrane preukazuje, že sa na takéto konanie vopred

pripravoval.

Z dokazovania je jednoznačné, že obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa a to závažnejším spôsobom konania - so zbraňou v zmysle § 138 písm. a/ Trestného
zákona pričom takýmto konaním spôsobil verejnému činiteľovi ublíženie na zdraví, tak ako to vyplýva

nielen z lekárskych správ ale aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - odvetvie
chirurgia traumatológia MUDr. Igora Vargu.

Obžalovaného ani len čiastočne nemôže zbaviť viny spochybňovanie zákonnosti zákroku polície,
pretože existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení a o uložení zákazu vstupu zo dňa

06.02.2017, PPZ-HCP-BA-6-32-008/2017-BA v čase činu, nie je sporná.

Pri posudzovaní zavinenia obžalovaného nemožno prihliadať na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR
zo dňa 16.3.2017 sp. zn 1 Szak/4/2017 bolo vyššie uvedené rozhodnutie o administratívnom vyhostení
zrušené a vec bola vrátená Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava vrátená na ďalšie konanie.

Pokiaľ obžalovaný predložil ako dôkaz rozhodnutie o odvolaní vydané Prezídiom Policajného zboru,
Úradom hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo
dňa 23.02.2018 sp. zn. PPZ-HCP-BA-6-32-008/2017-BA, týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie
Oddelenia cudzineckej polície PZ Nitra č.p. : PPZ-HCP-BA-11-380-034/2017-Ž zo dňa 24.03.2017,
nejednásaorelevantnýdôkazkprejednávanejveci,nakoľkosanetýkarozhodnutia,ktorémalapolicajná

eskorta realizovať v čase, keď došlo k žalovanému trestnému činu.

Krajský súd nemal pochybnosti o zákonnosti úkonu, ktorý mala v kritickom čase realizovať policajná
eskorta. Jednotliví členovia tejto eskorty, bez ohľadu na to, či boli v služobnej uniforme alebo nie, boli
verejnými činiteľmi, tak, ako na to správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd I.

stupňa. Ich zákrok nebol svojvoľný, plnili uložené služobné povinnosti a neprislúchalo im preskúmávať
rozhodnutie, ktoré im bolo uložené vykonať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna kvalifikácia konania obžalovaného je správna a zákonná,
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.

Pri preskúmávaní správnosti výroku o treste krajský súd zistil, že uložený podmienečný trest odňatia
slobody s ochranným dohľadom nie je správny ani zákonný, popri treste vyhostenia je aj nevykonateľný
a nemožno ním dosiahnuť účel trestu v zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona.Zároveň krajský súd zistil, že na uloženie trestu vyhostenia neboli splnené zákonné podmienky, pretože
dokazovaním vykonaným v trestnom konaní nebolo zistené (ani zisťované), či uloženie takéhoto trestu

obžalovanému nie je vylúčené v zmysle § 65 odsek 2 písm. e/ resp. písm. f/ Trestného zákona.

Podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný
záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený
azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Podľa § 65 odsek 2 Trestného zákona, trest vyhostenia nemožno uložiť páchateľovi,
a) u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej
republiky pricestoval,

b) ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o

Európskom hospodárskom priestore alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť
a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre
bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok,

c) ktorý je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o

Európskom hospodárskom priestore s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako
desať rokov; to neplatí, ak takáto osoba predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu,
d) ktorý je dieťaťom a je občanom členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu
Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak vyhostenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa,

e) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy,
národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to
neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej
republiky, alebo pre toho, kto bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo
pre Slovenskú republiku alebo

f) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by
mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu
bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže

byť uložený.
Z obsahu spisového materiálu aj z obrany obžalovaného je zistiteľné, že tento, tak v prejednávanej veci,
ako aj v konaní o udelenie azylu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8SaZ/2/2017,
vyslovil obavu z návratu do krajiny pôvodu, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 14.11.2017, sp.
zn. 1Sžak/15/2017 zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 31.5.2017 a vec vrátil príslušnému správnemu

orgánunaďalšiekonanie.ZodôvodneniarozsudkuNSSRvyplývapresprávnyorgánpovinnosťzisťovať
dôvodnosť obavy žiadateľa o azyl - obžalovaného, zabezpečiť na jeho tvrdenia dôkazy z krajiny pôvodu
s tým, že „ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných
ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa o azyl
v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie... dôjsť, a správny orgán nemá

dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti
musí správny orgán, v situácii krajnej núdze zohľadniť v prospech žiadateľa o azyl.“

S poukazom na prebiehajúce konanie o udelenie azylu obžalovanému a s poukazom na vyššie uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu SR dospel krajský súd k záveru, že v prejednávanej veci je v zmysle § 65

odsek 2 písm. e/, písm. f/ Trestného zákona, bez vykonania dokazovania, ktoré by zjavne presahovalo
rámectrestnéhokonania,vylúčenámožnosťuloženiatrestuvyhostenia.Okresnýsúdpretopochybil,keď
sa pri ukladaní trestu uvedenými skutočnosťami nezaoberal, hoci predmetné rozhodnutia sú obsahom
spisu.

Uvedené pochybenia súdu I. stupňa boli dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste,
keď krajský súd uložené tresty považoval za neprimerané a v rozpore so zákonom.Pri rozhodovaní o treste krajský súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 Trestného zákona, zároveň zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona,
spočívajúcu v zistení, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný na území Slovenskej republiky nebol, čo

nasvedčuje na to, že viedol riadny život.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal krajský súd zo zásad pre ukladanie trestu podľa § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, ktorý, ako
cudzí štátny príslušník, zaútočil na policajtov pri výkone ich právomoci, na tento útok sa vopred pripravil

odtrhnutím krytu radiátora, ktorý použil ako zbraň, v snahe zmariť splnenie v tom čase vykonateľného
rozhodnutia o vyhostení a takto spôsobil jednému z policajtov ujmu na zdraví. Následne dospel krajský
súd k záveru, že účel trestu, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie je možné dosiahnuť
len uložením nepodmienečného trestu, ktorého výmeru na samej spodnej hranici zákonnej trestnej
sadzby, vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného považoval za postačujúcu.

Pretože obžalovaný nebol za posledných 10 rokov pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bol v zmysle § 48 odsek 2 písm. a/ pre výkon tohto trestu
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.