Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112225032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátuJUDr.ZlatySimkovejaJUDr.KarolaKrochtuvprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,
Hodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,zastúpenejspoločnosťouAdvokátskakanceláriaAntovszká,
s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. armády
XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 157.56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 13C/388/2012-138 zo dňa 22.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 708 ods.1,2, § 709 ods.1 veta prvá, §
710, § 497 Obchodného zákonníka, ust.§ 351 ods.1 veta prvá, § 451 ods.2 a § 107 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na úhradu tzv.
debetu vyúčtovaného žalovanému na účte vedenom žalobcom pre žalovaného, z návrhu žalobcu však
nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody tohto nároku, kedy, prečo a na základe čoho ho žalobca v
konkrétnej výške žalovanému postupne účtoval, a nad rámec jeho vlastných peňažných prostriedkov
(bez právneho dôvodu podľa § 710 OBZ) z jeho účtu aj vyplatil. Ani vo vzťahu k vyčísleným úrokom
žalobca neuviedol na základe čoho, z akých súm a za aké obdobie ich žalovanému účtoval (tak aby
bolo možné overiť ich výpočet). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod,
podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto ho, podľa toho ako bol
predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný.

4. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca, tak ako to uviedol v žalobe, od zmluvy
odstúpil, a v zmysle ust. § 351 OBZ by tak mohol mať nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalobca žiadne takéto skutočnosti

netvrdil a ani nepreukázal, keď podľa jeho tvrdení nevyrovnaná výška debetného zostatku pozostáva z
nedoplatkov na poplatkoch (poplatky za Balík Výhoda 50+), úrokov a poplatkov za upomienky, a žaloba
bola navyše podaná viac ako dva roky po odstúpení od zmluvy, a tento eventuálny nárok by tak bol v
zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ už aj premlčaný, súd žalobu zamietol.5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účinného do 30.06.2016, keď žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a
neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Rozsudok považuje za nesprávny a namietal

nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 365 ods.1 písm.h/ Civilného sporového poriadku.
Poukázal na ust.§ 129 ods.1 Civilného sporového poriadku, že ak ide o podanie vo veci samej alebo
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia z ktorého nie je zrejmé
čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Súd prvej
inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala

faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných
nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v ust.§ 365 ods.1 písm.b/
C.s.p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca poukázal ďalej na ust.§ 31 ods.2 Zákona o platobných službách a na ust.§ 31 ods.4 a ods.5
písm.d/ uvedeného zákona s tým, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za
poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú vo VOP súčasťou
zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOB, teda aj rámcovej

zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP tak,
že nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to jednostranná zmena zmluvných
podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento
výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit verzus Biroóva),

ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca
poukázal na ust.§ 48 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.bodu 3.11.5 písm.b/ a bodu 3.11.6 VOP.
Tvrdenie,ževprípadeodstúpeniaodzmluvynemáveriteľnároknažiadneplneniaodspotrebiteľaokrem
peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté nemá oporu v zákone. Oporu v právnych
predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku

dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu alebo dobrým mravom, pretože v
zmysle § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené
v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa Občianskeho
zákonníka. Nakoľko Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto

dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok
zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalobca upozornil napríklad na ust.§ 6 ods.1 zákona
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku,
je povinný zaplatiť dodávateľovi i za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou na diaľku,

ak sa táto finančná služba začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Odplata musí
byť primeraná rozsahu poskytnutej finančnej služby. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zániku zmluvy
na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté
služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 18 ods.3
Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej

výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným
v Obchodnom zákonníku v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j.
zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle § 711 ods.1 Obchodného
zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V
zmysle § 33 ods.4 Zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné

služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich
pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle § 714 ods.1 Obchodného
zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej
istoty v právnych vzťahoch pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných natento účet. V prípade, že by sme pri odstúpení od zmluvy pripustili zánik zmluvy od počiatku, došlo by
k absurdnej situácií, kedy by nebolo možné vyporiadať platobné operácie vykonané na danom účte.
Banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojení s vedením platobného účtu a poskytovaním

služby viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku
a to v zmysle ust.§ 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací
dôvod v zmysle ust.§ 365ods.1 písm.h/ Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol, aby odvolací

súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania, aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7.Žalovanýsakodvolaniužalobcunevyjadril,aleprostredníctvomsvojejsestryEvyŠtirandovejoznámil,
že sa chce ospravedlniť zo všetkých pojednávaní z dôvodu hospitalizácie a vážneho zdravotného stavu.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015

Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred
súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.04.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods.
2 C.s.p., poukazuje na toto odôvodnenie, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Správne odvolateľ poukazuje na to, že v zmysle

ust. § 43 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd mal
úlohu vyzvať účastníka konania, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo
opravil v určenej lehote. Pritom obsahom ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi je aj
poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní obsiahnutá v § 5 ods. 1 O.s.p., ktorá bola
prebratá aj do § 160 C.s.p. Poučovacia povinnosť súdu sa však týka predovšetkým tých procesných

práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia
a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Optimálne plnenie poučovacej povinnosti vyžaduje
materiálne chápanie tejto povinnosti súdu a súčasne aj odmietnutie prílišného formalizmu pri plnení
manudukčnej povinnosti súdu. Túto povinnosť však nie je možné zamienať za povinnosť strany sporu
upravenú v ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktorá bola prebratá aj do ust. § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých

v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (podľa znenia § 120
ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci).

11. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaný bankových produktov a služieb vyplýva, že dňa 14.2.2008
uzavreli žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu zmluvu o zriadení účtu č. 8861458001. V
bode 4. tejto zmluvy označenom ako „návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby
Povolené prečerpanie na osobnom účte“ je pri zriadení služby Povolené prečerpanie na osobnom účte

vyznačená možnosť NIE. Ďalej je uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o
poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov
do výšky debetného limitu k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povoleného
prečerpania s tým, že výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu ztechnického systému banky na adresu na zasielanie výpisov. Takýto (ďalší) návrh zmluvy o poskytovaní
služby povoleného prečerpania a jeho akékoľvek (i konkludentné) prijatie bankou so stanovením výšky
a účinnosti nejakého konkrétneho debetného limitu však v konaní tvrdené a ani preukázané neboli. Z

predloženej zmluvy a tvrdení žalobcu o nepovolenom debete (v rozsahu žalovanej sumy) tak vyplýva, že
povolené prečerpanie na osobnom účte ohľadne žalovanej sumy (nad rámec bonusu 1.200,- Sk) medzi
účastníkmi dojednané nebolo.

12. Podľa predloženého výpisu z účtu zo dňa 04.12.2009 predchádzajúci výpis zo dňa 30.11.2009 mal

zostatok - 60,09 Eur, teda tento účet bol ku dňu 30.11.2009 v tzv. debete (zápornom zostatku) vo výške -
60,09 Eur. Žalobca teda z tohto účtu vykonal a na ňom zaúčtoval platby v tejto výške aj keď žalovaný na
ňom nemal potrebné peňažné prostriedky, a dňa 04.12.2009 na ňom po započítaní ďalších debetných
položiek (úrokov a zmluvnej pokuty - bonus vo výške -40,- Eur) vykonal tzv. vyrovnanie zostatku zatv.
účtu vo výške 100,19 Eur. Podľa tvrdení žalobcu v odvolaní pritom táto suma pozostáva z nedoplatkov
na poplatkoch (poplatky za Balík Výhoda 50+), úrokov a poplatkov za upomienky. Odvolací súd súhlasí

s názorom súdu prvej inštancie, že z čoho presne uvedená suma pozostáva, resp. z akých konkrétnych
položiek a najmä kedy a na základe čoho mala táto suma, resp. zostatok na účte vzniknúť, z tvrdení
žalobcu a ani z tohto výpisu zrejmé nie je.

13. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje

tvrdenia uvádzané v žalobe. Uvedené nie je možné vykladať tak, ako to robí odvolateľ, že súd ho
nevyzval na doplnenie jeho podania. Žaloba žalobcu nebola nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná,
preto nebol namieste postup podľa vtedy platného a účinného ust. § 43 ods. 1 O.s.p. tak, ako to tvrdí
žalobca. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo žalobca neurobil. V žiadnom
prípade nebolo úlohou súdu vyzývať žalobcu na preukázanie svojich tvrdení, lebo táto povinnosť

žalobcovi vyplývala vtedy z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné
prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im bola všeobecne
uložená v citovanom ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom v čase podania žaloby a rozhodovania súdu
prvej inštancie. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť účastník konania, teraz strana sporu splní platí, že
uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti účastníka konania, teraz strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1
O.s.p., teraz § 131 až § 135 C.s.p. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania,
teraz stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa
však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú

povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný
inštitút, ktorý spočíval v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné
skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod
na vyhovenie jeho žaloby; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie
jeho žaloby.

14. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať
žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak,
bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť
aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej

inštancie žalobu žalobcu zamietol.

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. spolu aj s
výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a §
257 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný
žalobca nemôže mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto o trovách odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.