Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113232521
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113232521.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 100/B, zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, proti žalovanému Ľ. F., B. V. A., A. X, o zaplatenie
55,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
19C/64/2014-103 z 18.03.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 55,97 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
07.07.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 135,06 eur, z čoho suma 118,56 eur predstavuje trovy
právneho zastúpenia a suma 16,50 eur iné trovy, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 22.11.2013, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 55,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne od 07.07.2012 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania, titulom nezaplateného poistného za
obdobie do zániku poistnej zmluvy.

3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 19.09.2011 účastníci konania (od 01.07.2016 strany sporu)
uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre životné poistenie v rozsahu poistenia pre prípad smrti

alebo dožitia, a to na poistnú dobu od 20.09.2011 do 20.09.2021, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) pre životné poistenie - Všeobecná časť, v zmysle
ktorých bol žalovaný povinný platiť žalobcovi bežné poistné za mesačné poistné obdobie vo výške 16,31
eur, splatné v zmysle článku 5 bod 2 VPP , k prvému dňu poistného obdobia. Žalovaný nedodržal
platobnúdisciplínuapretovzmysle§801ods.2Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),čl.7bod2VPP
vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžného poistného do jedného mesiaca odo dňa doručenia
výzvy, s poučením o právnych následkoch spojených s nezaplatením dlžného poistného. Žalovaný na

výzvu poistné neuhradil a zároveň neuhradil poistné za nasledujúce poistné obdobie a preto podľa §
801 ods. 2 OZ a čl. 7 bod 2 VPP došlo k zániku poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou k
06.07.2012 a žalobca si uplatnil nárok podľa § 803 ods. 1 OZ na neuhradené poistné do zániku poistenia
vo výške 55,97 eur, zodpovedajúce trojmesačnému poistnému obdobiu (od 20.03.2012 do 19.06.2012)a pomernej časti poistného za ďalšie začaté poistné obdobie (od 20.06.2012 do 06.07.2012). Žalobca
dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil a preto si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške
9 % ročne od 07.07.2012 do zaplatenia. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na základe vykonaného dokazovanie, jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle čl. 5 bod 2 VPP, čl. 7 bod 2 VPP, § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej len „OZ“), § 803
ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013.

5. Žalovaný opakovanými návrhmi navrhoval konanie prerušiť, pričom Krajský súd v Košiciach potvrdil
rozhodnutia súdu prvej inštancie o nevyhovení jeho návrhu v zmysle uznesení súdu prvej inštancie zo
dňa 04.11.2014 a 30.04.2015 v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.02.2015
sp.zn. 5Co/1001/2014 a zo dňa 31.08.2015 sp.zn. 6Co/232/2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa
31.03.2015 a 23.10.2015.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu
bol založený záväzkový vzťah uzatvorením poistnej zmluvy zo dňa 19.09.2011 pre životné poistenie
za podmienok v zmluve bližšie nešpecifikovaných s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
boli tiež VPP - ŽP 2010. Žalovaný prestal platiť dojednané poistné a preto žalovaný ho vyzval na
zaplatenie dlžného poistného s poskytnutou jednomesačnou lehotou na plnenie a s upozornením na

právne následky spojené s nezaplatením poistného v dodatočne poskytnutej lehote. Žalovaný na výzvu
a na upozornenie žalobcu nereagoval. Vzhľadom k tomu došlo k zániku poistenia z dôvodu nezaplatenia
poistného, a to zo zákona v zmysle § 803 ods. 1 OZ, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo na poistné
za dobu do zániku poistného. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 55,97 eur, ktorá
predstavuje nezaplatené poistné za obdobie od 20.03.2012 do 06.07.2012, a to aj s príslušenstvom vo

výške9%ročneod07.07.2012dozaplatenia,ododňanasledujúcehopozánikupredmetnéhopoistného
vzťahu, v zákonnej výške z dlžnej sumy.

7. K námietkam a k obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že akékoľvek argumentácie
spočívajúce v tom, že predmetné konanie súvisí s konaním, ktorého predmetom je neplatnosť dražby,

prípadne súvisiace s tvrdením žalovaného o neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel
so žalobcom, tiež zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a o spotrebiteľskom úvere z
19.09.2011 sú právne irelevantné, pretože skutkovo žiadnym spôsobom nesúvisia. V tomto smere
nebola dôvodná ani obrana žalovaného založená na tvrdení o tom, že úver nežiadal, nepodpisoval a
finančné prostriedky z úveru ako klient nebral. Súd takisto nezistil žiadnu relevanciu, pokiaľ ide o tvrdenie

žalovaného, že v danom prípade malo ísť o dojednanie poistného k úveru, pretože z predmetnej poistnej
zmluvy toto tvrdenie vôbec nevyplývalo.

8. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) s odkazom na ust. § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. v zmysle uvedenej špecifikácie a

vyčísleniapriznanejnáhradytrovkonaniaúspešnémužalobcoviprotineúspešnémužalovanému,pričom
súd nezistil v konaní okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 150 O.s.p.

9. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie v zmysle odvolacích dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p., keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napádané odvolacie dôvody odôvodňoval tým, že zmluvu neuzatvoril s
vlastnýmpresvedčením,atospoukazomnaokolnostíuzavretiazmluvyfinančnýmporadcomNorbertom

Mesárošom, ktorý má na svedomí podvod voči žalobcovi, a to aj s poukazom na ďalšie konania o
neplatnosť zmlúv so žalobcom a podanie trestného oznámenia, s odkazom na vec konanú pod sp.zn.
19C/64/2014, ako aj na ust. § 37 ods. 1 OZ a absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy. Navrhoval, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazoval na jeho zmätočnosť a na to, že z jeho
argumentácie nie je zrejmé, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že konanie, na ktoré odkazuje sa týka neplatnosti dražby a poisteniaúverovej zmluvy, čo nie je obsahom tejto zmluvy, a keďže nepreukázal hradenie poistného v období od
septembra 2011 do februára 2012, o čom žalobca predložil výpis platieb, z čoho pramení, že žalovaný
vedel o existencii poistnej zmluvy, a to z dôvodu, že platby boli realizované prevodom z účtu žalovaného,

tak i vkladom v hotovosti a šlo o viacnásobné, aktívne, vedomé konanie žalovaného, je nevysvetliteľné
jeho tvrdenie, že predmetnú zmluvu nepodpísal, keď aktívne platil poistné zo zmluvy. Tým poukazoval
na absentovanie akejkoľvek logickej súvislosti medzi platením poistného za žalovaného a záujmami
tretích osôb, čo rozporuje jeho tvrdeniam o spáchaní trestného činu. Preto tvrdenie žalobca považoval
za účelové, v priamom rozpore so skutkovým stavom. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 218 O.s.p.

podané odvolanie odmietol, prípadne napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní tým, že poukazoval na
rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, čím došlo k odňatiu možnosti konať vo veci ďalej
opätovnepoukazovalnato,žezmluvynepodpisovalaidevdanejveciopodvodapodozrenieztrestného
činu.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, podľa obsahu podaného odvolania
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p. v spojení s
ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto mu nemožno vyhovieť.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásení na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.06.2017 o 12.15 hodine,
č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
08.06.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods.
1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

17. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa obsahu odvolania, žalovaný v podanom odvolaní uvádzal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V CSP
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadamikonania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389
CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní

procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o
sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o
pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník
vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti
tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania

(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami O.s.p., (th.č. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.

21. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

22.Neúplnosťzisteniaskutkovéhostavu(§365ods.1písm.e/CSP(ods.2písm.c/O.s.p.)jevsporovom
konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že

nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/
O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania (th. č. v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP)
nie sú naplnené.

25.Odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúťnedostatočnézistenie

skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na

zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, berúc do úvahy len všeobecný charakter podaného odvolaniazo strany žalovaného k veci samej, keďže predovšetkým namietal odňatie možnosti konať pred súdom,
nakoľko súd konal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 18.03.2016 bez jeho účasti.

26. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd dodržal zákonné predpoklady v zmysle § 115
ods. 2 O.s.p. a vo veci rozhodol za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
strán sporu, keďže žalovaný aj keď mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas a
to dňa 26.02.2016 a vo veci reagoval na stanovisko žalobcu svojím podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 04.03.2016, v tomto stanovisku ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní, a to

z dôvodu, že tam nebude ani žalobca , pričom nepožiadal o odročenie pojednávania konaného dňa
18.3.2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania súd prvej inštancie mal
naplnenézákonnépredpokladykonaťarozhodnúťvneprítomnostižalovanéhovzmysleust.§101ods.2
O.s.p. Treba podotknúť aj to, že žalovaný v stanovisku zo dňa 03.03.2016 poukazoval na nepodpísanie,
neuzavretie predmetnej úverovej zmluvy, ale o ním tvrdených skutočnostiach súdu nepredložil dôkazy,
ani ich nenavrhol vykonať . Preto súd správne vyhláseným uznesením na pojednávaní dňa 18.3.

2016(č.l. 93 spisu) vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vychádzal len z dôkazov predložených
žalobcom, ktoré v zmysle § 120 O.s.p. preukazovali žalobcom uplatnený nárok a jednoznačne
potvrdzovali čiastočné úhrady žalovaného titulom poistného plnenia, čím boli súdom vyvrátené tvrdenia
žalovaného o nepodpísaní , neuzavretí predmetnej úverovej zmluvy.

27. Odvolací súd apeluje na to, že súd prvej inštancie sa dôsledne k namietaným skutočnostiam vyjadril
v napadnutom rozsudku na strane 5 prvý odsek , pričom s jeho tvrdeniami sa odvolací súd stotožňuje a
na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP) , keďže boli rovnako namietané aj v podanom odvolaní.

28. Keďže žalovaný ani v odvolaní žiadnymi dôkazmi neosvedčoval ním tvrdené skutočnosti, odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, vychádzajúc z
nedôvodnosti žalovaným napádaných skutočnosti ,v spojitosti s výrokom o trovách konania, ktorý je
taktiežvecnesprávny,pretožeoslobodenieodsúdnychpoplatkovniejesamoosebedôvodomnapostup
v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie NS SR z 31.03.2010 sp.zn. 1MObdo/V/19/2008).

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu súd v plnom rozsahu v odvolacom konaní
aj priznal, vychádzajúc z hore uvedenej skutočnosti nenaplnenia zákonných predpokladov v zmysle §
150 ods. 1 O.s.p. Tak ako na súde prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní , neúspešný žalovaný

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania , keďže priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
žalovanému samo osebe nie je naplnením zákonných predpokladov v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
vychádzajúc aj zo správania žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní, keďže pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa nezúčastnil, a aj keď nárok žalobcu
popieral, o tvrdených skutočnostiach ani v konaní na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní žiadne

dôkazy nepredložil, čím by vyvrátil dôvodnosť uplatneného nároku zo strany žalobcu. Keďže odvolací
súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, do úvahy prichádza rozhodovanie súdu
prvej inštancie o výške priznaného plného nároku trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).