Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611202641
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4611202641.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Obec Tovarníky,

IČO: 0031872638, ul. Obrancov Mieru č. 82/5, Tovarníky, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským,
advokátom so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 24 proti žalovanému: L.. X. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. K., H. F.
XX/XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Mlynská 54,
o zaplatenie sumy 5.611,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.611,97 eur s 9% úrokom z meškania ročne od
16.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% zo sumy 5.611,97 eur od 15.04.2011 do 16.04.2011
z a m i e t a.

Žalobca má právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 18.4.2011 podal na tunajšom súde návrh na zaplatenie sumy 5.611,97 eura s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 15.4.2011 z dôvodu, že žalovaný ako starosta Obce Tovarníky v rokoch 2020 -
2007 si dal neoprávnene vyplatiť viacero finančných obnosov, a to konkrétne vo februári 2004 označené
ako dohoda - ako člen komisie 5.000,-Sk (165,97 eura), vo februári 2005- tiež označené ako dohoda

(o vykonaní práce) - výber dodávateľa na stavbu bytových jednotiek 6.600,-Sk (219,08 eura), v mesiaci
marec 2005 si dal preplatiť dovolenku štyri dni vo výške 7.829,-Sk (259,88 eura), v mesiaci september
2005 odmenu za byty roka 9.842,-Sk (326,69 eura), v mesiaci november 2005 odmenu 5.075,-Sk
(168,46 eura) a 10.000,-Sk (331,94 eura), v mesiaci december 2005 odmenu 6.565,-Sk (211,92 eura),
v mesiaci február 2006 odmenu 16.500,-Sk (547,70 eura), v mesiaci apríl 2006 preplatenie dovolenky
päť dní 14.160,-Sk (470,03 eura), v mesiaci máj 2006 odmenu 2.500,-Sk (82,98 eura) v mesiaci júl
2006 odmenu 16.600,-Sk (551,02 eura) v mesiaci november 2006 mimoriadnu odmenu 11.000,-Sk

(365,13 eura), v mesiaci máj 2007 odmenu za byty roka 14.400,-Sk (477,99 eura), v mesiaci október
2007 preplatenie dovolenky desať dní 25.176,-Sk (835,69 eura), v mesiaci november 2007 mimoriadnu
odmenu 18.000,-Sk (597,49 eura). Predmetný nárok si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 17.5.2011 č. k. 11Ro/86/2011- 33 bola uložená
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.611,97 eura s príslušenstvom. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nesúhlasí s návrhom, žiadal ho zamietnuť

ako nedôvodný, pretože všetky odmeny mu vyplatila Obec Tovarníky, teda žalobca za náročnosť a
kvalitu výkonu jeho funkcie. Výplatu všetkých odmien žalovanému vykonával obecný úrad a podklady
pripravovalasamostatnáúčtovníčkaobecnéhoúradu,ktorámalapotrebnúkvalifikáciu,praxiskúsenosti.
Táto účtovníčka mala v pracovnej náplni mzdovú agendu a zodpovedala za jej správnosť a zákonnosť.V období, ktoré uvádza žalobca, bola na Obecnom úrade v Tovarníkoch aj kontrola z NKÚ SR, ktorá
nezistila žiadne nedostatky. Ďalej namietal aj prepočet špecifikácie z Sk na eurá. K prijatiu odmeny
5.000,-Sk (165,97 eura) vo februári 2004 uviedol, že žalobca túto nepreukázal žiadnym dôkazom. K

ďalším položkám uviedol, že vo februári 2005 bol členom odbornej komisie na stavbe 11 a 19 bytových
jednotiek a predpokladá, že odmenu dostal od obce za náročnosť a kvalitu výkonu jeho funkcie. V marci
2005 mal veľa dovolenky, lebo dovolenku si pre pracovné vyťaženie nemal kedy čerpať. V septembri
2005 minister výstavby udelil žalovanému cenu za byty roka, ktorú prebral v Banskej Bystrici a s tým bola
udelená i suma, ktorú dostal. Odmena mu bola vyplatená z finančných prostriedkov ministerstva, nie z

rozpočtu obce. V apríli 2006 mal opätovne veľa dovolenky, lebo dovolenku si pre pracovné vyťaženie
nemal kedy čerpať. V máji 2007 minister výstavby udelil žalovanému cenu za byty roka, ktorú prebral v
Banskej Bystrici a s tým bola i uvedená suma, ktorú dostal i dodávateľ ZUKEP, ako aj projektant. Táto
odmena mu bola vyplatená z finančných prostriedkov ministerstva, nie z rozpočtu obce. V októbri 2007
mal tiež veľa dovolenky, pre pracovné vyťaženie ju nemal kedy čerpať. Pri odmenách v novembri 2005
a decembri 2005 predpokladá, že sa jednalo o koncoročné odmeny za náročnosť a kvalitu výkonu jeho

funkcie. Rovnako dostal odmeny aj za február 2006, máj 2006, júl 2006, november 2006 a november
2007. Vo svojom odpore ďalej uvádzal, že všetky odmeny, mzdu a náhrady, ktoré mu boli vyplatené,
prijal v každom jednotlivom prípade oprávnene, v dobrej viere a bol dobromyseľný v tom, že na ich
vyplatenie bol v každom jednotlivom prípade právny dôvod, že každý s tým súvisiaci právny úkon bol
platný, že plnenia, ktoré prijal nikdy neboli z právneho dôvodu, ktorý by bol odpadol, ani sa nejednalo o

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odmeny, ktoré mu boli vyplácané, boli za náročnosť
a kvalitu výkonu jeho funkcie pri celej investičnej výstavbe, opravách stavieb, rekonštrukcie v rámci
obecného úradu a celú inžiniersku činnosť, ktorú vykonával sám bez akejkoľvek pomoci a ešte k tomu
vykonával aj stavebný dozor, načo mal oprávnenie, čím žalobcovi ušetril finančné prostriedky. Najmä z
týchto dôvodov si nemohol čerpať svoju dovolenku na zotavenie, ani do konca budúceho kalendárneho

roka a preto mu boli poskytované náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Vždy bol presvedčený, že ním
prijaté platby boli vyplatené v súlade so Zákonom č. 253/1994 Z. z. účinnom v znení a že v každom
jednotlivom prípade bola dodržaná aj forma, hoci za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.2.2017 uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval
na odmeny, ktoré mu boli vyplatené za byty roka, ktoré mal dostať od ministerstva, tieto peniaze cez
pokladňu obce neprešli a keď si čerpal z pokladne, čerpal ich neoprávnene, pretože žiadne peniaze
v tom čase na obec neprišli. Odmeny preberal žalovaný ako starosta neoprávnene, vychádzajúc
pritom z ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. platného v tom čase, keď starostovi

bolo možné poskytovať odmeny s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu funkcie. O poskytnutí
odmien rozhodovalo obecné zastupiteľstvo, avšak v žiadnom uznesení obecného zastupiteľstva žalobcu
za rozhodujúce obdobie nebola starostovi odsúhlasená odmena. Takto to bolo aj s poukazom na
ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona, ako náhrady za nevyčerpanú dovolenku, ktorú bolo možné v
peniazochstarostoviposkytnúť,lenaksinemoholvyčerpaťdovolenkudokoncabudúcehokalendárneho

roka, čo bola prvá podmienka a druhou podmienkou bolo rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ktoré
znovu chýbalo. Podľa právneho zástupcu žalobcu, žalovaný sa takto úmyselne neoprávnene obohatil
na úkor žalobcu. K uplatnenej námietke premlčania zo strany žalovaného právny zástupca žalobcu
uviedol, že žalovaný konal úmyselne protizákonne, nakoľko ako starosta obce žalovaný musel vedieť
jednoznačne, že príkaz nato, aby mu boli vyplatené peniaze, ktorý on dáva, musí byť odsúhlasený

obecným zastupiteľstvom. Tento súhlas nemá ani v jednom prípade, či sa už jednalo o nevyčerpanú
dovolenku alebo o odmeny, kde zákon jednoznačne hovorí, že vo všetkých prípadoch musí najskôr
rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, čiže nemožno hovoriť u neho o dobromyseľnosti, a v tomto prípade je
premlčacia lehota 10-ročná, pretože ide o úmyselné obohatenie. Konanie civilné, ktoré sa tu rozbehlo
bolo prerušené z dôvodu toho, že sa má zistiť, či sa starosta obce - žalovaný dopustil úmyselného

alebo neúmyselného konania, z toho potom vyplývajú určité skutočnosti. Za skutky, ktoré sú predmetom
tohto konania , bol žalovaný odsúdený, všetky skutky sú úmyselné, to znamená, že objektívna lehota je
tam 10-ročná, čo nenamieta ani právny zástupca žalovaného. Pokiaľ sa však týka subjektívnej lehoty ,
tu si nejako mýli pojmy s dojmami, pretože KS vo svojom zrušujúcom uznesení 25Co/133/2012 z
10.10.2012 na str. 8 úplne jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť povedal, že bude potrebné zistiť aj

začiatok plynutia subjektívnej lehoty, teda lehoty, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a ten podľa KS mohol nastať okamihom, keď kontrolór obce
zistil nezrovnalosti pri hospodárení vrátane vyplávania odmien a náhrad. Zdôrazňuje, ktoré mali byť
zachytené v správe o výsledku kontroly a predložené obecnému zastupiteľstvu. V žiadnej správe ovýsledku kontroly nie je uvedené, že kontrolór obce zistil nejaké nezrovnalosti pri vyplácaní odmien a
náhrad za dovolenky. Všetko to čo tu bolo povedané absolútne nemá žiadnu právnu silu a význam.
O tom, že boli žalovanému vyplatené odmeny a náhrady sa mohol podľa KS dozvedieť aj zo správy

NKÚ. Taktiež správu predložili, táto správa sa týmito vecami nezaoberala a v prípade, že sa teda takto
nestalo, je možné prijať záver, že počiatok subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu do
funkcie. Toto je podstata, že v mene obce ako štatutárny orgán koná starosta a jeho znalosti určitej
skutočnosti, plynie alebo neplynie počiatok premlčacej doby. To znamená, že kontrolórka obce mohla v
roku 2008 vedieť aj nevedieť, ale nedala to do správy, s ktorou by sa mohol nový starosta oboznámiť

ako štatutárny zástupca. Nový starosta nastúpil do funkcie 27.12.2010, v apríli sa podávali nejaké prvé
trestné oznámenia, 08.04.2011 sa podávala táto žaloba a konal tak, ako osoba - štatutár, že zistil tieto
nezrovnalosti, že boli vyplácané odmeny a náhrady za dovolenky bez obecného zastupiteľstva a nemal
žiadne iné objektívne podklady k tomu, žeby mal vedomosť o tom, že to bolo inak alebo skôr. Počiatok
subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu do funkcie. Všetko ostatné bolo vyriešené v
trestnom konaní. Doteraz ani suma nebola medzi stranami sporná. Navrhol žalobe vyhovieť a priznať

náhradu trov konania. Za obec koná starosta, podstata vecí je tá, že dôležité sú písomnosti a správy,
ktoré nový starosta dostal do rúk, na základe čoho mohol konať. To, čo si pani kontrolórka myslela, nie
je ničím podstatné, kontrolórka nie je štatutárnym orgánom obce, a že si neplnila svoje povinnosti, to je
jej problém. Žaloba bola podávaná za účinnosti iného procesnoprávneho predpisu, nemožno od strán
požadovať, aby sa strany prispôsobovali novému predpisu, keď žaloba bola podaná pred niekoľkými

rokmi.Toznamená,ženárokniejepremlčanýanizhľadiskasubjektívnejaniobjektívnejlehoty,jepodaný
po práve a žalovaný je povinný zaplatiť to, čo neoprávnene získal, jedná sa tu o bezdôvodné obohatenie
podľa OZ. Nie je podstatné, ako konanie kvalifikoval KS v trestnom konaní.

4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný si nikdy nevyplatil žiadne odmeny, všetky odmeny

a náhrady mu vyplatila Obec Tovarníky, teda žalobca. Nakoľko si nemohol vyčerpať dovolenku do
konca budúceho kalendárneho roka, v každom jednotlivom prípade však bol presvedčený o tom, že
obecné zastupiteľstvo poskytnutím náhrady platu za takto vyčerpanú dovolenku vždy riadne rozhodlo.
O bezdôvodné obohatenie sa nemôže jednať, pretože žalovaný si túto dovolenku skutočne nevyčerpal.
Počas dní, za ktoré mu boli vyplatené náhrady riadne vykonával prácu, ktorá bola pre obec neodkladná.

Zvyšok svojej dovolenky si žalovaný nemohol vyčerpať ani za rok 2010, kedy končil vo funkcii starostu
a to pre malú aktivitu novo zvoleného starostu, pretože podľa zákona bolo 30 dní odo dňa volieb
do prevzatia funkcie nato, aby bývalý starosta riadne funkciu odovzdal a nový starosta riadne funkciu
prevzal a v rámci týchto 30 dní by si mohol vyčerpať ešte zvyšok svojej dovolenky, na ktorú mu vznikol
nárok za rok 2010. Nový starosta pristúpil k preberaniu funkcie posledný deň tejto 30-dňovej lehoty.

K odmenám za september 2005 uviedol, že minister výstavby udelil žalovanému cenu za byty roka,
ktorú prebral v Banskej Bystrici a touto cenou bola i uvedená suma. Dostal ju nielen žalovaný, ale aj
dodávateľ a projektant. Taktiež v máji 2007 šlo o cenu za byty roka, ktorú udelil minister žalovanému.
Pri odmene za november 2005 žalovaný predpokladá, že šlo o koncoročnú odmenu, ale tiež to bolo za
náročnosť a kvalitu výkonu funkcie. Pokiaľ šlo o február 2006, máj 206, júl a november 2006 a november

2007 žalovaný taktiež dostal od obce odmeny za náročnosť a kvalitu jeho funkcie. Takto odmeny mu boli
vyplácané po dobu 8-ich rokov vykonávania funkcie starostu. Opäť poukázal nato, že výplatu si odporca
nerealizoval sám, vykonával ju obecný úrad. Žalovaný bol presvedčený, že všetky ním prijaté platby boli
mu vyplatené v súlade so všetkými ustanoveniami Zákona č. 253/1994 Z. z. v účinnom znení. Vzhľadom
na uplatnený nárok žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia, právny zástupca žalovaného vzniesol

námietku premlčania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.2.2017 uviedol, že celé dokazovanie, ktoré navrhol
a bolo vykonané smeruje k tomu, aby súd mohol ustáliť počiatok plynutia subjektívnej lehoty. Touto
otázkou sa trestný súd nezaoberal. Pokiaľ ide o plynutie lehôt, pre toto konanie je a tým je tento súd

viazaný, objektívna lehota. Musia akceptovať, že objektívna lehota je 10 ročná, iba toľko povedal trestný
súd, ten nepovedal, kedy začala plynúť subjektívna lehota. Dokazovanie, ktoré previedli preukázalo,
že hlavná kontrolórka sa bez pochybností o vyplatení odmien a náhrad za nevyčerpanú dovolenku
žalovanému dozvedela najneskôr v posledný deň výkonu svojej funkcie hlavnej kontrolórky Obce
Tovarníky, a ak si aj nepamätala presný deň, kedy to bolo, ale s určitosťou povedala, že to bolo ešte v

čase, keď vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky. V tomto výpovede svedkyne Mackovej a svedkyne A.
sa dopĺňali a tvoria ucelenú logickú reťaz a teda subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr
dňom nasledujúcim po skončení výkonu funkcie hlavnej kontrolórky Ing. A., to tu preukázané bolo a
preto z toto hľadiska tie dôkazy neboli nadbytočné. Toto nariadil krajský súd. Počiatok subjektívnejlehoty je predmetom dokazovania v tomto konaní. Okrem toho, že to vedela pred rokom 2008 hlavná
kontrolórka, tak o tom vedeli aj poslanci ako kolektívny orgán obce a najvyšší zastupiteľský orgán obce.
Krajský súd v zrušujúcom rozsudku povedal, že subjektívna lehota mohla začať plynúť odvtedy, ako sa

to dozvedel, bez ohľadu nato, či to do správy o kontrolnej činnosti uviedla alebo neuviedla. Dnešným
dokazovaním sa preukázalo, že to do správy síce nedala, ale sa to dozvedela, subjektívny prvok,
ktorý spustil počiatok subjektívnej lehoty nastal v čase, kedy bola ešte hlavnou kontrolórkou. Svedok
B. potvrdil, že bola schválená odmena za 02/2006. Ďalšia vec je, že sú viazaní rozsudkom trestného
súdu, ale trestný súd neodsúdil žalovaného za odmenu vyplatenú v 12/2005 vo výške 211,92 eur aj

z tohto dôvodu tu vznášajú námietku premlčania. Vznášajú námietku premlčania, pretože počiatok
subjektívnej lehoty nastal v čase, kedy bola Ing. A. hlavnou kontrolórkou a preto je celý nárok premlčaný.
Bol tu vykonaný dôkaz, že súčasný starosta bol predtým poslanec a on sám potvrdil, že neoficiálne
o týchto veciach vedel, o odmenách a náhradách. Takže subjektívna lehota podľa názoru KS začala
plynúť, kedy sa to dozvedela hlavná kontrolórka, pretože kontrolórka je nezávislá od starostu a ona
sama mohla iniciovať podanie prípadnej žaloby. Takisto to mohli urobiť aj poslanci, a ktorýkoľvek z

nich ako člen kolektívneho orgánu obce. Žalobca právne kvalifikuje svoj nárok uplatnený žalobou v
tomto konaní ako vydanie bezdôvodného obohatenia, kdežto trestný súd to kvalifikuje ako škodu, že
spôsobil škodu, pričom žalobca doposiaľ právnu kvalifikáciu nezosúladil s trestným rozsudkom, teda
žeby sa domáhal náhrady škody, stále sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, a preto súd v
tomto konaní nemôže rozhodovať o prípadnej náhrade škody, pokiaľ žalobca nezmení petit. Okrem

toho žaloba nespĺňa náležitosti ust. § 132 CSP, ktorý sa na toto vzťahuje, podľa ktorého v žalobe
sa uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy. Žaloba je čistý odkaz na označené dôkazy bez akéhokoľvek opísania rozhodujúcich
skutočností. Už z obidvoch týchto dôvodov, že v trestnom konaní bolo rozhodované o škode, že sa
rozhoduje o bezdôvodnom obohatení, že žaloba je čistý odkaz na označené dôkazy, navrhol žalobu

zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.

5. Starosta Obce Tovarníky Ing. F. Z. uviedol, že podľa neho žalovaný ako starosta obce musel
vedieť, že pokiaľ ide o nárok na úhradu za nevyčerpanú dovolenku a pokiaľ ide o odmeny, že si
to vyžaduje predchádzajúce schválenie obecným zastupiteľstvom. O odmene si vlastne žalovaný

rozhodoval sám, keďže mu nebola schválená obecným zastupiteľstvom. Odmeny za výstavbu
bytov neboli vyplatené ministerstvom, ale tieto boli vyplatené z prostriedkov obce. Náhrady za
nevyčerpané dovolenky žalovaného boli vyplatené bez schválenia obecným zastupiteľstvom. Keby tomu
predchádzalo schválenie zastupiteľstva, je to podľa zákona. K vyplateniu odmien za dohody uviedol, že
tieto si vyplatil žalovaný ako starosta pre seba, pričom dohody podpisoval on a doklady o dohodách nie

sú. Dohody k tomuto zneniu neexistujú pre tento účel, pričom starosta nemôže sám so sebou podpísať
dohodu.

6. Žalovaný uviedol, že funkciu starostu Obce Tovarníky vykonával dve obdobia a to od roku 2002 až
2010. Podľa neho finančné prostriedky ako odmeny od ministerstva boli poukázané na obec, kde boli

zaznamenané a muselo to prejsť cez účtovníčku. Ďalej uviedol, že ho prekvapuje, že sa nenachádzajú
dohody, ktoré spomínal starosta žalobcu a vyslovil podozrenie, či neboli úmyselne stornované. K
vedomostiotom,žepreplatenienevyčerpanejdovolenkymusíschváliťobecnézastupiteľstvouviedol,že
myslel si, že má okolo seba takých ľudí, ktorí to ustriehnu a on sa zaoberal najmä investičnou výstavbou.
Bol presvedčený, že je to v poriadku. Rovnako tak to bolo aj v prípade udeľovania odmien.

7. Svedkyňa Z. F. uviedla, že od roku 1993 do 31.1.2012 pracovala u žalobcu vo funkcii účtovníčky.
V prípade vyplácania odmien a tiež preplatenia dovoleniek žalovanému, ktorý zastával vtedy funkciu
starostu, tohto upozornila, že k tomu môže dôjsť až na základe súhlasu obecného zastupiteľstva. Takže
žalovaný o tom vedel, povedal, že si to premyslí, ale prišiel s tým, aby mu to vyplatila. Výšku odmien

si uvádzal sám. Ďalej uviedla, že niektoré odmeny boli schvaľované obecným zastupiteľstvom, ale k
preplateniu dovoleniek si nebola istá, podľa nej skôr neboli schvaľované. Nepamätala si nato, žeby z
ministerstva výstavby prišla odmena pre žalovaného ako starostu. Vedela o tom, že je potrebné pri
vyplácaní odmien ako i preplatkov za dovolenku predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva, ale
nemohla si dovoliť nevyplatiť to žalovanému ako starostovi, pretože bol jej nadriadený.

Na pojednávaní dňa 15.2.2017 svedkyňa uviedla, že robila účtovníčku od roku 1993 do roku 2011 v
Obci Tovarníky. Čo sa týka vyplácania odmien, to robila ona, lebo viedla mzdovú evidenciu. Čo sa týka
odmien starostovi obce, to robila na príkaz starostu obce - žalovaného, aj napriek tomu, že ho nato
upozornila, že sám sebe si odmeny dávať nemôže, že jeho odmeny podliehajú schváleniu obecnéhozastupiteľstva, aj preplácanie dovoleniek. On jej povedal, že si to premyslí, a aj napriek tomu to takto robil
naďalej. Ona upozornila aj kontrolórku p. A., že starosta si podpisuje a vypláca odmeny. Ona to prijala a,
čo už potom urobila , ona nevie. Podľa nej toto mala kontrolovať kontrolórka obce. Mzdy, ktoré priložila

k uzneseniu obecného zastupiteľstva, to boli výplatné listiny, výplatné pásky, dochádzka k tomu, keď
bolo uznesenie obecného zastupiteľstva k tomuto, tak aj toto sa prikladalo, účtovné doklady sú faktúry.
Uznesenie obecného zastupiteľstva sa prikladalo k mzdovým dokladom vtedy, keď boli schválené
nejaké odmeny obecným zastupiteľstvom. Či zatajila pred hlavnou kontrolórkou tieto doklady, ktoré
označila pojmom mzdy a účtovné doklady týkajúce sa vyplávania odmien a náhrady za nevyčerpanú

dovolenku, ona nezatajila nič, mzdy boli kedykoľvek k dispozícií, kontrolórka si ich mohla zobrať.
Kontrolórka tieto doklady kontrolovala iba námatkovo, nie vždy, mohla si ich zobrať, aj keď tam ona
nebola, prístup k tomu bol. Myslí, že kontrolórka kontrolovala tieto doklady aspoň raz do roka. Jej
agendutýkajúcusamiezdaodmienkontrolórkakontrolovala.Ona nevie,čikontrolovalavšetkymesiace.
Ona jej predložila všetko. Mzdy a odmeny myslí, že sa vyplácali v hotovosti, až potom sa prešlo na
účty. Na prevzatie miezd, odmien a náhrad za dovolenku bola vystavená výplatná listina, na tej výplatnej

listine sa podpisoval pracovník, že to preberá, teda aj starosta. Tá listina bola pre všetkých pracovníkov,
tam bola len čistá mzda. Na tej výplatnej listine bola aj hlavná kontrolórka. V pokladničnej knihe bola celá
suma v čistom, všetkých pracovníkov. Tieto účtovné záznamy boli v pokladni, výber z účtu a príjem do
pokladne. Kontrolórka vykonávala kontrolu účtovných dokladov. Zákon o účtovníctve hovorí, že účtovné
doklady majú byť preukázateľné a zrozumiteľné z jej pohľadu boli také jej doklady. Hlavná kontrolórka

vykonávala aj kontrolu výdavkov rozpočtu. Nevie, či bol v rokoch 2004 - 2007 prekročený rozpočet obce
pre odstup času. Keď zistila hlavná kontrolórka, že je navýšený rozpočet pri položke odmeny a náhrady
za dovolenku, prišla sa jej opýtať na to.

8. Svedkyňa Ing. F. A. uviedla, že bola kontrolórkou obce od roku 1999 do februára 2008 na dve hodiny,

teda 20 % úväzok. Podľa zákona o obecnom zastupiteľstve mala kontrolovať rozpočtovníctvo, to čo jej
malidaťposlanci,keďvedelionejakomproblémeachceliniečopreskúmať,tiežkontrolovalaúčtovníčku,
mzdykontrolovalahromadne,aleniedetailne,žebypozeralakaždúvýplatnúpásku.Občasjuúčtovníčka
upozorňovala na odmeny a preplatenie dovolenky. Aj spoločne starostu upozorňovali, že podľa zákona
mu nepatrí, chodil aj na školenia do Nitry, kde bol oboznamovaný o odmenách starostov obcí. Aj ona

sama hovorila starostovi - žalovanému, že je potrebné prerokovať odmeny obecným zastupiteľstvom.
On nato reagoval neutrálne, nič. Ona ho upozorňovala komplet na odmeny aj náhradu dovolenky. Mala
prístup ku všetkým účtovných dokladom, ktoré viedla účtovníčka F., ale ona jej konkrétne neukazovala
tieto doklady, ona sa dopodrobna s tým nezaoberala, jej sa to zdalo také samozrejmé. Kontrolovala,
čo prišlo do pokladne, čo sa zobralo z pokladne na výplaty a podobne. Všetko nemohla skontrolovať,

ale boli podľa nej účtovné doklady u pani F. v súlade so zákonom. P. F. - účtovníčka, o tom, že
starostovi - žalovanému boli vyplatené odmeny a náhrady za nevyčerpanú dovolenku bez rozhodnutia
obecného zastupiteľstva povedala až následne, keď vyplatila odmeny starostovi. V rokoch 2004 -
2007 bol prekročený rozpočet obce na odmeny, náhrady za nevyčerpanú dovolenku. To záležalo od
poslancov, aký postoj k tomu zaujmú a poslanci s tým nič nerobili. Boli tam u žalovaného aj čiastky

mimo plánovaného rozpočtu. Ona čítala každý mesiac pred poslancami plnenie príjmov a výdavkov,
tak im to vždy prečítala. Na konci roka robila detailnú rozborovú správu, neboli k tomu prijaté žiadne
opatrenia, aspoň si ona nepamätá. To by museli poslanci zaujať stanovisko. Že je navýšený rozpočet na
odmeny a náhrady dovolenky, ona sa týmto detailne zaoberala, toto sa upravovalo aj v priebehu roka. V
záverečnom účte obce 2004 - 2007 si už nepamätá, čo tam všetko dávala, museli tam súhlasiť finančné

prostriedky, banka, už si presne nepamätá. Záverečný účet, to predstavovalo také hospodárenie obce,
banky, dlhy, splácanie úveru. To, že starostovi - žalovanému boli vyplatené odmeny a náhrady za
dovolenku bez schválenia obecného zastupiteľstva, neoficiálne poslanci o tom vedeli, ale možno ani
nie od nej. Ona o tom konkrétne s poslancami nehovorila, vlastne to uviedla poslancom konkrétne cez
správy, ktoré vypracovávala, ale osobne im ona nič nehovorila, iba cez písomné záležitosti. Aj ona

dostala odmenu. Poslanci nič nerobili s tým, že boli vyplatené odmeny alebo náhrady za dovolenku
bez schválenia obecného zastupiteľstva. O vyplatení náhrad za dovolenku a odmien sa dozvedela, keď
tam robila, potom, keď som tam nerobila , ju to nezaujímalo. Vedela o tom tak všeobecne, nie konkrétne
čiastky, o aké išlo na odmeny a náhrady za dovolenku. Keď videla, že je rozpočet navýšený v položkách
odmeny a náhrady za nevyčerpanú dovolenku žalovanému, tak sa prišla nato opýtať účtovníčky p. F.,

to bolo vtedy, keď vykonávala funkciu kontrolórky.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/108/2011-89 zo dňa 16.2.2012, ktorým návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. k.25Co/133/2012-170
zo dňa 10.10.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Uznesením č.k. 6C /108/2011-184 zo dňa 20.12.2012 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.2T/92/2012.

11. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu výsluchom zástupcu žalobcu
a žalovaného, hore uvedených svedkýň, oboznámením so mzdovými listami žalovaného, výzvou na

zaplatenie, Protokolom NKÚ SR, Správami o kontrole hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004-2008,
obsahom spisu sp. zn. 2T/92/2012 a z neho najmä s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
2To/18/2016-1553 zo dňa 27.6.2016 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

12. Žalovaný po dobu dvoch funkčných období v rokoch 2002 až 2010 vykonával funkciu starostu
Obce Tovarníky. Počas výkonu tejto funkcie mu boli žalobcom vyplatené odmeny a preplatené dovolenky

tak, ako je to uvedené a špecifikované v žalobe, a to v rokoch 2004 až 2007 v celkovej uplatnenej
výške žalobcom v sume 5.611,97 eur (po prepočte sudcom je to suma 5.617,97eur), ktorá suma je
predmetom tohto konania, a ktoré finančné prostriedky boli vyplatené podľa žalobcu neoprávnene, bez
rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Žalovaný v konaní poprel, žeby došlo k vyplateniu predmetných
súm neoprávnene a poukázal nato, že práve účtovníčka obecného úradu konala v rozpore so zákonom,

lebo pri vyplácaní predmetných súm vykonala niečo, o čom nerozhodlo obecné zastupiteľstvo.

13. Z obsahu žaloby a zo mzdových listov žalovaného za roky 2005-2007 vyplýva, že si žalovaný dal
vyplatiť tieto odmeny a preplatiť dovolenku :
1/ vo februári v roku 2004 ako člen komisie - 5.000,-Sk (165,97 eur),

2/ vo februári v roku 2005- tiež označené ako dohoda (o vykonaní práce) - výber dodávateľa na stavbu
19 a11 bytových jednotiek 6.600,-Sk (219,08 eur),
3/ v mesiaci marec 2005 si dal preplatiť dovolenku za štyri dni vo výške 7.829,-Sk (259,88 eur),
4/ v mesiaci september 2005 odmenu za byty roka 9.842,-Sk (326,69 eur),
5/ v mesiaci november 2005 odmenu 5.075,-Sk (168,46 eur) a 10.000,-Sk (331,94 eur),

6/ v mesiaci december 2005 odmenu 6.565,-Sk (211,92 eur),
7/ v mesiaci február 2006 odmenu 16.500,-Sk (547,70 eur),
8/ v mesiaci apríl 2006 preplatenie dovolenky päť dní 14.160,-Sk (470,03 eur),
9/ v mesiaci máj 2006 odmenu 2.500,-Sk (82,98 eur) ,
10/ v mesiaci júl 2006 odmenu 16.600,-Sk (551,02 eur),

11/ v mesiaci november 2006 mimoriadnu odmenu 11.000,-Sk (365,13 eur),
12/ v mesiaci máj 2007 odmenu za byty roka 14.400,-Sk (477,99 eur),
13/ v mesiaci október 2007 preplatenie dovolenky desať dní 25.176,-Sk (835,69 eur),
14/ v mesiaci november 2007 mimoriadnu odmenu 18.000,-Sk (597,49 eur).

14. Z výzvy na úhradu sumy 5.611,97 eura zo dňa 5.4.2011 súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný žalobcom
na zaplatenie predmetnej sumy, a to najneskôr do 15.4.2011. Vyplatenie predmetných súm dokladoval
žalobca mzdovými listami odporcu za roky 2005, 2006 a 2007.

15. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, č. ČVS:ORP-68/OVK-TO-2011

súd zistil, že je vedený vyšetrovací spis proti obvinenému Petrovi Vaňovi, pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície zo dňa 26.8.2011, bolo
začaté trestné stíhanie voči žalovanému ako obvinenému, za prečin - zneužívanie právomoci verejného
činiteľaaprečin-porušovaniepovinnostíprispráveverejnéhomajetkuzdôvodu,žesinezákonnevyplatil
odmeny a dovolenku v období od februára 2004 do mesiaca november 2007.

16. Rozsudkom sp. zn. 2To/18/2016-1553 zo dňa 27.6.2016, právoplatným dňa 27.7.2016 Krajský súd
v Nitre zrušil rozsudok súdu Okresného súdu Topoľčany a rozhodol tak, že obžalovaný Dpt. Peter
Vaňo sa uznáva vinným, že v bode 1 ), ako starosta Obce Tovarníky v rozpore s § 5 ods. 1 zák.
č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest bez

predchádzajúceho súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky vo výplatnom termíne za mesiac
február 2004 si vyplatil odmenu vo výške 5.000,-Sk (165,97eur ) na základe ním podpísanej dohody o
vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou člena komisie uzatvorenej dňa 16.1.2004 medzi Obcou
Tovarníky zastúpenou starostom obce Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt. X. V. sa strane druhej a vovýplatnomtermínezamesiacfebruár2005sivyplatilodmenuvovýške6.600,-Sk(219,08eur)nazáklade
nímpodpísanejdohodyovykonaníprácesdohodnutoupracovnouúlohouvýberdodávateľanavýstavbu
19 a 11 bytových jednotiek uzatvorenej dňa 1.1.2005 medzi Obcou Tovarníky zastúpenou starostom

obce Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt. X. V. sa strane druhej, pričom obe dohody o vykonaní práce boli
uzatvorené bez vedomia a súhlasu Obecného zastupiteľstva v Továrnikoch, čím spôsobil Obci Tovarníky
škodu v celkovej výške 11.600,-Sk (385,05eur),
- v bode 2) ako starosta obce Tovarníky v rozpore s §2ods.2 zák.č. 253/1994 Zb. bez predchádzajúceho
súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si v mesiaci marec 2005 za 4 dni dovolenky preplatil

sumu 7.829,-Sk ( 259,88eur), v mesiaci apríl 2006 za 5 dní dovolenky 14.160,-Sk (470,03eur) a v
mesiaci október 2007 za 10 dní dovolenky sumu 25.176,-Sk (835,69eur), čím spôsobil Obci Tovarníky
škodu v celkovej výške 47.165,-Sk (1.565,60eur ),
- v bode 3) ako starosta obce Tovarníky v rozpore s §2ods.2 zák.č. 253/1994 Zb. bez predchádzajúceho
súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si za mesiac september 2005 vyplatil odmenu vo
výške 9.842,-Sk (326,70eur), za mesiac november 2005 odmenu vo výške 15.075,-Sk (500,40eur),

za mesiac február 2006 odmenu vo výške 16.500,-Sk (547,70eur), za mesiac máj 2006 odmenu vo
výške 2.500,-Sk ( 82,99eur), za mesiac jún 2006 odmenu vo výške 16.600,-Sk (551,02eur), za mesiac
november 2006 odmenu vo výške 11.000,-Sk (365,13eur), v mesiaci máj 2007 odmenu za byty roka vo
výške 14.400,-Sk (477,99eur) a za mesiac november 2007 odmenu vo výške 18.000,-Sk (597,49eur),
čím spôsobil Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 103.917,-Sk (3.449,42eur ), teda prisvojil si cudziu

vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu tým spáchal prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona.

17. Z obsahu spisu sp.zn. 2T/92/2012 vyplýva, že v uvedenom trestnom konaní svedkyňa Z. F.
uviedla, že keď sa vyplácala odmena v bode 1 a robila sa dohoda, osobne upozornila obžalovaného, že

sinemôžeuzatvoriťdohoduaanivyplácaťodmenubezschváleniaObecnýmzastupiteľstvom.Toistému
hovorila i ohľadne vyplácania dovolenky. Potvrdila, že Dohody o vykonaní práce zo dňa 16.1.2004 a zo
dňa 1.1.20054 písala ona na príkaz obžalovaného. Výšku odmeny si určil sám a ona túto sumu uviedla
na mzdový doklad. U dovoleniek jej obžalovaný povedal, koľko dní chce preplatiť. Návrhy na schválenie
ohľadne preplatenia odmien a dovolenky si mal predložiť sám obecnému zastupiteľstvu. Žalovaný si to

sám podpísal, predtým ústne prikázal.
Svedkyňa F. A. v trestnom konaní uviedla, že pracovala ako kontrolórka od roku 1999 do februára 2008
na 2 hodiny, čo bol 20% úväzok. Nemala vedomosť o dohodách, ktoré boli uzavreté medzi Obcou
Tovarníky a obžalovaným ako fyzickou osobou zo dňa 16.1.2004 a 1.1.2005, neboli prejednávané na
obecnom zastupiteľstve, taktiež si nespomínala, že by boli prerokované odmeny pre obžalovaného a

schvaľované na obecnom zastupiteľstve. Ani dovolenky za obdobie roku 2004-2007 neboli prerokované
na Obecnom zastupiteľstve. Vyplatenie týchto peňazí išlo mimo nej, nikdy nebol daný pokyn na
vykonanie kontroly mzdy starostu obce. Ona veľmi často upozorňovala na chyby obžalovaného, písala
stanoviská k rozpočtu, k záverečnému účtu obce, kde boli viditeľné prekračovania rozpočtu, predkladal
to poslancom. Do jej kontrolnej činnosti nespadali dovolenky a odmeny pre obžalovaného ako starostu.

V rámci kontroly mala účtovné doklady príjem a výdaj, nerobila to, čo jej nepatrilo do kompetencie.
Nevedela o všetkých odmenách, ktoré boli starostovi vyplatené.
Svedok Ľ. U. v trestnom konaní uviedol, že bol poslancom Obecného zastupiteľstva od svojho zvolenia
v decembri 2006 asi 3 mesiace, potom sa vzdal poslaneckého mandátu. Počas doby, čo bol poslancom
sa zúčastnil asi na troch alebo štyroch zasadnutiach obecného zastupiteľstva . Potvrdil, že počas toho

obdobiasazajehoprítomnostineprerokovávaliodmeny alebopreplateniedovolenkypreobžalovaného.
Svedok G. O. v trestnom konaní uviedol, že ako poslanec obecného zastupiteľstve sa dozvedel o
vyplatení odmien a preplatení dovolenky, nakoľko sa o tom hovorilo medzi poslancami . Tvrdil, že
odmeny za mesiace február, máj, jún, november 2006 a preplatenie dovoleniek sa prejednávalo na
obecnom zastupiteľstve, muselo to prejsť schválením. Určite prešli zastupiteľstvom odmeny za máj

a november 2007, nepamätal si , či to bolo v zápisnici, mohol sa o tom dozvedieť na zastupiteľstve
alebo na porade, kde sa o tom hovorilo, ak to bolo predložené, muselo to byť schválené. Program na
zastupiteľstvo dávala dokopy p. Š..
Svedok Ing. F. Z. v trestnom konaní na hlavnom na pojednávaní dňa 5.2.2013 uviedol, že k bodom
v obžalobe prišli kontrolou, nakoľko sa o tom hovorilo neoficiálne, body 1-3 neboli schvaľované na

obecnom zastupiteľstve, neexistujú o tom zápisy, on bol v tom čase poslancom OZ.
Svedkovia MVDr. Peter Z., F. G., D.. X. F. T. T. B. v trestnom konaní na hlavnom na pojednávaní dňa
21.3.2013 uviedli: Svedok MVDr. Z. uviedol, že bol poslancom obecného zastupiteľstva asi od roku 2002
do roku 2006, nemal vedomosť o vyplácaní odmien ani o vyplatení nevyčerpanej dovolenky, obecnéhozastupiteľstva sa zúčastňoval, nespomína si, že by sa takéto niečo schvaľovalo. Stalo sa jedenkrát, že
p. G. alebo F. navrhli odmenu obžalovanému za výstavbu bytov. Svedok F. G. uviedol, že on nevidel
dohodu o vykonaní práce v čade, keď bol poslancom, nebola schvaľovaná odmena obž. on raz navrhol

nakoncirokaodmenubývalémustarostovi.SvedokIng.X.F.uviedol,žeonjeposlancomodroku2002,o
dohodách nemal vedomosť, neboli schvaľované, obž. nebol členom komisie, neschvaľovali sa bývalému
starostovi preplatenia dovolenky, jeden krát na návrh p. G. sa schvaľovala odmena býv. starostovi, ďalšie
odmeny mu schvaľované neboli. Svedok T. B. uviedol, že bol poslancom do roku 2006, nie je si vedomý,
že by v OZ boli schvaľované odmeny obž. Na základe dohôd, podľa neho sa neschvaľovalo preplatenie

dovolenky obž. Jeden krát mu schválili odmenu asi 30.000,-Sk, on s tým nesúhlasil. Pokiaľ ide o odmenu
za február 2006 v sume 16.500,-Sk, ak bola predložená OZ bola schválená i vyplatená.

18. Z Protokolu a Zápisnice o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
(ďalej len NKÚ SR) zo dňa 7.7.2009 vyplýva, že táto kontrola bola vykonaná, pričom kontrolou výplat
odmien a preplatením nevyčerpanej dovolenky žalovanému sa NKÚ nezaoberal.

19. Zo Správ o kontrole hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004-2008 vyplýva, že kontrolór obce
nezistil resp. neuviedol žiadne nezrovnalosti pri vyplácaní odmien a náhrad za nevyčerpanú dovolenku
žalovaným.

20. Podľa § 13 ods. 1, 4, 5, 11 Zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a
najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie
starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný
zákon.
Starosta

a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje
inak, a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania

zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku
obecného úradu,
e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.
Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne
poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení.
Platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.

Podľa § 16 ods. 1 - 5 citovaného zákona, obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci
obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.
Obecný úrad najmä
a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a
výpravňou písomností obce,

b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady
a komisií,
c) vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce,
d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce.
Prácu obecného úradu riadi starosta.

V obciach s väčším počtom zamestnancov môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.
Organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný
poriadok obecného úradu.

Podľa § 1 Zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a

primátorov miest, účinného do 31.12.2008, tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí
a primátorov miest (ďalej len "starosta"), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov
zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, a ďalšie
náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.Podľa § 2 ods. 1, 2, citovaného zákona, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva
v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa osobitného predpisu a s

výkonom práce zamestnanca obce.
Starostovipočasvýkonufunkciepatrídovolenkanazotavenie;najejúčelysaprimeranepoužijeosobitný
predpis. Náhraduplatuzanevyčerpanúdovolenkumožnostarostoviposkytnúť,lenaknemoholvyčerpať
dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

Podľa § 5 ods. 1, citovaného zákona, starostovi možno poskytovať odmeny s prihliadnutím na náročnosť
a kvalitu výkonu funkcie až do 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje, a
mimoriadne odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi
udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a pri odstraňovaní ich
následkov. O poskytnutí odmien rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

Podľa § 2 ods. 2 Zákonníka práce, na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje
tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
Ust. § 2 je úpravou delegovanie vecnej pôsobnosti Zákonníka práce. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka
práce znamená, že sa na pracovné vzťahy Zákonník práce vzťahuje iba v tých prípadoch, ak to
ustanovujú osobitné predpisy. Ide o prípad dvoch druhov pracovných vzťahov, a to pracovné vzťahy v

súvislosti s výkonom štátnej služby (§ 2 ods. 1 ZP) a pracovné vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej
funkcie (§ 2 ods. 2 ZP).
V ustanovení § 2 ods. 2 Zákonníka práce je riešená otázka použitia Zákonníka práce pre prípad
výkonu verejnej funkcie. Použitie Zákonníka práce prichádza do úvahy nielen vtedy, ak to ustanovuje
osobitný predpis, ale aj v prípadoch, ak je to stanovené výslovne v Zákonníku práce. Uplatnený nárok

titulom bezdôvodného obohatenia u starostu Zákonník práce, ani zvláštny právny predpis, výslovne
neustanovuje, a preto treba posúdiť bezdôvodné obohatenie na základe ustanovenia § 451 OZ.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Citované zákonné ustanovenie upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného

obohatenia. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval,
ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Ďalej zákon uvádza, že bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, môže ísť o absolútnu alebo relatívnu
neplatnosť právneho úkonu. Ďalej prospech získaný z nepoctivých zdrojov, kedy k bezdôvodnému
obohateniu dochádza na základe trestnej činnosti, alebo činnosti, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa §-u 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bolo potrebné sa najskôr zaoberať touto
námietkou.Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanovenia,pripremlčaníprávanavydaniebezdôvodného
obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, uvedenú v ods. 1 a objektívnu,uvedenú v ods. 2. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh
ich plynutia ako aj ich skončenia. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začiatok jej plynutia
je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to, kedy sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie
iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Objektívna premlčacia doba je 3-ročná ak k bezdôvodnému obohateniu došlo z nedbanlivosti a ak
k nemu došlo úmyselne platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Obe objektívne premlčacie doby

začínajú plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je možné vychádzať z ustanovenia § 15 Trestného
zákona (č. 300/2005 Z. z.) písm. a/, b/, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.
Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa naplnenia
vôľovej zložky rozlišuje zákon úmysel priamy a nepriamy. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť
porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri
nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone, porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo
ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.
Z uvedeného vyplýva, že o úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia pôjde vtedy, ak povinný
neoprávnene nadobudnuté majetkové hodnoty neoprávnene získať chcel, teda ide o priamy úmysel,
alebo ak vedel, že ich môže neoprávnene získať a pre prípad, že ich takto získal, bol s tým uzrozumený,

teda ide o nepriamy úmysel. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy musí smerovať k bezdôvodnému
obohateniu a musí existovať už v dobe získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby
povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom si ho úmyselne ponechal. Úmyselné
získanie bezdôvodného obohatenia musí preukazovať v konaní oprávnený v súvislosti s tvrdením,
že jeho právo sa nepremlčalo v objektívnej 3-ročnej dobe, pretože v danom prípade platí 10-ročná

premlčacia doba. Ak nie sú splnené podmienky uvedené vyššie, platí 3-ročná objektívna premlčacia
doba. Pôjde o prípady získania bezdôvodného obohatenia z nedbalosti alebo iné prípady, kedy povinný
vznik bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, k bezdôvodnému obohateniu získanému
plnením bez právneho dôvodu dochádza okamihom, kedy došlo k poskytnutiu plnenia. Týmto okamihom

je teda určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína bežať odo
dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu bolo plnené. Ďalej prospech
získaný z nepoctivých zdrojov, kedy k bezdôvodnému obohateniu dochádza na základe trestnej činnosti,
alebo činnosti, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov, subjektívna premlčacia doba

začína plynúť dňom, kedy sa oprávnený subjekt dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal. K takémuto bezdôvodnému obohateniu dochádza okamihom nadobudnutia
určitých hodnôt, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

22. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 5.611,97 eur s prísl.

titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaný mal v úmysle bezdôvodne
sa obohatiť. Žalovaná suma pozostáva z odmien a náhrad za nevyčerpanú dovolenku za obdobie
rokov 2004-2007 vyplatené žalovanému tak ako je to vyššie popísané. Žalobca mal za to, že zo
strany žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v lehote 10-tich rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá
je 2-ročná a začala plynúť dňom, kedy sa žalobca, t.j. Obec Tovarníky dozvedela o vyplatení odmien
a náhrad. Kontrolórka obce Ing. F. A., ktorej postavenie, jej práva a povinnosti sú upravené zákonom,
a ktorá v prípade zistenia rozporu so zákonom bola oprávnená podať žalobu resp. trestné oznámenie,

avšak tak neurobila, pričom vedela o vyplatení všetkých odmien žalovanému aj o preplatení dovolenky
žalovanému a dozvedela sa o tom najneskôr pred dňom 29.02.2008 ( týmto dňom skončila pracovný
pomer s Obcou Tovarníky), preto subjektívna dvojročná premlčacia lehota podľa žalovaného začalaplynúť dňa 29.02.2008 a uplynula dňom 28.02.2010, pričom žaloba bola podaná dňa 18.04.2011, teda
po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.

24. V posudzovanej veci žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.611,97
eur s prísl., ktorú si mal žalovaný vyplatiť v čase, keď bol starostom, teda v čase výkonu verejnej
funkcie. Verejná funkcia je činnosťou, o ktorej to ustanovuje Zákonník práce (§ 137) alebo osobitný
predpis. Výkon verejných funkcií podľa právneho stavu lege lata normatívne regulujú viaceré zákony.
Ide o delegovanú pôsobnosť Zákonníka práce. Kategória verejných funkcií, ktoré sa nevykonávajú v

pracovnom pomere, zahŕňa okrem iných aj funkciu starostu, ktorá je verejnou funkciou a nevykonáva
sa v pracovnom pomere. Žalobca podanou žalobou voči žalovanému sa domáha zaplatenia vyššie
uvedenej sumy titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorá pozostáva z časti neprávom
vyplatených odmien a náhrad za nevyčerpané dovolenky. Základom bolo posúdiť, o aký nárok ide a to
aj v prípade, keď bol žalobca v tomto smere nečinný.

25. Postavenie starostov je upravené v zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v zák. č. 253/1994
Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Tento zákon v § 2
ods. 1 uvádza, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Tomu
potom zodpovedá aj ust. § 2 ods. 2 Zákonníka práce tak, ako bolo uvedené vyššie. S ohľadom na to,
že na daný právny vzťah sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, súd uzavrel, že nárok uplatnený

žalobou nie je možné podriadiť pod ust. § 222 upravujúce bezdôvodné obohatenie. Keďže inštitút
bezdôvodného obohatenia nie je upravený v osobitnom zákone, a to v Zákone o obecnom zriadení
ani v Zákone o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, bolo ho
potrebné podriadiť a posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dovolenku starostu,
právna úprava v § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. uvádza, že starostovi počas výkonu funkcie patrí

dovolenka na zotavenie; na jej účely sa primerane použije osobitný predpis (Zákonník práce). Náhradu
platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť len, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani
do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo Obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného
jednoznačnevyplýva,žepodmienkoupreto,abybolastarostovivyplatenánáhradaplatuzanevyčerpanú
dovolenku je podmienené rozhodnutím Obecného zastupiteľstva. Nepostačuje rozhodnutie starostu

ani iného subjektu, keďže zákon jednoznačne vyplatenie náhrady podmieňuje rozhodnutím Obecného
zastupiteľstva. Okrem platu zákon upravuje pre starostov aj fakultatívny nárok na odmeny. Podľa §
5 ods. 2 citovaného zákona starostovi možno poskytovať odmeny s prihliadnutím na náročnosť a
kvalitu výkonu funkcie až do výšky 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje a
mimoriadne odmeny za činnosť vykonávanú v súvislosti so živelnými pohromami a inými mimoriadnymi

udalosťami, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku a pri odstraňovaní ich
následkov. O poskytnutí odmien a ich výške rozhoduje Obecné zastupiteľstvo. Z citovaného ustanovenia
zákona vyplýva, že rozhodnutie o priznaní odmeny za výkon funkcie starostu obce a určení jej výšky
je vo výlučnej kompetencii Obecného zastupiteľstva. Keďže uplatnené nároky žalobca žiadal priznať
titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia a ako bolo uvedené vyššie, zákonné ustanovenie o

bezdôvodnom obohatení upravené v § 222 Zákonníka práce nie je možné aplikovať, pretože sa vzťahuje
len na zamestnancov (osoby v pracovnom pomere), je potrebné danú vec posúdiť v zmysle ust. § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane premlčacích lehôt.

26. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 25Co/133/2012-170 zo dňa 10.10.2012

na strane 7, 8 odôvodnenia uznesenia uviedol, že medzi stranami sporu bola sporná otázka plynutia a
uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, keď žalobca tvrdil, že na danú vec sa vzťahuje
10-ročná objektívna premlčacia doba, keďže žalovaný sa úmyselne obohatil, pričom žalovaný vzniesol
námietku premlčania s tým, že uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota .

27. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že v zmysle § 10 ods. 1 Zák. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení sú orgánmi obce obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Rozsah a pomer ich
právomocí je uvedený v citovanom zákone. Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce
je starosta, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom obce (§ 13 ods. 5 cit. zákona). V čase vyplácania
žalobou uplatnených nárokov bol žalovaný starostom obce, teda vykonával funkciu jednak najvyššieho

výkonného orgánu obce a súčasne štatutárneho orgánu obce. Z uvedeného dôvodu preto právny názor
žalovaného o tom, že subjektívna lehota začala plynúť vyplatením náhrad žalovanému počas jeho
funkcie starostu, je zásadne nesprávny. V zmysle Zákona o obecnom zriadení je v obci zriadená aj
funkcia hlavného kontrolóra. Hlavný kontrolór okrem iného vykonáva kontrolu zákonnosti, účinnosti,hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako
aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrolu príjmov, výdavkov a finančných
operácií obce, kontroly vybavovania sťažností a petícií, kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných

právnych predpisov, vrátane nariadení obce, kontrolu plnenia uznesení Obecného zastupiteľstva,
kontroludodržiavaniainternýchpredpisovobceakontroluplneniaďalšíchúlohustanovenýchosobitnými
predpismi (§ 18d ods. 1 cit. zákona).

28. Pokiaľ ide o otázku zavinenia, nemôže byť rozporné rozhodnutie vydané v civilnom a v trestnom

konaní, a preto bolo konanie prerušené do skončenia trestného konania sp.zn. 2T/92/2012.

29. V trestnom konaní bola vyriešená otázka zavinenia v súlade s § 15 a nasl. zák. č. 300/2005
Z.z. Trestného zákona, keď rozsudkom sp. zn. 2To/18/2016-1553 zo dňa 27.7.2016, právoplatným dňa
27.7.2016 Krajský súd v Nitre zrušil rozsudok súdu Okresného súdu Topoľčany a rozhodol tak, že
obžalovaný Dpt. X. V. sa uznáva vinným, že v bode 1 ), ako starosta Obce Tovarníky v rozpore s §

5 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest bez predchádzajúceho súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky vo výplatnom termíne
za mesiac február 2004 si vyplatil odmenu vo výške 5.000,-Sk (165,97eur) na základe ním podpísanej
dohody o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou člena komisie uzatvorenej dňa 16.1.2004
medzi Obcou Tovarníky zastúpenou starostom obce Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt. X. V. sa strane

druhejavovýplatnomtermínezamesiacfebruár2005sivyplatilodmenuvovýške6.600,-Sk(219,08eur)
na základe ním podpísanej dohody o vykonaní práce s dohodnutou pracovnou úlohou výber dodávateľa
na výstavbu 19 a 11 bytových jednotiek uzatvorenej dňa 1.1.2005 medzi Obcou Tovarníky zastúpenou
starostom obce Dpt. X. V. na strane jednej a Dpt. X. V. sa strane druhej, pričom obe dohody o vykonaní
práce boli uzatvorené bez vedomia a súhlasu Obecného zastupiteľstva v Továrnikoch, čím spôsobil Obci

Tovarníky škodu v celkovej výške 11.600,-Sk (385,05eur),
- v bode 2) ako starosta obce Tovarníky v rozpore s § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Zb. bez
predchádzajúceho súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si v mesiaci marec 2005 za 4 dni
dovolenky preplatil sumu 7.829,-Sk (259,88eur), v mesiaci apríl 2006 za 5 dní dovolenky 14.160,-Sk
(470,03eur) a v mesiaci október 2007 za 10 dní dovolenky sumu 25.176,-Sk (835,69eur), čím spôsobil

Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 47.165,-Sk (1.565,60eur),
-vbode3)akostarostaobceTovarníkyvrozpores§2ods.2zák.č.253/1994Zb.bezpredchádzajúceho
súhlasu Obecného zastupiteľstva Obce Tovarníky si za mesiac september 2005 vyplatil odmenu vo
výške 9.842,-Sk (326,70eur), za mesiac november 2005 odmenu vo výške 15.075,-Sk (500,40eur),
za mesiac február 2006 odmenu vo výške 16.500,-Sk (547,70eur),za mesiac máj 2006 odmenu vo

výške 2.500,-Sk (82,99eur), za mesiac jún 2006 odmenu vo výške 16.600,-Sk (551,02eur), za mesiac
november 2006 odmenu vo výške 11.000,-Sk (365,13eur), v mesiaci máj 2007 odmenu za byty roka vo
výške 14.400,-Sk (477,99eur) a za mesiac november 2007 odmenu vo výške 18.000,-Sk (597,49eur),
čím spôsobil Obci Tovarníky škodu v celkovej výške 103.917,-Sk (3.449,42eur), teda prisvojil si cudziu
vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu tým spáchal prečin

sprenevery podľa § 213 ods. 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona.

30. V súlade s § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný
čin a o tom, kto ho spáchal.

31. Žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č .k. 2To/18/2016-1553 zo
dňa 27.7.2016, právoplatným dňa 27.7.2016, a to za všetky skutky, ktoré sú predmetom žaloby podanej
v tomto konaní, okrem vyplatenej odmeny za mesiac 12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a odmeny
za mesiac júl 2006 v sume 16.600,-Sk (551,02eur), k čomu sa súd vyjadrí nižšie, a z ktorých vyplýva,
že žalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti tak ako je to vyššie popísané. Teda v zmysle § 107

ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v danej veci objektívna premlčacia doba 10 rokov, nárok žalobcu
teda nie je premlčaný z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Taktiež, pokiaľ ide aj o vyplatenie
odmeny za mesiac 12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a odmeny za mesiac júl 2006 v sume 16.600,-
Sk (551,02eur) bez schválenia obecným zastupiteľstvom, išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného, keď išlo o činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, preto v zmysle § 107 ods.

2 Občianskeho zákonníka platí aj tu objektívna premlčacia doba 10 rokov.

32. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, bolo potrebné doplniť dokazovanie v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu v tom smere, aby súd zistil, či bola vykonaná kontrola NKÚ, naaké skutočnosti, či jej súčasťou bola kontrola výplat odmien a preplatenie nevyčerpanej dovolenky
žalovanému.

33. Z Protokolu z kontroly NKÚ SR zo dňa 7.7.2009 vyplýva, že táto kontrola sa uvedenými
skutočnosťami nezaoberala, teda novo zvolený starosta ich z tejto správy nemohol zistiť.

34. Ďalej krajský súd uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil, mohol
dôjsť okamihom, keď kontrolór obce zistil nezrovnalosti pri hospodárení, vrátene vyplácania odmien a

náhrad dovolenky, ktoré by mali byť zachytené v správe o výsledku kontroly a predložené Obecnému
zastupiteľstvu. V prípade, že kontrolór obce uvedené nezrovnalosti nezistil, je možné prijať záver, že
počiatok subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu do funkcie starostu.

35. Zo Správ o kontrole hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004-2008 mal súd preukázané,
že kontrolór obce nezistil resp. neuviedol žiadne nezrovnalosti pri vyplácaní odmien a náhrad za

nevyčerpanú dovolenku žalovanému za tieto roky.

36. Z prevedeného dokazovania bolo teda nepochybne preukázané, že v obci vykonávala v roku
2009 kontrolu NKÚ SR, pričom kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky. Jej súčasťou nebola aj
kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami, vrátane výplat odmien a preplatenia dovolenky

žalovanému v žalovanom období rokov 2004-2007. Taktiež počiatok plynutia subjektívnej lehoty, teda
lehoty, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
mohol nastať okamihom, keď kontrolór obce zistil nezrovnalosti pri hospodárení, vrátane vyplácania
odmien a náhrad dovolenky, ktoré by mali byť zachytené v správe o výsledku kontroly a predložené
Obecnému zastupiteľstvu. Zo Správ o kontrole hospodárenia Obce Tovarníky za roky 2004-2008 nebolo

preukázané, že by boli zistené nezrovnalosti pri hospodárení, vrátane vyplácania odmien a náhrad
dovolenky žalovanému. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že kontrolórka Ing. A.Z. sa počas výkonu svojej
činnosti dozvedela o vyplácaní odmien a preplácaní dovoleniek starostovi bez schválenia obecného
zastupiteľstva, a dozvedela sa o tom najneskôr pred dňom 29.02.2008 (týmto dňom skončila pracovný
pomer s Obcou Tovarníky), preto subjektívna dvojročná premlčacia lehota podľa žalovaného začala

plynúť dňa 29.02.2008 a uplynula dňom 28.02.2010, súd k jeho tvrdeniu uvádza, že kontrolórka nie je
štatutárnym orgánom obce, teda nemohla konať za žalobcu, a pokiaľ si ona nesplnila svoje povinnosti a
neuviedla vyššie uvedené skutočnosti do správ o kontrolách, žalobca sa nemohol dozvedieť o získaní
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal skôr, ako nastúpil nový starosta obce do svojej funkcie.

37. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje tu skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených
v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. V prípade, že kontrolór obce uvedené nezrovnalosti nezistil resp. ich

nezachytil v správe o výsledku kontroly, NKÚ SR nevykonával kontrolu na tieto okolnosti, je možné
prijať záver, že počiatok plynutia subjektívnej lehoty nastal až nástupom nového starostu do funkcie
starostu. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18. 04. 2011 a nový starosta nastúpil do funkcie dňa 27.
12. 2010, žaloba bola podaná v 2-ročnej subjektívnej lehote, teda včas a dvojročná subjektívna lehota
je v hraniciach objektívnej lehoty, ktorej počiatok začína plynúť okamihom vyplatenia žalovaných súm v

rokoch 2004 až 2007, ktorá je 10-ročná. Nárok žalobcu tak nie je premlčaný.

38. Súd po zhodnotení výsledkov dokazovania, dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ
ide o nárok žalobcu - vyplatenie všetkých odmien a preplatenie nevyčerpanej dovolenky žalovanému v
rokoch 2004-2007, ktoré sú predmetom tohto konania, okrem vyplatenej odmeny za mesiac 12/2005

v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a odmeny za mesiac júl 2006 v sume 16.600,-Sk (551,02eur) (za
ktoré skutky nebol žalovaný odsúdený v trestnom konaní), išlo u žalovaného o úmyselne bezdôvodné
obohatenie získané z nepoctivých zdrojov. Ide o prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou
činnosťou.

39. Pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je možné vychádzať z ustanovenia § 15 Trestného
zákona (č. 300/2005 Z. z.) písm. a/, b/, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa)
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Z uvedeného vyplýva, že o úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia pôjde vtedy, ak povinný

neoprávnene nadobudnuté majetkové hodnoty neoprávnene získať chcel, teda ide o priamy úmysel,
alebo ak vedel, že ich môže neoprávnene získať a pre prípad, že ich takto získal, bol s tým uzrozumený,
teda ide o nepriamy úmysel. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy musí smerovať k bezdôvodnému
obohateniu a musí existovať už v dobe získania bezdôvodného obohatenia.

40. Žalovaný bol za tieto skutky, okrem odmeny za mesiac 12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur) a
odmeny za mesiac júl 2006 v sume 16.600,-Sk (551,02eur) odsúdený rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č.k.2To/18/2016-553 zo dňa 27.7.2016, keď podľa vyššie popísaných bodov 1/ až 3/rozsudku si
prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a takýmto činom spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu,
t.j. škodu prevyšujúcu 266 eur, a tým spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.2 písm. a)
Trestného zákona.

41. Z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o body 1/ až 3/, vina obžalovaného
bola vykonaným dokazovaním jednoznačne a nepochybne preukázaná. Bolo preukázané v trestnom
konaní, že i napriek tomu, že žalovaný bol starostom obce, sám so sebou podpísal dohodu o vykonaní
práce zo dňa 1.12005 , kde vystupoval za Obec Tovarníky ako zamestnávateľ a túto podpísal aj ako

zamestnanec, kde dohodnutou úlohou bolo výber dodávateľa na výstavbu 19 a 11 bj s dohodnutou
odmenou 219,08 eur a dňa 16.1.2004 opätovne podpísal dohodu o vykonaní práce za obec aj ako
zamestnanec, kde jeho úlohou bolo, že bude členom komisie s dohodnutou odmenou 165,96eur, ktoré
odmeny boli žalovanému vyplatené v mzde za mesiac február 2005 a za mesiac marec roku 2004.
Z výpovede svedkyne Z. F. vyplynulo, že výšku odmeny uvedenú v týchto dohodách si žalovaný určil

sám a ona túto sumu uviedla na mzdový doklad. Rovnako v bode 2/ žalovaný povedal, koľko dní
dovolenkychcepreplatiťinapriektomu,žesvedkyňaMackováhoupozorňovala,ženemôžemupreplatiť
dovolenku bez súhlasu obecného zastupiteľstva. V prípade odmien v bode 3/ si žalovaný sám určil výšku
odmien a svedkyňa Macková túto sumu uviedla na mzdový doklad a tiež si dal žalovaný vyplatiť odmenu
477,99eur, ktoré peniaze boli Obci Tovarníky poskytnuté ako odmena za ocenenú stavbu , nájomné

bytové domy-30 bj. Tovarníky a vyplatené boli na účet, ktorý poskytla obec, išlo o odmeny patriace obci,
ktorá bola stavebníkom a investorom stavby. Obranu žalovaného spočívajúca v tom, že nevedel, že toto
má byť predmetom schválenia obecným zastupiteľstvom, súd vyhodnotil tak, že táto neobstojí, pretože
bol upozorňovaný na to svedkyňou F., o ktorej výpovedi od volací súd nemal žiadne pochybnosti
a takisto poslanci obecného zastupiteľstva potvrdili, že pokiaľ ide o body 1/- 3/, schválené obecným

zastupiteľstvom neboli.

42.Pokiaľideoodmenuvyplatenúžalovanému zamesiacjúl2006vsume16.600,-Sk(551,02eur),ktorá
je predmetom tohto konania, táto odmena bola skutočne vyplatená žalovanému v mesiaci júl 2006 a bez
schválenia obecného zastupiteľstva, ako to vyplýva zo mzdového listu žalovaného za mesiac júl 2006 a

vtrestomkonaní došlotedaknesprávnemuodsúdeniuobžalovanéhozaskutok, keď vbode3/rozsudku
bol uvedený mesiac jún 2006 namiesto mesiaca júl 2006 , keď zo mzdového listu žalovaného za mesiac
jún 2006 vyplýva, že v tomto mesiaci mu odmena a v sume 551,02eur nebola vyplatená. Taktiež pokiaľ
ide o vyplatenie odmeny žalovanému za mesiac 12/2005 v sume 6.565,-Sk (211,92eur), za tento skutok
nebol žalovaný odsúdený, keď zrejme ušlo pozornosti vyšetrovacích orgánov aj súdu , že v trestnom

konaní bol predložený aj mzdový list žalovaného za mesiac 12/2005 a aj vo výpočte škody vyčíslenej
poškodeným bola táto suma uvedená a vyplýva z týchto dokladov , že žalovanému bola vyplatená aj
odmena 211,92 eur za mesiac 12/2005 bez schválenia obecného zastupiteľstva. Keďže ostatné skutky,
ktoré sa týkali vyplatenia odmien žalovanému a preplatenia nevyčerpaných dovoleniek žalovanému ,
neschválenéobecnýmzastupiteľstvom, bolivtrestnomkonaníposúdenéako prečinspreneverypodľa§

213 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona, keď si žalovaný prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a takýmto činom spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu, t.j. škodu prevyšujúcu 266 eur, pričom nie
je podstatné pre toto konanie ako konanie žalovaného kvalifikoval krajský súd v trestnom konaní, súd
dospel k záveru, že aj v týchto dvoch prípadoch ide u žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
keď majetkový prospech získal žalovaný na úkor žalobcu z nepoctivých zdrojov, teda činnosťou, ktorá

je v rozpore s dobrými mravmi.

43. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodného obohatenie žalobcovi, na úkor ktorého sa žalovanýbezdôvodne obohatil, t.j. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.611,97 eur s 9% úrokom z
omeškania ročne od 16.04.2011 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, dokedy mal
žalovaný na základe výzvy žalobcu zo dňa 05.04.2011, doručenej žalovanému dňa 08.04.2011 plniť, t.j.

mal zaplatiť do 15.04.2011) podľa §-u 517 ods. 2 OZ, keď žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
dlhu dňa 16.04.2011, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Za jeden deň od 15.04.2011
do 16.04.2011, pokiaľ ide o úrok z omeškania 9% zo sumy 5.611,97 eur, preto súd žalobu zamietol.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v

konaníplnýúspech,priznalprávonanáhradutrovkonania,oktorejvýškenáhradytrovkonaniarozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).