Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817206240
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817206240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: I. Y. nar.
X.X.XXXX, bytom E. J. XXX, proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25 Bratislava IČO 35807598, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž zo dňa 16.2.2017 so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod spisovou značkou D

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca žalobou podanou 31.3.2017 navrhol zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej č. 2,
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská
cesta č. 15, Bratislava, IČO 45744971 pod sp. zn. SRSAsp. S zo dňa 16.2. 2017. Zároveň uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere čerpal

peňažné prostriedky poskytnuté spoločnosťou žalovaného, následne úver riadne a včas nesplácal.
Dňa 27.11.2015 podal žalovaný na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so
sídlom v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovanú k zaplateniu
istiny 28,16 eur, vyčísleného úroku 171,38 eur, úroku z omeškania 8,2 eur, poplatku 199,4 eur, zmluvnej
pokuty 33 eur, trov mediačného konania 162,71 eur, poplatku za upomienku 10 eur, úroku 39,15 %
ročne zo sumy 28,16 eur od 20.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 28,16

eur, od 20.11.2015 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania 152,53 eur. Dňa 16.2.2017 bol
vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Zrušenie rozhodcovského
rozsudku žalobca zdôvodňuje tým, že rozhodcovská zmluva z 24.4.2013 ako neurčitá je neplatná,
rozhodcovská doložka v zmluve je ako neprijateľná neplatná, neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. je neplatná, v konaní nebol správne zistený skutkový
stav, spotrebiteľovi nebolo umožnené predložiť dôkazy vo svoj prospech, rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, rozhodcovský vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala byť uzavretá dňa 24.4.2013, a podľa
nej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 24.4.2013 budú riešené podľa
tejto zmluvy. V prvom rade namieta, že žalovaný nebol vecne legitimovaný na podanie žaloby pred
rozhodcovským súdom, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, preto nemohol platne
uzavrieť ani rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná, zmluvou je upravený čisto formálny mechanizmus riešenia sporov, pretože pokiaľ veriteľ

uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde, dlžník je povinný sa uvedenému podrobiť. Výber súdu
spočíva vždynazmluvnejstranepodávajúcejžalobnýnávrh, čo je voväčšine veriteľ.Žalobcasadostal
do znevýhodneného postavenia z hľadiska možnosti vyjednávania, ako aj z hľadiska informovanostia finančnej tiesne, v ktorej sa ocitol. Zmluvné dokumenty majú formu zmluvných formulárov, ktoré boli
hromadne predložené na podpis, a to bez vysvetlenia inštitútu rozhodcovskej zmluvy. Preto je
neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd mal prihliadnuť aj

na absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch písm. i,l. RPMN je neprimerane vysoká a preto je úver bezúročný a bez
poplatkov.

2/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení z 10.1.2018 žalovaný poukázal

na ustanovenia § 45-46 zákona č. 335/2014 Z. z. podľa ktorých tvrdenia žalobcu si nenachádzajú
potrebnú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje tvrdenia. Podľa § 73 ods. 8 zákona
č. 335/2014 „Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená
právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály
rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne
aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve

spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto
zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o
tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy
stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský
súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa

podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne;
lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd
z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov.
Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky
založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského

konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.“ Žalobca bol vyzvaný
na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámil, a preto žalovaný si dovolil vybrať
rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo 3.11.2015 doručené žalobcovi.
Žalobca mohol vo výzve odmietnuť rozhodcovské konanie bez uvedenia dôvodov, ale zostal nečinný
a nič nenamietal na základe čoho v zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 zákona 335/2014 Z. z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, vybral rozhodcovský súd dodávateľ. V zmysle rozhodcovskej
zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť
všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukazujeme na mylné

tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal
čítaťcelézneniaRozhodcovskejzmluvyanieibapolovičné,nakoľkovosvojejžalobeuvádza,žemubola
predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská
zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na
všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má

možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné
podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade,
žalobná odpoveď doručená nebola. Dôkaz: Rozhodcovská zmluva. Žalobca mal možnosť v lehote 10
dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to

aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu
žalobca nestihol mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu
priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej
nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená
súdu nikdy nebola.

• Obdobnou otázkou sa zaoberal aj Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý Rozsudkom sp.zn
14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015 zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Svoje tvrdenia
odôvodnil nasledovne „Súd poukazuje na to, že účastníci konania uzavreli popri úverovej zmluve aj
rozhodcovskú zmluvu, a to na samostatnej listine, ktorej obsahom je len úprava podmienok riešenia

sporov z úverovej zmluvy s možnosť ich riešenia tak na rozhodcovskom súde ako aj na všeobecnom
súde s právom výberu na strane žalujúcej zmluvnej strany.“ Na podporu tvrdení uviedol nasledovné
rozhodnutie: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu obdobneako v tomto prípade s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej zmluvy: „V tejto zmluve
sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ako aj spory z dohody o
vyplnení zmenky bude riešiť Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,

a.s. a v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Ustanovenie rozhodcu samotným
rozhodcovským súdom umožňuje § 8 ods. 2 písm. c zák. č.244/2002 Z. z., preto týmto postupom nedošlo
k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a nebolo ani porušené ust. § 17 zákon
o rozhodcovskom konaní.“ Poukázal aj na Rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý dňa 21.06.2016
pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Odôvodnil to nasledovne: „dôvody

zrušenia rozhodnutia ak sa vzťahujú len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti, pretože súčasne dotknutú časť je možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.“ Následne v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v súlade s
ust. § 47 ods. 2, ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca argumentuje
údajnou neprijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. V tomto smere
sa však podľa žalovaného mýli. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (ak je vôbec vzhľadom

na bod 2. tohto vyjadrenia aplikovateľné) je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so
žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v Uznesení zo dňa
30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom

súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (C., M. - T., P.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je logické,
že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na

príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného
krokuužupravujepríslušnéprocesnéprávo,anierozhodcovskázmluva.Podľaustanovenia§26ZoSRK
podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným
rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci,atoajvobrátenomprocesnompostavení.Podľa§8ods.1CSPaksarozhodcovskékonaniezačalo
skôr ako konanie na súde, súd konanie aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom
konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.. Takýmto záverom nie je vôbec dotknuté právne

postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z
titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.
Prijatie žalobcovej argumentácie by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania
pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r/ OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale

iba ho obmedziť. Toto ustanovenie vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry)
neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j.
je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho
zaväzovaťlennevýhradnádoložka,t.j.budesamôcťpodobneakospotrebiteľrozhodnúť,čisasosvojimi
nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka

treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto
smernicejezakázanéibadojednanie,abyspotrebiteľriešilsporynepodliehajúceprávnymustanoveniam
výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho
právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných
jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a

teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní
rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o
rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosťmimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v danom
prípade vôbec existuje, čo žalovaný popiera) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r)
pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov),

ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré
jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver
vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. XXXX/XX/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods.
1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských

sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre:
Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v
spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Platné a účinné ustanovenia týkajúce
sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj
lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania

v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť
rozhodcovskýchdoložiekvspotrebiteľskýchsporochvyplývaajzosúdnejjudikatúryaodbornejliteratúry.
Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky, ktorej účastníkom
bol žalovaný, bola o.i. priznaná právoplatným Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. mája

2011, č.k. 7Cob/43/2010. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola
priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010,
pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť
národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie

dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia
vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v
Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. pzn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz.
Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre
čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku,
ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom
spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010.

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou:
v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované
pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz.
Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa: Hulmák, M. - P.,
B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery
a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Medzi žalobcom a žalovaným
bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera,
oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň žalovaný poukázal, že žalobca svojím podpisom zo
dňa 24.4.2013 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol

pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy.
Žalobca svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím
Rozhodcovskej zmluvy, a preto tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o Rozhodcovskej zmluve sú
mylné a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložil. Žalovaný si
splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná
Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou
rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bol žalobca vyzvaný dňa 27.2.2015
o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania avšak svojím

nekonaním dal podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému. Žalovaný dal súdu
do pozornosti aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoE/235/2017-37, zo dňa
26.7.2017, v ktorom súdu konštatoval, že „ ... povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil
vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobujeznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to
označil súd prvej inštancie.“ Uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako samostatný právny úkon spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Jednou z náležitostí právneho úkonu je aj vôľa,
ktorá musí byť slobodná, vážna, daná a bez omylu. Vzhľadom k uvedenému tvrdenia žalobcu týkajúce
nevedomosti o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu sú nedôvodné. Podľa Rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje
vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav.

K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu
platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu potvrdil svojim podpisom.
Skutočnosť, že Žalobca dodatočne usúdil, že rozhodcovská zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná
eštenezakladáabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonuanemožnojukvalifikovaťakonedostatokvážnosti
vôle. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že Žalobca

je priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v
rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej
mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH,
Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva

Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005,
kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia
účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa,
ktorýjevrozumnejmieredobreinformovaný,vnímavýaobozretný,prizohľadnenísociálnych,kultúrnych
a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na

strane Žalobcu, bol pri uzavieraní Zmlúv dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmlúv. Nedostatok opatrnosti
spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a
ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď

si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Žalobca uzavrel
opakovane zmluvu o spotrebiteľskom úvere so Žalovaným počas dlhšieho časového obdobia (v rokoch
2011 až 2016) čím opakovane prejavoval svoju vôľu uzavrieť predmetné zmluvy. Ustanovenie § 138
CSP upravuje nový inštitút, a to žaloby zjavne nedôvodnej. „Ak zo skutočností tvrdených v žalobe
je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na

späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.“ Žalobcove tvrdenia nemajú nijakú oporu
v zákone ani v dôkazoch, nakoľko žalobca len kriticky poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky
bez akejkoľvek opory svojich tvrdení, pričom neuviedol žiadny relevantný dôvod v ktorom boli porušené
všeobecné záväzné právne predpisy. Žalobca nepreukázal ani samotný rozhodcovský rozsudok, teda
neuniesol ani dôkazné bremeno ktoré by preukazovalo opodstatnenosť jeho tvrdení tak aj samotnej

žaloby. Žalovanýpoukazujenaustanovenia§149a150anásl.CSP,akoaj,žeužalobcuideonaplnenie
čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

Poukázal,žežalobcasožalovanýmuzatvorilidňa24.4.2013zmluvuoúvereč.603701294,ktorouveriteľ
poskytol dlžníkovi sumu vo výške 400,00 EUR, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo

výške 356,00 EUR. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená
priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX.na prednej
strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 756,00 EUR, ak nie je
dohodnuté inak do 26.5.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverualebovhotovostimandatárovi.Vzhľadomnauvedenésazmluvnéstranydohodli,

že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy
nastane dňa 26.5.2014.“ Teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške
756,00 EUR s termínom splatnosti dňa 26.5.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o
možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 24.4.2013 s

predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii
náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12
pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške63,00EUR,vždyk26.kalendárnemudňuvmesiaci,počnúc
dňom 26.6.2013.Por. č. Dátum Suma Spolu
1. 26.06.2013 63,00 63,00
2. 26.07.2013 63,00 126,00

3. 26.08.2013 63,00 189,00
4. 26.09.2013 63,00 252,00
5. 26.10.2013 63,00 315,00
6. 26.11.2013 63,00 378,00
7. 26.12.2013 63,00 441,00

8. 26.01.2014 63,00 504,00
9. 26.02.2014 63,00 567,00
10. 26.03.2014 63,00 630,00
11. 26.04.2014 63,00 693,00
12. 26.05.2014 63,00 756,00
Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient

je o tom informovaný ústne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z. z. v zmysle § 9 ods. 2 písm. k). Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX . vo výške 89, je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím
vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy
pravdivé, riadne a úplné informácie. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška
ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo
výške 268,08 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak,
ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená,
že RPMN vo výške 89 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia
úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 268,08 % dohodnutá v dohode o splátkach,

predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je
tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral
na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku
dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 36,73 %. Výška RPMN je teda vypočítaná

v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája
2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy
uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa

riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objemposkytnutiapeňažnýchprostriedkovalehotusplatnosti.Poukázalnaaktuálnyzáverrozhodovacej

praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky
úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie

a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v

určitomobdobí(RozhodnutieVrchnéhosúduvPrahe,sp.zn.12Cmo95/2005publikovanévŠvestka,J.,
Spáčil,J.,Škárová,M.,Hulmák,M.akol.ObčanskýzákoníkI.§1až459.Komentář.2.vydání.Praha:C.
H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi
sú sudcovia NS ČR). Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažnýchprostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musia preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako to tvrdí žalovaný). Je teda

zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa,
ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia
zmluvy úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril
a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na
dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalobca

v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť
od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Poukázal
na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso

a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli,
keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Žalobca uzavrel
opakovane zmluvu o spotrebiteľskom úvere so Žalovaným počas dlhšieho časového obdobia (v rokoch
2011 až 2016) čím opakovane prejavoval svoju vôľu uzavrieť predmetné Zmluvy. Žalobca v prípade,
že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo

že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Podľa Rozsudku Súdneho dvora
z 09.11.2016 C - 42/15: „1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. Apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v
spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: - zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, - nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá

patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými
stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto
zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Ďalej žalovaný poukázal, že tvrdenia žalobcu ohľadom absencií výšky

úrokovej sadzby sa nezhodujú so skutočným stavom. Nakoľko na prednej strane zmluvy úvere je jasne,
určito a zrozumiteľne uvedené: „ Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úrokov
vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, ... .“ V podaní z 23.3.2018 poukázal, že Rozhodcovská
zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o
Rozhodcovskú zmluvu. V prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným a

teda nie je na mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca
má lepšiu vedomosť v porovnaní z bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti
ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná
o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a
posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách,

ktoré podpísal (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol
k podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického
nátlaku. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu
vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, takv inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri
hre,zožartuapodobne.Dôkaznébremeno,pokiaľideonedostatokvážnostiprejavuvôle,zaťažujetoho,
kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť Rozhodcovskú

zmluvu potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva
je pre neho subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 2Er/1464/2015,
v ktorom súd konštatoval, že dlžník sa ,,uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva a súdnu
ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko Rozhodcovská zmluva obsahuje

alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať
žalobu nielen na rozhodcovský súd, ale aj na všeobecný súd. Umožnenie výberu súdu, ktorý je
dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete čl. II bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom,
že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojednanie
nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky (z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43 CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017.“ Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje že dlžník: ,,v

poslednom odseku rozhodcovskej zmluvy prehlásila, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a
že pred uzavretím tejto zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Povinná teda svojím
podpisom potvrdila, že bola s účelom rozhodcovskej zmluvy oboznámená, a že súhlasí s tým, čo je v
rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno účinne
dovolávať ich neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli individuálne dojednané.“. Žalovaný poukázal na

RozsudokOkresnéhosúduSvidník,sp.zn.6C/176/2014-75,vktoromsúdkonštatovalnasledovné:,,Súd
na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorú účastníci konania uzavreli
dňa 3.1.2012, nie je neplatným právnym úkonom, pretože spotrebiteľ v nej nemá znevýhodnené
postavenie. Spotrebiteľ sa nevzdáva možnosti uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere
pred všeobecným súdom, nejde teda o také zmluvné dojednanie, ktoré by nútilo spotrebiteľa riešiť

spory zo zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom. Súd poukazuje na to, že v ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka sú zakázané výlučne len rozhodcovské doložky. Žiadne ustanovenie
zákona nevylučuje prejednanie spotrebiteľskej zmluvy pred rozhodcovským súdom. V zmysle uzavretej
rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných
zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.

(ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je teda naozaj mylné tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza
v žalobe a svojich vyjadreniach, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Súd má za to,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006,
sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ
vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi
výrobkami dotknutej kategórie.“ Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú
Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu

dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že
žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu - spotrebiteľa. V zmysle uvedeného má žalovaný i naďalej za to, že Rozhodcovská zmluva
nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú.

3/ Žalobca trval na tom, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatný právny úkon, poukázal na
rozhodnutie KS Trenčín 23 CoE338/2015, že dlžník nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy.
Zmluva nebola platne dojednaná, preto nemohol od nej odstúpiť. Administratívny poplatok 199,4 eur je

v nepomere k poskytnutému úveru, poplatok je neúmerne vysoký. S jeho podstatou nebol oboznámený.
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože oprávňuje veriteľa na neprimerane vysoké plnenie. Tiež
úroková sadzba 39,15% je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež boli týmto rozhodcovským rozsudkom
priznané nároky, ktoré by v riadnom konaní neboli priznané.

4/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou čl. 1 - 4, Zmluvou čl. 5, 6, vyjadrením
čl. 10-14 , vyjadrením čl. 25 - 26 zo 14.2.2018, rozhodcovským rozsudkom čl. 29 - 40, kópiou spisu
Rozhodcovského súdu čl. 43 - 59, 60, na základe čoho zistil tento skutkový stav:5/ Dňa 24.4.2013 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom, na základe ktorej žalovaný poskytol úver 400,- eur, spotrebiteľ sa zaviazal
zaplatiť 356 eur ako celkové náklady spotrebiteľa, teda čiastku 756 eur. Celkové náklady tvorí úrok

39,15 %, teda suma 156,6 eur, administratívne náklady na uzatvorenie zmluvy 199,4 eur, spotrebiteľ sa
zaviazal zaplatiť 756 eur do 26.5.2014, čo je i termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy. Zmluva
je podpísaná žalobcom 24.4.2014 a obsahuje vyhlásenie o prevzatí peňažnej hotovosti uvedenej
v zmluve. V uvedený deň bola žalobcom podpísaná aj rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č.
603701294.

6/ Z pripojenej ftc. rozhodcovského spisu č D. XXXXX/XX vyplýva, že dňa 27.11.2015 žalovaný ako
žalobca v rozhodcovskom konaní podal Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri asociácii pre
arbitráž Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania voči žalobcovi ako žalovanému z titulu
nesplácania úveru zpredmetnej úverovej zmluvy.Návrhbolodôvodnenýakoplneniezúverovejzmluvy
č. XXXXXXXXX. Dňa 16.2.2017 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri asociácii pre

arbitráž Bratislava rozhodcovský rozsudok sp.zn. č SRSAspA 03707/15, ktorým zaviazal žalobcu /v
rozhodcovskom konaní žalovaného/ zaplatiť žalobcovi sumu istiny 28,16 eur, vyčísleného úroku
171,38 eur, úroku z omeškania 8,2 eur, poplatku 199,4 eur, zmluvnej pokuty 33 eur, trov mediačného
konania 162,71 eur, poplatku za upomienku 10 eur, úroku 39,15 % ročne zo sumy 28,16 eur od
20.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 28,16 eur, od 20.11.2015 do zaplatenia

a trov rozhodcovského konania 152,53 eur. Rozhodcovský súd poukázal na uzavretú rozhodcovskú
zmluvu, z ktorej odvodzuje svoju právomoc na rozhodnutie v danej veci. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že rozhodcovský súd priznal nárok žalobcu na základe návrhu v celom rozsahu.

7/ Dňa 24.4.2014 podpísal žalobca aj formulárovú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola

vopred pripravená. Predmetom zmluvy bolo dojednanie, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 24.4.2013 medzi veriteľom a dlžníkom pod č. XXXXXXXXX
podpísanej veriteľom vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred
Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu pred stálym rozhodcovským súdom,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Ak ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecnom súde, považuje sa to za
rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Zmluva ďalej obsahuje Poučenie o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ ďalej vyhlásil, že bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto

rozhodcovskej zmluvy.

8/ Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretia
predmetných rozhodcovských zmlúv, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

9/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré

umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa čl. 2 písm.a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS“) na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3.

Podľa čl. 3 ods.1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods.3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodnéprostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento v prechodných
ustanoveniach § 73 ods. 1, 2, 3 uvádza: „Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť
pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým
nie je dotknuté.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia“.

10/ Podľa § 45 ods. 1,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

11/Podľa § 46 ods. 1,2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok
nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žalobao zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12/Základnou povinnosťou žalobcu na všeobecnom súde je unesenie dôkazného bremena
spočívajúceho v preukázaní existencie niektorého z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku
vymedzených v ustanovení § 45 ods. 1 citovaného zákona. Ustanovené dôvody žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sú tak dôvody hmotnoprávneho, ako i procesnoprávneho charakteru,
sústreďujúce sa pritom na zmätočnosť konania, nesprávnosť zistenia skutkového stavu, prípadne

nesprávnosť procedurálneho postupu v súvislosti s potrebou nariadenia ústneho pojednávania.
Hmotnoprávne dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedené v písmenách a/, c/, e/, i/ a j/
naznačujú závažné porušenie práv spotrebiteľov, či už titulom porušenia tohto zákona alebo osobitných
predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa.

13/Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel
súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca ako spotrebiteľ podanou žalobou žiada zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný príslušným rozhodcovským súdom dňa 16.2.2017. Žaloba
bola podaná v zákonnej trojmesačnej lehote, rozsudok bol podľa kópie spisu rozhodcovského súdu
doručený žalobcovi 7.3.2017, žaloba bola podaná 31.3.2017.

14/ Žalobca založil dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku na neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
ďalej na procesných námietkach rozhodcovského konania a samotného rozhodnutia rozhodcovským
súdom, rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, resp. je právom
nedovolené a ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci.

15/ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Súd preskúmal samotnú Zmluvu
o spotrebiteľskom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Podľa ustanovenia § 52 ods.1 až 4 Zákona č.

40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd ďalej zistil, že rozhodcovská zmluva je neplatná. Nebola individuálne dojednaná. Spôsob, akým
vopred pripravený formulár predkladá žalovaný na podpis spotrebiteľovi, ako to tvrdil v žalobe
žalobca, je nekalou obchodnou praktikou, pretože spotrebiteľ podpisuje zmluvu v nevedomosti,
v stave keď potrebuje uzavrieť zmluvu o úvere, možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať je len

formálna. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom ako
spotrebiteľom je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských
úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ
teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd

vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je

v tomto prípade Veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie vo vopred pripravenej formulárovej
zmluve. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní žalovaným, stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú žalovaným dorozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku II. rozhodcovskej zmluvy,
súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a nekalosť tohto

zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor
zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, čo má súd preukázané z iných
konaní vedených na tunajšom súde.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len
od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje

značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským
súdom zrejme nebol náhodný. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv
zahrnul identické rozhodcovské zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý
rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou

príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie
a voľbu. Práve naopak, čo potvrdzuje spotrebiteľ v žalobe svojimi tvrdeniami. Spotrebiteľovi je takto
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak veriteľ podá
voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Predtlačené poučenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie

vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ak použije veriteľ neplatnú rozhodcovskú zmluvu
(doložku), ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /uznesenie ÚS SR z 24.2.2011 sp.
zn. IV.ÚS 55/2011/. Preto predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil právomoc na
konanie a rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom. Čo sa týka
ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne

odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 10 dní od jej doručenia, súd udáva, že odstúpiť je možné len
od platnej zmluvy. Ak je zmluva od začiatku ex tunc neplatná, nie sú splnené podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.
Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku preto

ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, rozhodca nemohol rozhodnúť na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, navrhovateľ dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil
rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že

podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá
bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej

pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá a absolútne neplatná.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu.Aksirozhodcasvojuprávomocztaktouzavretejzmluvyodvodil,naktoromzákladenáslednevydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.

16/ Žalobca uplatnil ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a iné dôvody. Vzhľadom k tomu,
že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluva a nepriznal tedarozhodcovského rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou
napadnutého rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Neobsahovala vôbec počet splátok a ich splatnosť, toto bolo podľa tvrdenia žalovaného obsiahnuté
v samostatnej dohode o splátkach, uzavretím takejto samostatnej dohody došlo k podstatnej zmene
všetkých parametrov úverovej zmluvy, najmä RPMN a úrokovej sadzby, čo sú náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia v zmluve spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
(zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Rozhodcovský súd nemal právomoc

konať vo veci, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 odst. 1 písm. e/ citovaného
zákona predovšetkým z tohto dôvodu a ostatnými dôvodmi sa nezaoberal.

17/ Vzhľadom k tomu, že súd zrušuje rozhodcovský rozsudok z uvedených dôvodov, nie je potrebné
sa zaoberať ostatnými procesnými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ sa žalobca

domáhal odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, podľa § 46 ods. 2 Zákona 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto súd žalobu v časti o odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol.

18/ O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti
s § 255 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti prvého výroku, v časti druhého výroku bol

neúspešný, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.