Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203739
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814203739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: X. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. U., o zaplatenie 1.392,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 8C/89/2014-89 zo dňa 12.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní
náhrady trov konania stranám sporu.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,06% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol, pripustil späťvzatie žaloby v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v uvedenej časti konanie zastavil a zároveň vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia zmenkovej

sumy vo výške 1.392,83 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.776,83 eur od
2.4.2011 do 16.5.2011, zo sumy 1.676,83 eur od 17.5.2011 do 3.7.2011, zo sumy 1.576,83 eur od
04.07.2011 do 18.09.2011, zo sumy 1.476,83 eur od 19.09.2011 do 26.05.2013, zo sumy 1.466,83 eur od
27.05.2013 do 20.06.2013, zo sumy 1.456,83 eur od 21.06.2013 do 30.07.2013, zo sumy 1.446,83 eur
od 31.07.2013 do 01.09.2013, zo sumy 1.426,83 eur od 02.09.2013 do 01.10.2013, zo sumy 1.419,83
eurod02.10.2013do21.10.2013,zosumy1.412,83eurod22.10.2013do26.11.2013,zosumy1.402,83
eurod27.11.2013do22.12.2013,zosumy1.397,83eurod23.12.2013do23.02.2014,zosumy1.392,83

eur od 24.02.2014 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.776,83 eur od 02.05.2011 do
16.05.2011, zo sumy 1.676,83 eur od 17.05.2011 do 03.07.2011, zo sumy 1.576,83 eur od 04.07.2011 do
18.09.2011,zosumy1.476,83eurod19.09.2011do26.05.2013,zosumy1.466,83eurod27.05.2013do
20.06.2013, zo sumy 1.456,83 eur od 21.06.2013 do 30.07.2013, zo sumy 1.446,83 eur od 31.07.2013
do01.09.2013,zosumy1.426,83eurod02.09.2013do01.10.2013,zosumy1.419,83eurod02.10.2013
do21.10.2013,zosumy1.412,83eurod22.10.2013do26.11.2013,zosumy1.402,83eurod27.11.2013
do22.12.2013,zosumy1.397,83eurod23.12.2013do23.02.2014,zosumy1.392,83eurod24.02.2014

do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 5,92 eur a
zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom
dňa 29.9.2014 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.392,83 eur so 6
% ročným úrokom odo dňa 12.7.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 5,92 eur, do troch dní odprávoplatnostirozsudkuavprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Zároveňrozhodol,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti predmetnému rozsudku v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní náhrady trovy trov
konania žalobcovi podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd v tomto výroku a vo výroku
o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým,
aby postupoval v konaní podľa Nariadenia.

4. Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4 tohto Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,

že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie

rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

5. Vzhľadom k tomu, že po vrátení veci odvolacím súdom žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 zobral
žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške

0,06% denne, súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil v súlade s
ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. V súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu vyplývajúcimi z jeho uznesenia (uznesenie Krajského
súdu v Košiciach č.k. 5Co/39/2015-65 zo dňa 29.12.2015) súd prvej inštancie doručil žalobcovi

tlačivo „B“, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom
v tomto konaní.

7. Súd prvej inštancie citujúc čl. 2 ods. 1 Nariadenia, čl. 4 bod 1, čl. 4 ods. 4 Nariadenia konštatoval,

že žalobca na vyššie uvádzanú výzvu súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 nijakým spôsobom nereagoval, a preto súd žalobu v súlade s čl. 4 ods. 4
poslednej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zamietol.

8. Súd prvej inštancie zároveň aj s poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2015 pod č. 93) uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový
úrok, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o

zmenkovom úroku súd skúma ex offo. S odkazom aj na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený
v rozsudku zo dňa 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011 uviedol, že neprimerane vysoké úroky vrátane
zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce dobrým
mravom. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť

obvyklým spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

9. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá
výška zmenkového úroku 0,25%, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z
praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri
spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohodao zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok
neplatná, pretože podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho
zákonníka, keďže dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok, nemožno určiť za neplatnú

len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v
prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, teda
nielen plnenie v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej
výške (0,06% denne), a preto žalobu v tejto časti súd prvej inštancie zamietol.

10. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku zo zmenkovej
sumy, pretože v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani v priebehu konania žalobca nepredložil dôkaz
preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 2.4.2011, preto zročnosť zmenky súd ustálil dňom, kedy
bola žalovanému doručená žaloba (11.7.2014) a dňom nasledujúcim t.j. 12.7.2014 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi už v skoršom rozhodnutí 6% úroky z prisúdenej istiny (zo zmenkovej sumy). Zotrval
preto na svojom právnom závere, že za obdobie do zročnosti zmenky (pred 12.7.2014) žalobcovi nárok

na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.392,83 eur t.j. od 2.4.2011 do 11.7.2014 nepatrí,
a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do

priznanej zmenkovej istiny vo výške 1.392,83 eur, čiastočne ohľadom 6% úroku a zmenkovej odmeny,
bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne z dlžnej sumy, čo
niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy.

12. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu a výroku o nepriznaní trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.d/,
písm.b/ a písm. h/ CSP. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím
k porušeniu práva Európskej únie a to čl. 4, 5 a 7 nariadenia. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu
žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7
nariadenia vydať rozsudok. Citujúc čl. 5 ods. 1 nariadenia tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť
pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia
skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm.a/

nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa §
45 a nasl. O.s.p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa
nariadenia. Uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo uskutočniť
a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil

ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez
návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, zdôraznil, že žalobca ani
žalovanýdokazovanietýmitolistinaminenavrhli.Žalobcauviedol,ženárokuplatnilpodľaplatnejzmenky,

proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie
dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza podľa neho z nesporných
skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu o
úvereazmenkapredloženávtomtokonaníjezabezpečovacouzmenkou.Zdôraznilžalobca,žeuvedené

skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na týchto údajne
nesporných skutočnostiach, podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych

predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky
na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami,
než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval
ustanovenia zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a to predovšetkým ust. § 17, ktoré umožňuježalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že oprávnenie vznášať kauzálne
námietky neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000,

rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn.
3C/815/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013). Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve
blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

(správne spotrebiteľských- poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka, Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve. Žalobca zároveň potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s

dobrými mravmi, poukázal však na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré požaduje posúdiť mieru
primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento nárok
sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok
z omeškania vo výške 6% ročne.

13. Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

15. Výrok napadnutého rozsudku, v ktorom súd pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku

vo výške 0,19% denne a konanie zastavil, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nebol ani odvolacím súdom preskúmavaný.

16. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a h/ CSP t.j., že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd zastáva názor, že je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa
nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pohľadávka

sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie
alebo dokumenty v lehote určenej súdom a to vzorovým tlačivom „B“. Je pravdou, že konanie podľa
nariadenia je písomné, súd má však podľa nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj inýchlistín, v tomto prípade okrem predloženej zmenky a má právo nariadiť ústne pojednávanie ak to považuje
za potrebné alebo a o to požiada niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 nariadenia).

20. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom „B“ vyzval žalobcu a doplnenie informácii
a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca však na výzvu
súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval. V prejednávanej veci bol teda
postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby v súlade s nariadením a tiež
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej

inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej
vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporovnasúdochvSlovenskejrepublikeovymáhanípeňažnýchpohľadávokzospotrebiteľskýchúverov.
Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkcie k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa

§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kedy tento zákon umožňoval zmenkou
zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Až následné právne úpravy, okrem iného zák.č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov už neumožňoval, aby zmenka
mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom

uplatneného nároku a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v
ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol
ex offo ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý
proces.

21. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch. Aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou

sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku
a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

22. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto

konanie nie je konaním podľa zák.č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet
dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného

dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej
inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej
inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca

nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).