Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010471.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného N. W. na verejnom zasadnutí
dňa30.mája2018,zaprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.b/Tr.zák.,oodvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.02.2018, sp.zn. 3T/30/2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného N. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že

v období od januára 2008 doposiaľ v D. D. a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31
P/86/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatný dňa 26.06.2007 a to prispievať na výživu dcéry K. W.,
nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 82,98 € (čo predstavuje 2.500 Sk) od 01.03.2007 vždy do 15-teho
dňa v mesiaci do rúk matky K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Na J. XX, D. D., si takto určenú
povinnosť neplnil, napriek tomu, že predmetnom období nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou

poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR, bol zamestnaný u
viacerých zamestnávateľov, čím mu vznikol dlh na výživnom voči K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom
R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 3.500,20 Eur

Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3, Tr.zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 01.03.2018 a to proti výroku o treste. Žiadal o zníženie uloženého trestu odňatia
slobody na výmeru 8 mesiacov, alternatívne aby mu bol uložený trest domáceho väzenia s použitím
elektronického náramku.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný dôvody svojho odvolania nedoplnil, keďže toto sa konalo v

jeho neprítomnosti za splnenia všetkých príslušných procesných podmienok, naproti tomu zástupca
krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok
prvostupňového súdu považoval za zákonný.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, či

netrpí chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania a zistil, že toto nie je dôvodné.Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7 Tr.por. neprijal
vyhlásenieobžalovaného,žesacítivinnýmzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe,ktorýbolprávne
kvalifikovanéakoprečinzanedbaniapovinnejvýživy podľa§207ods.1,3písm.b/Tr.zák.spoukazomna

ust. § 138 písm.b/ Tr.zák., nakoľko bolo potrebné vykonať dokazovanie v súvislosti s ustálením aktuálnej
výšky dlžného výživného. Po vykonaní dokazovania v tomto smere okresný súd ustálil skutkový stav a
právne ho kvalifikoval tak , ako je vyššie uvedený. Keďže výrok o vine nebol napadnutý odvolaním ani
jednouzoprávnenýchprocesnýchstrán,tentopouplynutízákonnejlehotystanovenejTr.por., nadobudol
právoplatnosť.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa v konečnom
dôsledku stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku, okrem časti týkajúcej sa priťažujúcich okolností.
Okresný súd v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie,pohnútku,priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,zhodnotilajosobuobžalovaného,jehopomery

a možnosť nápravy. Správne zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a to že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval ( ust. § 36 písm.l/ Tr.zák.), pochybil však,
keď u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Keďže podľa okresného súdu pomer poľahčujúcich
okolností prevažoval na priťažujúcimi (1:0), znižovala sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (ust. § 38 ods. 3 Tr.zák., správne malo byť uvedené aj ust. § 38 ods. 8 Tr.zák.,

ktoré určuje základ na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby), teda súd za takéhoto stavu mohol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 1-ého roka až na 3 roky a 8 mesiacov. Napriek nezisteniu
jednejpriťažujúcejokolnosti(ust.§37písm.m/Tr.zák.)uloženietrestuodňatiaslobodyobžalovanémuna
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka, možno považovať za primerané, prihliadajúc
na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, taktiež aj na jeho snahu v priebehu trestného konania zaplatiť

dlh na zameškanom výživnom, čo vo výraznej výške aj urobil. Dôvodné je aj konštatovanie okresného
súdu, že mu nemohol podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa ust. § 49
ods. 1 písm.a/ Tr.zák., nakoľko ho odsudzoval za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a v takomto prípade vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. nie je takýto
postup prípustný.

Na tom nič nemení skutočnosť, že okresný súd nesprávne konštatoval, že obžalovaný bol súdom trikrát
trestaný, z toho naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.08.2013, sp.zn.
3T/34/2013, ktorým mu bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 18 mesiacov, pričom sa dňa 15.03.2016 osvedčil a hľadí sa na neho, ohľadne tohto odsúdenia,

ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol totiž odsúdený súdom štyrikrát a naposledy to bolo trestným
rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29.06.2016, sp.zn. 2T/94/2016, právoplatným dňa
05.09.2016, ktorým mu bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
18 mesiacov, pričom skúšobná doba mu plynula do 06.03.2018, doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho

osvedčení (existuje reálna možnosť, že mu bude nariadený výkon tohto trestu vzhľadom na spáchanie
rovnakého prečinu v tomto trestnom konaní). Keďže toto odsúdenie nebolo súčasťou skutkovej vety
a nepremietlo sa do právnej kvalifikácie prečinu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v tomto trestnom
konaní, mal ho okresný súd vyhodnotiť aspoň ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m/ Tr.zák.,
t.j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, nakoľko časť skutku, približne posledné 4 mesiace,

páchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Túto nesprávnosť, keďže odvolanie
podal iba obžalovaný, nebolo možné odvolacím súdom napraviť, vzhľadom na zásadu zákazu zmeny
k horšiemu (zákaz reformatio in peius). V tomto smere by mohol odvolací súd postupovať a zmeniť
napadnutý rozsudok len vtedy, ak by odvolanie podal aj prokurátor a to v neprospech obžalovaného.
Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by bolo rozpätie trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov

a samotná vyššie uvedená zistená nesprávnosť by aj tak nemusela viesť k sprísneniu trestu odňatia
slobody uloženého obžalovanému, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti a skutočnosti, najmä ak
dolná hranica trestnej sadzby by bola v oboch prípadoch rovnaká.
K odvolacím námietkam krajský súd považuje za potrebné uviesť, že neexistoval žiadny relevantný
dôvod na mimoriadne zníženie trestu uloženého obžalovanému v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. pod

dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko ani vzhľadom na okolnosti prípadu,
ani vzhľadom na jeho pomery nemožno konštatovať, že by uložený trest bol pre neho neprimerane
prísny. Za dostatočné odvolací súd nepovažoval ani prípadné uloženie iného miernejšieho druhu trestu
(alternatívnetresty)atonielentrestudomácehoväzenia,akosatohodomáhalobžalovaný.Zoznámeniao výsledku realizácie predbežného šetrenia za účelom prípadného uloženia trestu povinnej práce,
vypracovaného probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Banská Bystrica totiž vyplýva, že
obžalovaný síce spĺňa podmienky na jeho uloženie, pokiaľ ide o jeho zdravotnú spôsobilosť a zároveň

dal súhlas na uloženie tohto druhu trestu, avšak uloženie takého trestu, prípadne iného alternatívneho
druhu trestu by bolo neprimerane mierne, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a okolnosti daného
prípadu, ako aj osobu obžalovaného. Tento sa snažil zaplatiť zameškané dlžné výživné, avšak jeho
aktuálny dlh v tomto trestnom konaní za dané obdobie bol napriek tomu ustálený na sumu 3 520,- €,
pričom za rovnakú trestnú činnosť bol už súdom trikrát právoplatne odsúdený, vždy na podmienečné

tresty odňatia slobody, ktoré evidentne neviedli k jeho náprave, teda hrozba nariadenia ich výkonov
nepostačovala, pretože ďalej pokračoval v rovnakej trestnej činnosti. Z uvedeného oznámenia taktiež
vyplýva, že obžalovaný nezaplatil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dlh na výživnom tak
ako mu táto povinnosť bola uložená pri poslednom odsúdení vo vyššie uvedenom trestnom rozkaze
Okresného súdu Rimavská Sobota, čo potvrdil nielen zmienený okresný súd, ale aj matka poškodenej
mal.C. W., X. Z.. Naviac na Okresnom súde Rimavská Sobota prebieha ďalšie trestné konanie proti

obžalovanému vedené pod sp.zn. 2T/101/2017 , kde je opätovne trestne stíhaný za rovnakú trestnú
činnosť, pričom ide o dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2016 do 25.07.2017 vo výške 507,83 €.
Prvostupňový súd v súlade so zákonom obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 48 ods.
2 písm.a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže
tento nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj keď len na dolnej hranici trestnej sadzby,
zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj
prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Tr.poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.