Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209569
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617209569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu A. C., U..

XX.XX.XXXX, F. R. G. U. T. XX, zastúpenom splnomocnenou zástupkyňou G. D., R. G. U. T. XX,
proti žalovanému L. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. G., E.. C.. U. XXX/XXX, o zaplatenie 970,41 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 970,41 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.4.2017
do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia

súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 20.4.2017, domáhal sa od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 970,41 eur s odôvodnením, že na účet žalovaného spoločnosťou E., bola dňa
18.4.2016 poukázaná suma 2 911,23 eur ako mzda pre Š. I., N. I. K. A. C.Č., každému z nich po 970,41
eur. Žalovaný napriek upomienkam, peniaze zadržiava naďalej i keď na jeho strane za danej situácie
dochádza k bezdôvodnému obohateniu.

2. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, strany sporu sa pojednávania nezúčastnili, žalobca

prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne sa z neúčasti ospravedlnil, doručenie predvolania bolo
riadne vykázané, preto súd konal v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015
Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP").
3. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to dokladom Tatra banky, a.s.,
Bratislava o vklade hotovosti/Deposit vo výške 2 911,23 eur zo dňa 18.4.2016, výzvou na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 23.3.2017 a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca spolu so Š. K. N.K. I. vykonávali práce pre spoločnosť E.. Podľa dohody mzda mala byť

pripísaná na účet žalovaného. Reálne, podľa dokladu vystaveného Tatra bankou, a.s., Bratislava zo dňa
18.4.2016, na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX bola vložená suma 2 911,23 eur s popisom transakcie
mzda I. Š., N., C. s tým, že na menovaných a teda aj na žalobcu pripadá mzda vo výške 970,41 eur.
Žalovaný dobrovoľne uvedenú sumu nevydal, ani po výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
dňa 23.3.2017 k stanovenému termínu 10.4.2017. Žalovaný od 11.4.2017 sa dostal do omeškania s
peňažným plnením.
5. Uvedené skutočnosti potvrdila splnomocnená zástupkyňa žalobcu, jeho matka.

6. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

10. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na
úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

12. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov:
a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane
povinného (obohateného),
b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,

ktoré sú v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ),
c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom
táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného,
d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik
bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

13. Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t.j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné
predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami individuálne určenými samostatný záväzkový právny vzťah
bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka). Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil
z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu

došlo.

14. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní
ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súd nie je viazaný kvalifikáciou nároku, ako
ju prezentuje žalobca. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne

merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore
s právom uznanými dôvodmi. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech,
ktorý by vlastník veci mohol teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho
úkor buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za
bežných okolností stalo. Bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia, ktoré malo byť poskytnuté

inej osobe (veriteľovi) od jej dlžníka, nie je obohatením na úkor veriteľa, ale na úkor dlžníka.

15. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Predmetom

bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci vrátane peňazí. V ustanovení § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia.
Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2
a § 454 Občianskeho zákonníka.16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný čo do
základu a výšky, ktorý bol subsumovaný pod ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože

sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a je povinný obohatenie vydať, lebo išlo o plnenie
bez právneho dôvodu, v danom prípade vo výške 970,41 eur.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a to od nasledujúceho dňa, po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve
zo dňa 23.3.2017 ku dňu 10.4.2017. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne
nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo
výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

21. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.