Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114217637
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114217637.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX X. T. D., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so
sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1. Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného AK Antol s..ro., so sídlom Kupeckého
2542/72, 902 01 Pezinok, 2. INVEST-KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 031 03 Bratislava, o

určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s.
verzia 1/2009 k Zmluve o úvere - dostupná pôžička uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a N. I., nar.
XX.XX.XXXX v bode 3.2 v znení:

„ Banka môže upravovať RPMN, úrokové sadzby, poplatky a ostatné náklady nevstupujúce do RPMN v

dôsledku zmien legislatívneho, ekonomického (napr. pri zmene základnej úrokovej sadzby vyhlasovanej
Národnou bankou Slovenska - NBS), podnikateľského (napr. pri zmene indexu spotrebiteľských cien
zverejňovaných Štatistickým úradom SR) alebo technického prostredia alebo zmien parametrov úveru
alebo produktu Banky. Tieto zmeny Banka uskutoční zmenou alebo doplnením Oboznámenia a/alebo
Oznámenia a/alebo Sadzobníka, pričom tieto zmeny a/alebo doplnky nadobúdajú účinnosť ku dňu v ňom

uvedenom. Aktuálne znenie Sadzobníka, Oznámenia, Oboznámenia a Formulár sú k dispozícii na OM.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o úvere - dostupná pôžička uzavretej medzi
Poštovou bankou, a.s. a N. I., nar. XX.XX.XXXX v bode 7. v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach“

v spojení s bodom 11.2. Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. verzia 1/2009 v znení

„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe
ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“

v spojení s bodom 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok v znení:

„Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a rozhodovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

a v spojení s bodom 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok v znení:

„Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. „

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Žalobca má proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade a to proti každému z nich zvlášť,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.06.2014 sa žalobca pôvodne voči žalovanému 1. Poštovej banke,
a.s. domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v petite žaloby špecifikovaných. Pokiaľ ide

o dôvody neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalobca poukázal na § 12 ods.1, 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobcu jednostranná zmena zmluvných podmienok je v
zmysle § 53 ods. 4 písmeno i) OZ prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak dodávateľ
umožní spotrebiteľovi náležite prehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou.
1.1. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, jej neprijateľnosť žalobca

vidí v tom, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke síce umožňuje obrátiť sa na všeobecný súd, ale
spotrebiteľjezároveňnútenýpodrobiťsarozhodcovskémukonaniu,aktotokonanievyvoláveriteľ,čímje
spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože je nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, aj keď si to výslovne neželá. Ide o rozhodcovskú doložku, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a ktorá je umiestnená v rámci

obchodných podmienok štandardnej zmluvy, teda bez osobitného vyjednania.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy, ktorej súčasťou mali byť
žalobcom tvrdené neprijateľné podmienky z postupcu Poštová banka, a.s. na postupníka obchodnú
spoločnosť Invest Kapital, a.s. V súvislosti s týmto postúpením pohľadávky Invest Kapital, a.s. navrhol

súdu zmenu účastníka v konaní postupom podľa § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Na
základe záväzného pokynu Krajského súdu v Prešove, zmena účastníka konania na strane žalovaného
pripustená nebola.

3. Podaním došlým súdu dňa 19.11.2015 žalobca rozšíril svoju žalobu aj proti žalovanému v 2. rade,

ktorého vstup do konania bol pripustený uznesením č. k. 9 C/127/2014 -72 zo dňa 18.02.2016.

4. Súd opakovanie pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, ktoré boli ako
zmluvná dokumentácia predložená stranami sporu a dospel k nasledujúcim zisteniam: Dňa 14.12.2009
bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako medzi dlžníkom a veriteľom, uzatvorená Zmluva

o úvere - dostupná pôžička. Súčasťou tejto zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre úver -
dostupná pôžička verzia 1/2009, ako aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.12.2009. V
rámci zmluvy o úvere sa v bode 7. nachádza zmluvné dojednanie nasledujúceho znenia: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných

podmienkach.“ Obchodné podmienky ďalej obsahujú ustanovenie bodu 3.2 uvedené vo výroku tohto
rozsudku, ako aj ustanovenie bodu 11.2 uvedené vo výroku tohto rozsudku. Všeobecné obchodné
podmienky potom obsahujú precizáciu rozhodcovskej doložky, pričom znenie týchto všeobecných
podmienok a to rozhodujúcich bodov 10.2.2 a 10.2.3 je uvedené vo výroku tohto rozsudku.5. Žalovaný v 1. rade Poštová banka, a.s. sa k žalobe vyjadrila písomným podaním došlým súdu
dňa 07.08.2014 (č. l. 19-21). V prvom rade namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu
postúpenia pohľadávky z predmetného úveru na žalovaného v 2.rade. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku uvedenú v článku 3 bodu 3.2 Obchodných podmienok, žalovaný v 1. rade uviedol, že mu nie
je zrejmé, v čom by mala spočívať neprijateľnosť daného ustanovenia, pokiaľ samotný zákon pripúšťa,
že je možné úrokovú sadzbu meniť. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že argumentácia zákonom číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je nesprávna,
pretože v čase uzavretia úverovej zmluvy bol účinný zákon číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ktorý žalobcom v žalobe citované ustanovenia neobsahuje. Súd konštatuje, že toto tvrdenie
žalovaného 1. je správne. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcu sa rozhodcovskej
doložky, žalovaný v 1.rade má tiež za to, že táto žiadnym spôsobom nemohla negatívne postihovať
žalobcu a preto v žiadnom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde.

6. Súdu bola zo strany žalovaných predložená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k

postúpeniupohľadávkyzposudzovanejzmluvyoúverezožalovanéhov1.radenažalovanéhov3.rade.

7. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej žalobe. Žalobca
odôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade tak, že na tohto bola postúpená pohľadávka a preto
sa dostáva do pozície obchodníka. Zároveň má za to, že zostáva pasívne vecne legitimovaným aj

žalovaný v 1. rade, pretože on bol tým, ktorý spotrebiteľskú zmluvu o úvere so žalobcom uzavrel.
7.1. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v 1. rade, tento zotrval na svojom názore, že nie je daná
jeho pasívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, argumentoval splnením povinností
uvedenej v § 93b zákona o bankách. Rovnako aj žalovaný v 2. rade zastával názor, že rozhodcovská
doložka je dojednaná v súlade s platným právnym poriadkom a žiadnym spôsobom nie je vo vzťahu k

žalobcovi hrubo nerovnovážna.

8. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy dňa
14.12.20109 - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
písm. i) - umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve,
písm.r) - vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C-92/11 - Články 3 a 5 smernice 93/13 v spojení s článkom 3 ods. 3 smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný
trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely

posúdenia, či štandardná zmluvná podmienka, ktorou si dodávateľ vyhradí právo meniť poplatky za
dodávky plynu, spĺňa alebo nespĺňa požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti stanovené
v týchto ustanoveniach, má zásadný význam:
- či zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny týchto poplatkov, aby
spotrebiteľ mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať prípadné zmeny týchto

poplatkov. Nedostatok informácií v tejto súvislosti pred uzavretím zmluvy v zásade nemožno nahradiť len
tým, že spotrebitelia budú v priebehu realizácie zmluvy v dostatočnom predstihu informovaní o zmene
poplatkov a o ich práve zmluvu vypovedať, ak s touto zmenou nesúhlasia, a
- či spotrebiteľ môže za konkrétnych podmienok skutočne zrealizovať možnosť výpovede.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.2 Obchodných podmienok pre úver - dostupná
pôžičkaverzia1/2009,súdzastávanázor,ženemožnovylúčiťprípady,kedybyboloplatnýmustanovenie
obchodných podmienok, prípadne zmluvy v užšom význame slova o tom, že či už zmluva alebo
obchodné podmienky ako jej súčasť môžu za splnenia precízne stanovených kritérií umožniť ichjednostrannú zmenu zo strany dodávateľa. Súčasná právna úprava tento stav priamo predpokladá
v § 53 ods.15 písm.a) OZ - za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje
podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z

vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za
finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa
dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú
zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou
vypovedať túto zmluvu. Súd teda uvádza, že samotné ustanovenie bodu 3.2. obchodných podmienok

pre úver - dostupná pôžička nepovažuje bez ďalšieho za neprijateľné ale jeho neprijateľnosť v
prejednávanej veci je daná tým, že kritéria možnej jednostrannej zmeny zmluvných dokumentov
zo strany dodávateľa nie sú vyčerpávajúco úplné a ďalej preto, že napriek tomu, že môže dôjsť
k jednostrannej podstatnej zmene parametrov úverovej zmluvy, bod 3.2. neumožňuje spotrebiteľovi
v dostatočnej časovej lehote rozhodnúť sa, či takéto zmeny príjme alebo bez sankcií pristúpi k
ukončeniu predmetnej úverovej zmluvy. Práve vyššie uvedené dôvody a nedostatky bodu 3.2 podľa

súdu zakladajú hrubo nerovnovážny stav medzi právami a povinnosťami dodávateľa a právami a
povinnosťami spotrebiteľa. Len na margo súd uvádza, že v rámci obchodných podmienok pre úver
sa nachádza aj článok 6 s názvom „Zmeny OP“, podľa ktorého: „ V prípade ak dôjde k zmene OP, je
klient oprávnený nesúhlasiť s touto zmenou, pričom tento nesúhlas musí vyjadriť písomným oznámením
doručenýmbankevlehote15dníodzverejneniazmeny.Akklientvuvedenejlehotevyjadrísvojnesúhlas

a nedôjde k dohode medzi bankou a klientom, považuje sa nesúhlas klienta za výpoveď zmluvy o úvere.“
V prípade, ak by takéto ustanovenie bolo obsiahnuté aj v bode 3.2 Obchodných podmienok pre úver
- dostupná pôžička, ktoré má na spotrebiteľa podstatnejší dopad ako zmena obchodných podmienok,
pretože bod 3.2 hovorí priamo o zmene RPMN, úrokových sadzieb, poplatkov a ostatných nákladov
nevstupujúcich do RPMN, teda kritérií podstatných pre rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či zmluvu o

spotrebiteľskom úvere uzavrie alebo nie, bolo by možné uvažovať o súladnosti bodu 3.2 so zákonom
v prípade dostatočnej precizácie dôvodov umožňujúcich jednostrannú zmenu zmluvných dokumentov
dodávateľom.

10. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku a jej prijateľnosť, či neprijateľnosť, procesný súd

poukazuje na právnu argumentáciu Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.6Coe/210/2012, s ktorou
sa stotožňuje: „S oprávneným nie je možné súhlasiť, že došlo k naplneniu § 93b ZoB. Podľa § 93b
ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zradeným podľa osobitného zákona, a to tak,

aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
zmluvy, na riešenie ich vzájomných sporoch z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne
vyjednanierozhodcovskéhokonaniazostranyspotrebiteľa,atopopoučeníodôsledkujehorozhodnutia.

Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných
podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,

že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení
o proti dodávateľovi. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňa rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona a žeby s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.“

10.1. Procesný súd poukazuje na bod 7. zmluvy o úvere s názvom „Dostupná pôžička“, podľa
ktorého zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Je zrejmé, že v prejednávanej veci žalovaný nepreukázal,
že z jeho strany došlo k osobitnému poučeniu žalobcu o následkoch prijatia ponuky rozhodcovskej

doložky. Bod 7. zmluvy o úvere je formulovaný tak, že priamo obsahuje zakotvenie rozhodcovskej
doložky, pričom z neho nie je zrejmé, že všeobecné obchodné podmienky umožňujú rozhodcovskú
doložku odmietnuť. Súd považuje za dôležité to, že všeobecné obchodné podmienky v spojení s
bodom 7. zmluvy o úvere sú sofistikovane formulované tak, aby žalovaný 1. - banka dosiahol svojcieľ, teda uzavretie rozhodcovskej doložky. Pokiaľ § 93b Zákona o bankách hovorí, že banka má
povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy, potom v prejednávanej veci rozhodcovská doložka takýmto spôsobom dojednaná nebola. Z
bodu 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva dodržanie litery zákona, že spotrebiteľ
sa má rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku prijme alebo nie. Takéto znenie zákona je naplnené tým,
že potom ako dôjde zo strany banky k vysvetleniu podstaty rozhodcovskej doložky, je priamo v zmluve
o úvere alebo v osobitnej rozhodcovskej zmluve uvedená možnosť vyznačiť spotrebiteľom vybranú

možnosť, a teda, či návrh rozhodcovskej zmluvy prijíma alebo nie. V tomto prípade naopak v rozpore so
zákonom a odbornou starostlivosťou ako zásadou, ktorou by banka pri svojej činnosti mala byť vedená,
preniesol žalovaný povinnosť konať na spotrebiteľa nezákonným spôsobom tým, že mu neumožnil
vybrať si, či rozhodcovskú doložku prijme alebo nie, (pričom je zrejmé, že v prípade ak by zo strany
spotrebiteľaksúhlasusrozhodcovskoudoložkounedošlo,nebolbypovinnýnažiadnekonanie,prípadne
by stačilo vyznačiť možnosť, že rozhodcovskú doložku neprijíma), ale svojej povinnosti sa zbavil

tak, že aktivitu v tomto smere preniesol na spotrebiteľa tým spôsobom, že tento ak nechcel, aby
rozhodcovská doložka v zmluve a všeobecných obchodných podmienok už zakotvená bola pre neho
záväzná, musel vyvinúť aktívne konanie a banke písomne doručiť oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, a to najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy. Je teda zrejmé,
že na rozdiel od zákonom predpokladaného prípadu, že rozhodcovská doložka bude pre spotrebiteľa

záväzná len vtedy, ak vyvinie aktivitu k jej prijatiu, v tomto prípade bola rozhodcovská doložka nastavená
tak, že vyžadovala aktivitu spotrebiteľa, ak chcel dosiahnuť to, aby touto rozhodcovskou doložkou
viazaný nebol. V tomto prípade nejde o nič iné ako o obchádzanie zákona, a to § 93b zákona o
bankách, keď sa navonok neutrálnym spôsobom dosahuje výsledok, ktorý zákon nepredpokladá, a to
výsledokvýslovnepriaznivýpredodávateľaakosilnejšiuzmluvnústranu,zmluvuavšeobecnéobchodné

podmienkypripravujúcu,atedasnimioboznámenánaúkorspotrebiteľa.Jechimérou(falošnýmzdaním)
si myslieť, že v čase podpisovania úverovej zmluvy by bol spotrebiteľ schopný prečítať a analyzovať 36
strán všeobecných obchodných podmienok, v rámci ktorých bola zakotvená aj rozhodcovská doložka
a spôsob jej odmietnutia. Súd má teda za to, že žalovaný v tomto prípade porušil zákon o ochrane
spotrebiteľa, spreneveril sa svojej povinnosti konať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a

v súlade s dobrými mravmi, a prevážil povinnosti v zmluvnom vzťahu na stranu spotrebiteľa tak,
že zmluvnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky bolo potrebné vyhlásiť za neprijateľnú.
Neprijateľnosť je daná nielen samotným obsahom rozhodcovskej doložky (povinnosť spotrebiteľa sa
jej podrobiť, ak je žaloba podaná dodávateľom) ale najmä spôsobom, akým ju žalovaný v zmluvnom
vzťahu dosiahol.

11. Neprijateľnosť zmluvných podmienok bola vyhlásená okrem už vyššie citovaných aj podľa
nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - Banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,

že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i) ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.
Podľa § 298 ods. 1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.12. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1. a žalovaného 2., súd má za to, že v
prejednávanej veci sú vecne pasívne legitimovaní obaja, a to z nasledujúcich dôvodov:
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, súd už v uznesení týkajúcom sa návrhu na

zmenu účastníka konania citoval rozhodnutie NS ČR vychádzajúce z obdobnej právnej úpravy aká platí
v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29ICdo/26/2012, podľa ktorého: „Dôsledkom
zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zmena strán kúpnej zmluvy. Postupcu pohľadávky z titulu kúpnej
ceny(predávajúceho)takinaďalejzaťažujepovinnosťdodaťkupujúcemudohodnutýtovarakupujúcimá
bez ohľadu na zmenu v osobe veriteľa pohľadávky z titulu kúpnej ceny - tejto povinnosti zodpovedajúce

právopožadovaťodpredávajúcehododanietovaru;kupujúcemuzostalobezďalšiehozachovanéiprávo
od kúpnej zmluvy pre porušenie tejto povinnosti predávajúcim odstúpiť, pričom nič nebráni stranám
kúpnej zmluvy, aby sa dohodli na zrušení kúpnej zmluvy. Keďže sa postupník nestal stranou kúpnej
zmluvy (namiesto predávajúceho - postupcu), je celkom zjavné, že odstúpenie od kúpnej zmluvy musí
druházmluvnástrana(kupujúci)urobiťvovzťahukpredávajúcemu;rovnakotakdohoduozrušeníkúpnej
zmluvy nemôže s kupujúcim uzavrieť postupník, ale postupca, ktorý zostáva naďalej stranou kúpnej

zmluvy (predávajúci).“
12.1. Keďže postúpením pohľadávky na zaplatenie nesplatenej časti úveru nedochádza k zmene
účastníka úverovej zmluvy, účastníkom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a
žalobcom, tak žalovaný v 1. rade ostáva. Ak jedným zo základných účelov vyslovenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky je povinnosť zdržania sa dodávateľa túto zmluvnú podmienku ďalej používať (§ 53a

OZ - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.) a zmluva, obchodné
podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky boli vytvorené práve žalovaným v 1. rade a boli a sú
ním ďalej používané, je daná pasívna vecná legitimácia a právny záujem na tom, aby rozsudok súdu bol

účinný aj voči žalovanému v 1. rade ako tvorcovi uvedených zmluvných dokumentov, pričom právoplatný
rozsudok mu zabráni používať tieto zmluvné podmienky, resp. domáhať sa nárokov z úverovej zmluvy,
ktoré by boli vo svojom základe, prípadne výške ovplyvnené použitím týchto zmluvných podmienok.
Žiada sa ešte zdôrazniť, že podľa § 506 Obchodného zákonníka - ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od

zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Dôsledkom odstúpenia veriteľa
od zmluvy o úvere, je tak oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Rovnaký cieľ
(vrátenie úveru spolu s úrokmi) možno dosiahnuť aj dohodou o predčasnom zosplatnení úveru, pričom
tento spôsob sa od predchádzajúceho líši tým, že na rozdiel od odstúpenia od zmluvy, pri dohode o

zosplatnení a jej aplikácii zmluva o úvere ostáva v platnosti. Je teda zrejmé, že napriek predčasnému
zosplatneniu úveru, úverová zmluva existuje naďalej a jednou z jej strán je žalovaný 1.
12.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol pohľadávku na
nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia aj tohto žalovaného.
Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade je singulárnym právnym

nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti požadovaných zmluvných
podmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne stanovené, že v prípade
žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi, bude musieť rozhodujúci súd
vychádzať z toho, že prípadné zmeny pohľadávky, ktoré sa udiali na základe bodu 3.2 sú neplatné,
a preto pohľadávka nemôže byť ovplyvnená týmito zmenami a zároveň pre prípadný spor medzi

postupníkom a žalobcom o zaplatení nesplatenej časti úveru právoplatným vyslovením neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky bude dané, že postupník si svoj nárok na zaplatenie nemôže uplatniť na
rozhodcovskom súde ale musí si ho uplatniť na súde všeobecnom.

13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V konaní bol úspešný žalobca, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% od každého
zo žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (3)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.