Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508201165
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2508201165.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: M. S., narodený
XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, A., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, so sídlom M.
Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: Obec Trebatice, so sídlom Hlavná 247/107, Trebatice, zastúpenej
advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o zaplatenie 8.298,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. augusta 2014 č.
k. 4C/509/2008 - 297, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.298,48 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 7.11.2007 do zaplatenia a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 3.603,08 eur a náhradu iných trov konania v sume 995,41 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Toto svoje v poradní už druhé rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne
ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 vety prvej a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; vecne potom záverom o bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorá

bez právneho dôvodu prijala od žalobcu sumu 8.298,48 eur (pôvodne 250.000 Sk). Súd prvej inštancie
uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná na základe schválenia predaja nehnuteľnosti obecným
zastupiteľstvom predala kúpnou zmluvou z 30. júna 2006 predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o. za kúpnu cenu 3.418.240 Sk, ktorá bola uhradená v desiatich splátkach v období od 7.
augusta 2006 do 31. októbra 2006, pričom druhá splátka v poradí bola uhradená 9. augusta 2006 v
sume 250.000 Sk, ktorú platbu si žalovaná započítala na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo
tiež sporné, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bol

žalobca povinný platiť sumu 250.000 Sk žalovanej. Sporné medzi stranami bolo, či predmetná platba
bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi alebo z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade,
s.r.o. a či žalobca plnil za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. alebo za seba. Žalobca v konaní preukázal,
že predmetnú platbu vykonal osobne 9. augusta 2006 na účet žalovanej a platbu identifikoval ako
zálohu na kúpu nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z potvrdenky pokladničnej operácie. Žalobca uviedol, že
predmetnú platbu nevykonal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., ale za seba, nakoľko mal záujem o
kúpu nehnuteľnosti v obci Trebatice, pri kúpe ktorej mu prisľúbil pomoc konateľ spoločnosti WinHaus

Trade, s.r.o. - pán O., s ktorým však nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Peniaze na uhradenie
predmetnej platby si žalobca požičal, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka M. F., ktorý potvrdil,
že sumu 250.000 Sk žalobcovi požičal na kúpu pozemku. Všetky platby kúpnej ceny s výnimkou
platby z 9. augusta 2006 boli vykonané osobne konateľom spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., čovyplýva z jednotlivých potvrdeniek pokladničnej operácie, pričom tieto platby sú identifikované uvedením
označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ako i tým, že ide o zálohu, resp. zálohu za pozemok. Jedine
platba vykonaná žalobcom 9. augusta 2006 v prospech účtu žalovanej je označená len ako záloha

za kúpu nehnuteľnosti, bez označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalobca disponuje originálom
dokladu o predmetnej platbe, ktorý sa v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nachádza len
vo fotokópii. Naproti tomu v spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. sa ani po vykonaní miestneho daňového
šetrenia nenachádza žiadny doklad o poverení žalobcu vykonaním predmetnej platby, ani o vydaní tejto
sumy spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. a jej prevzatí žalobcom. Žalobca v danom čase pôsobil

pre spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. ako živnostník, nebol jej zamestnancom a nebol oprávnený za
spoločnosť vykonávať žiadne platby, pričom prevzatie predmetnej sumy 250.000 Sk tvrdí len konateľ
spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., ktorý túto skutočnosť iným spôsobom nepreukázal, keďže ani svedok
pán M. si na takúto situáciu nepamätá. Zverenie hotovosti 250.000 Sk bez akéhokoľvek potvrdenia či
poverenia a následné nežiadanie si originálu dokladu o vklade tejto sumy na účet žalovanej nie je nijako
logicky zdôvodniteľné. Výpoveďou svedkyne pani B., účtovníčky spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., sa

preukázalo nepravdivé tvrdenie konateľa spoločnosti, že kópiu potvrdenky pokladničnej operácie z 9.
augusta 2006 odovzdával účtovníčke žalobca, nakoľko svedkyňa uviedla, že túto kópiu jej odovzdal
za účelom zaúčtovania sumy na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť sám konateľ spoločnosti, od
ktorého si aj žiadala originál tohto dokladu, ktorý jej prisľúbil dodať, čo však neurobil. Bolo preukázané,
že predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi a nie z prostriedkov patriacich

spoločnostiWinHausTrade,s.r.o.Kotázke,čižalobcaplnilzasebaalebozaspoločnosťWinHausTrade,
s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmyslom žalobcu nebolo plniť za spoločnosť WinHaus
Trade, s.r.o. jej záväzok z kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie mal za to,
že pre rozhodnutie v danej právnej veci nebol rozhodujúci konkrétny obsah právneho vzťahu medzi
žalobcom a konateľom spoločnosti, i s ohľadom na okolnosť, že konateľ spoločnosti akýkoľvek zmluvný

vzťah (o kúpe nehnuteľnosti) medzi nimi popieral. Z vyjadrení žalobcu však jednoznačne vyplýva,
že on osobne mal záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, k čomu mu mal dopomôcť konateľ
spoločnosti.Žalobcamalosobnezáujemokúpučastipredmetnejnehnuteľnosti,pretonapokynkonateľa
spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. poukázal sumu 250.000 Sk na účet žalovanej. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že úmyslom žalobcu bolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. časť jej záväzku.

Argumentžalovanej,žetátoprijalaplneniesumy250.000Skpoukázanejnajejúčetvzmysle§332ods.1
Obchodnéhozákonníkaakoplneniezáväzkudlžníka,tedaspoločnostiWinHausTrade,s.r.o.,ponúknuté
treťou osobou, teda žalobcom, ak s tým dlžník súhlasí, neobstojí. V prvom rade žalovaná v čase prijatia
plnenia nemala vedomosť, že ide o plnenie ponúknuté treťou osobou, čo preukazuje nie len vyjadrenie
žalovanej, ale aj výpisy z príjmového účtu žalovanej, okrem toho v danom čase žalovaná nepredávala

inú nehnuteľnosť, preto všetky platby identifikované ako záloha za pozemok zúčtovala na kúpnu cenu za
predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa až listom žalobcu z 30. októbra 2007, ktorým požiadal o vrátenie
sumy 250.000 Sk, dozvedela, že túto časť kúpnej ceny neuhradila spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o.,
resp. sa táto skutočnosť pre žalovanú stala pochybná. Žalovaná písomne vyzvala spoločnosť WinHaus
Trade, s.r.o. o doloženie dokladov, prečo potvrdenie o pokladničnej operácii realizované žalobcom

spoločnosť zaradila ako jej platbu do svojej účtovnej evidencie, na čo jej spoločnosť WinHaus Trade,
s.r.o. oznámila, že žalobca bol konateľom spoločnosti poverený a splnomocnený platbu vykonať z
finančných prostriedkov spoločnosti, avšak žiadne doklady o plnomocenstve, či poverení nedoložila.
Spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. nielenže nevyjadrila súhlas s plnením jej záväzku tretou osobou, ale
dokonca vyvrátila skutočnosť, že išlo o plnenie ponúknuté treťou osobou, nakoľko tvrdila, že išlo priamo

o plnenie dlžníka prostredníctvom splnomocnenca. V danom prípade taktiež nebolo preukázané, že
žalobca plnil za dlžníka, teda spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., čím by v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka vznikol žalobcovi nárok domáhať sa bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o., no nebolo preukázané ani to, že žalobca konal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o, čo
súd prvej inštancie odôvodnil o. i. aj tým, že ak sú pochybnosti o tom, či niekto konal ako zástupca,

platí nevyvrátiteľná domnienka, že konal vo vlastnom mene. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva
z bezdôvodného obohatenia tak bol žalobca (nakoľko v jeho majetkovej sfére došlo k strate finančnej
hotovosti 250.000 Sk) a pasívne legitimovanou žalovaná (keďže prijala od žalobcu plnenie bez právneho
dôvodu).

2. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a vecne priznaním v konaní úspešnému žalobcovi náhrady iných trovkonania za ním zaplatené súdne poplatky vo výške 995,41 eur (za žalobu 497,91 eur a za odvolanie
497,50 eur) a trov právneho zastúpenia vo výške 3.603,08 eur (namiesto žalobcom požadovaných
3.899,67 eur). Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal odmenu vo výške 2.848,08 eur za 12 úkonov

právnej služby (12 x 237,34 eur), a to konkrétne za 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia - 19. novembra
2007, 2/ podanie žaloby - 13. februára 2008, 3/ účasť na pojednávaní - 8. októbra 2009, 4/ účasť
na pojednávaní - 24. novembra 2009, 5/ písomné poddanie na súd - 3. februára 2010, 6/ účasť na
pojednávaní - 16. marca 2010, 7/ odvolania voči rozsudku - 17. mája 2010 podanie, 8/ účasť na
pojednávaní pred odvolacím súdom - 20. septembra 2011, 9/ účasť na pojednávaní - 18. februára 2014,

10/ účasť na pojednávaní - 6. mája 2014, 11/ účasť na pojednávaní - 22. júla 2014 a 12/ účasť na
pojednávaní-29.júla2014;režijnýpaušálvsume87,32eur(1úkonvroku2007á5,91eur,1úkonvroku
2008 á 6,31 eur, 2 úkony v roku 2009 á 6,95 eur, 3 úkony v roku 2010 á 7,21 eur, 1 úkon v roku 2011 á
7,41 eur a 4 úkony v roku 2014 á 8,04 eur); v súvislosti s cestou na pojednávanie pred odvolacím súdom
na trase Piešťany - Trnava a späť náhradu za stratu času v sume 48,08 eur (4 polhodiny x uplatnených
12,02 eur) a cestovné v sume 19,09 eur za spotrebované pohonné hmoty v sume 6,28 eur (spotreba

6,7l/100 km x cena PHM 1,339 eur x vzdialenosť 70 km) a amortizáciu v sume 12,81 eur (0,183 eur x
70 km) a DPH v sume 600,51 eur (20% DPH zo sumy 3.002,57 eur, teda odmeny a náhrad). Súd prvej
inštancie z vyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal náhradu trov v sume 67,38 eur
(odmena 59,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) za účasť na pojednávaní konanom 14. marca 2014, ktoré
bolo odročené bez pojednávania, nakoľko v zmysle § 147 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má

žalobca nárok na náhradu trov za toto pojednávanie voči svedkovi N. O., ktorý tieto trovy zavinil a o čom
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

3. Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie len žalovaná a navrhla ho zmeniť
zamietnutím žaloby (ako aj priznaním náhrady trov konania jej). Dôvodila predovšetkým tým, že súd

prvej inštancie nesprávne dokazovanie zameral na otázku, či bolo žalobcovi spoločnosťou WinHaus
Trade, s.r.o. udelené splnomocnenie na zaplatenie sumy (vtedajších) 250.000 Sk, odkazujúc pritom na
odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré však podľa odvolateľky usmerňovalo na
zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa toho, či žalobca plnil za spoločnosť alebo nie. Mala
za to, že žalobca ani nemusel plniť v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ale mohol plniť sám za

seba, ale s prejavom vôle plniť dlh spoločnosti (čo treba rozlišovať od konania v mene spoločnosti).
Domnienku, resp. omyl žalobcu, že žalovanej plnil svoj vlastný dlh, bol povinný preukázať žalobca a
súd prvej inštancie mal svoje dokazovanie zamerať na to, či bolo úmyslom žalobcu plniť za seba a
či pri vkladaní peňazí na účet žalovanej konal v omyle, že plní svoj vlastný dlh. Zdôraznila tiež, že v
konaní nebolo potvrdené tvrdenie žalobcu o jeho záujme kúpiť nehnuteľnosť od žalovanej a v prospech

takéhoto tvrdenia sa vyslovil len svedok p. F., ktorý ale je (resp. bol) v kamarátskom vzťahu k žalobcovi.
V prípade tohto svedka ide navyše o bezdomovca, ktorý mal ušetrených 250.000 Sk. Odvolateľka v
tejto súvislosti uviedla, že nikdy nebola v rokovaní so žalobcom, keď navyše prevod obecného majetku
podlieha prísnemu schvaľovaciemu procesu. Žalobca sa až po 14 mesiacoch od vloženia sumy na účet
žalovanej domáhal vrátenia peňazí, sám si vo svojich výpovediach odporuje, pričom je to práve on,

kto mal preukázať tvrdenie, že konal v omyle, resp. že sa domnieval, že plní svoj vlastný dlh a nie dlh
spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť pri praktickom stotožnení sa s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho

už v poradí druhého rozsudku, ktorý vychádzal z už skôr vysloveného názoru odvolacieho súdu, ktorým
bol viazaný a ktorého správnosť potvrdilo aj doplnené dokazovanie. Odvolacie námietky žalovanej
označil za zavádzajúce a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca si zároveň uplatnil trovy
konania, ktoré vo vyjadrení aj vyčíslil.

5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že hoci je
právny názor nadriadeného súdu pre súd nižšej inštancie záväzný, táto záväznosť neplatí absolútne.
Po nanovo vykonanom a doplnenom dokazovaní došlo rozhodnutím súdu prvej inštancie k podstatnej
vade v konaní a to k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnej aplikácii dôkazného
bremena, ktoré napokon znamenali nesprávne právne posúdenie veci (aplikáciu § 451 ods. 2 OZ

namiesto správnej aplikácii § 454 OZ), keď za situácie, kedy sa do konkurencie dostali 2 skutkové
podstaty bezdôvodného obohatenia bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa domnieval, že plní voči
žalovanej svoj vlastný dlh. Toto sa žalobcovi preukázať nepodarilo. Z pôvodného dokazovania nebola
preukázaná kľúčová skutočnosť, či žalobca mal záujem kupovať pozemok od žalovanej, aký a kdesa tento mal nachádzať, a teda sa mohol „mylne" domnievať, že plní svoj vlastný dlh voči žalovanej.
Dokonca samotná existencia dokladu o vložení sumy 250.000 Sk žalobcom ako vkladateľom na účet
žalovanej v účtovníctve WinHaus Trade, s.r.o. preukazuje, že spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. toto

plnenie v rozhodnom čase považovala za plnenie za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. Ak by sme
vychádzali z tvrdenia žalobcu o tom, že si plnil svoj vlastný dlh voči žalovanej, potom by nebol dôvod, aby
sa tento doklad nachádzal v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. v súvislosti so zaúčtovaním
kúpnej ceny na účet spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Na pojednávaní dňa 22.7.2014 svedok N. O.
konštatoval nepriaznivú finančnú situáciu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalovaná je toho názoru, ak

by bol žalobca presvedčený o dôvodnosti povinnosti žalovanej vrátiť bezdôvodné obohatenie, finančná
situácia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a (ne)možnosť vymôcť finančné prostriedky od spoločnosti
WinHaus Trade, s.r.o. by boli v tomto kontexte irelevantné. Žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. Krajský súd v Trnave (tunajší odvolací súd) rozsudkom z 18. novembra 2015 č. k. 10Co/439/2014-334

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur do 3 dní.

7. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. decembra 2016
sp. zn. 2 Cdo 91/2016 (ďalej tiež len „zrušujúce uznesenie") tzv. potvrdzujúci rozsudok tunajšieho súdu

zhora zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
dôvodom preň bolo opomenutie doručenia vyjadrenia žalobcu (č. l. 327 spisu) k odvolaniu žalovanej,
čím došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods.
1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016).

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,

aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba

rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe
vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne
medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledkukonania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvého stupňa (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa
aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

14. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

15. Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie
plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo

stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

18. Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva všeobecná
povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia

vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí" je zároveň určená aj pasívna
legitimácia tej-ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby
si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia
žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, keď touto
„oprávnenou" osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal" alebo v

prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát". Zákonodarca pritom bezdôvodné obohatenie definoval
jednak v ustanovení § 455 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka negatívne, čiže vymedzením skutkových
podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie); no najmä v
ustanoveniach§451ods.2a§454Občianskehozákonníkapozitívne,vtomtoprípadetedavymedzením
jednotlivých (osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový

prospech 1/ získaný plnením bez právneho dôvodu, 2/ získaný plnením z neplatného právneho úkonu,
3/ získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4/ získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5/ získaný
tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

19. Napriek tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že tu právny dôvod plnenia bol (keď peniaze mal

poskytnúť v domnienke uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi ním a tu
dotknutou obcou), jeho existenciu sa mu v konaní preukázať nepodarilo. To však vylúčilo len skutkovú
podstatu označenú vyššie poradovým číslom 3/ (majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol), keďže pri nepreukázaní právneho dôvodu plnenia (ktorý odpadol) sa dôkazné
bremeno v takom prípade presúva na žalovanú, ktorá tak musí preukázať existenciu inej skutkovej

podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovanej, podľa
ktorej to bol práve žalobca, kto má preukázať, že plnil vlastný dlh. Jeho nepreukázanie žalobcom totiž
spôsobovalo len to, že tu bolo plnenie majúce znaky plnenia bez právneho dôvodu (zabezpečujúceho
taktiež úspech požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý záver tak prináležalo
spochybniť strane sporu tvrdiacej opak (teda, že ani o túto skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia

ísť nemohlo). Z pohľadu opodstatnenosti žaloby predmetom sporu v prejednávanej veci (i v tomto
odvolacom konaní) tak zostalo, či zo strany žalobcu šlo o plnenie bez právneho dôvodu alebo či šlo o
plnenie za iného (za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám).20. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ten, kto splnil záväzok za iného, má právo
požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám
túto povinnosť voči nemu nemal. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne

plnenie u toho, za ktorého bolo plnené (u spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. to preukázané bolo) a
naopak neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil (keď aj u žalobcu
takáto povinnosť naopak preukázaná nebola). Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona
alebo zo zmluvného záväzku, pričom v prejednávanej veci nebolo sporu o záväzkovo právnom vzťahu
medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. Predpokladom zodpovednosti za získaný

majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je pritom objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného
vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na
strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti),
ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či
nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Pokiaľ ten, kto plnil, tak urobil

nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie
za iného v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, ale o plnenie bez právneho dôvodu
(§ 451 Občianskeho zákonníka). Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká a ten,
kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo
podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za

ktorého bolo plnené. K obohateniu tak môže dôjsť aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na
strane obohateného stav, ktorý obohatený subjekt sám nevyvolal. Bezdôvodným obohatením vzniká
sekundárna (zodpovednostná) povinnosť, predvídaná sankčnou zložkou právnej normy, vydať alebo
aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne získaný majetkový prospech tomu, na úkor koho bol získaný
a naproti tomu postihnutému vzniká právo na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia (viď

rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 103/2001 z 1. novembra 2002 a sp. zn. 2 M Cdo 23/2011
z 29. januára 2013 - druhý z nich citovaný už súdom prvej inštancie).

21. Na to, aby sme mohli skonštatovať existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka v práve posudzovanej veci bolo ale potrebné preukázať, či

sa naozaj plnilo v prospech iného - tu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak v konaní nebolo preukázané,
že žalobca konal v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (takéto tvrdenie konateľa spoločnosti
WinHaus Trade, s.r.o. dokazovanie nepotvrdilo), správne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou
pôvodu peňazí (či šlo o peniaze žalobcu alebo o peniaze spoločnosti) ako i otázkou v prospech koho
mal žalobca úmysel plniť (či vo svoj alebo v prospech spoločnosti).

22. Pôvod peňazí bolo obtiažne zo strany žalovanej preukázať, keďže v tejto súvislosti šlo o spor žalobcu
a konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Odhliadnuc od toho, že konateľ spoločnosti WinHaus
Trade, s.r.o. v konaní trval na tom, že žalobca plnil žalovanej v jeho mene a nie len v jeho prospech
(ktorá skutočnosť sa, ako je uvedené už vyššie, nepotvrdila), tvrdil tiež, že žalobca plnil žalovanej z

prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Takýto postoj konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
bolo možné očakávať, keďže pri preukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
a disponovania ním prostriedkami tejto spoločnosti by aj prípadný neúspech žalobcu v tomto konaní
(proti žalovanej) nemohol viesť k úspechu požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
smerovanej voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (nakoľko by sa konalo v jej mene a s jej finančnými

prostriedkami). Tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., že sporná suma bola žalobcovi
poskytnutá spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. sa však tiež preukázať nepodarilo, keďže ani osoby
majúce prehľad o činnosti spoločnosti (iné ako konateľ a žalobca, ktorý v nej pôsobil len určitý čas)
toto nepotvrdili a konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nedoložil žiadny relevantný doklad, ktorý by
odovzdanie peňazí žalobcovi preukázal.

23. Druhou otázkou potom zostalo to, či žalobca (zo svojho) plnil v úmysle plniť za seba alebo za
spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. Konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. z pochopiteľných dôvodov
(aj pri nepreukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti ako ani disponovania ním prostriedkami
spoločnosti) trval na tom, že v každom prípade malo ísť o plnenie v prospech spoločnosti. Z prostredia

spoločnosti túto skutočnosť ale nik nepotvrdil (keď sporná suma ako časť kúpnej sumy v účtovníctve
síce evidovaná bola, no evidencia v žiadnom prípade nepreukazovala úmysel žalobcu plniť v mene
spoločnosti, keďže pri vedení účtovníctva vo vzťahu ku kúpe nehnuteľností od obce sa vychádzalo
len z tvrdení konateľa spoločnosti a dokladov ním predložených na účel evidencie). Hoci je zrejmé,že uvedenú sumu za časť kúpnej ceny považovala okrem konateľa spoločnosti aj žalovaná, tá sa
pri započítaní časti kúpnej ceny spoliehala len na tvrdenie konateľa spoločnosti. Ak tu bol potom
rozpor v tvrdeniach žalobcu a konateľa spoločnosti (na ktorého strane stála žalovaná), ktorý bol len

v rovine tvrdenia proti tvrdeniu (ani žalobca ani konateľ spoločnosti a taktiež žalovaná nepredložili
žiaden listinný dôkaz, ktorý by slúžil na podporu ich argumentácie - keďže svedecké výpovede im k
tomu neposlúžili), jediným prostriedkom spôsobilým vyriešiť tento „spor" zostalo len potvrdenie o vklade
peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Práve v tomto potvrdení ale nemožno nájsť žiadnu súvislosť
so záväzkoprávnym vzťahom medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o., keďže obsahuje

len údaje o vloženej hotovostnej sume (250.000 Sk) a jej vkladateľovi (žalobcovi), čím sa aj odlišuje
od ostatných vkladov spoločnosti obsahujúcich jej označenie. Zo sporu tvrdení žalobcu a konateľa
spoločnosti sa tak dôkazné bremeno presunulo na žalovanú, ktorá pre úspech jej obrany v spore medzi
ňou a žalobcom takto musela sama predniesť dôkazy preukazujúce dôvod započítania sumy 250.000
Sk v prospech spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak tak ale neučinila a bez ďalšieho sa uspokojila len
s dodatočným odobrením konateľa spoločnosti (že šlo o časť kúpnej ceny), nemôže jej nedôslednosť

v evidencii finančných transakcií negatívne zasahovať do postavenia osoby tým dotknutej (žalobcu).
Žalovaná sa tak zjavne bez vlastného zavinenia (ktoré pri objektívnej zodpovednosti ale potrebné nie je)
dostala do situácie, v ktorej existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 454 Občianskeho zákonníka nepreukázala.

24. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto

bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 z 1. marca 2007).

25. Odvolací súd sa napokon stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie
ustanovenia § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka na daný prípad, ktorého aplikáciu vyvracia nielen

tvrdenie žalobcu, že plnil svoj dlh a z vlastných peňazí, ale aj tvrdenie svedka N. O. (konateľa spoločnosti
WinHaus Trade, s.r.o.), že žalobca plnil ako splnomocnenec z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade,
s.r.o., pričom ani jedno tvrdenie nenapĺňa skutkovú podstatu uvedeného ustanovenia, t. j. plnenie
tretej osoby (nie splnomocnenca) záväzku dlžníka veriteľovi. Preto ani žalovanou podsúvané tvrdenie,
že konkludentne súhlasila s plnením žalobcu, nemohlo ovplyvniť vyššie uvedený záver, keďže sama

žalovaná nemala vedomosť, že ide o plnenie poskytnuté treťou osobou.

26. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú

ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov námietka nedostatkom tzv. pasívnej legitimácie žalovanej
nebola dôvodnou a odvolanie žalovanej tak za opísaného stavu vecí bolo bez najmenšej nádeje na
úspech. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o
trovách konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd
nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).