Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413208551
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413208551.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ D. S., nar. XX.
XX. XXXX, 2/ M. S., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom L. D. č. X, G. I., obaja v konaní právne
zastúpení Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, Dolná 7, Banská Štiavnica, proti žalovaným: 1/ I. G., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G. č. XXX/X, G. I., v konaní právne zastúpený JUDr. Viktorom Šurkom,

advokátom, SNP 120, Žiar nad Hronom, 2/ F.. E. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, J., v
konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/89/2013 - 195 zo dňa 20. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/89/2013 - 195 zo dňa 20. 09. 2016 p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania na účet právneho
zástupcu žalovaného 1/.

III. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 1/

priznal voči žalobcom 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania. (výrok II.). Žalovanej 2/ náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal (výrok III.) a štátu priznal voči žalobcom 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania
(výrok IV.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16. 07. 2013
sa po pripustení jej zmeny žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosť parcela registra E
parc. č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2 evidovaná na LV č. XXXX k.ú. G.Y. je zaťažená vecným
bremenom, ktorému zodpovedá právo pešieho prechodu v prospech nehnuteľnosti, pozemku parcely
registra C parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 evidovaná na LV č. XXXX pre k.

ú. G. I., ohraničené bodom 39 1879 0004 a bodom 1, úsek v dĺžke 1,30 m, bodom 1 a bodom 2, úsek
v dĺžke 9,59 m, bodom 2 a bodom 3, úsek v dĺžke 2,01 m, bodom 3 a bodom 4, úsek v dĺžke 1,30
m, bodom 4 a bodom 5, úsek v dĺžke 1,96 m, bodom 5 a bodom 39 1879 0004, úsek v dĺžke 9,84 m,
identifikovanom Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 04. 07. 2013, vyhotoveným F..
Z. S., úradne overeným dňa 15. 07. 2013 pod č. XXX/XXXX Správou katastra Banská Štiavnica. Žalobu
žalobcovia založili na skutkovom tvrdení, že vecné bremeno nadobudli vydržaním na základe toho, že

štátnym notárstvom riadne registrovanou a národným výborom odsúhlasenou Kúpnou zmluvou zo dňa
10. 08. 1985 nadobudli svoj pozemok C-KN parc. č. XXXX a predávajúci Z. G. ich pri predaji upozornil,
že prechod či prejazd k nadobúdanému pozemku je cez E-KN parc. č. XXXX. Táto v tom čase patrilaŠtátnemu majetku Banská Štiavnica z titulu konfiškátu. Po kúpe si pozemok čiastočne ohradili a vstupnú
bránu situovali zodpovedajúc vtedajšiemu prístupu smerom ku komunikácii cez E-KN parc. č. XXXX,
ktorá teraz patrí žalovaným. Cez túto parcelu v rozsahu vyznačenom na predmetnom geometrickom

pláne sa prechádzalo od nepamäti a aj oni sami takto prechádzali nerušene 25 rokov až do roku 2010
(motorovým vozidlom tadiaľ jazdili do roku 2000), kedy ich niektorí vtedajší spoluvlastníci parcely vyzvali
túto na prechod nepoužívať. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že v prejednávanej veci v dôsledku
už predtým podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, a to uznesením zo
dňa 29. 02. 2016 č. k. 14Co/1552/2014 - 173, ktorým zrušil vydaný rozsudok súdu prvej inštancie a vec

vrátil na ďalšie konanie, pričom vo veci uviedol svoj právny názor. Po vrátení veci súdu prvej inštancie
tento vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a konštatoval vzhľadom na výsledky dokazovania, že
bolo nepochybne preukázané, že podľa aktuálnych zápisov na listoch vlastníctva sú žalobcovia 1/ a 2/
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku C-KN parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX
m2 a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku E-KN parcela č. XXXX záhrady o výmere
XXXX m2. Žalovaný 1/ má podiel 3, žalovaná 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1. Je nesporné, že sa

jedná o susediace pozemky, ako to vyplynulo nielen z ohliadky, ale aj z máp zobrazujúcich predmetné
pozemky, či už na katastrálnej mape alebo na mape určeného operátu. Ďalej v konaní nebolo sporným,
že ohľadne zápisov oboch pozemkov v katastri nehnuteľností, v ktorej boli pôvodne tieto pozemky
vedené ešte ako EN parcela č. XXXX/X, čo sa týka pozemku žalobcov a EN parcela č. XXXX, čo sa týka
pozemku vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, tak v katastri nehnuteľností, ani v evidencii nehnuteľností a

v konečnom dôsledku ani v bývalej pozemkovej knihe nebolo vedené vecné bremeno (či predtým tzv.
služobnosť) zaťažujúce pozemok žalovaných právom prechodu alebo dokonca prejazdu na pozemok
žalobcov - terajšiu C-KN parcelu č. XXXX, resp. predtým na pôvodné parcely predávajúceho Z. G.
parc. č. XXXX a č. XXXX. Za aktuálneho stavu zápisov v katastri nehnuteľností, kedy na liste vlastníctva
č. XXXX, na ktorom je vedený pozemok žalovaných E-KN parcela č. XXXX, nie je uvedené žiadne

vecné bremeno, potom mali žalobcovia naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na tom, aby bolo určené, že pozemok žalovaných je zaťažený
vecným bremenom v prospech ich nehnuteľnosti pozemku C-KN parcela č. XXXX na LV č. XXXX,
ktoré vecné bremeno spočíva v práve prechodu v rozsahu vyznačenom na pripojenom geometrickom
pláne vyhotovenom F.. S.. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia svoj pozemok ,teraz vedený ako C-

KN parcela č. XXXX, odkúpili od Z. G. Kúpnou zmluvou zo dňa 10. 08. 1985, ktorá bola registrovaná
Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom dňa 03. 12. 1985 pod č. V.. Taktiež nebolo sporným, že ku
kúpnej zmluve bolo vydané rozhodnutie MNV v Banskej Štiavnici, ktorým tento orgán rozhodnutím zo
dňa 20. 08. 1985 súhlasil s prevodom nehnuteľnosti z Z. G. na žalobcov. Z článku I. kúpnej zmluvy je
zrejmé, že predmetom prevodu bola časť pozemku odčlenená geometrickým plánom zo dňa 10. 06.

1985, ktorá bola potom označená číslom XXXX/X a je nesporné, že vznikla z dvoch parciel vo vlastníctve
predávajúceho Z. G. - z parc. č. XXXX a č. XXXX. V článku III. kúpnopredajnej zmluvy je uvedené,
že žalobcovia ako kupujúci prehlasujú, že poznajú stav kupovaného pozemku na zriadenie záhradky
a preberajú ho v tom stave, v akom sa nachádza. Súčasne prehlasujú, že sú im známe podmienky
spôsobu prístupu na pozemok a umožnenie príchodu cez predmetnú parcelu na susedný pozemok parc.

č. XXXX/X a č. XXXX. Žalobcovia v konaní potom tvrdili, že nielen na základe článku III. kúpnej zmluvy,
ale aj na základe ubezpečenia od predávajúceho Z. G. mali za to, že chodili k svojmu zakúpenému
pozemku cez parcelu č. XXXX na základe toho, že vykonávajú vecné bremeno. Ako už uviedol aj
krajský súd v zrušujúcom uznesení, žalobcovia mohli byť v konaní úspešný v dvoch prípadoch: buď by
museli preukázať, že boli len pokračovateľmi výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré

už v čase kúpy pozemku v roku 1985 mal ich právny predchodca Z. G. ako predávajúci, alebo museli
preukázať, že na základe určitého titulu nadobudnutia práva vecného bremena prechádzali práve cez E-
KN parcelu č. XXXX po uzatvorení kúpnej zmluvy v presvedčení, že vykonávajú právo vecného bremena
spočívajúce v prechode dobromyseľne po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Súd mal za preukázané,
že žalobcovia skutočne ako odkúpili kúpnopredajnou zmluvou svoj pozemok od Z. G., používali časť E-

KN parcely č. XXXX na prechod ku svojmu pozemku, ktorý im slúžil ako záhrada. Je viac než logický
takýto postup zo strany žalobcov, keďže síce bolo preukázané mapovými podkladmi, že k ich pozemku
bol (a aj je) možný i iný no zložitejší a dlhší peší prístup a dôkazom toho sú aj návrhy dohôd riešiace
tento iný prechod, no prechod cez E-KN parcelu č. XXXX bol najkratším a tým aj najlepším prístupom k
záhrade žalobcov C-KN parcele č. XXXX. Ako potvrdila i žalovaná 2/, E-KN parcela č. XXXX slúžila na

prechod aj prechádzajúcemu vlastníkovi Z. G. a po ňom ju využívali úplne logicky aj samotní žalobcovia
na prístup k svojmu pozemku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia však v konaní nepredložili
žiaden taký dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť, že u nich mohla byť z objektívneho pohľadu
vyvolaná dobrá viera z hľadiska presvedčenia toho, že chodia po E-KN parcele č. XXXX v presvedčenío výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ako vyplýva z § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 10. 08. 1985, na zriadenie vecného bremena
bola potrebná písomná zmluva a jej registrácia štátnym notárstvom a nepostačovalo teda z hľadiska

platného práva len určité neformálne ubezpečenie prevodcu na to, aby sa osoba mohla z objektívneho
hľadiska domnievať, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa záveru súdu prvej
inštancie je v prejednávanej veci pravdou opak, že žalobcovia veľmi dobre vedeli, že nemajú prístup k
svojmu pozemku, ktorý odkupovali od Z. G., právne doriešený. Práve článok III. kúpnej zmluvy hovorí
o tom, že poznajú stav kupovaného pozemku a najmä druhá veta hovorí o tom, že súčasne prehlasujú,

že sú im známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok. Pokiaľ by totiž žalobcovia mali vykonávať
určité vecné bremeno, tak nebol ani najmenší dôvod, aby takéto konštatovanie sa nezahrnulo do zmluvy.
Práve naopak, je viac než pravdepodobné, že práve táto formulácia slúžila na to, aby jednoducho boli
uzrozumení žalobcovia s tým, že nebudú môcť uplatňovať žiadne vady voči predávajúcemu z titulu toho,
že im nezabezpečil prístup k predávanému pozemku po parcele č. XXXX, ktorý ani on sám po právnej
stránke ošetrený nemal. Žalobcom tak boli známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok, lebo ani

z hľadiska úmyslu zmluvných strán nemožno v tejto formulácii z objektívneho hľadiska vidieť to, že
by boli žalobcovia uzrozumení, že v prípade prechodu po terajšej E-KN parcele č. XXXX vykonávajú
vecné bremeno. Takisto žalobcovia nemohli byť uzrozumení a z objektívneho hľadiska potom ani v
nadväznosti najskôr na § 132a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 1983 do 01. 01.
1992 a potom podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992 oprávnenými a

tým pádom ani dobromyseľnými držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v situácii, kedy
nič o vecnom bremene v zmluve neexistuje a nič také nebolo následne premietnuté ani do žiadnej
evidencie nehnuteľností. Nebol v konaní predložený ani dôkaz o tom, že by ich samotný Z. G. ubezpečil
a povedal im o tom, že majú vecné bremeno. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia si
boli od začiatku vedomí skutočnosti, že nemajú prístup právne doriešený, čoho dôkazom je potom aj

vedenie inžinierskych sietí k ich pozemku, ktoré nepochybne neprechádzajú cez parcelu XXXX, ale
túto obchádzajú z miestnej komunikácie cez iné parcely. Súd i v tomto postráda logický dôvod, aby si
žalobcovia nezriadili v minulosti inžinierske siete najkratšou možnou trasou z komunikácie cez pozemok
E-KN parc. č. XXXX, pokiaľ by nevedeli, že Z. G. im neoprávnene „postúpil“ vecné bremeno. Sporný
pozemok bol pritom v tom čase štátnym vlastníctvom ako konfiškát a bol v obhospodarovaní Štátnym

majetkom Banská Štiavnica, a teda žalobcovia nielenže mohli, ale museli vedieť, že prechádzajú po
pozemku štátu aj z toho hľadiska, že práve po tomto pozemku nemôžu viesť žiadne siete. Žalobcovia
preto z tohto hľadiska nemohli byť v čase kúpy svojho pozemku oprávnenými a tým ani dobromyseľnými
držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu (či prejazdu)
cez súčasný pozemok žalovaných E-KN parcela č. XXXX. Pokiaľ sa jedná o druhú možnosť, ktorú v

zrušujúcom uznesení uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici, že žalobcovia by museli preukázať, že
boli len pokračovateľmi výkonu práva vecného bremena, ktoré nadobudol ešte Z. G., tak je potrebné
poukázať na to, že takýto záver na základe prevedeného dokazovania urobiť nemožno. Žalobcovia
síce navrhli vypočuť bližšie neoznačených svedkov, avšak títo by sa evidentne nemohli vyjadriť ku
skutočnosti, či Z. G. mal zmluvou zriadené vecné bremeno prechodu cez sporný pozemok E-KN parc.

č. XXXX, keďže v roku 1952, kedy pozemok prešiel do vlastníctva štátu konfiškáciou, sa vyžadovala
na zriadenie vecného bremena takisto písomná zmluva a potom by aj vo vzťahu k Z. G. muselo byť
preukázané, že tento disponoval takouto písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena, aby mohol
byť držiteľom vecného bremena dobromyseľným. Svedecké výpovede by teda boli úplne zbytočnými.
V závere rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že ak by Z. G. mal byť dobromyseľným držiteľom

práva prechodu, musel by aj on vykonávať prechod v presvedčení, že vykonáva služobnosť na základe
určitého právneho titulu, s ktorým je vznik služobnosti (neskôr vecného bremena) spojený a také niečo v
konaní preukázané nebolo. Nebolo teda ničím preukázané, že by už Z. G. mal vecné bremeno prechodu
nadobudnuté zmluvou, či vydržaním cez sporný pozemok E-KN parc. č. XXXX, ktoré by potom ako
vecné právo automaticky prešlo kúpnou zmluvou v roku 1985 na žalobcov ako oprávnených z vecného

bremena. Ani Z. G. nebol držiteľom či už služobnosti, alebo následne vecného bremena. Prechod
vykonával najskôr na základe rodinných vzťahov, neskôr však aj on bol nedobromyseľným držiteľom
práva prechodu, pretože od roku 1952 už išlo o pozemok štátu, ktorý ho skonfiškoval Z. G. a potom
ani žalobcovia nemohli byť pokračovateľmi výkonu práva vecného bremena z dôvodu, že Z. G. nebol
jeho nositeľom. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov konania. Žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože
trovy konania nežiadala. Tiež s poukazom na uvedené ustanovenie súd priznal štátu voči žalobcom ako
neúspešnej strane plnú náhradu trov konania.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žalobcovia 1/, 2/. Z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP

žiadali, aby odvolací súd v súlade s § 388 a § 390 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalobcovia predovšetkým namietali, že prvostupňový súd nevykonal
výsluch F.. S. S. napriek tomu, že sám odvolací súd považoval tento výsluch za potrebný a žalobcovia
na osobnom výsluchu trvali. Súd prvej inštancie sa uspokojil s emailovým vyjadrením, ktoré priamo
na pojednávanie priniesol právny zástupca žalovaného 1/, hoci nebolo nijak možné verifikovať nielen

skutočnosti v ňom uvedené, ale ani jeho pravosť. Žalobcovia, resp. ich právny zástupca sa nemal
možnosť s týmto „dôkazom“ riadne oboznámiť a aj z toho dôvodu trval na výsluchu svedkyne. Svedkyňa
pritom prišla na pôvodnú hodinu, kedy bolo nariadené pojednávanie, nebol teda žiadny problém s jej
účasťou na ďalšom pojednávaní. Súd prvej inštancie sa uspokojil so strohým vyjadrením svedkyne,
ktoré malo byť urobené e-mailom právnemu zástupcovi žalovanému 1/, pričom svedkyňa mohla pri
výsluchu objasniť závažné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Uvedené platí aj smerom

k svedkyni M. E. a jej manžela pána E., ktorí sú susedia žalobcov a ich pozemok hraničí s pozemkom
žalobcov práve z tej strany, z ktorej mali mať žalobcovia zabezpečený prístup už pri kúpe pozemku a s
ktorým operuje súd prvej inštancie, čím sú dané dôvody
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ CSP. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie
vychádzal zo základného zlého skutkového zistenia, a to, že v čase kúpy pozemku žalobcami bola

možná na ich pozemok prístupová cesta cez pozemok, ktorý zostal vo vlastníctve predávajúceho, t.
j. Z. G.. Z katastrálnych, resp. pozemkových máp je zrejmé, že takýto prístup, teda prístup priamo
cez pozemok predávajúceho neexistoval a ani po celú dobu až do súčasnosti neexistuje. Súd si
uvedené mohol overiť aj z pojednávania na mieste samom, resp. práve výsluchom M. E.. Prechod cez
susedné pozemky E-KN parcely č. XXXX/X a č. XXXX priamo na pozemok vo vlastníctve žalobcov nikdy

nebol možný bez toho, aby bolo nevyhnutné prechádzať aj cez parcely tretích osôb. Inak povedané,
miestna komunikácia nikdy neviedla priamo k pozemkom Z. G., ktorý odpredal časť svojho pozemku
žalobcom, Z. G. sa na svoje pozemky musel dostať cez pozemky tretích osôb. Práve parcela registra
E č. XXXX (žalovaná parcela) bola tou parcelou, ktorá slúžila na prechod na pozemky Z. G.. V čase
kúpy pozemkov si sám Z. G. vymienil možnosť využívať predávanú parcelu ako prechodovú k jeho

zostávajúcim pozemkom, pretože vedel, že je to jediná možná cesta. Parcela E-KN č. XXXX predtým
patrila rodine G. a
žalobcovia sa racionálne domnievali, že prechod cez ňu má nejaký právny základ, inak by
kupovali pozemok bez možnosti dostať sa k nemu. Žalobcovia pripustili v odvolaní, že písomný doklad
- právny titul, ktorý by zakladal dobromyseľnosť držby, resp. vecné bremeno, žalobcovia nemajú a

uvedené ani nespochybňujú. Žiadne písomné rozhodnutie alebo písomný súhlas ohľadne možnosti
prechádzania cez E-KN parcelu č. XXXX neexistuje, minimálne nie z doby, keď žalobcovia kúpili svoj
pozemok. Poukázali však na celkovú situáciu, ako aj na dobu, v ktorej žalobcovia pozemok kúpili. Je
zrejmé, že iný spôsob ako sa dostať na ich parcelu (bez súhlasu tretích osôb) okrem prechodu cez
E-KN parcelu č. XXXX neexistoval. Po skonfiškovaní pozemku rodine G. títo v čase, keď patrila štátu

naďalej užívali na prechod parcelu E-KN č. XXXX. Je zrejmé že žalobcovia skutočne boli dobromyseľní
v tom, že prechod cez E-KN parcelu č. XXXX, je právne legálny a tento potom dobromyseľne po dobu
viac ako 20 rokov využívali. V opačnom prípade by sa nemali ako dostať k svojmu pozemku, čím by
nemohli vykonávať svoje vlastnícke právo. Rovnako nebudú môcť vykonávať svoje vlastnícke právo
v prípade zamietnutia žaloby a takáto možnosť sa žalobcom 1/, 2/ javí ako extrémne nespravodlivá.

Zároveň podotkli, že menšinový spoluvlastník (žalovaná 2/) nemá s týmto prechodom žiadny problém
a tento prechod ich nijakým spôsobom neobmedzuje. Vzhľadom na celkovú situáciu v dobe kúpy
pozemku, na vtedajší režim, ako aj všetky okolnosti prípadu, majú žalobcovia 1/, 2/ za to, že v tomto
prípade k dobromyseľnosti držby postačuje domnelý právny titul, ktorý nie je písomný a dobromyseľnosť
žalobcov sa musí posudzovať na základe skutkového stavu bez ohľadu na to, že pri kúpe pozemku

existoval písomný doklad, ktorý by umožňoval využívať malú časť E-KN parcely č. XXXX ako prechod
na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Iný výklad dobromyseľnosti by bol v tomto prípade síce možno
formálne správnejší, ale bol by extrémne nespravodlivý voči žalobcom. V tomto prípade postačuje, aby
odvolací súd akceptoval skutočnosť, že v odôvodnených prípadoch nemusí mať domnelý právny titul pre
dobromyseľnosť držby nevyhnutne písomný podklad, stačí, keď sa po zohľadnení všetkých skutočností

odôvodnenejaví,žedržiteliabolivovýkonesvojejdržbydobromyseľní,čojepodľanázoružalobcov1/,2/
ich prípad. Navrhli, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Zároveň žiadali, aby odvolací súd priznal žalobcom 1/,
2/ trovy ako prvostupňového, tak aj odvolacieho konania.3. K odvolaniu žalobcov 1/, 2/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný 1/ a
uviedol, že predávajúci Z. G. predal žalobcom časť E-KN parc. č. XXXX a E-KN parc. č. XXXX, ktoré boli

v celosti v jeho výlučnom vlastníctve, mal k nim neobmedzený prístup z dvora na E-KN parc. č. XXXX/
X a č. XXXX/X a nikdy nevyužíval E-KN parc. č. XXXX ako prístupovú cestu k jeho vyššie uvedeným
parcelám,pretoženatoneexistovalaniprávny,anifaktickýaanilogickýdôvod.Nemaldôvodpristupovať
k svojim pozemkom po cudzej parcele, keď mal úplne bezproblémový prístup po parcele vo svojom
vlastníctve. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali pravdivosť ich tvrdení a domnienku, že by Z. G.

mal disponovať právom prechodu cez E-KN parc. č. XXXX, vyvracia už samotný text Kúpnej zmluvy zo
dňa 10. 08. 1985, kde žalobcovia vyhlásili, že sú im známe podmienky spôsobu prístupu na pozemok
a umožnenie príchodu po pozemkoch parc. č. XXXX/X a č. XXXX, ktoré ostali vo vlastníctve Z. G.. O
prechode cez E-KN parc. č. XXXX nie je v kúpnej zmluve ani len zmienka, ktorá by odôvodňovala nejaké
vnútorné presvedčenie o tom, že cez uvedenú parcelu náleží žalobcom právo prechodu k pozemku
v ich vlastníctve, odvíjajúce sa od práva ich právneho predchodcu. K predmetnej parcele žalobcov

je navyše v súčasnosti možný prístup po C-KN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve manželov F., ktorých
však žalobcovia vôbec s požiadavkou umožnenia prechodu k C-KN parc. č. XXXX neoslovili, ako aj po
C-KN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve právnych nástupcov Z. G., ktorí podľa vedomostí žalovaných s
umožnením prístupu žalobcom nemajú žiadny problém, avšak žalobcovia ich taktiež s požiadavkou na
umožnenie prístupu neoslovili zjavne z dôvodu, že prechod cez E-KN parc. č. XXXX na ich parcelu C-

KN č. XXXX je legálny, hoci tomu nesvedčal žiadny občianskoprávny ani iný titul. Parcela E-KN č. XXXX
bola predmetom konfiškácie v roku 1952 a od tej doby až do roku 1991 bola v užívaní Štátneho majetku v
BanskejŠtiavnici.Nik,okremštátu,nemalspredmetnouparcelouvuvedenomobdobížiadnedispozičné
právo a nemohol voči nej zriadiť v prospech kohokoľvek žiadne právo. Nakoniec sami žalobcovia uviedli,
že Štátny podnik Banská Štiavnica nikdy nepožiadali o súhlas s prechodom po E-KN parc. č. XXXX

a nikdy im taký súhlas nebol vydaný. Po vrátení predmetnej parcely v roku 1991 žalovaným, žalovaní
nedali žalobcom na prechod cez ich parcelu žiadny súhlas, ich upozornenia na neoprávnený zásah do
vlastníckych práv žalobcovia arogantne ignorovali. Úvahy žalobcov o akejsi nespravodlivosti, ktorá by
mala byť zamietnutím ich žaloby na žalobcoch páchaná, sú celkom nesúdne, nakoľko žalobcovia sa
po celú dobu voči žalovanému 1/ a spoluvlastníkom susedných nehnuteľností správajú bezohľadne a

arogantne, vynucujú si práva, ktoré im nepatria a správajú sa neprijateľným spôsobom. V roku 2015 si
nechali vyhotoviť geometrický plán, ktorým v rámci „upresnenia“ hraníc ich pozemkov boli zo susedných
pozemkov odčlenené časti a zapísané bez akéhokoľvek právneho titulu na list vlastníctva žalobcov.
Týmto spôsobom sa zvýšila výmera ich pozemku C-KN parc. č. XXXX z pôvodných XXX m2 na XXX
m2. Žalovaný odvolanie žalobcov považuje za neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4.Kvyjadreniužalobcovsavyjadriliprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužalobcovia1/,2/.Uviedli,
že skutková situácia, tak ako je vykreslená v danom vyjadrení žalovaných, je úplný protiklad reálneho
stavu, ktorý existoval a stále existuje a ktorý je zachytený aj v samotnej Kúpnej zmluvy z roku 1985. K

článku III. tejto zmluvy uviedli, že tento dáva predávajúcemu právo prechodu cez predávanú parcelu k
svojim parcelám C-KN č XXXX/X a č. XXXX, nie naopak, ako to stále tvrdí žalovaný 1/. Tento stav je
aj celkom logický, keďže ako vyplýva z geometrických plánov z roku 1980, aj z roku 2009 na vtedajšiu
parcelu E-KN č. XXXX/X a č. XXXX sa nedalo z prístupovej cesty priamo dostať inak, ako cez E-KN
parc. č. XXXX, ktorá je predmetom sporu. Žalobcovia 1/ a 2/ iba pokračovali v užívaní predmetného

pozemku ako prechodového pozemku, a to na základe domnelého právneho titulu. V súlade s judikátom
NajvyššiehosúduČRsp.zn.2Cdo/417/98saoprávnenádržbanemusínutneopieraťioexistujúciprávny
dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod. Podľa názoru žalobcov, vzhľadom na všetky okolnosti
sporu v tomto prípade nie je potrebné, aby bol domnelý právny dôvod založený na písomnej listine,
hoci podporne tomuto svedčí práve čl. III. kúpnej zmluvy. Postačujúce je to, že žalobcovia 1/, 2/ sa v

čase kúpy vzhľadom na všetky okolnosti nazdávali, že majú právo prechádzať cez žalovanú E-KN č.
XXXX a toto svoje právo nerušene využívali až do roku 2010. Aj samotná žalovaná 2/ potvrdila, že cez
žalovaný pozemok prechádzal aj Z. G., a to nielen peši, ale aj vozmi, dokonca si postavil smerom k E-
KN č. XXXX drevenú bránu. Žalobcovia 1/, 2/ teda nemali pochybnosti, že takéto právo existuje, najmä
keď iný prístup nebol možný. Žalobcovia 1/, 2/ majú za to, že skutkový stav je preukázateľne taký, ako

ho tvrdia žalobcovia 1/ a 2/, rozporný je iba právny stav. Podľa ich názoru je v tomto prípade postačujúci
aj domnelý právny titul na dobromyseľnosť držby.5. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov 1/, 2/ zo strany žalovaných bolo podané dňa 13. 06. 2017 a uviedli,
že k alternatívnym možnostiam prístupu k pozemku žalobcovia ani neoslovili vlastníkov pozemkov, ktoré
pripadajú ako alternatíva k zriadeniu prístupu. K domnelému právnemu titulu nadobudnutia práva z

vecného bremena tvrdeného žalobcami žalovaní uviedli, že žiadny neexistuje, a to práve so zreteľom
na všetky okolnosti daného prípadu. Gramatickým a logickým, ako aj iným výkladom znenia článku III.
z Kúpnej zmluvy z roku 1985 nemožno pochybnosť v znení článku III. kúpnej zmluvy odstrániť, práve
naopak, iba potvrdiť. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov poukázali na závery obsiahnuté v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 04. 1997 sp. zn. 2Cdo/1178/96, ďalej na rozsudok najvyššieho

súdu sp. zn. 22Cdo/490/2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1007/98 a rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 04. 1997. Odvolanie žalobcov považujú za nedôvodné a navrhli
opätovne odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/, 2/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP,
rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti

podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov a odvolacie dôvody žalobcov
uvedenévodvolaníodvolacísúdkonštatuje,ženazákladepreskúmaniavecidospelkzáveru,žepodané
odvolanieniejedôvodné.Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní vecí odvolací

súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov.

10. Odvolací súd poukazuje na predchádzajúci priebeh konania, kedy už v predmetnej veci v dôsledku
podaného odvolania krajský súd, ako odvolací súd, rozhodol uznesením sp. zn. 14Co/1552/2014 zo
dňa 29. 02. 2016, pričom v uvedenom uznesení vyslovil právny názor (ktorého sa v ďalšom priebehu
konania držal i súd prvej inštancie). V tomto uznesení krajský súd už konštatoval, že aby žalobcovia 1/,

2/ mohli byť v konaní úspešní, museli by preukázať existenciu práva vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu svedčiaceho právnemu predchodcovi (Z. G.) alebo by museli preukázať, že boli už
len pokračovateľmi výkonu práva prechodu, ktoré bolo odvodené od ich právneho predchodcu (Z. G.).
Ak by túto okolnosť preukázať nevedeli, tak potom by museli preukázať iný titul nadobudnutia výkonu
práva vecného bremena práve cez parcelu č. C-KN č. XXXX po uzatvorení Kúpnej zmluvy dňa 10. 08.

1985, na základe ktorého (titulu) by takýto výkon práva prechodu (vecného bremena) začali vykonávať
dobromyseľne. Po uvedenom vyslovenom právnom názore a usmernení odvolacím súdom súd prvej
inštancie v ďalšom priebehu konania vykonal dokazovanie na zistenie a ustálenie práve uvedených
skutočností a konštatoval, že žalobcom sa nepodarilo v konaní preukázať, že by právo prechodu
právny zástupca žalobcov 1/, 2/ mal riadne priznané na základe akéhokoľvek písomného právneho

titulu, pričom uvedenú okolnosť žalobcovia 1/, 2/ ani v aktuálne podanom odvolaní nenamietajú. V
čase, keď právny predchodca Z. G. scudzoval, t. j. predával pozemok žalobcom 1/, 2/, tomuto v čase
postúpenia vlastníctva nesvedčalo vecné právo spočívajúce v práve prechodu cez práve žalovaný
pozemok (parcelu registra E - KN č. XXXX). Žalobcom 1/, 2/ sa v konaní teda nepodarilo preukázať, žeby právnemu predchodcovi riadne svedčalo vecné právo spočívajúce v práve prechodu cez žalovanú
parcelu a nepodarilo sa im ani preukázať, že by Z. G. bol dobromyselný v tom, že parc. Reg. E -
KN č. XXXX oprávnene užíval na prechod a prístup k svojmu pozemku. Druhú možnosť, na ktorú už

poukázal odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí, a síce možnosť žalobcov 1/, 2/ preukázať iný titul
nadobudnutia práva vecného bremena cez parcelu E-KN č. XXXX po uzatvorení Kúpnej zmluvy zo dňa
10. 08. 1985 žalobcovia 1/, 2/ úspešne nevyužili, nakoľko v konaní nepredložili žiadny písomný doklad,
žiadny právny titul, ktorý by vznikol po nadobudnutí vlastníctva k parcele C -KN č. XXXX (v súčasnosti,
vo vlastníctve žalobcov). V odvolacom konaní žalobcovi pripustili a uviedli, že žiadny takýto (písomný)

titul nie je. Pokiaľ by sa takéhoto práva domáhali titulom dobromyseľného výkonu práva, v danom
prípade je sporná a problematická práve zložka dobromyseľnosti žalobcov 1/, 2/, ktorá v ich konaní
absentuje. Opäť je potrebné uviesť, že neexistuje žiadny písomný doklad, od ktorého by žalobcovia
odvodzovali svoju dobromyseľnosť, že oprávnene vykonávajú právo prechodu práve cez žalovanú
parcelu E-KN registra XXXX. O takejto domnelej dobromyseľnosti nesvedčí článok III. kúpnej zmluvy zo
dňa 10. augusta 1985, v zmysle ktorého „kupujúci prehlasujú, že poznajú stav kupovaného pozemku na

zriadenie záhradky a preberajú v tom stave, v akom sa nachádza. Súčasne prehlasujú, že sú im známe
podmienky spôsobu prístupu na pozemok a umožnenie príchodu cez predmetnú parcelu na susedný
pozemokparcelyregistrač.XXXX/XaXXXX“.Zuvedenéhočlánkukúpnejzmluvyvyplýva,žežalobcovia
1/, 2/ ako kupujúci boli oboznámení so spôsobom „prístupu na pozemok“, pričom tento „spôsob prístupu“
nie je v kúpnej zmluve nijakým spôsobom špecifikovaný, čo do označenia akejkoľvek inej parcely a

nemožno od neho odvodzovať akékoľvek čo i len domnelé oprávnenie na právo prístupu cez akýkoľvek
iný pozemok vlastnícky nepatriaci žalobcom (či dokonca žalovanú parcelu). Druhá časť druhej vety
uvedeného článku „umožnenie príchodu cez predmetnú parcelu na susedný pozemok parcely č. XXXX/
X a XXXX“ znamená, že uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovia sami súhlasili s právom prechodu
cez kupovanú parcelu na pozemok susediaci - parc. č. XXXX/X a XXXX. Z uvedenej kúpnej zmluvy

nevyplýva akékoľvek oprávnenie alebo dojednanie zmluvných strán o akomsi zaužívanom prechode cez
žalovanú parcelu E - KN č. XXXX. Konkrétne žalovanú parcelu registra E-KN XXXX kúpna zmluva z
roku 1985 nerieši vôbec, a preto uvedené nemôže byť ani domnelým právnym dôvodom na užívanie
predmetnej parcely. Práve uvedený článok III. kúpnej zmluvy značí, že žalobcovia 1/, 2/ už od momentu
kúpy predmetného pozemku neboli dobromyseľní v tom, že by mohli oprávnene používať na prechod

žalovanú parcelu E- KN č. XXXX. Pokiaľ takto dobromyseľní neboli v čase nadobudnutia predmetného
pozemku kúpou, takúto dobromyseľnosť nemohli nadobudnúť ani v priebehu nasledujúcich rokov. A
keďže po uzatvorení kúpnej zmluvy nevznikol žiadny právny titul (zmluva o zriadení vecného bremena
k žalovanej parcele, resp. udelenie súhlasu s právom prechodu na uvedený pozemok), žalobcovia
nepreukázali, že by vecné právo spočívajúce v práve prechodu (či prejazdu) nadobudli neskôr po

uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 1985. Odvolací súd preto dospel k záveru, že riadny právny
titul na vydržanie práva prechodu cez žalovanú parcelu v prejednávanej veci daný nie je, dokonca nie je
daný ani právny titul domnelý, keďže takéto oprávnenie z kúpnej zmluvy z roku 1985 zjavne nevyplýva,
práve naopak, žalobcovia boli zo strany Z. G. upovedomení („uzrozumení“) so spôsobom prístupu na
parc. C - KN XXXX (v súčasnosti), ktorý však nie je uvedený ako prístup po parc. E- KN XXXX (v

súčasnosti vo vlastníctve žalovaných). Žalobcovia (práve s poukazom na uvedené ustanovenie kúpnej
zmluvy) nemohli byť dobromyseľní v tom, že právo prechodu využívajú oprávnene. S poukazom na
uvedené dôvody odvolací súd záver súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.

11. Na odvolaciu námietku vznesenú žalobcami o odňatí práva konať pred súdom tým, že súd nevykonal

dokazovanie v rozsahu výsluchu svedkyne F.. S. S., odvolací súd uvádza, že s uvedenou námietkou
(t. j. že súd prvej inštancie nevykonal výsluch F.. S., ale oboznámil so skutočnosťou vyplývajúcou z
mailu ňou zaslanou) sa súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku na strane 3, kde uviedol, že namiesto
výsluchu navrhovanej svedkyne bolo predložené písomné vyjadrenie menovanej zo dňa 20. 09. 2016
v tomto je uvedené, že počas jej pôsobenia ako štatutárnej zástupkyne a riaditeľky Štátneho majetku

Banská Bystrica v období od roku 1983 do 31. 12. 1992 štátny majetok neuzatvoril so žiadnou osobou,
a teda ani so žalobcami žiadnu zmluvu o zriadení práva prechodu cez parcelu č. XXXX na parcelu č.
XXXX vo vlastníctve žalobcov a nie je si vedomá ani ústneho súhlasu na vyžívanie parcely č. XXXX na
účel prechodu na parcelu XXXX. Súd prvej inštancie takéto vyjadrenie svedkyne považoval za celkom
postačujúce, a preto nevykonával výsluch svedkyne, a to i s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sami

žalobcovia v konaní ani netvrdili, že by mali súhlas na prechod udelený štátnym majetkom Banská
Štiavnica a ani svoju dobromyseľnosť neodvodzovali od takéhoto súhlasu. Uvedené rozhodnutie súdu
prvej inštancie je celkom postačujúce, pochopiteľné a odvolací súd takýto postup súdu prvej inštancie
plne akceptuje, nakoľko i z predloženého listinného dôkazu - oznámenie formou emailovej správybola zistená tá rozhodujúca okolnosť, na ktorú mala byť svedkyňa F.. S. vypočutá na pojednávaní.
K iným okolnostiam, ako boli uvedené v emailovom oznámení svedkyňa vyslúchnutá ani nemala byť
(nebol na to dôvod), nakoľko, ako už uviedol súd prvej inštancie, žalobcovia v konaní ani netvrdili, že

by nejaký súhlas Štátnym majetkom Banská Štiavnica bol v minulosti udelený. V odvolacej námietke
odvolací súd nevzhliadol dôvody spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci a ani porušenie procesných
predpisov, či práva žalobcov ako strany sporu konať pred súdom, preto odvolací súd odvolaciu námietku
žalobcov vyhodnotil ako neopodstatnenú. Rovnaký záver možno konštatovať aj pokiaľ sa týka výsluchu
manželov E. - M. E. a jej manžela pána E., ktorí sú, resp. boli vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti,

avšak mohli vypovedať len k okolnostiam reálneho prechodu, užívania prípadne i spornej žalovanej
parcely, avšak ani svedeckými výpoveďami uvedených svedkov by nebola dostatočne preukázaná a
osvedčená dobromyseľnosť či už žalobcov alebo ich právneho predchodcu, ako základná a zásadná
zložkaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu.Práveuvedenáobligatórnazložka(dobromyseľnosť)
žalobcom, ako aj ich právnemu predchodcovi chýbala a uvedenú absenciu by neodstránil ani výsluch
žalobcami navrhovaných svedkov manželov E.. Na odvolaciu námietku žalobcov, že k predmetnej

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ nevedie iná prístupová cesta, zamietnutím žaloby budú
žalobcovia 1/, 2/ výrazne obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, odvolací
súd uvádza, že uvedená okolnosť nie je ani podstatná, ani právne významná pri rozhodovaní o žalobe
žalobcov o určenie práva vecného bremena vydržaním. V rámci uvedeného konania konajúci súd skúma
zákonom určené náležitosti pre pozitívne rozhodnutie vo veci (dobromyseľný výkon práva v zákonom

určenej lehote) a neprihliada na otázku reálnej možnosti zachovaného prístupu na predmetný pozemok.
Žalobcovia 1/, 2/ majú iné procesné možnosti, iný druh žalôb, na základe ktorého sa riadneho prístupu
k svojej nehnuteľnosti môžu domôcť, resp. prioritne majú možnosť mimosúdneho riešenia prístupu
k predmetnej nehnuteľnosti. Napríklad návrhom na odkúpenie časti parciel za účelom zabezpečenia
prístupu k svojej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval správnosť rozsudku

súdu prvej inštancie a postupom podľa § 387 ods. 1, 2 tento ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmal i výrok rozhodnutia napadnutého rozsudku o trovách konania, nakoľko sa
jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaní 1/,
2/ sú procesne úspešné strany sporu v predmetnom konaní, Nakoľko však žalovaná 2/ náhradu trov

konania nepožadovala a tieto jej v súvislosti s konaním ani preukázateľne nevznikli, súd prvej inštancie
správne rozhodol, že žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznáva a žalovanému 1/ ako procesne
úspešnej strane sporu zastúpenej v konaní právnym zástupcom (advokátom JUDr. Viktorom Šurkom)
priznal správne súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd preto
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a keďže žalovaní 1/,
2/ boli opäť v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo im právo na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 255 CSP). Keďže žalovaný 1/ I. G. bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, odvolací súd
rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ v

celom rozsahu a ďalšej úspešnej žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tejto
preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).