Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417202787
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417202787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. - H. D., S. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s.r.o. so sídlom
Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47258250, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N., E. XXX/
X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zrušuje podielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanéhoknehnuteľnosti,ktorájezapísaná
na Okresnom úrade H. T., katastrálny odbor pre obec N., kat. územie H. D., na LV č. XXXX, parc. registra
„C“ ako parcela č. XXX/X - 572 m2 - záhrady, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

II.Súd prikazuje dovýlučnéhovlastníctvažalobkynenehnuteľnosť,ktorájezapísanánaOkresnom
úrade H. T., katastrálny odbor pre obec N., kat. územie H. D., na LV č. XXXX, parc. registra „C“ ako
parcela č. XXX/X - 572 m2 - záhrady, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 232,73 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.2.2017 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bližšie
špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku s tým, aby túto súd zrušil a navrhla vyporiadať ju tak, že
nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu
zodpovedajúcu jeho podielu, určenú na základe predloženého znaleckého posudku č. 17/2016 znalkyni
Ing. B. R., pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znalecký posudok
predložila žalobkyňa ako listinný dôkaz spolu so žalobou. Podľa tohto znaleckého posudku podiel

žalovaného predstavuje hodnotu 232,73 eur.
V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade
H. T., katastrálnom odbore, pre obec N., kat. územie H. D., na LV č. XXXX, parc. reg. „C“ ako parc.
číslo XXX/X - 572 m2 - záhrady, ktorá nehnuteľnosť jej patrí v podiele 8/16 z celku a podľa osvedčenia
o dedičstve po nebohom Ing. Z. C., číslo dedičského konania 8D/182/2015, Dnot 110/2015 zo dňa
19.1.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2016 v podiele 7/16 k celku. Okrem žalobkyne je
podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti aj žalovaný, ktorý vlastní podiel 1/16 z celku

uvedenej nehnuteľnosti. Pozemok je priľahlým pozemkom k rodinnému domu žalobkyne a žalobkyňa
ho využíva ako záhradu. Žalovaný túto záhradu žiadnym spôsobom neužíva a nikdy ju ani neužíval.
Žalobkyňa v snahe mimosúdne doriešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva oslovila
listom zo dňa 29.2.2016 žalovaného, že by jeho podiel nehnuteľnosti odkúpila a vyplatila by mu cenuvypočítanú podľa znaleckého posudku. Žalovaný tento list prevzal dňa 2.3.2016. Žalovaný na tento
list žiadnym spôsobom nereagoval, iba telefonicky oznámil žalobkyni, že nesúhlasí s jej návrhom
a že za svoj podiel chce 200,- eur / m2, teda celkovo 7.150,- eur. Žalobkyňa s týmto návrhom

nesúhlasila, nakoľko túto cenu považovala za neadekvátnu pre záhradu. Žalobkyňa vyzvala žalovaného
aj prostredníctvom právneho zástupcu na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou zo dňa 10.1.2017. Žalovaný ani na tento list nereagoval.
Žalobkyňa pred tým, ako oslovila žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, oslovila
znalkyňu Ing. B. R. za účelom vypracovania znaleckého posudku, aby bolo zrejmé, aká je všeobecná

hodnota záhrady, ktorá tento posudok vypracovala a z ktorého je zjavné, že hodnota celej záhrady
činí spolu 3.723,72 eur a jednotková hodnota pozemku činí 6,51 eur / m2. Z tohto dôvodu hodnota
spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 232,73 eur.
Žalobkyňa nehodlá zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným, nakoľko nehnuteľnosť užíva
v celosti iba ona a táto tvorí priľahlý pozemok k jej rodinnému domu, pričom žalovaný na jej
výzvy na mimosúdnu dohodu nereaguje. Preto sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva žalobou.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.6.2017, v
ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, ale nesúhlasí s hodnotou nehnuteľnosti a navrhoval, aby mu žalobkyňa vyplatila

primeranú náhradu za túto nehnuteľnosť zodpovedajúcu súčasnej trhovej cene stavebných pozemkov,
nakoľko žalobkyňa využíva tento pozemok a parcela je ohradená ako celok. Žalovaný je toho názoru,
že inkriminovaná parcela - záhrada, ktorá je predmetom sporu sa nachádza v zastavanom území obce,
pričom od východnej strany je k parcele prístupová komunikácia ležiaca na parcele č. 486, ktorá je
majetkomMestaN.aulicajepomenovanáS.T..Nazápadnejstranemáparcelaprístupovúkomunikáciu,

ktorá je urbárskym pozemkom a je na nej vytvorená ulica s názvom S.. Na západnej časti pozemku č.
XXX/X, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, sa nachádza postavený rodinný dom, ktorý zasahuje
ešte do pozemku XXX, a tento rodinný dom nie je evidovaný na katastrálnom úrade v H. T., je zapísaný
len ako záhrada.

3. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobkyne, výpoveďami strán sporu a
oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to: výpisom z LV č. XXXX kat. územia H. D., kópiou
katastrálnej mapy, kópiou právoplatného osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/182/2015, predžalobnou
výzvou právneho zástupcu žalobkyne ako aj výzvou žalobkyne pred podaním žaloby žalovanému,
Znaleckým posudkom zo dňa 18.2.2016, vyjadrením žalovaného, Stanoviskom žalobkyne k vyjadreniu

žalovaného a Znaleckým posudkom č. 17/2016 doplnený zo dňa 20.7.2017, a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

4. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na svojom
písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného s tým, že žalobkyňa mala záujem na mimosúdnom

vyporiadaní a doriešení predmetného sporu so žalovaným, za tým účelom dala vypracovať v roku 2016
znalecký posudok, ako aj z dôvodu, že je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a nehnuteľnosť
užíva výlučne iba ona. Pokiaľ žil jej manžel, aj s ním spolu tento pozemok využívali, nakoľko sa jedná
o záhradu, ktorá je priľahlým pozemkom k jej pozemku a je oplotená a žalovaný sa nikdy nedožadoval
užívania svojho podielu z tejto záhrady a aj vzhľadom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu je to

takmer nemožné. V súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi len žalobkyňa a žalovaný, nakoľko tretí
podielový spoluvlastník Ing. Z. C., manžel žalobkyne, zomrel. V súčasnosti žalobkyňa má podiel k
predmetnej nehnuteľnosti vo výške 15/16 z celku a žalovaný 1/16. Čo sa týka rodinného domu, uviedol,
že tento je vyčlenený a identifikovaný na inom liste vlastníctva a parcela č. XXX, ktorú namietal žalovaný
vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, tvorí zastavané plochy a nádvoria. Z týchto dôvodov považoval

skutočnosť, či je rodinný dom postavený na akej parcele za právne irelevantné, lebo rodinný dom nie
je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Parcela, ktorá je predmetom vyporiadania, je
zapísaná v katastri nehnuteľností ako parcela „C“, ktorý údaj je záväzným údajom ako pre kataster, tak
aj pre každého. Iná situácia by bola, pokiaľ by parcela bola zapísaná v registri „E“. Návrh žalovaného na
vyžiadanie si stanoviska Mesta N. o tom, že parcela, ktorá sa má vyporiadať je stavebným pozemkom

alebo nie, považoval za nadbytočné, pretože pokiaľ by malo dôjsť k zmene druhu pozemku, o tom môže
rozhodnúť len Okresný úrad, odbor pozemkový a lesného hospodárstva, ktorý musí vydať záväzné
stanovisko o zmene druhu pozemku. V danom prípade je úplne jedno, či pozemok, ktorý je predmetom
vyporiadania, sa nachádza v intraviláne alebo extraviláne, pokiaľ nedošlo k zmene druhu pozemku.Nenavrhoval vo veci vykonať žiadne ďalšie dokazovanie a v prípade úspechu žiadal priznať nárok na
náhradu trov konania.

5. Žalovaný uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti spôsobom, ako to navrhla žalobkyňa. Nesúhlasil iba s hodnotou pozemku, ktorý sa má
vyporiadať,určenýpodľaznaleckéhoposudkuzdôvodu,ževposudkujeuvedené,žesajednáozáhradu
a takto je zapísaný pozemok aj v katastri nehnuteľností, ale podľa jeho názoru, tento pozemok nie je len
záhradou, ale aj pozemkom, kde zasahuje do tejto záhrady rodinný dom pani žalobkyne. Uviedol, že on

nadobudol svoj podiel na tejto nehnuteľnosti po starom otcovi. Mal za to, že vzhľadom k skutočnosti, že
pozemok, do ktorého zasahuje rodinný dom, nemôže byť považovaný za záhradu, ale ide o stavebný
pozemok, čo ale kataster nehnuteľnosti taký pojem nepozná a obec pridelila žalobkyni súpisné číslo k
nehnuteľnosti, teda k rodinnému domu. V rámci dokazovania mal návrh, aby si súd vyžiadal stanovisko
od Mesta N. k spornému pozemku, či sa jedná o stavebný pozemok alebo nie. Uviedol, že parcela č.
XXX nie je označená ako stavebný pozemok, ale je označená ako záhrada. Podľa jeho názoru ide o

čiernu stavbu rodinného domu a súpisné číslo k nemu si žalobkyňa vybavila, nakoľko ostatné pozemky
vedľajšie majú aj presné označenie parcely, pokiaľ ide o zastavané plochy, teda rodinné domy.

6. Žalobkyňa preukázala výpisom z LV č. XXXX kat. územia H. D., pre obec N., okres H. T., že je
podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti parc. registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXX/

X o výmere 572 m2 ako záhrady a jej podiel predstavuje 15/16 z celku, nakoľko pôvodne vlastníka podľa
tohto LV podiel 8/16 z celku a po smrti svojho manžela Ing. Z. C. nadobudla aj jeho podiel vo výške 7/16
z celku. Žalovaný má podiel na predmetnej nehnuteľnosti 1/16 z celku.

7. Osvedčením o dedičstve č. k. 8D/182/2015, Dnot 110/2015 žalobkyňa preukázala, že po jej nebohom

manželovi Ing. Z. C. bolo vedené dedičské konanie a nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania,
nadobudla žalobkyňa.

8. Listom zo dňa 29.2.2016, ktorý žalobkyňa zaslala žalovanému, mala záujem vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo so žalovaným mimosúdnou dohodou.

9. Predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.1.2017, ktorá bola zaslaná
žalovanému, opäť sa žalobkyňa pokúsila o mimosúdne doriešenie zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva,kdežalobkyňapresneuviedlaajhodnotupodielužalovanéhoazároveňbolupozornený
žalovaný, že v prípade, že nedôjde k takejto dohode, tak právny zástupca žalobcu podá v jej mene

žalobu na súd, aby sa vec doriešila.

10. Znaleckým posudkom č. 17/2016 zo dňa 18.12.2016 znalkyne Ing. B. R., so sídlom v N., znalkyňa
z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, žalobkyňa preukázala, že všeobecná
hodnota pozemku je 3.720,- eur, z čoho hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 232,73 eur.

Znaleckým posudkom č. 17/2016, kópiou ZP, znaleckým úkonom č. 92/2017 opäť znalkyne Ing. B.
R. žalobkyňa preukázala, že tento znalecký posudok ako listinný dôkaz bol doplnený znalkyňou
o vyhlásenie podľa § 209 odsek 2 Civilného sporového poriadku s tým, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti zostala nezmenená.

11.Zinformatívnejkópiezmapyvytvorenejcezkatastrálnyportál,ktorájesúčasťouznaleckéhoposudku
je zrejmé, že parcela č. XXX/X - záhrady, predstavuje dlhý obdĺžnikový tvar, do ktorej zasahuje rodinný
dom z parcely č. XXX.

12. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a

o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,

alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru
veci:
Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym

rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu
dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená,
že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov
bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi
konania musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o
vyporiadaní iným spôsobom. Ak súd pristúpi k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, je povinný
spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 142 OZ vyplýva, že
súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: a)
rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c)
nariadením predaja veci a rozdelením výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný

prihliadať pri rozhodovaní a vyporiadaní podielového vlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť
spoluvlastníckychpodielovajednaknaúčelnévyužitieveci.Rozdelenievecipripadádoúvahyvprípade,
že je vec možné reálne rozdeliť a treba skúmať aj skutočnosť, či každý zo spoluvlastníkov má záujem
si udržať vlastnícke právo k veci. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok
rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Vec musí byť deliteľná, nielen z hľadiska

faktického, ale aj právneho a jedným z významných faktorov pri posúdení reálnej deliteľnosti vecí je
faktor finančnej nákladnosti, a to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto
reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť, a aby mohol náležite využívať svoj podiel z nehnuteľnosti.
Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu, a to: 1) celá vec je prikázaná do výlučného
vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania

veci, 2) prikázanie celej veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov, vec sa znova prikazuje
do podielového spoluvlastníctva, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná, 3)
tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového
spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely
ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada najmä na veľkosť

spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim
kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi
dominantného spoluvlastníckeho podielu. Pod účelovým využitím veci je treba rozumieť predovšetkým
využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom

je nutné prihliadať aj nato, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom
nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou
prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady a zákon
neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú by bolo možné

predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné
v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu
cenovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Ďalej súd
musí skúmať pri tomto spôsobe vyporiadania, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje
potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť

primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.

15. Na základe bližšie špecifikovanej charakteristiky zákonného ustanovenia § 142 odsek 1 OZ
súd dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť,
keď táto dostatočným spôsobom preukázala svoj nárok listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami

ako listinnými dôkazmi s tým, že znalecký posudok resp. kópiu č. 92/2017 znalkyňa doplnila o
vyhlásenie podľa ustanovenia § 209 odsek 2 C.S.P., kedy je možné, aby súd takýto znalecký posudok
charakterizoval ako súkromný znalecký posudok a listinný dôkaz predložený stranou sporu.
V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, čo strany sporu nepopierali, že obaja sú podielovými
spoluvlastníkmi k vyporiadania sa majúcej nehnuteľnosti, a to parcely č. XXX/X - záhrady, o výmere

572 m2, parcely reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape, vedené na LV č. XXXX kat. územia H.
D., Okresným úradom H. T., odborom katastrálnym s tým, že žalobkyňa má dominantný väčšinový
podiel 15/16 z celku, ktorý nadobudla dvomi spôsobmi, pôvodne mala podiel 8/16 z celku, ktorý
nadobudla osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb.v platnom znení a podiel 7/16 z celku nadobudla smrťou svojho manžela Ing. Z. C. titulom právoplatného
osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/182/2015, Dnot 110/2015. Žalovaný má podiel 1/16 z celku, titulom
nadobudnutia je rozhodnutie C-23/2651/2010 o schválení ROEP právoplatným dňa 1.10.2010. Medzi

stranami sporu nebolo sporné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani spôsobom,
akým k vyporiadaniu má súd pristúpiť, sporným zostávala hodnota, ktorá sa má prikázať žalovanému
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa výšky podielu žalovaného.
Súd tak, ako je vyššie uvedené, skúmal najprv bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania veci, či
je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, a či má význam k takémuto spôsobu riešenia sporu pristúpiť

a či tento spôsob vyporiadania veci spĺňa faktor finančnej nákladnosti resp. ako je finančne nákladný.
V tomto smere súd dospel k záveru, že žalovaný nemá záujem o rozdelenie veci vzhľadom k tomu,
že ide o nehnuteľnosť - záhradu, ktorá je priľahlým pozemkom k rodinnému domu žalobkyne, je
oplotený a žalovaný nikdy tento pozemok nevyužíval, ani ho nevyužíva a ani nemá oň záujem. Preto
súd nepovažoval za správne nariaďovať znalecké dokazovanie za tým účelom, či je nehnuteľnosť
reálne deliteľná a zbytočne strany sporu zaťažovať finančnými nákladmi na takéto dokazovanie, keď

jednoznačne sa vyjadrili, že o to nemajú záujem a žalobkyňa má oveľa vyšší podiel na nehnuteľnosti,
teda 15/16 z celku, ako žalovaný. Túto skutočnosť žalovaný ani nepopieral a jednoznačne mal za to,
aby súd pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo
spoluvlastníkov a následne vyplatením primeranej náhrady za podiel druhého spoluvlastníka.

16. Čo sa týka námietok zo strany žalovaného, že v danom prípade nejde o druh pozemku záhrady, ale
ide o stavebný pozemok, nakoľko rodinný dom žalobkyni je postavený na parcele č. XXX, ktorá zasahuje
do pozemku parcely č. XXX/X, ktorý je predmetom vyporiadania, žiadnym spôsobom nepreukázal,
nakoľko na LV č. XXXX kat. územia H. D. je táto parcela zapísaná a evidovaná ako parcela registra „C“ a
jedná sa o záväzný druh pozemku, ktorý nie je evidovaný ako stavebný pozemok resp. zastavané plochy

a nádvoria, preto nie je možné dôvodiť tým, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, má
reálne vyššiu hodnou, než aká je určená znaleckým posudkom č. 17/2016 doplnený znaleckým úkonom
č. 92/2017, pretože žalovaný nepredložil žiadne rozhodnutie Okresného úradu, odboru pozemkového a
lesného hospodárstva, ktorý jediný má právo vydať rozhodnutie o zmene druhu pozemku, a preto nie
je možné kvalifikovať tento pozemok ani za stavebný, čo zákon o katastri nehnuteľnosti ani nepozná

takýto pojem. Mohlo by ísť jedine o zastavané plochy a nádvoria, ale keďže takéto rozhodnutie žalovaný
nepredložil, nie je možné kvalifikovať tento pozemok ako druh pozemku zastavaný. Pre súd ako aj
pre každého je záväzný výpis z LV a druh pozemku na ňom uvedený. Z tohto dôvodu súd nemohol
prisvedčiť námietke žalovaného, že hodnota pozemku, ktorý sa vyporiadava, má mať vyššiu hodnotu,
nakoľko žalovaný nepredložil o tom žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy. Naproti tomu žalobkyňa

predložila znalecké posudky ako listinné dôkazy a súkromný znalecký posudok, ktorý jednoznačne
konštatoval, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti vyporiadania sa majúcej je 3.720,- eur, z toho podiel
žalovanéhovofinančnomvyporiadaníje232,73eur.Ďalejsúdpritomtospôsobevyporiadaniabralzreteľ
na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť žalovaný nikdy neužíval, nemá záujem ju využívať, nemá záujem
o reálne rozdelenie tohto pozemku, má záujem na zrušenie a vyporiadanie tejto časti nehnuteľnosti

s primeraným prikázaním veci za finančnú odmenu. Súd mal za to, že znalecké posudky ako listinné
dôkazy jednoznačne preukázali všeobecnú hodnotu pozemku, okrem toho bral na zreteľ aj skutočnosť,
že pozemok je ohradený ako celok a tvorí priľahlý pozemok k domovej nehnuteľnosti, ktorú vždy užívala
žalobkyňa spolu aj s nebohým manželom v čase, keď žil a samozrejme skutočnosť, že žalobkyňa je
väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou. Ďalej vzal na zreteľ aj skutočnosť, že s predmetnou záhradou

- pozemkom, nemá žalobkyňa žiadne investície vyššieho charakteru a ani nie sú na tomto pozemku
realizovaní, čiže tento pozemok nemôže mať vyššiu hodnotu, než ako bola stanovená znaleckým
posudkom. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na zistenie stanoviska Mesta N. k tomu, či
parcela č. XXX/X - záhrady je stavebným pozemkom alebo nie, pretože nenasvedčovali tomu žiadne
dôkazy, ako už súd vyššie uviedol, že by žalovaný predložil rozhodnutie Okresného úradu o zmene

druhu pozemku a z LV, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná je jednoznačne uvedené, že ide o záhradu
a tento zápis je záväzný pre každého, teda nie je možné ho žiadnym spôsobom zmeniť. Okrem toho
druh pozemku stavebný pozemok nie je pojem, ktorý je možné zaradiť pod druh pozemku.

17. Keďže s poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že prikázanie veci za primeranú

náhradu jednému zo spoluvlastníkov je najlepší spôsob vyporiadania v predmetnom konaní, rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti parc. č. XXX/X - 572 m2 - záhrady, keďže strany sporu s takýmto zrušením súhlasili,
zároveň súhlasili s tým, aby súd prikázal túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne azároveň súd titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti zaviazal
žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 232,73 eur, čo predstavuje podiel žalovaného z všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti a tento súd považoval za správny s poukazom na všetko vyššie uvedené, aj keď

žalovaný s touto sumou nesúhlasil.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni v rozsahu 100 %
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).