Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414205740.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu C. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa
JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35807598, o určenie, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nemá právo
na zrážky zo mzdy žalobcu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretá medzi žalovaným a žalobcom
dňa 6.3.2012 je n e p l a t n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v bode 1. Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, uzavretá medzi žalovaným a žalobcom dňa 6.3.2012 v znení: „Dlžník, (vystaviteľ zmenky)
vystavil v Novej Bani dňa 6.3.2012 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa
ustanovenia § 48 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť
platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka, ďalej len

„pohľadávka“ v príslušnom gramatickom tvare“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preton e p l a t n á .

Súd žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal vydania od
žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 943 € (návrh rozšírený v priebehu konania) s poukazom
na to, že uzatvoril so žalovaným dňa 6.3.2012 Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, pričom
uvedená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a preto je úver nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a

žalobca má postavenie spotrebiteľa. Žalobca okrem vydania bezdôvodného obohatenia zároveň žiadal
určiť, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 6.3.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu. Konštatoval, že uvedená dohoda umožňuje
žalovanému postihnúť majetok žalobcu na základe Zmluvy o úvere, a to aj v neplatnej časti odplaty, a to
bez akejkoľvek kontroly platnosti a prijateľnosti zmluvných dojednaní. Zároveň poukázal na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,nazákladektoréhodošlokzastaveniuzrážok,avšakvprípade,pokiaľbynebolo
súdom o týchto zrážkach rozhodnuté, zamestnávateľ žalobcu by opätovne pristúpil k výkonu zrážok zo

mzdy, pretože aj v súčasnom období žalobcovi sú zo strany žalovaného neustále posielané SMS, kde
od žalobcu požadujú ďalšie rôzne sumy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je predformulovaná, nebola v nej
špecifikovaná pohľadávka a nie je zrejmé ani z čoho pohľadávka vyplýva.2. Žalovaný v písomnom vyjadrení okrem iného poukazoval na to, že nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Zároveň konštatoval, že predmetnú zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je možné na ňu vzťahovať ani

výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný bol toho názoru, že žalobca na určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ sa týka samotnej
dohody, poukázal na to, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo
zabezpečovacích inštitútov, ktorými si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splatná. Možnosť
veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená.

Zároveň uviedol, že je toho názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla
závažnejšia ujma, ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok
žalobcu voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu,
oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút, s

uznesením o nariadení predbežného opatrenia, s dohodou o zrážkach zo mzdy, so žiadosťou o zrážky
zo mzdy, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s ostatným spisovým materiálom.

4.Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 11.2.2015 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
943 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaný od 23.9.2014 do zaplatenia (titulom

bezdôvodného obohatenia), určil, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, určil, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 15 je neprijateľná
a preto neplaná (dojednanie voľby Obchodného zákonníka) a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom

sp.zn. 16Co/663/2015 dňa 30.6.2016 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 943 € s príslušenstvom a vo výroku, ktorým určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky potvrdil. Vo zvyšku (že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 6.3.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu a do
trov konania) rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5.Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že sa nestotožňuje so znením výroku, ktorým súd určil, že
žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 6.3.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, pričom uznáva, že tak ako bolo o nároku v
tomto rozsahu rozhodnuté, bol petit formulovaný žalobcom. Žalobca je však povinný žalobou uplatnený

nárok iba skutkovo vymedziť, právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod
určitú právnu normu, je však úlohou súdu. Okresný súd mal preto posúdiť (ne)platnosť Dohody a nie
vyvodzovať, či žalovaný má alebo nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu. Konštatoval aj tú skutočnosť,
že je daný naliehavý právny záujem žalobcu.

6.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7.Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) okrem takej finančnej
inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

9.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

11.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

12.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

14.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

17.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21.Podľa § 551 ods. 1 ,2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by

boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

22.Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24.Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25.Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.26.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 6.3.2012 Zmluvu
o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.000
€, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške

730 € a spolu celkovo mal zaplatiť čiastku 1.730 € v 10 mesačných splátkach po 173 €, počnúc
dňom 13.4.2012 na účet žalovaného, špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Z uvedených listinných dokladov súd zistil, že žalovaný poskytol finančné prostriedky žalobcovi, pričom
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má postavenie dodávateľa. Žalobcovi boli poskytnuté
finančné prostriedky na iný účel. Súd preto uzaviera, že žalobca má v danej veci postavenie spotrebiteľa

a medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Žalobcovi boli poskytnuté finančné
prostriedky v hotovosti pri uzavretí zmluvy, a to vo forme pôžičky, pričom aj poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičkymácharakterspotrebiteľského
úveru a spravuje sa Zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 1 ods. 2 uvedeného zákona).

27.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica

Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

28.Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

29.Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

30.Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

31.Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

32.Žalobcasapodanýmnávrhomdomáhalurčenia,žežalovanýnazákladeDohodyozrážkachzomzdy,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.3.2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu. Súd
zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka, a to dňa 6.3.2012. Z uvedenej Dohody z bodu 1. vyplynulo, že žalobca ako vystaviteľ zmenky
vystavil v Novej Bani dňa 6.3.2012 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú

sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zároveň v prípade omeškania mu vznikla
povinnosť zaplatiť zákonný sankčný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Zároveň
v zmysle bodu 2. Dohody žalobca súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy, názov zamestnávateľa Kortizo Slovakia, Nová
Baňa, Železničný rad 29, a aby mesačne sa zrážala suma 173 € na účet veriteľa. Z predloženej žiadosti

zo dňa 27.5.2012 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby žalobcovi zrážal sumy
z príjmu.

33.Okresný súd v Žiari nad Hronom sp. zn. 9C 26/2014 zo dňa 1.4.2015 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúce

z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.3.2012
do právoplatného skončenia veci samej o určenie, že žalobca nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu,
vyplývajúcej z predmetnej Dohody. Zároveň uvedeným uznesením súd nariadil predbežné opatrenie,ktorým zakázal zamestnávateľovi žalobcu Kortizo Slovakia vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v
prospech žalovaného.

34.Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú rovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekomfortnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

35.Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila (§ 551 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka). Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

36.Článok 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

37.Článok 4 a 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s

ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy (znenie písomných pripomienok európskej komisie vo veci
C-30/12 E. C./POHOTOVOSŤ, s.r.o.).

38.Zamestnávateľ žalobcu na základe predloženej žiadosti žalovaného vykonával žalobcovi zrážky
zo mzdy s poukazom na uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako jedna zo zmluvných
strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie Dohody o zrážkach zo mzdy ani
pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci sa javí, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú
neoprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút v rámci spotrebiteľskej zmluvy

pre absenciu individuálneho dojednania je dojednaná neplatne. Z výpovede svedkyne, ktorú súd vypočul
na pojednávaní, Y. Y., ktorá ako zástupkyňa žalovaného podpisovala zmluvu so žalobcom, a to Zmluvu
o úvere, ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy vyplynulo, že zo strany žalovaného bola inštruovaná tým
spôsobom, že pokiaľ niekto žiada na základe zmluvy o úvere nejaké peniaze a je zamestnaný, musí
sa vždy uzatvárať s týmto klientom aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Konštatovala, že je toho názoru, že

pokiaľ by žalobca túto dohodu o zrážkach zo mzdy nechcel podpísať, tento úver by mu zrejme nebol
schválený. Boli inštruovaní takým spôsobom, že vždy so zmluvou o úvere sa musí podpísať aj uvedená
dohoda. Konštatovala, že určite neinformovala žalobcu o tom, že uvedenú dohodu nemusí podpísať, že
by mal na výber. Z výpovede svedkyne jednoznačne vyplynula tá skutočnosť, že žalobcu informovala
o tom, že pokiaľ je zamestnaný, tak dohodu podpísať musí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je

toho názoru, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, žalobca nemal
možnosť výberu, pokiaľ chcel získať úver, musel uvedenú Dohodu podpísať. Svojim Dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov neobsahovala riadne označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide.
Z obsahu spisu vyplýva aj to, že zrážky sa majú vykonávať nie len do úplného vrátenia poskytnutého

úverusúrokmi,aleajmožnýchďalšíchpohľadávok,atosankciínáhradyškody,poplatkovzaposkytnutie
služby a ostatné záväzky dlžníka z úverovej zmluvy. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ vovzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospech veriteľa. Právny úkon nebol urobený slobodne a prieči sa dobrým mravom. Súd je toho názoru,

že sa jedná o neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 6.3.2012 je neplatná.

39.Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozhodnutia je neprijateľná a preto
neplatná. V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho

splnenie zmenkou alebo šekom (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy).

40.Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti Dohody je preukázaný tým, že žalovaný
reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádzalo, prípadne by ešte mohlo
dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu
bude musieť rešpektujúc uzavretú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

41.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).