Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213664
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117213664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: U. O., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. XXX,
XXX XX Ž., štátne občianstvo Slovenská republika, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807589, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 9Csp/127/2017 - 51 zo dňa 26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II., IV., VI. a VIII.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto.:
„I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2016 je bez úrokov
a bez poplatkov.
III. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2016 je

neplatná, zamieta.
IV. Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
18.07.2016 je neplatná.
V. Žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v konaní o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2016 je bez úrokov a bez poplatkov, náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

VII. Žalovanému náhradu trov konania v konaní o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2016 je neplatná, nepriznáva.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v konaní o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2016 je neplatná, náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
IX. Žalovanému nárok na náhradu trov konania v konaní o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia nepriznáva.

X. Neodkladné opatrenie ponecháva v platnosti.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere uzavretou medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Z tejto zmluvy vyplýva, žežalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1 700 eur za úrok vo výške 436 eur a poplatok za expresné
spracovanie úveru vo výške 100 eur.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že úver mu bol poskytnutý v hotovosti. Tento záver vzhľadom na

neprítomnosť žalovaného na pojednávaní rozporovaný nebol a táto skutočnosť sama o sebe postačuje
na prijatie záveru o tom, že poskytnutý úver bol bez úrokov a bez poplatkov (výrok č. II.).
Názor žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy mu bola nekalým spôsobom vnútená, je podľa
súdu preukázaný už len tým, že možnosť odmietnutia alebo neodmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy
mala byť vyznačená v rámčeku, pričom tento rámček je predvyplnený už prostredníctvom výpočtovej

techniky, to znamená, že odmietnutie tejto dohody o zrážkach zo mzdy bolo iba chimérou, čo vyplýva z
toho, že vyplnenie príslušného políčka sa nerobilo pri podpise zmluvy ale bolo už predpripravené pred
jej podpisom.
Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/146/2013,
NS ČR sp. zn. 32 Cdo/3962/2010, NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007.

2. Proti výrokom I., II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namieta nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. Má za to, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru nemá naliehavý právny záujem. Nesúhlasil s tvrdením, že úver bol poskytnutý
v hotovosti. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne a spĺňa všetky

všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť.

4. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
28.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

7. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bol nedostatok naliehavého právneho
záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
Pokiaľ ide o žaloby, ktorými sa dlžník ako žalobca domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a
bez poplatkov, ide nepochybne o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku,

nakoľko takouto žalobou sa dlžník domáha určenia, že tu právo (na zaplatenie úrokov a poplatkov) nie
je - tzv. negatívna určovacia žaloba. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou
sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.
Navyše určovanie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny

záujem priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení
neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je
daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo
vzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určovanieneplatnostitakejtodohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky

spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky,
ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení
spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,

ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn.8Cdo/483/2014).
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobcovi, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá

spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce
z neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska

spôsobilánegatívnezasiahnuťdoprávspotrebiteľa.ZoSmerniceRady93/13EHSz5.4.1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné.
K tejto odvolacej námietke záverom odvolací súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.01.2018 Zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ďalších právnych predpisov v ust. § 11 ods. 4 explicitne vymedzil, že
spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

8. Žalovaný, okrem iného, namieta záver súdu o tom, že úver bol spotrebiteľovi poskytnutý v hotovosti.
Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu,
ktorázurčitejskutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,mátietoskutočnostitvrdiť,aktvrdeným
skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
O tom, čo tvrdil žalobca k okolnostiam poskytnutia peňazí sa žalovaný mohol dozvedieť priamo na

pojednávaní, na ktorom sa však nezúčastnil. Pokiaľ by tvrdenia žalobcu nemal za relevantné, mohol
navrhnúť vykonanie dokazovania k okolnostiam poskytnutia peňazí z úveru, napr. predložení bankového
výpisu, alebo výsluchom osoby, ktorá so žalobcom pri uzatváraní zmluvy priamo komunikovala. Zo
spisu však takýto návrh na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu opaku k tvrdeniu žalobcu
nevyplýva. Žalovaný neoznačil takýto dôkaz, nenavrhol ho vykonať.

Žalovaný mal príležitosť zúčastniť sa pojednávania a reagovať tak na tvrdenia žalobcu. Ak tak neurobil,
nemožno musí znášať procesné dôsledky s tým spojené.
Skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedené, že dlžník žiada úver poskytnúť bankovým prevodom sama
o sebe nepreukazuje, že sa tak skutočne stalo.
V prejednávanej veci žalobca nemal ako preukázať vyplatenie úveru v hotovosti. Od nikoho nemožno

spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, v danom prípade
nevyplatenie úveru bankovým prevodom (ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu). V týchto prípadoch
dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu, preto bolo povinnosťou žalovaného predložiť
súdu dôkaz o bankovom prevode.

9. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o

tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovanýmpríjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje
vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti
treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je

úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva,
ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia
automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto
ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom
na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa

má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná
podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
Neobstojí ani odvolacia námietka, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej

zmluvy. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným.
Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú dohodu je
nepochybne forma uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená
spotrebiteľovivoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,bezmožnostijuneuzavrieť.

Takúto dohoda o zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalovaným namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia

žalovaného prednesené v konaní.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. a v súvisiacich výrokoch o
trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto

priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.