Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205687
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115205687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava 25, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ X., B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. 3, 2/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. 3, 3/ P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. 3, o zaplatenie
685,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 23. januára
2017, č. k. 19C/112/2015-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. 2. (ďalej aj „žalovaní“) a 3. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 685,13 eura s 3% ročným úrokom z omeškania od 27. 06. 2014
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 68 %. Právne vec odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 52
ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 511 ods. 1, 2, § 546, § 551 ods. 1, 2, § 657, §

658 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ďalej v odôvodnení uviedol, že na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. 1594631 6 04 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č.
1594631 3 05 a stavebnom úvere č. 1594631 6 04 zo dňa 29. 11. 2000, v súlade s ktorou bol poskytnutý
žalovaným v l. a 2. rade medziúver vo výške 14.937,26 eura. Dňa 15. 12. 2000 bola žalovaným uvedená
suma vyplatená a v súlade s článkom II. zmluvy o úvere, podľa ktorého sa poplatok za mimoriadny
medziúver vo výške 33,19 eura zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného
medziúveru sa znížila o výšku týchto poplatkov. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť

uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju neuspokoja žalovaní. Označenú zmluvu považoval za
spotrebiteľskú, ktorú upravuje Občiansky zákonník v zmysle § 52. Keďže žalovaní si nesplnili svoju
povinnosť, považoval žalobu do nesplatenej istiny vo výške 665,84 eura, nezaplatených poplatkov k
odstúpeniu od zmluvy vo výške 16,74 eura a nezaplateného úroku za úver od 04. 06. 2014 do 26.
06. 2014 vo výške 2,55 eura, čo spolu predstavuje suma 685,13 eura, za dôvodnú. Priznal úroky z
omeškaniazožalovanejsumyod27.06.2014dozaplatenia,tedaodnasledujúcehodňapoodstúpeníod
zmluvy a zosplatnenia úveru. Po odstúpení od zmluvy, zosplatnenia úveru, si žalobca naďalej uplatňoval

aj zmluvne dojednaný úrok. Odstúpením od zmluvy zanikla zmluva ako celok, teda platnosť všetkých
zmluvných dojednaní i tých, čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Nestotožnil sa so
stanoviskom žalobcu, že dojednané úroky z úveru je povinnosť platiť až do konečnej úhrady celého dlhu.
Teda nepriznal úroky po odstúpení od úveru, pretože z ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98) je zrejmé, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu. Splatnosť nastáva aj ku dňu odstúpenia od zmluvy, aj vyhlásením splatnosti celého dlhu. Ak by
priznal aj zmluvné úroky, aj úroky z omeškania, došlo by k dvojnásobnému zaťaženiu spotrebiteľa, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Týmto názorom nie je žalobca
znevýhodnený. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Žalobca mal úspech v rozsahu 84 %, neúspech žalovaných
je v rozsahu 16 % a čistý úspech žalobcu predstavuje 68 %. O samotnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to v jeho zamietajúcej
časti, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhoveniu žalobe v plnom rozsahu. Považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd nepostupoval
správne, keď na daný vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že aplikácia

Obchodného zákonníka na uvedený zmluvný vzťah vyplýva priamo zo zákona, nakoľko v zmysle § 261
ods. 6 sa na zmluvu o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka. Súd nepoukázal na žiadne platné právne predpisy, ktoré by priznanie úroku
za úver po zosplatnení vylučovali. Pri uplatnení tohto nároku nejde o žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o
riadne uplatnenie práva. Podľa § 502 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť
dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Zdá sa mu
neprípustné, aby tým, že žalovaní porušili zmluvné podmienky, získali výhodnejšie postavenie a boli
zbavení povinnosti platiť úroky za úver, hoci poskytnuté peňažné prostriedky použili vo svoj prospech.
Akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosti a spôsobuje tým výhodu, je v rozpore s dobrými mravmi a

bez pochyby je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Tým, že
mu súd nepriznal úroky z úveru, je sankcionovaný i napriek tomu, že mu bol priznaný úrok z omeškania.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúce časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, pre absenciu podaného
odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaných domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z

omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1594631 6 04
bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 1594631 3 05 a stavebnom úvere č. 1594631
6 04 zo dňa 29. 11. 2000, v súlade s ktorou poskytol žalovaným úver vo výške 14.937,26 eura, ktorá im
bola aj dňa 15. 12. 2000 vyplatená a v súlade s článkom II. zmluvy o úvere, sa poplatok za mimoriadny
medziúver vo výške 33,19 eura zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného

medziúveru sa znížila o výšku týchto poplatkov. Žalovaní v l. a 2. rade sa zaviazali splácať úrok z
medziúveru vo výške 7,5 % pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 93,37 eura a do pridelenia
cieľovej sumy mali vložiť na účet stavebného sporenia minimálne 50 % cieľovej sumy z vlastných
prostriedkov. Dňa 28. 02. 2003 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru s
kontom stavebného sporenia a medziúver sa zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške 14.955,10 eura a na konte
stavebného sporenia nasporená suma vo výške 7.968,94 eura. Rozdiel medzi týmito sumami je istinou
stavebného úveru. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v l. a 2. rade zaviazali splácať stavebný
úver, vrátane úrokov vo výške 6 % pravidelnými mesačnými splátkami po 74,69 eura. Žalovaný v 3.
rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju neuspokoja

žalovaní. Keďže žalovaní porušili zmluvné podmienky, listom zo dňa 03. 06. 2014 im žalobca oznámil
odstúpenie od zmluvy a boli vyzvaní v 7-dňovej lehote vrátiť zostatok úveru. Uvedené odstúpenie od
zmluvy bolo všetkým trom žalovaným doručené. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia
predstavovala 682,58 eura, ktorú mali povinnosť splatiť do 7 dní od obdržania listu. Súd prvej inštanciev časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Nepriznal zmluvný úrok z úveru, ale iba úrok
z omeškania od 27. 06. 2014 do zaplatenia majúc za to, že by došlo k dvojnásobnému zaťaženiu
žalovaných,akbyvyhovelžalobevplnomrozsahu,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch

účastníkov zmluvy.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku,
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti

napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. I keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka,jetiežzmluvouspotrebiteľskou,naktorújepotrebnéaplikovaťnormyspotrebiteľskéhopráva,

Smernicuradyč.93/13/EHSz05.04.1993aZákonoochranespotrebiteľaakolexspecialisavšeobecnú
úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorí nemali možnosť jej
predformulovaný obsah ovplyvniť, a teda pri vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán sporu je dôvodné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako to správne vyhodnotil i súd prvej inštancie.

12. V slovenskom právnom poriadku jestvuje duálna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnuaobchodnoprávnuúpravu.Vzťahtýchtodvochkódexovsúkromnéhoprávajevzťahom
lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy
podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

13. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenejsúdnejpraxe(uznesenieNSSRsp.zn.4Obo/143/1998)vyplýva,žedohodnutéúroky(zmluvnéúroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v

podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi.

14. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

15. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na

odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru

a jeho právny režim.

16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre

spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

17. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre

rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).