Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115205687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Q.. U. Z. v právnej veci žalobcu: V. stavebná sporiteľňa, a.s., O. XX, O XXX

XX, H.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1. X. Šrank, bytom V. 3, XXX XX, 2. I. B., bytom V. 3, XXX XX, 3.
P. B., bytom V. 3, XXX XX o zaplatenie sumy XXX,XX eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

G. s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 685,13 eur, spolu s 3% úrokom z omeškania ročne zo sumy
XXX,XX eur od 27.6.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s
tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 4.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy
685,13 eur spolu so 6% úrokom za úver zo sumy 665,84 eur od 27.6.2014 do zaplatenia a 3% úrokom
z omeškania zo sumy 685,13 eur od 27.6.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP.
3.Súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu a to

so žalobou, s výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru, so Zmluvou o medziúvere a stavebnom
úvere, s odstúpením od zmluvy, s VP, s výpisom z obchodného registra, s vyjadreniami žalobcu a z takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4.Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1594631 6 04 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva
o medziúvere č. 15946X1 3 XX a stavebnom úvere č.XXXXXXX 6 04 zo dňa 29.11.2000 v súlade s
ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade medziúver vo výške 14937,26 eur. P. 15.12.2000 bola
žalovaným vyplatená suma vo výške 14904,07 eur to v súlade s Čl. II zmluvy o úvere, podľa ktorého

sa poplatok za mimoriadny medziúver vo výške 33,19 eur zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru, takže
celková výška vyplateného medziúveru sa znížila o výšku týchto poplatkov. Žalovaní v 1.a 2. rade sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 7,5% pravidelnými mesačnými
splátkamivovýške93,37euradoprideleniacieľovejsumyvložiťnaúčetstavebnéhosporeniaminimálne
50% cieľovej sumy z vlastných prostriedkov. Pre štádium medziúveru bola dohodnutá splátka len úroku
medziúveru vo výške 93,37 eur, ktorá bola v zmysle Čl.II zmluvy o úvere zaúčtovaná na dohodnuté úroky
medziúveru vo výške 7,5%. Jednotlivé vklady žalovaných boli započítané na najstaršie splatné úroky.

Dňa 28.2.2003 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného
sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške 14955,10 eur a na konte stavebného sporenia nasporená
suma vo výške 7968,94 eur. rozdiel medzi týmito sumami je istinou stavebného úveru. Po pridelenícieľovej sumy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1.a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 6% pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 74,69 eur. Žalovaný v 3.rade prevzal
ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju neuspokoja žalovaní v

1.a2.rade. Žalovaní v 1.a 2.rade prestali stavebný úver riadne a včas splácať, čím porušili zmluvné
podmienky a listom zo dňa 3.6.2014 im žalobca oznámil, že odstupuje od úverovej zmluvy a boli vyzvaní,
aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní však peňažné prostriedky nevrátili a o odstúpení od
zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 3.rade. Žalovaní pri stavebnom úvere uskutočnili celkové vklady
vo výške 9177,93 eur, tieto vklady zaplatili 6% úrok za úver v celkovej výške 2537,92 eur a poplatky

vo výške 366,43 eur a ponížili sumu samotného poskytnutého stavebného úveru vo výške 6986,16 eur
na sumu vo výške 682,58 eur. Výška žalovanej sumy tak predstavuje zostatok nezaplateného úveru
vo výške 682,58 eur, nezaplatený úrok za úver od odstúpenia od zmluvy do účinnosti odstúpenia vo
výške 2,55 eur.
5.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to
ustanovuje tento zákon.
6.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

8.Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
10. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
16.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
20.Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
21.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
22.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
23.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
25.Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
26.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28.Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Súd prvého stupňa
vychádzajúc zo zhora popísaného skutkového stavu sporom dotknutú zmluvu o úvere posúdil ako

spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval na takto založený záväzkový vzťah normy Občianskeho zákonníka.
Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená
ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri
poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si

vopredurčídodávateľaspotrebiteľnemámožnosťtietozmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniťstým,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov.
Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne,
v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ.
29.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava

spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004, účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999,
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou

zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol

režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť a zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/236/2010 zodňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE/34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co/254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

30.Označenie zmluvy ako stavebný úver samo osebe neznamená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V
danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Názov však právny charakter zmluvy neurčuje. Dôležitý je obsah zmluvy a
postavenie zmluvných strán. Zmluvné vzťahy strán sporu sa mali riadiť zákonom o spotrebiteľských
úveroch, Občianskym a Obchodným zákonníkom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust.

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek
tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona
a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na

spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny
záver,prečobymalabyťzmluvauzatváranápodľaObchodnéhozákonníka.Žalovanínebolipodnikatelia,
peniaze im neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo

ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi stranami sporu, konkrétne § 657
a nasl. O.z.. Podľa záverečných ustanovení zmluvy sa vzťahy medzi účastníkmi zmluvy riadia tak
Obchodným, ako aj Občianskym zákonníkom. Strany tak jednoznačne neupravili podľa ktorého zákona
sa ich vzťah riadi. Názov zmluvy, teda že ide o úver ešte neznamená určenie rozhodného zákona. Súd
tak posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na

rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.
31.V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaní
nesplnili svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval žalobu žalobcu, čo sa
týka nesplatenej istiny vo výške 665,84 eur, z nezaplatených poplatkov k odstúpeniu od zmluvy vo

výške 16,74 eur a nezaplateného úroku za úver od 4.6.2014 do 26.6.2014 vo výške 2,55 eur, čo spolu
predstavuje sumu 685,13 eur za dôvodne podanú a v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania zo sumy 685,13 eur od 27.6.2014 do zaplatenia, od nasledujúceho dňa po odstúpení
od zmluvy, kedy sa dostali žalovaní s plnením do omeškania a v takej výške, v akej si ho žalobca uplatnil.
32.Po odstúpení od zmluvy si žalobca naďalej uplatňoval aj zmluvne dojednaný úrok, teda uplatňoval

si ho aj po splatnosti dlhu. Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých
zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Žalobca poukazoval
na zmluvné dojednanie účastníkov a podľa neho do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah
medzi stranami nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola časovo ohraničená do splatenia splátok po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať

úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal.
33.Žalobcovi však súd nepriznal úroky po odstúpení od úveru pretože z ustálenej súdnej praxe
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť
nastáva aj ku dňu odstúpenia od zmluvy, vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Od splatnosti je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Nie je teda
pravdou, že žalobca je znevýhodnený, nakoľko má nárok na úroky z omeškania. Na tomto výklade a
ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má

povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade
žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje

režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Po odstúpení od zmluvy sa už nemôžu so
svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore
s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Žalovaných toto nezvýhodňuje, namiesto zmluvnej povinnosti
nastupuje zákonná. Zákonné ustanovenia nemôžu na niektoré subjekty platiť a na iné nie. Treba maťobjektívny celoplošný postoj pri každom veriteľovi. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého i v prípade obchodnoprávneho vzťahu
odstúpenie od zmluvy má za následok zánik práva veriteľa na úhradu dohodnutých úrokov a vznik práva

na úrok z omeškania. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti 6% úrokov za úver zo sumy 665,84 eur od
27.6.2014 do zaplatenia zamietol, ako nedôvodne podaný.
34.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu
68%. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 685,13 eur, 6% úroku z úveru zo sumy 665,84 eur od
27.6.2014 do zaplatenia, pričom súd uvedený úrok za obdobie do 27.6.2014 do 23.1.2017 (do dňa

vyhlásenia rozsudku) vyčíslil na sumu 103,10 eur, ktorú sumu považoval za neúspech žalobcu v konaní.
Potom 685,13 eur = 100% mínus 103,10 eur = 582,03 eur je úspech žalobcu v rozsahu 84%, od ktorého
je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 16% a potom celkový úspech žalobcu je 68%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.