Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010144
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, v trestnej veci obžalovaného P. G., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júna 2018 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. G., nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom P.. H.. Š. XXX/X, H.,

je v i n n ý, že

v H., v predajných priestoroch obchodného domu Kaufland na ulici Š. č. XXX/XXXX, odcudzil spolu 4
ks fliaš alkoholu tak, že si ich vložil do svojho batohu a odišiel z predajne cez pokladničnú zónu bez

ich zaplatenia, a to:
- dňa 30.11.2017 v čase okolo 9:30 h - 2 ks 0,5 l fliaš alkoholu zn. U. T., a
- dňa 07.12.2017 v čase okolo 11:15 h - 1 ks 0,5 l fľašu alkoholu zn. U. T. a 1 ks 0,7 l fľašu alkoholu
zn. U. W.,
čím spôsobil pre poškodeného - spoločnosť Kaufland Slovenská republika v. o. s., IČO: 35790164,
Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, škodu vo výške 75,96 EUR,
a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutiami Okresného úradu Rožňava, Odboru

všeobecnej vnútornej správy:
- sp. zn. OU-RV-OVVS-2017/003688 zo dňa 05.04.2017, právoplatným dňa 07.07.2017,
- sp. zn. OU-RV-OVVS-2017/003689 zo dňa 21.04.2017, právoplatným dňa 22.05.2017,
- sp. zn. OU-RV-OVVS-2017/004104 zo dňa 02.05.2017, právoplatným dňa 19.06.2017,
bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
a rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/159/2016 zo dňa 18.01.2017, v spojení s uznesením
Krajského súdu Košice, sp. zn. 8To/24/2017 zo dňa 22.05.2017, bol uznaný vinným z prečinu krádeže

§ 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a iné a bol mu uložený úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona ako pokračovací prečin

za to sa o d s u d z u j e:Podľa § 212 ods. 3, § 56 ods. 1,2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/ Tr. zák, §
37 písm. m/ Tr. zák.) na peňažný trest vo výške 600,- EUR (šesťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný P. G. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu

bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané
skutky. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného P. G. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr.
por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o
spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

V súlade s ustanovením § 256 ods. 2 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní prečítal návrh zástupcu

poškodenej strany, kde si uplatnil škodu vo výške 75,96 EUR. Výšku škody potvrdzujú aj pokladničné
bloky na sumu 35,98 EUR a na sumu 39,98 EUR.

Súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.

Podľa odpovede v lustrácii v Registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol 6krát priestupkovo
postihnutý, a to za priestupky proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému
poriadku. Posledného priestupku sa dopustil 28.04.2017, pričom išlo o priestupok proti verejnému
poriadku- odhadzovanie odpadkov mimo odpadkových nádob. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uviedol, že všetky uložené pokuty v priestupkovom konaní boli uhradené.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný a to rozsudkom
Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1T/159/2016 zo dňa 18.01.2017, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/24/2017 zo dňa 22.05.2017 mu bol pre zločin lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a prečin krádeže formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní
3(troch) rokov. Zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo iného výchovného
programu a povinnosť riadne navštevovať školu.

Z príjmového pokladničného dokladu č.l. 96 vyplýva, že škoda spôsobená v predmetnej trestnej veci
bola v celom rozsahu dňa 28.03.2018 uhradená.

Podľa správy o priebehu probácie P. G. počas výkonu probačného dohľadu absolvoval sociálno-

psychologický výcvik v F. I. Q. O., čo potvrdzuje aj potvrdenie samotného F. I. O.. Zároveň obžalovaný bol
dňom 18.04.2018 vylúčený zo štúdia na SOS Obchodu a služieb H. z dôvodu opakovaného poručenia
podmienečného vylúčenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred urobením vyhlásenia podľa § 257 Tr. por. pri zisťovaní

osobných, rodinných, majetkových a zárobkových pomerov uviedol, že má vybavenú robotu v F. a
prípadný peňažný trest je ochotný zaplatiť.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom

nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr.

zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l / Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona), predovšetkým
prihliadol k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil k páchanej trestnej činnosti úprimnú
ľútosť. Súd prihliadol aj na plnenie povinností obžalovaným uložené mu rozhodnutím vo veci tunajšieho
súdu 1T/159/2016, a to absolvovanie psychosociálneho výcviku a na skutočnosť, že obžalovaný

v predmetnej veci zároveň sám, dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu. Záujmom o zamestnanie,
vybavenou prácou, prejavil obžalovaný túžbu na vedení riadneho života. V minulosti sa obžalovaný
síce dopustil aj priestupkovej činnosti, ale tieto protiprávne konania nemožno pripočítať v neprospech
obžalovaného, nakoľko sankcie za tieto konania boli uhradené a tým aj zahladené. Súd zastáva názor,
že na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený peňažný trest vo výške 600,- EUR, ktorý

nie je zanedbateľnej výmery aj z pohľadu osobných, majetkových pomerov samotného obžalovaného.
Takýto trest podľa názoru súdu v takejto výmere skôr plní zákonom sledovaný účel ako prokurátorom
navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr.
zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselné zmarený ustanovil náhradný trest odňatiaslobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Na tomto mieste súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný
sa dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia avšak ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
(Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.) nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez
podmienečnéhoodkladujehovýkonunamiestouloženiainéhoprípustnéhodruhutrestualebopopriinom
prípustnom druhu trestu. Nie je preto v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd uloží peňažný
trest ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 57 Tr. zák., a ak je taký trest prime-

raný. S poukazom na uvedené nepovažoval súd pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie
nápravy páchateľa za nevyhnutné uväznenie obžalovaného, keďže účel trestu možno v prejednávanom
prípade dosiahnuť aj uložením trestu nespojeného s odňatím slobody. Takto uložený trest podľa názoru
súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť
postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou
nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.