Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513209815
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2513209815.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. S., nar. X.X.XXXX, a X. S.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, deti matky: F. S., trvale bytom T., Y. č. XXXX/XX a otca: Y. S., trvale bytom T.,
o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa

7. februára 2017, č.k. 9P/63/2013-346, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie
výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú F. zo sumy 80
eur na sumu 120 eur s účinnosťou od 07.03.2014 a výživné na maloletú X. zo sumy 80 eur na sumu

100 eur s účinnosťou od 07.03.2014 do 31.8.2015 a zo sumy 100 eur na sumu 110 eur s účinnosťou
od 01.09.2015, nedoplatok na zročnom výživnom vzniknutý za obdobie od 07.03.2014 do 31.01.2017 a
to na maloletú F. vo výške 1.400 eur povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 38,89 eur spolu
s bežným výživným a nedoplatok na maloletú X. vo výške 870 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 24,17 eur spolu s bežným výživným, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k.
7C/494/2008-66, z 24.03.2009, v časti výšky výživného na maloleté deti. O trovách konania súd rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2
a § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že matka návrhom doručeným súdu 07.03.2014
žiadala zvýšiť výživné na mal. F. zo sumy 80,- eur na 150,- eur mesačne a na mal. X. zo sumy 80,- eur
na 120,- eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v r. 2009
výrazne vzrástli všetky výdavky spojené s výživou maloletých. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.

Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom, č.k. 9P/63/2013-131 z 14.05.2015, ktorý bol
však odvolacím súdom zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.
Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že sú tu dôvody na zvýšenie výživného.
Vychádzal zo zistení, že v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom sp. zn. 7C/494/2008 maloleté
navštevovali predškolské zariadenie, pričom v čase podania návrhu, t.j. v šk.r. 2013/2014 bola mal. F.
štvrtáčka a dcéra X. druháčka, v súčasnosti sú obe žiačkami druhého stupňa ZŠ (v šk. r. 2016/2017

mal. F. navštevuje 8. ročník a mal. X. 6. ročník), v súvislosti s čím matka musí uhrádzať poplatky,
školské pomôcky, stravné, výlety, deti majú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, X. v súvislosti
s problémom sluchu, musela podstúpiť operáciu a často trpí zápalom stredného ucha s čím má matkaspojené zvýšené výdavky na lieky, probiotiká, antihistaminiká, mal. F. navštevuje endokrinológa, musí
dodržiavať diétny režim, tiež laktózovú intoleranciu a trpí tiež atopickým ekzémom, čo vyžaduje nákup
špeciálnych krémov a od r. 2015 má matka zvýšené výdavky spojené s ortopedickými problémami dcér

- mal. F. kupuje ortopedické vložky do topánok, a mal. X. dioptrické okuliare.

3. Súd ďalej skúmal majetkové pomery rodičov maloletých a zistil, že v čase posledného určenia
výživného bola matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 525,53 eur, v
súčasnosti dosahuje 600 až 700,- eur, takže príjem sa mierne zvýšil, počet vyživovacích povinností u nej

zostal nezmenený, s oboma deťmi obýva byt v dome jej rodičov, ktorým platí 150,- eur mesačne. Otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorej výživné bolo tiež určené súdom a to
v zmysle rodičovskej dohody na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2010, pričom neskorší
návrh otca na zníženie výživného na túto dcéru bol v r. 2014 zamietnutý. V čase rozhodovania vo veci č.
k.7C494/2008-66,bolotecsamostatnezárobkovočinnouosobou,vpodnikanídosahovalstratusfirmou
S., následne sa stal konateľom a spoločníkom spoločnosti F., ktorá bola zaregistrovaná v marci 2008,

obratbolvysoký,avšakpríjmyišlinaprvotnénáklady,ktorésúviselisrozbehnutímspoločnosti.Včaseod
01.02.2013 do 30.09.2013 bol otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, vyradený
bol z dôvodu, že prestal spĺňať podmienku maximálnej výšky mzdy alebo odmeny za vykonávanie
zárobkovej činnosti. Nepoberal pomoc v hmotnej núdzi, ani štátne sociálne dávky. Otec bol tiež vyradený
12.11.1997, 28.10.1999, 25.11.2001 z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavil

na vopred stanovený termín. V čase od 10.06.2013 do 15.12.2014 vykonával pracovnú činnosť na
základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť M. Z., E.., v období od 06.06.2014 do 31.07.2014
otec tiež pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti S. T., L.., s príjmom vo výške
98,- eur v čistom a zároveň od 16.10.2013 do 14.02.2015 bol tiež bol zamestnaný na základe dohody u
zamestnávateľa K. H. S. s príjmom vo výške 13,10 eur mesačne, potom v období od augusta 2015 do

decembra 2015 vo výške 112,58 eur mesačne, od januára 2016 do septembra 2016 vo výške 113,42
eur mesačne. Následne otec uzatvoril s týmto zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom
nástupu do práce 10.08.2016 a dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 130 eur mesačne pri týždennej
pracovnej dobe 12,5 hodín. S účinnosťou od 01.12.2016 došlo k zmene dohodnutej týždennej pracovnej
doby na 40 hodín týždenne a tiež k zmene výšky pracovnej mzdy na 600 eur mesačne. Otec súdu

uviedol, že je stredoškolsky vzdelaný v obore odbore kuchár - čašník, v ktorom odbore nepracoval,
odjakživa pracuje s drevom ako montážny pracovník. Je zdravý, býva striedavo u priateľky, aj u strýka,
ktorí mu tiež spolu s jeho matkou pomáhajú aj s výdavkami, má voči nim dlhy. Začiatkom r. 2016 mu
bolo exekútorom zadržané vodičské oprávnenie na pol roka pre dlh na výživnom pre mal. N., peniaze si
na to požičal od známeho, ktorému dlh zatiaľ nespláca. Súd prvej inštancie vypočul ako svedkov otcovu

matku, aj strýka, zabezpečil si listinné dôkazy, preukazujúce priebeh jeho zárobkových aktivít a výšku
príjmov v jednotlivých obdobiach.

4. Súd dôvodil, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v
rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v

takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby, pričom poukázal na to, že ani v prípade,
pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal.
detí v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia
výživného s ohľadom na zásadu, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa
svojichmožnostíaschopnostítak,abyvcelomrozsahupokrylipotrebyoprávnenýchmaloletýchdetí,aby

tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Súd konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane
oboch maloletých zvýšením výdavkov najmä v súvislosti s nástupom na základnú školu a zhoršením
zdravotného stavu, u mal. X. došlo k ďalšej podstatnej zmene nástupom na druhý stupeň základnej
školy a tým k ďalšiemu nárastu výdavkov. Aj u matky došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže od
posledného určenia výživného jej priemerný čistý mesačný príjem vzrástol o približne 120,- eur až 170,-

eur mesačne, zmenili sa jej aj výdavky, keď okrem bežných výdavkov na bývanie (nájom 150,- eur
mesačne) spláca úver po 150,- eur mesačne, ktorý bol rodičom poskytnutý za trvania manželstva, avšak
otec sa na jeho splácaní vôbec nepodieľa. Napokon došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca,
ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k mal. N., narodením dcéry N. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o príjmy
otca, súd dospel k záveru, že otcom deklarované príjmy nezodpovedajú jeho skutočným príjmom, a

teda otec dosahuje ďalšie príjmy skladaním nábytku, jeho úpravou, tiež aj inou prácou s drevom pre
zamestnávateľa najprv K. H. S. a potom zamestnávateľa S., L., ktorého konateľom je jeho priateľka, u
ktorej sa tiež zvykne zdržiavať.5. Súd ďalej dôvodil, že výšku skutočného príjmu otca sa súdu nepodarilo zistiť ani napriek
rozsiahlemu zisťovaniu prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, príslušného daňového úradu, výsluchom rodičov, svedkov, pričom jej nezistenie na základe

subjektívnych dôvodov na strane otca nemôže viesť k nezvýšeniu výživného pre mal. deti, nakoľko by to
bolo v rozpore s ich záujmami, na ktoré súd prihliadal v prvom rade. Súd preto zvýšil výživné na mal. F.
zo sumy 80,- eur na 120,- eur mesačne od podania návrhu a z dôvodu viacnásobnej podstatnej zmeny
pomerov u mal. X., tejto zvýšil výživné zo sumy 80,- eur mesačne na 100,- eur mesačne s účinnosťou od
podania návrhu matkou a toto opätovne zvýšil s účinnosťou od 01.09.2015, kedy maloletá nastúpila do 2.

stupňa ZŠ, čím bol primerane zohľadnený nárast výdavkov matky na zabezpečenie starostlivosti o mal.
deti a tiež ním dorovnal výživné pre obe mal. deti do výšky výživného určeného pre mal. N. za účelom
zabezpečenia približne rovnakej životnej úrovne mal. detí, keďže výživné pre mal. N. (ktorá je mladšia
od mal. F. o 5 rokov a od mal. X. o 4 roky, a teda bežné výdavky sú nižšie) bolo určené na základe
rodičovskej dohody vo výške 100,- eur za stavu, keď mal otec dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. F.
a mal. X.. Otec počas výsluchu v tomto konaní uviedol, že výživné na N. bolo určené v uvedenej výške,

pretože mu fungovala firma, avšak súd daňovými priznaniami spoločnosti F., L.. mal za preukázanú
nepravdivosť otcovho tvrdenia, pretože v roku 2009 dosiahla spoločnosť stratu 170 405,40 eur, v roku
2010 stratu vo výške 50 323,50 eur. Rovnako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie otca, že s výdavkami mu
pomáha matka a strýko, keďže z ich svedeckých výpovedí toto nevyplynulo.

6. Súd uviedol, že paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu
povinného rodiča (objektivizácia výživného) náš zákon nepozná, i keď podľa praxe odvolacieho súdu
výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky vyživované deti, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho
čistého príjmu, súd však vždy prihliada na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto
práve s prihliadnutím na individuálne okolnosti daného prípadu súd nezohľadnil otcom deklarovanú

výšku príjmu (ktorý dosahoval vo výške len niekoľko desiatok eur najprv u zamestnávateľa K. H. - S.
K. a potom približne vo výške 110 - 120 eur mesačne u zamestnávateľa S. s.r.o. do novembra 2016),
keďže preukázateľne došlo k viacnásobnej zmene pomerov na strane oboch mal. detí od posledného
určenia výživného. Tiež súd zohľadnil aj skutočnosť uvedenú na str,. 8 uznesenia odvolacieho súdu,
č.k. 25CoP/14/2016, t.j. že „zmena pomerov na strane mal. detí prinajmenšom do určitej miery určite

prevažovala nad ďalšou zmenou spočívajúcou v pribudnutí otcovi ďalšej vyživovacej povinnosti ... I keď
odvolací súd nepopiera, že tu otcovi vznikla i ďalšia záťaž spojená s plnením vyživovacej povinnosti k
ďalšiemu dieťaťu (k maloletej N. v čase rozhodovania odvolacieho súdu už v školskom veku), nemôže
to byť však bez ďalšieho automaticky dôvod pre ponechanie výživného na staršie deti v nezmenenej
výške.“ Vo zvyšku súd potom návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel prihliadajúc na schopnosti

a možnosti otca, jeho dosiahnuté vzdelanie a prax. Vzhľadom na spätné zvýšenie výživného od podania
návrhu, súd vypočítal otcovi nedoplatky na výživnom na každé z detí a otcovi ich povolil splácať v
primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným tak, aby k ich splateniu došlo v zmysle
ustálenej judikatúry do troch rokov (36 mesiacov). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle §
52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý so zvýšením nesúhlasil,
výživné považoval za neprimerane vysoké a pre neho likvidačné vzhľadom na jeho finančnú situáciu,
pričom bol toho názoru, že zvýšenie by nemalo ohrozovať povinného rodiča. Vytkol súdu, že po
preskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičov nezohľadnil tiež skutočnosť, že pri

takto stanovenej výške výživného je viac ako pravdepodobné, že ho otec nebude môcť v plnom rozsahu
platiť, nakoľko už teraz je odkázaný na pomoc svojej rodiny, tiež súd nebral do úvahy názor odvolacieho
súdu vyslovený vo svojom zrušovacom rozhodnutí, a dôsledne sa neriadil kritériami pre úpravu výšky
výživného určenými zákonom. Takto súd prvej inštancie konštatoval prehľad čistých príjmov otca od
roku 2012 po súčasnosť, pričom z dokazovania vyplynulo, že v období január až september 2016 mal

mzdu vo výške 113,42 eur mesačne, následne mal 130 eur a od 1.12.2016 je jeho mzda v sume 600
eur v hrubom, čo predstavuje čistý príjem 480 eur. Pokiaľ by súd zohľadnil aktuálnu rozhodovaciu prax
súdov, podľa ktorej by výživné na všetky deti malo predstavovať 20 - 30% z čistého príjmu povinného
rodiča, nemohla by mu vyjsť suma určeného výživného, ktorá na všetky tri deti (F. 120 eur, X. 110
eur, N. 100 eur) spolu predstavuje 330 eur, čo je 68% jeho čistého mesačného príjmu. Takéto výživné

je pre otca neúnosné, keďže mu nezostane ani životné minimum na uspokojovanie vlastných potrieb.
Už pôvodne určená suma výživného bola pre neho finančne náročná. Otec zdôraznil, že s deťmi sa
pravidelne stretáva a vždy, keď sú spolu aj v rámci takto stráveného času im kupuje veci nad rámec
bežného výživného, hoci sám sa musí uskromniť. S rozhodnutím okresného súdu preto nesúhlasí a tonie z dôvodu, že by nechcel deťom dopriať vyššie výživné, ale z dôvodu, že jeho príjem mu nedovoľuje
platiť ho v určenej výške. Navrhol, aby odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že z vykonaného dokazovania prvoinštančným
súdom je zrejmé, že otec maloletých neustál svoje tvrdenia a jeho skutočný príjem presahuje príjem ním
deklarovaný, keď nebol schopný preukázať ani čím pokrýva svoje osobné výdavky, nakoľko svedkovia
mu jeho tvrdenia, najmä čo sa týka bývania a zabezpečovania potrieb vyvrátili. Uvedené tvrdenia je
preto možné pokladať za zahmlievanie skutočných príjmov otca maloletých, o čom svedčí aj jeho životný

štandard (bývanie v podnájme v centre mesta, využívanie motorového vozidla a pod.). V konaní tiež
neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by povinnému bránili pracovať alebo aktívne si hľadať zamestnanie
tak, aby mohol saturovať potreby svojich detí. Matka sa naďalej domnieva, že firma S. patrí v skutočnosti
povinnému. V ďalšom matka poukázala na dobu, ktorá uplynula od času, kedy bolo pôvodne určené
výživné, kedy deti navštevovali materskú školu a aj vzhľadom na neprimeranú dĺžku súdneho konania,
obe deti v súčasnosti už navštevujú druhý stupeň základnej školy, aktívne športujú, majú zvýšené

výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, čím sa výrazne zvýšili náklady na ich výživu. Matka je
toho názoru, že návrh bol podaný dôvodne, a ňou navrhovaná suma výživného predstavovala reálne
náklady, vo výške ktorých sa by povinný mal na ich výžive podieľať. Otec označuje súdom určenú sumu
výživného ako pre neho likvidačnú, tieto sumy však s ohľadom na potreby detí a obdobie od poslednej
úpravy nepredstavujú neprimeranú sumu výživného.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť, nakoľko určené výživné je v záujme maloletých detí a v konaní bolo preukázané, že
otec je schopný platiť takto určené výživné.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného na návrh matky doručený súdu
dňa 07.03.2014. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie, či tu boli splnené podmienky
na zvýšenie výživného, ak áno, na akú sumu a od akého dátumu.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcich zmenu výšky výživného a takto zistený skutočný stav odvolací súd v celom rozsahu

preberá. Súd prvej inštancie však na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona
o rodine).

14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkýmod veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet

nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s

ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.

15. V predmetnom konaní bolo vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie nesporne
preukázané, že na strane maloletých došlo od posledného rozhodnutia o výške výživného, určeného

rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 24.03.2009, k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného vzhľadom na všestranný nárast nákladov súvisiacich s ich výživou,
keďže maloletá F. a X., ktoré v r. 2009 navštevovali predškolské zariadenie medzičasom nastúpili na
základnú školu, v súčasnosti sú už obe na jej druhom stupni a sú vo veku dospievania. V súvislosti
s uvedeným možno jednoznačne konštatovať všeobecný nárast nákladov na výživu maloletých a to

nielen v súvislosti so školou, ale aj bežnými výdavkami ako sú strava, ošatenie, či voľnočasové aktivity,
zároveň z dokazovania vyplývajú zvýšené výdavky u oboch detí spojené so zdravotnou starostlivosťou
a tiež s pribúdajúcim vekom zároveň pribúdajú deťom aj také bežné výdavky, ktoré v čase posledného
rozhodovania súdu nemali ( napr. telefón, vreckové a pod.), odhliadnuc od toho, že už samotná
skutočnosť, že dieťa je staršie o 8 rokov, ako je tomu v prípade maloletej F. a X. ( resp. o 5 rokov ku dňu

podania návrhu matkou na súd), je v zmysle ustálenej súdnej praxe považovaná za podstatnú zmenu
pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného, keďže bez ďalšieho je s touto zmenou spojený nárast už
len základných bežných výdavkov na výživu dieťaťa ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, kultúrne a
športové záujmy. Odvolací súd preto, pokiaľ ide o existenciu dôvodov zvýšenia výživného existujúcich
na strane na maloletých nemal žiadne pochybnosti a zdieľa s prvoinštančným súdom rovnaký názor, že

dôvody na zvýšenie výživného by tu boli dané.

16. Súčasne však treba vziať do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa sú iba jedným z kritérií
posudzovania dôvodnosti určenia (zvýšenia, prípadne zníženia) výživného, keď zároveň treba
vychádzať zo schopností a možností povinného rodiča a jeho majetkových pomerov. Rozhodujúce

sú pritom reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané jednak ich
subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným
stavom), ako aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou tomu primeraných pracovných
príležitostí. Správne preto prvoinštančný súd skúmal u otca reálne schopnosti a možnosti a
neuspokojil sa s otcom deklarovanými veľmi nízkymi zárobkami, ktoré nekorešpondovali s jeho praxou,

bezproblémovýmzdravotnýmstavomamožnosťaminapracovnomtrhu.ZviacerýchustanoveníZákona
o rodine (napr. ust. § 62 ods. 2,4,5, § 63 ods. 1,2) vyplýva, že rozhodovanie o výživnom, najmä
skúmanie pomerov povinného rodiča nie je mechanické a umožňuje súdu odchýliť sa od povinným
rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto skutočnosti nezohľadniť. Ako správne dôvodil súd
prvej inštancie, musel prihliadať preto aj v danom prípade na individuálne okolnosti tohto konkrétneho

prípadu, pričom aj odvolací súd po preskúmaní obsahu celého spisu musel dospieť k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie a síce, že reálne príjmy otca boli pravdepodobne vyššie, než tie ktoré
súdu deklaroval, resp. ktoré by vyplývali z predložených, či súdom zaobstaraných dôkazov. Toto podľa
názoru odvolacieho súdu platí nepochybne minimálne pre obdobie od začatia konania do 30.11.2016,
kedy ním deklarované príjmy niekedy nedosahovali ani výšku dávok v hmotnej núdzi. Zistený priebeh

jeho pracovných aktivít v uvedenom období viedol súd prvej inštancie k záveru, že otec v skutočnosti
dosahoval vyššie príjmy pretože z takých príjmov, aké vyplývajú z listín, by nedokázal uhrádzať ani
svoje základné potreby. S týmto záverom odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť aj keď sa v spise
exaktné dôkazy o vyšších príjmoch nenachádzajú, môžu však tomu nasvedčovať viaceré skutočnosti
napr. svedecká výpoveď jeho strýka, ktorý uviedol, že otec v jeho priestoroch montuje nábytky, ale aj

skutočnosť, že konateľom spoločnosti S., L.., kde otec pracuje, je jeho priateľka (u ktorej mal v určitom
období pracovať napr. za mesačnú mzdu 130 eur). Odvolací súd však uvádza, že pokiaľ by aj tomu
tak nebolo, a otec by naozaj vyššie než deklarované príjmy nedosahoval, potom jednoznačne treba
konštatovať, že za celé rozhodné obdobie až do decembra 2016 otec nevyužíval riadne svoje schopnostia možnosti a na túto skutočnosť by bolo potrebné pri určení výživného aj tak prihliadnuť v zmysle ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine (podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie), keďže aj do 30.11.2016 bol schopný zarábať viac.

17. Zároveň však odvolací súd dospel k inému záveru než prvoinštančný súd v otázke, aký príjem je

otec schopný reálne dosahovať. Na túto otázku súd prvej inštancie priamo neodpovedal, konštatoval
iba, že otcom deklarované príjmy nezodpovedajú jeho skutočným príjmom, a teda otec dosahuje ďalšie
príjmy skladaním nábytku, jeho úpravou, tiež aj inou prácou s drevom pre zamestnávateľa najprv K.
H. S. a potom zamestnávateľa S., L., ktorého konateľom je jeho priateľka, u ktorej sa tiež zvykne
zdržiavať, súd ďalej konštatoval, že výšku skutočného príjmu otca sa nepodarilo zistiť ani napriek
rozsiahlemu zisťovaniu prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Piešťany, príslušného daňového úradu, výsluchom rodičov, svedkov, pričom jej nezistenie na základe
subjektívnych dôvodov na strane otca nemôže viesť k nezvýšeniu výživného pre mal. deti, nakoľko
by to bolo v rozpore s ich záujmami, na ktoré súd prihliadal v prvom rade a preto zvýšil výživné tak
ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. Odvolací súd však považoval za potrebné ustáliť výšku jeho
príjmov, alebo ak toto nie je možné, potom aspoň potenciálneho príjmu, teda takého, ktorý je schopný

dosahovať, pretože sa nejedná o prípad uvedený v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, kedy súd u rodiča
majúceho príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, výšku príjmov nepreukáže, resp.
súdu údaje o nich nesprístupní a vtedy má súd aj bez zistenia ich výšky možnosť vychádzať z jeho
predpokladaného priemerného mesačného príjmu predstavujúceho dvadsaťnásobok sumy životného
minima. V preskúmavanej veci sa ale o taký prípad nejedná, keďže otec nie je podnikateľom.

18. Odvolací súd si preto pri posudzovaní správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu potreboval
vyriešiť prípadnú potencionalitu príjmov otca a za pomoci získaných dôkazov tak ustáliť, aké príjmy
možnoodotcasprihliadnutímna jehovek,vzdelanie,dosiahnutúprax,zdravotnýstavavšetkysúvisiace
okolnosti objektívne očakávať. Vychádzal pritom z obsahu spisového materiálu, z ktorého vyplýva,

že otec, ktorý je síce stredoškolsky vzdelaný v odbore kuchár - čašník (v tomto ale prax nemá), má
však skúsenosti s montážou nábytku, čomu sa dlhodobo venuje. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
v minulosti bol otec SZČO, cca pred desiatimi rokmi podnikal s firmou S., neskôr bol konateľom a
spoločníkom spoločnosti F., podnikanie ukončil so stratou a odvtedy vykonával rôzne druhy pracovných
aktivít, brigád a zamestnaní, kedy obdobia zamestnania striedali obdobia nezamestnanosti, pričom jeho

príjmy podľa listinných dôkazov sa pohybovali často hlboko pod minimálnou mzdou a dosahovali sotva
pár desiatok eur. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného bol toho názoru, že pokiaľ otec v súčasnosti
vykonáva prácu v remesle, v ktorom má prax (montáž drevených a podobných nábytkov), a to ako
zamestnanec na plný pracovný úväzok v spol. S., L.., od 01.12.2016 s príjmom 600,- eur brutto, tak ako
to doložil pracovnou zmluvou, nemožno otcovi nič vytknúť. Zároveň treba konštatovať, že v uvedenej

výške bol otec schopný dosahovať tento príjem aj do 30.11.2016. Pokiaľ dosahoval príjmy nižšie (len
z deklarovaných brigád a pod.), nevyužíval riadne svoje schopnosti a možnosti a dobrovoľne sa vzdal
lepšieho zárobku, preto aj v tomto období treba vychádzať z potenciálneho zárobku otca 600,- eur brutto
(cca 480,- eur netto). Prípadná možnosť dosahovania vyšších zárobkov u otca však nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, keď vyššie zárobky otec počas rozhodného obdobia v žiadnom zo zamestnaní

nedosahoval, práca „načierno“ vykonávaná nad rámec takto uzavretej pracovnoprávnej zmluvy nebola
v konaní preukázaná, tvrdenie matky, že firma jeho zamestnávateľa S. L.. patrí v skutočnosti otcovi
rovnako nebolo preukázané. Treba preto vychádzať z údajov uvedených v obchodnom registri, podľa
ktorých otec medzi spoločníkmi (ani konateľmi ) nie je, ani nebol uvedený, pričom z predloženej
pracovnej zmluvy vyplýva zamestnanecký vzťah a otec je v pozícii asistent predaja - montážnik. Na

obdobie po 01.12.2016 preto už neobstojí záver súdu prvej inštancie o tom, že otcom deklarované
príjmy nezodpovedajú jeho skutočným príjmom, a otec dosahuje ďalšie príjmy skladaním nábytku, jeho
úpravou, tiež aj inou prácou s drevom pre zamestnávateľa, pretože toto nebolo v konaní preukázané.
Príjem 600,- eur brutto v aktuálnom zamestnaní je podľa názoru odvolacieho súdu primeraný druhu
práce, ktorý vykonáva a ktorý zodpovedá jeho praktickým skúsenostiam a zručnostiam, a z tohto bolo

treba pri určovaní výživného vychádzať.

19. Vzhľadom k uvedenému, berúc do úvahy navyše skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, potom zvýšenie výživného nebolo možné. Jeho zvýšenie nebolo namieste ani s poukazom naživotnú úroveň otca, ktorú bolo treba posudzovať v kontexte celého vykonaného dokazovania, z ktorého
vyplynulo, že v minulosti bol vo výkone trestu, absolvoval dobrovoľné aj súdom nariadené protidrogové
liečenie, je nemajetný, býva striedavo u strýka a s priateľkou v podnájme, keď bol bez práce prichýlila

ho na prechodné obdobie aj matka, v posledných rokoch striedal viacero rôznych brigád (pokiaľ by
jeho životná úroveň bola vysoká, nemal by dôvod obstarávať si príležitostné príjmy vykonávaním prác,
ktoré s jeho hlavným povolaním nesúvisia a za zanedbateľnú mzdu, napr. ako brigádnik na kúpalisku,
obchodný zástupca, revízny technik), nemá peniaze ani na platenie pôvodne určeného výživného na
maloleté, vznikol vysoký dlh na výživnom v r. 2014 a tento uhradil z peňazí svojej matky, ktorá ako pred

súdom uviedla, mu požičala z úspor najskôr sumu 1.500,- eur a o pol roka ďalších 800,- eur a tieto
jej dodnes nevrátil, tiež zo spisu vyplýva, že matka maloletých podala v r. 2016 návrh na vykonanie
exekúcie z dôvodu jeho opätovných dlhov na výživnom, tiež má otec dlh 900,- eur aj na výživnom na
najmladšiu dcéru N. a o životnom štandarde otca vypovedá napokon aj skutočnosť, že si k svojej matke
nepravidelne chodil v rozhodnom období požičiavať malé sumy peňazí 10-20 eur, ktoré jej vždy vrátil a
dvakrát mu peniaze požičal aj strýko (200,- eur a 700,- eur), ktoré mu dodnes nevrátil.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd mal za to, že aj keď zmena pomerov na strane maloletých
nepochybne by inak bola dôvodom na zvýšenie výživného v zmysle matkinho návrhu, zároveň však
akékoľvek zvýšenie by presahovalo súčasné možnosti a schopnosti otca. Odvolacia argumentácia otca
bola vyhodnotená preto ako dôvodná, keďže výživné určené na všetky 3 deti už v súčasnosti predstavuje

54%jehočistéhopríjmuakúhradejehovlastnýchpotriebzostáva220,-eur.Výživunadeti,pokrývanúzo
stranyotcasumoupo80,-eur,prídavkaminadetipo23,50eur,budetakmusieťvozvyškuzabezpečovať
matka, ktorej schopnosti a možnosti sú vyššie ako u otca. Ani okolnosť, že na najmladšiu dcéru - mal.
N. platí otec vyššie výživné ako na mal. F. a X. a síce 100,- eur, hoci posledné dve deti, na ktoré platí
po 80,- eur sú staršie a ich náklady na výživu sú evidentne vyššie, nepostačuje ako dôvod na zvýšenie

výživného, navyše treba pripomenúť, že výživné na N. bolo určené v r. 2010 a to v čase, keď jej matka
bola na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok.

21. Zistený skutočný stav, tak ako vyplynul z dokazovania pred súdom prvej inštancie, viedol preto
odvolací súd k záveru, že hoci v záujme maloletých by nepochybne bola zmena výživného tak, ako to

rozhodol prvoinštančný súd, zároveň však zvýšenie výživného za takýchto okolností by bolo popretím
zásad pre jeho určovanie, ustanovených Zákonom o rodine. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací
súd za použitia ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky
zamietol. Zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa
ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).