Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015201174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci žalobcu
(sťažovateľ): N. X. - I.B. +, L., právne zastúpeného: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova
2, Prešov, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný
inšpektorát, Vajanského 32, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-PO-
ODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/47/2015-63 zo dňa 27.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/47/2015-63 zo dňa 27.

septembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-PO-ODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015, ktorým žalovaný v zmysle
ustanovenia § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
zastavil konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla zn. Škoda TAZ 1500, EČ: L. (ďalej len „vozidlo“),
nakoľko žalobca na výzvu žalovaného v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň bol o
možnosti zastavenia konania poučený. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú bol

povinný správny súd vyriešiť, je, či žalovaný bol oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti žalobcu o
dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.

3. Námietku žalobcu o svojvoľnom posúdení jeho žiadosti zo dňa 04.07.2014 súd považoval za
nedôvodnú, pretože zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a to § 19
ods. 2 vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu. Krajský súd uviedol, že aj keď žalobca označil
svoju žiadosť ako o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky, zo zisteného skutkového stavu je

zrejmé, že reálne ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Uvedenie už raz
vyradeného vozidla do cestnej premávky žalobca nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdil, tvrdil, že
to je jeho právo, nie však jeho povinnosť. Dodal, že uvedený postup má však vplyv na výšku správneho
poplatku tak, ako správne argumentoval žalovaný.4. Na základe zisteného skutkového stavu bol správny súd bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný
správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku podľa položky 73a písm. a/

bod 3 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla z cestnej premávky, pretože
žalobca o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Súčasne mal za zrejmé, že správne
postupoval žalovaný, ak v konaní aplikoval aj ustanovenie § 30 ods. 1 písm. j/ Správneho poriadku,
podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon.

5. Konštatoval, že ak žalobca na výzvy správneho orgánu nezaplatil správny poplatok, ktorý bol
povinný zaplatiť už spolu s podaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný, čo je
preukázateľné obsahom spisu, a tento nezaplatil, správny orgán nemohol vo veci meritórne rozhodnúť
aplikáciou ustanovenia § 119a zákona o cestnej premávke, pretože mu v tom bránila prekážka a
to nezaplatenie správneho poplatku. Ak žalobca v žalobe ďalej namietal, že v predmetnej veci bolo
prerušené konanie, pretože žalovaný zisťoval právny názor nadriadeného orgánu na výšku správneho

poplatku, toto prerušenie konania nemá podľa krajského súdu žiaden vplyv na zásah do subjektívnych
práv žalobcu. Opak je pravdou, pretože správny orgán vo veci tak postupoval za účelom správneho a
zákonného rozhodnutia vo veci.

6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd prvej inštancie aj námietku žalobcu, že nebol oboznámený

s podkladmi rozhodnutia, pretože mal za zrejmé, že nejde o žiaden komplikovaný prípad skutkovo
náročný, ide o jednoduchú vec a žalobca v žalobe nenamietal, žeby mu správny orgán bránil, aby
nahliadol do jeho administratívneho spisu.

7. Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, a preto ju zamietol.

II.
Konanie na kasačnom súde
A/

8. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, príp. aby rozsudok
krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prisúdil žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žalobca s výrokmi napadnutého rozhodnutia vyjadril nesúhlas, nakoľko
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Úvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že vo svojej žalobe riadne označil ako žalovaného
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, napriek tomu krajský súd v napadnutom rozsudku označil
za žalovaného Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát.
Sťažovateľ v tejto súvislosti z opatrnosti poukázal na to, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v

Prešove nemá podľa jeho informácií procesnú subjektivitu podľa § 35 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z.
Rovnako mala byť od 01.01.2013 zrušená aj právna subjektivita krajských riaditeľstiev Policajného zboru
a ich pôsobnosť mala prejsť práve na MV SR. Z opatrnosti namietal sťažovateľ aj nedostatok konania
v mene žalovaného na pojednávaní prítomným zamestnancom ORPZ, ODI v Prešove (§ 440 ods. 1
písm. b) S.s.p.).

10. Odhliadnuc od uvedeného mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko na zistený skutkový stav veci nebolo použité správne ustanovenie
právneho predpisu.

11. Poznamenal, že sťažovateľ podaním zo dňa 04.07.2014 požiadal o dočasné vyradenie osobného
motorového vozidla z evidencie vozidiel v súlade s ustanovením § 119a/ zák. č. 8/2009 Z. z. Za takéto
dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel však bol sťažovateľovi vyrubený
správny poplatok v nesprávnej výške, nakoľko nesúhlasil s názorom o tom, že ak vlastník, resp. držiteľ
dočasne vyradeného osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel výslovne nepožiada o jeho

opätovné zaradenie do evidencie vozidiel, má sa za to, že vozidlo je naďalej dočasne vyradené z
evidencie vozidiel. Takýto právny názor a jemu zodpovedajúci postup žalovaného podľa sťažovateľa
nevyplýva z ustanovenia žiadneho právneho predpisu, ale len zo zaužívanej praxe žalovaného a
metodologického usmernenia zo strany Prezídia PZ v Bratislave, v dôsledku čoho došlo vydanímnapadnutého rozsudku zo strany krajského súdu k potvrdeniu nesprávneho a nezákonného postupu a
rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým de facto k prehĺbeniu už vzniknutej nezákonnosti.

12. Dodal, že ustanovenie žiadneho zákona ani iného právneho predpisu však neoprávňuje žalovaného
vyhodnotiť žiadosť žalobcu o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel ako
žiadosť o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel
podľa obsahu, ak žalobca o žiadne predĺženie dočasného vyradenia motorového vozidla z evidencie
vozidiel vôbec nežiadal, ale naopak vyslovene požiadal o dočasné vyradenie podľa ust. § 119a/ ods.

1 zákona č. 8/2009 Z. z., a to zrejme iba preto, že žalobca v minulosti dňa 07.06.2013 už požiadal
žalovaného o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel na obdobie 1 roka,
tzn. do dňa 06.06.2014.

13. Poznamenal, že je pravdou, že zákon č. 8/2009 Z. z. síce neupravuje právne následky nepodania
žiadosti zo strany vlastníka, resp. držiteľa osobného motorového vozidla podľa § 119/) ods. 8 zák. č.

8/2009Z.z.,avšakvdôsledkutohomalzato,ženemožnoarbitrárneposúdiťneskoršiužiadosťvlastníka,
resp. držiteľa osobného motorového vozidla o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z
evidencie vozidiel ako žiadosť o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie osobného motorového vozidla
z evidencie vozidiel, a to s odôvodnením nemajúcim zákonný podklad spočívajúcim v tvrdení, že vozidlo
muselo byť hoci na jeden deň znovu zaradené do evidencie a boli mu vydané tabuľky s EČV. Takýto

postup a rozhodnutie žalovaného podľa sťažovateľa v právnom štáte nemôže obstáť a je potrebné ho
zrušiť a vec vrátiť príslušnému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. V ďalšom zdôraznil, že správny orgán a aj krajský súd boli povinný vychádzať z právnej úpravy
účinnej v čase podania žiadosti sťažovateľa zo dňa 04.07.2014. V zmysle tohto znenia príslušných

ustanovení právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ust. § 119a/ a nasl. zák. č. 8/2009 Z. z., bol žalovaný
oprávnený iba k tomu, aby prijal v poradí druhú žiadosť žalobcu zo dňa 04.07.2014 o dočasné vyradenie
osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel, vyrubil za ňu správny poplatok v správnej výške
podľa položky 73a/ písm. a/ 1. bod zák. č. 145/1995 Z. z. vo výške 5 Eur a po úhrade tohto poplatku vydal
rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobcu vyhovie a dočasne vyradení osobné motorové vozidlo žalobcu z

evidencie vozidiel na žalobcom požadované obdobie 1 roka. Iný ako opísaný postup v tom čase účinné
znenie ustanovenia § 119a/ a nasl. zák. č. 8/2009 Z. z. podľa názoru sťažovateľa nepripúšťalo. Takýmto
postupom,ktorývydanímnapadnutéhorozsudkuschválilajkrajskýsúd,dochádzakzjavnémuporušeniu
práv a právom chránených záujmov sťažovateľa, najmä pokiaľ ide o právo vlastniť majetok a právo na
riadne, zákonné a hospodárne fungovanie verejnej správy.

15. Sťažovateľ ešte dodal, že k vydaniu napadnutého rozsudku došlo zo strany krajského súdu po zjavne
prísne formalistickom právnom posúdení veci, čo rezultuje do nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého
rozsudku. Krajský súd sa nedostatočne zaoberal tiež samotnou výškou správneho poplatku a výzvou
správneho orgánu. Ak vo výzve doručovanej sťažovateľovi nebola určená správna výška správneho

poplatku, je takáto výzva neúčinná a nemôže byť podkladom pre zastavenie konania pre nezaplatenie
poplatku. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné, aby krajský súd pri svojom rozhodovaní „previazal“
procesnú aj hmotnoprávnu stránku, nakoľko tieto tvoria jednotu a nemožno o právach sťažovateľa
v správnom súdnictve rozhodnúť separátne, len podľa procesného predpisu. Bez zohľadnenia tejto
jednoty procesnoprávnej a hmotnoprávnej roviny, ide iba o formálne posudzovanie splnenia podmienok

podľa zákona č. 145/1995 Z. z. a bez posúdenia dôvodnosti podľa zákona č. 8/2009 Z. z., čo je
neprípustné.

16. Dodal, že pokiaľ výzva orgánu verejnej správny neobsahuje konkrétne a správne ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého bol správny poplatok vyrubený, nie je možné podľa tejto výzvy

postupovať a správny poplatok zaplatiť, nakoľko je výzva nezákonná a neúčinná. Uplynutie lehoty na
zaplatenie správneho poplatku určeného takouto výzvou potom nemôže byť podkladom pre následné
zastavenie správneho konania z tohto dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol,
aby kasačný súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

17. V doplnení kasačnej sťažnosti zo dňa 22.11.2016 sťažovateľ, okrem iného, uviedol sťažnostné body
kasačnej sťažnosti:
- v zmysle §440 odsek 1 písmeno b/ S.s.p. kasačná sťažnosť je prípustná voči tomu, kto v konaní
vystupoval ako účastník konania, hoci nemal procesnú subjektivitu;- v zmysle §440 odsek 1 písmeno c/ S.s.p. kasačná sťažnosť je prípustná, ak účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník;

- v súlade s §445 ods. 1. písmeno c/ S.s.p. odôvodnil kasačnú sťažnosť vadou podľa § 440 ods. 1 písm.
g/ S.s.p., teda, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci;
- v súlade s §445 ods. 1. písmeno c/ S.s.p. odôvodnil kasačnú sťažnosť vadou podľa § 440 ods. 1
písmeno f/ teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a

to právo na odôvodnenie rozhodnutia na základe kvalitatívnych požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1
Dohovoru a právo na spravodlivý a riadny súdny proces.

18. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského
súdu a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

B/
19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 23.12.2016, v ktorom uviedol, že v plnom
rozsahu súhlasí s výrokom rozsudku krajského súdu a s jeho odôvodnením. K danej prejednávanej veci
žalovaný podal na pojednávaní prostredníctvom riaditeľa žalovaného vyjadrenie, ku ktorému nie sú a

nevyplynuli žiadne nové skutočnosti.

III.
Právny názor NS SR

20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľvčas(§443ods.1S.s.p.),jeprípustná(§439S.s.p.)abolapodanáoprávnenýmsubjektom(§
442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná, preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods.
1 S.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa,
ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania vo
veci dočasného vyradenie vozidla pre nezaplatenie správneho poplatku, a preto primárne v medziach
kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“),

vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla dočasne vyradeného z evidencie, je povinný najneskôr do 30 dní
od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán Policajného zboru o
a) opätovné zaradenie vozidla do evidencie,
b) predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie,
c) vyradenie vozidla z evidencie,

d) prevod držby vozidla na inú osobu,
e) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo
f) zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.

Podľa § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 04.07.2014, vlastník vozidla

alebo držiteľ vozidla, ktoré je dočasne vyradené z evidencie vozidiel, môže požiadať orgán Policajného
zboru o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, pričom sa primerane
postupuje podľa odsekov 1 až 4.Podľa položky 73a Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), podanie žiadosti o
a) dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla

z evidencie vozidiel v lehote
1. do jedného roka 5 eur,
2. od jedného roka do dvoch rokov 20 eur,
3. od dvoch rokov do štyroch rokov 35 eur,
4. od štyroch rokov do šiestich rokov 70 eur,

5. od šiestich rokov do 10 rokov 170 eur,
6. nad 10 rokov 350 eur,
b) opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel pred ukončením lehoty dočasného
vyradenia vozidla z evidencie vozidiel 5 eur.
Poznámky:
1. Poplatok podľa tejto položky zahŕňa aj vydanie dokladov pri dočasnom vyradení vozidla

z evidencie vozidiel a pri opätovnom zaradení vozidla do evidencie.
2. Pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok
vyberie podľa písmena a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho
vyradenia vozidla z evidencie vozidiel.

Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby
účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné
právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

22. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že sťažovateľ listom zo dňa
04.07.2014 požiadal žalovaného o dočasné vyradenie vozidla v súlade s § 119a ods. 1 zákona o cestnej
premávke od 03.07.2014 do 02.07.2015. Z priloženého rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. 05/2013/03613-002 zo dňa 07.06.2013 kasačný súd zistil,

že predmetné vozidlo bolo dočasne vyradené z premávky na pozemných komunikáciách so začiatkom
dočasného vyradenia dňa 07.06.2013 a dátumom skončenia dočasného vyradenia dňa 06.06.2014.

23. Žalovaný listom č. ORPZ-PO-ODI-277-001/2014 zo dňa 01.08.2014 oznámil sťažovateľovi, že
vo veci vyradenia vozidla čaká na stanovisko krajského dopravného inšpektorátu, nakoľko sú dané

nejasnosti ohľadom počítania lehoty začiatku vyradenia z cestnej premávky a od toho sa odvíjajúcej
výšky správneho poplatku. Listom č. ORPZ-PO-ODI-277-002/2014 zo dňa 22.09.2014 oznámil žalovaný
sťažovateľovi, že zo stanoviska Prezídia Policajného zboru a krajského dopravného inšpektorátu
vyplýva, že ak bolo vozidlo dočasné vyradené od 07.06.2013 do 06.06.2014, pričom držiteľ vozidla
nepožiadal o opätovné zaradenie vozidla do evidencie a vrátenie dokladov a tabuliek s evidenčným

číslom v zmysle 119a ods. 6 zákona o cestnej premávke, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke
a je stále považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady a ani tabuľky s evidenčným
číslom. Z toho dôvodu sa za začiatok lehoty počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla
z evidencie, t. j. 07.06.2013. Na základe uvedeného žalovaný upovedomil sťažovateľa o tom, že na to,
aby sa jednalo o ďalšie dočasné vyradenie vozidla z evidencie, je potrebné opätovne zaradiť vozidlo

do evidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V tom
prípade nebude doba dočasného vyradenia zrátavaná a nebude sa jednať o predĺženie doby dočasného
vyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke.

24. V zmysle uvedeného zaslal žalovaný sťažovateľovi výzvu zo dňa 18.12.2014 o predloženie dokladu

o zaplatení správneho poplatku v sume 35 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že sťažovateľa
súčasne poučil, že následkom nezaplatenia bude, že žalovaný orgán verejnej správy požadovaný úkon
nevykoná a konanie zastaví. Výšku poplatku vyvodil žalovaný zo zákona o správnych poplatkoch, kde
podľa položky 73a evidenčný úkon dočasné vyradenie vozidla podlieha správnemu poplatku v sume
35 eur, keďže za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky

na pozemných komunikáciách, t. j. 07.06.2013. Obdobná výzva na zaplatenie správneho poplatku za
dočasné vyradenie vozidla bola sťažovateľovi doručená dňa 15.05.2015.25. Žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI-091-019/2015 zo dňa 22.09.2015 podľa § 30 ods. 1 písm.
j/ Správneho poriadku rozhodol o zastavení konania vo veci dočasného vyradenia vozidla, nakoľko
sťažovateľ na výzvu žalovaného nezaplatil v určenej lehote správny poplatok a zároveň bol o možnosti

zatavenia konania poučený. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na to, aby sa v predmetnom prípade
jednalo o ďalšie dočasné vyradenie vozidla z evidencie, je potrebné opätovne zaradiť vozidlo do
evidencie, o čo môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V
takomto prípade sa nebude doba dočasného vyradenia zrátavať a nebude sa jednať o predĺženie doby
dočasného vyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke. Dodal,

že vzhľadom k tomu, že sťažovateľ neuhradil príslušný správny poplatok za požadovaný úkon, bolo
potrebné vo veci konať a rozhodnúť podľa zákona a Správny poriadok nedáva inú možnosť, iba konanie
zastaviť.

26. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného kasačnou
sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol dôvodiac, že zo zisteného skutkového stavu je

zrejmé, že hoci sťažovateľ označil svoju žiadosť ako dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky,
reálne ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Konštatoval, že uvedenie už raz
vyradeného vozidla do cestnej premávky sťažovateľ nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdil. Nemal
pochybnosti o tom, že žalovaný správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku
podľa položky 73a písm. a/ bod 3 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla z

cestnej premávky, pretože sťažovateľ o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Ak
teda sťažovateľ na výzvy žalovaného nezaplatil správny poplatok, ktorý bol povinný zaplatiť už spolu s
podaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný, a ak tento nezaplatil, správny orgán
nemoholvovecimeritórnerozhodnúťaplikáciouustanovenia§119azákonaocestnejpremávke,pretože
mu v tom bránila prekážka, a to nezaplatenie správneho poplatku.

27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu namietal procesnú subjektivitu
žalovaného s tým, že zároveň namietal zastupovanie žalovaného jeho zamestnancom na pojednávaní.
V ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko na zistený skutkový stav veci
nebolo použité správne ustanovenie právneho predpisu. Tiež vytýkal nesprávnosť a nezákonnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu. V doplnení kasačnej sťažnosti dodal, že mu krajský súd
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva(právona
odôvodnenie rozhodnutia na základe kvalitatívnych požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a
právo na spravodlivý a riadny súdny proces) v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

28. Kasačný súd v prvom rade vyhodnotil za nedôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatku
procesnej subjektivity žalovaného, nakoľko krajský súd správne označil a konal so žalovaným, ktorým
je v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prešov.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v ďalšom konštatuje, že súhlasí s odôvodnením
rozsudku krajského súdu v tej časti, v ktorej uvádza, že kľúčovou otázkou prejednávanej veci bolo ustáliť,
či bol žalovaný orgán verejnej správy oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti sťažovateľa o dočasné
vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.

30. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o arbitrárnosti posúdenia jeho žiadosti o dočasné vyradenie
vozidla z evidencie vozidiel ako žiadosti o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie vozidla z evidencie
vozidiel podľa názoru kasačného súdu správne konštatoval krajský súd, že v zmysle ustanovenia §
19 ods. 2 Správneho poriadku sa pri posudzovaní podania vychádza z jeho materiálneho chápania.
Podanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu (ak napríklad niekto

označil svoje podanie ako sťažnosť, ale v skutočnosti ide o odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu,
správny orgán nebude v tomto prípade postupovať podľa predpisov o prešetrovaní sťažnosti, ale
podľa ustanovení správneho poriadku upravujúcich odvolacie konanie). Z uvedeného vyplýva, že orgán
verejnej správy má zákonnú možnosť vyhodnotiť podanie účastníka konania v duchu jeho obsahu, nie
podľa jeho názvu.

31. Kasačný súd však v prejednávanom prípade dospel k záveru, že krajský súd pochybil, ak sa
stotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť sťažovateľa zo dňa 04.07.2014 o dočasné vyradenie
vozidla z evidencie vozidiel je potrebné chápať ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyradenie vozidlaz cestnej premávky. K uvedenému kasačný súd dodáva, že krajský súd pri formulovaní právneho
záveru vychádzal zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, a teda, že sťažovateľ
nepožiadal žalovaného o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom podľa § 119a

zákona o cestnej premávke. Krajský súd mal zo zisteného skutkového stavu bez akýchkoľvek
pochybností za zrejmé, že v sťažovateľovom prípade sa reálne jedná o predĺženie doby dočasného
vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, preto vyhodnotil, že žalovaný správne počítal lehotu a správne
vypočítal výšku správneho poplatku, a to odo dňa prvého vyradenia vozidla z cestnej premávky, pretože
sťažovateľ o zaradenie vozidla do cestnej premávky nepožiadal, čo sa odrazilo na výške správneho

poplatku.

32. Názor kasačného súdu sa však líši od názoru krajského súdu uvedeného vyššie. Vychádzajúc zo
zákona o cestnej premávke účinného v čase podania žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla
z evidencie vozidiel (dňa 04.07.2014) nemohol kasačný súd inak ako konštatovať, že z ustanovenia §
119azákonaocestnejpremávkenevyplývalapovinnosťsťažovateľapotomčouplynuladobadočasného

vyradenia vozidla z cestnej premávky, avšak skôr, ako bolo vozidlo opätovne dočasne vyradené
z evidencie vozidiel, požiadať o jeho znovu zaradenie do evidencie. Rovnako zo znenia zákona
nevyplývala skutočnosť, že po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky sa toto
stále považuje za dočasne vyradené až do podania žiadosti o opätovné zaradenie predmetného vozidla
do evidencie vozidiel.

33. V súvislosti s uvedeným dáva kasačný súd do pozornosti, že nedostatky právnej úpravy (kedy
zákon o cestnej premávke neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do
evidencie po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla) odstránil zákonodarca novelou zákona o
cestnej premávke - zákonom č. 430/2015 Z. z. Súčasné znenie zákona o cestnej premávke v ustanovení

§ 119a ods. 8 tak ukladá vlastníkovi vozidla resp. držiteľovi vozidla dočasne vyradeného z evidencie
povinnosť najneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán
Policajného zboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie; predĺženie dočasného vyradenia vozidla z
evidencie; vyradenie vozidla z evidencie; prevod držby vozidla na inú osobu; zmenu vlastníckeho práva
k vozidlu alebo zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.

34. Výklad zákona o cestnej premávke aplikovaný žalovaným v súvislosti s vybavovaním žiadosti
sťažovateľa o dočasne vyradenie vozidla zo dňa 04.07.2014, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie
vozidiel do dňa 06.06.2014, viedlo k vyrubeniu správneho poplatku za požadovaný úkon vo výške 35 eur
podľa položky 73a písm. a/ bod 3 sadzobníka správnych poplatkov. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol

vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku, bol poučený o možnosti zastavenia konania, avšak nedošlo
k zaplatenie správneho poplatku, žalovaný správne konanie zastavil.

35. Vo svetle vyššie uvedeného názoru kasačného súdu o nesprávnosti postupu krajského súdu,
ktorý vyhodnotil postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa za súladný zo zákonom,

dospel kasačný súd k záveru, že rovnako pri určovaní výšky správneho poplatku došlo k nesprávnemu
ustáleniu,ževýškasprávnehopoplatkubolastanovenávzákonnejsume.Sámkrajskýsúdvodôvodnení
napadnuté rozhodnutia uviedol, že určenie predmetu poplatku má vplyv na výšku správneho poplatku.
Preto ak žalovaný vychádzal z mylného vyhodnotenia úkonu (žiadosti sťažovateľa zo dňa 04.07.2014)
podľa obsahu, odrazilo sa to aj na výške správneho poplatku, ktorý bol v dôsledku pochybenia

žalovaného stanovený v sume 7-násobne vyššej ako mala byť určená.

36. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na právo jednotlivca na dobrú správu. Princípy
dobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme
rezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov

dobrejsprávysazásadnýmspôsobompresadzujepredovšetkýmprostredníctvomrozhodovacejčinnosti
ESĽP,avšaknepriamo,čojedanécharakteromprávaslobôdchránenýchDohovorom.Právojednotlivca
na dobrú správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo
uznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy
(princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov

v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.37. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 01.12.2009 sa stala právne záväznou Charta. Čl. 41
Charty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám
Únie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä:

a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo
nepriaznivo dotýkať;
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených
záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

38. Ďalej má podľa čl. 41 ods. 3 Charty každý právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo
zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne
poriadky členských štátov. Odsek 4 napokon ustanovuje právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z
jazykov zmlúv a zároveň dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Poslaním Charty je najmä zabezpečiť, aby
inštitúcie EÚ rešpektovali základné práva pri príprave nových európskych právnych predpisov. Komisia

nielen zaručuje, že jej návrhy sú v súlade s Chartou, ale zabezpečuje aj to, aby sa Charta dodržiavala
aj vtedy, keď právne predpisy EÚ uplatňujú členské štáty.

39. Ústava Slovenskej republiky podporuje presadzovanie princípov dobrej verejnej správy (Princíp
viazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp

proporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp
rešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti) aj v situácii, keď chýba ich zákonná úprava alebo táto
je nedostatočná.

40. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

dochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje,
že Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť
správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(správneho kolégia) vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé

rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.

41. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné
pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva
predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych

spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným
spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,
v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a
činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good
Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch

najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.

42.Spoukazomnavyššieuvedenékasačnýsúdsumarizuje,ženesúhlasísprávnymnázoromkrajského
súdu, že v prípade žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla išlo o predĺženie lehoty na
vyradenie vozidla z cestnej premávky. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke v čase podania žiadosti

neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby
dočasného vyradenia vozidla nemohol žalovaný vyložiť tak, že vozidlo je stále považované za dočasne
vyradené a v zmysle uvedeného následne posúdiť žiadosť sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla
ako žiadosť o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie, na základe čoho žalovaný
vyrubil správny poplatok v nesprávnej výške, pre nezaplatenie ktorého zastavil konanie. Nedostatky

právnej úpravy v čase podanie žiadosti (04.07.2014) odstránil zákonodarca novou právnou úpravou, v
ktorej vlastníkovi vozidla ukladá povinnosti súvisiace s uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla
z evidencie. Nakoľko nedostatky právnej úpravy nemôžu byť na ťarchu sťažovateľa ako poplatníka,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

43.Popreskúmanípodanejkasačnejsťažnostitakkasačnýsúdkonštatuje,ženámietkyvnejobsiahnuté
sú dôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.44. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysel ustanovenia § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom
kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, nárok na ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a

analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467
ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.